Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-227-2011.pdf
PDF · 122.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/227/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, IČO: 00 176 265, so sídlom Tulská 33, Žilina, proti odporcom: 1/ rade G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Na E. XX/XX, XXX XX R., 2/ rade E. V., nar. X.XX.XXXX, bytom Na E. XX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 1.007,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 700,- eur z a s t a v u j e .
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.10.2011 sa domáhal voči odporcom spoločne a nerozdielne zaplatenia 1.007,47 eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 14,89 eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej istiny 1.007,74 eur od 1.9.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 60 eur.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľovi ako správcovi bytov v obytnom dome U. prislúcha v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov a Zmluvy o výkone správy aj povinnosť účtovať a vymáhať preddavky na prevádzku a správu domu včítane služieb poskytovaných vlastníkom bytom, ktoré sú určené mesačnými preddavkami vrátane nedoplatkov vzišlých z ročného vyúčtovania. Odporcovia dlhujú na mesačných platbách 286,16 eur a na nedoplatkoch z vyúčtovania 721,31 eur. V dôsledku omeškania odporcov im vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 8% ročne, spolu 6,19 eur a z nezaplatených mesačných úhrad 286,16 eur od 1.9.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne od splatnosti ročného vyúčtovania zo sumy 721,31 eur od 7.7.2011 do 31.8.2011, spolu 8,70 eur a ďalší úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 721,31 eur od 1.9.2011 do zaplatenia. Pri špecifikácii úroku z omeškania odkázala na priloženú špecifikáciu.
Vo veci vydal súd dňa 11.10.2011 platobný rozkaz č.k. 27Ro/288/2011-9, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu v 1/ rade a nesplnenie podmienok pre jeho vydanie 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz uznesením č.k. 27Ro/288/2011-13 zo dňa 21.11.2011 zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavili odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorí mali doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom, neúčasť neospravedlnili, súd nezistil dôvod pre odročenie pojednávania a preto vec prejednal v ich neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní zobral návrh v časti o zaplatenie istiny 700 eur späť v tejto časti navrhol konanie zataviť. Poukázal na to, že odporkyňa v 1/ rade dňa 7.12.2011 uhradila do pokladne navrhovateľa 500,- eur na nedoplatok v roku 2010 a dňa 21.12.2011 uhradila 200,- eur ako nedoplatok za rok 2010. Vo zvyšku zotrval na pôvodných vyjadreniach, ktoré doplnil listinnými dôkazmi a vyúčtovaniami. Uviedol, že žiada zaplatiť aj úrok z omeškania a to od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 14,89 eur od 1.9.2011 do 20.12.2011 vo výške 22.98 eur, pričom spolu úrok z omeškania od 1.2.2011 do 20.12.2011 predstavuje vyčíslenú čiastku 37,87 eur a zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 307,47 eur vo výške 8 % ročne od 21.12.2011 do zaplatenia.
Uviedol, že nie je možné predložiť vyúčtovanie za rok 2011, nakoľko v zmysle ust. § 8 a ods. 2 zák. č. 182/93 Z.z. ako aj zmluvy o výkone správy čl. II bod. 4 správca je povinný predložiť vyúčtovanie najneskôr do 31.5. nasledujúceho roku, teda vyúčtovanie doposiaľ nebolo urobené. Poukázal na skutočnosť, že zálohové úhrady si uplatňuje v zmysle zákona 182/93 Z.z. v zmysle ust. § 8b písm. e/ s poukazom na ust. § 10 bodu 6 kde je uvedené, ako sú povinní vlastníci bytu sa podieľať na úhradách, pričom zhodné povinnosti boli dohodnuté aj v zmluve o výkone správy v čl. III. v právach a povinnostiach vlastníka bytu pri správe domu.
Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Súd zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.8.2008 zistil, že odporcovia v 1/ a 2/ rade ako vlastníci bytov v dome na Ul. Na E. XX, súp. č. XXX v R. uzavreli podľa zák. č. 182/1993 Z.z. zmluvu o výkone správy na základe ktorej navrhovateľ sa zaviazal vykonávať správu, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, dodávku studenej vody, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu, dodávku elektrickej energie do spoločných častí a zariadení domu, zúčtovania a vyplácanie odmeny zástupcu vlastníkov domu a domovníkovi a spravovať fond opráv a údržby domu. Pri zabezpečovaní prevádzky bytov správca vypočíta výšku preddavku pripadajúcu na byt, pričom vychádza zo skutočných nákladov, zmien predpisov a očakávaného vývoja cien. Ročne do 31.5. v roku vykoná ročné zúčtovanie, pričom vlastník je povinný do 30 dní uhradiť zistené nedoplatky od doručenia zúčtovania, v rovnakej dobe sa správca zaviazal vrátiť zistené preplatky. Podľa čl. 3 ods. 2 sú vlastníci bytov povinný poukazovať preddavky mesačne vopred tak, aby platba bola pripísaná na účet správcu najneskôr posledný deň predchádzajúceho mesiaca.
Podľa špecifikácie žalovanej pohľadávky priloženej k návrhu odporcovia neuhradili za rok 2011 preddavky za mesiac január vo výške 72,93 eur, apríl vo výške 69,19 eur, august vo výške 69,19 eur, september vo výške 74,85 eur, spolu 286,16 eur. Zároveň odporcovia neuhradili skutočné náklady z vyúčtovania za rok 2009 vo výške 79,19 eur a náklady z vyúčtovania za rok 2010 vo výške 642,12 eur, spolu 721,31 eur. Vyčíslil úrok z omeškania zo zálohových úhrad od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 6,19 eur a z ročného vyúčtovania za rok 2010 od 7.7.2011 do 31.8.2011 vo výške 8,70 eur. Týmto rozsahom v spojení s návrhom je daný predmet konania a sú vymedzené nároky.
Podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom č. PP1111375 dňa 7.12.2011 uhradila odporkyňa v 1/ rade sumu 500 eur a 0,20 eur spracovateľský poplatok za hotovostnú platbu do pokladne a podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom č. PP1111880 dňa 21.12.2011 uhradila odporkyňa v 1/ rade sumu 200 eur a 0,20 eur spracovateľský poplatok za hotovostnú platbu do pokladne.
Iné úhrady súd preukázané ani tvrdené nemal.
V konaní navrhovateľ uplatnil viacero nárokov a to úhradu nedoplatkov z vyúčtovania ako aj nárok na zaplatenie neuhradených preddavkov za správu.
Súd z predloženého vyúčtovania za rok 2009 zistil, že rozdiel v predpísaných zálohách a skutočne zistených nákladoch bol vyšší o 79,19 eur. Podľa údajov v sumárnej analýze platieb odporcom predpísané preddavky boli vo výške 851,11 eur, prijaté platby na preddavky boli za rok 2009 evidované vo výške 475,50 eur. Súd nezistil reklamáciu správnosti vyúčtovania, táto nebola ani namietaná, súd nezistil dôvody pre spochybnenie výpočtu a preto z predloženého vyúčtovania, ktoré bolo odporcom v 1/ a 2/ rade doručené dňa 26.5.2010 vychádzal. Nakoľko navrhovateľ z vyúčtovania za rok 2009 uplatnil nárok vo výške 79,19 eur, súd mal dôvodnosť nároku v tomto rozsahu v čase podania žaloby za preukázanú.
Obdobne súd z predloženého vyúčtovania za rok 2010 zistil, že rozdiel v predpísaných zálohách a skutočne zistených nákladoch bol vyšší o 139,15 eur. Podľa údajov v sumárnej analýze platieb odporcom predpísané preddavky boli vo výške 937,18 eur, prijaté platby na preddavky v roku 2010 boli evidované vo výške 1.028,81 eur. Obdobne súd nezistil reklamáciu správnosti vyúčtovania, táto nebola ani namietaná, súd nezistil dôvody pre spochybnenie výpočtu a preto z predloženého vyúčtovania, ktoré bolo odporcom v 1/ a 2/ rade doručené dňa 7.6.2011 vychádzal.
Navrhovateľ v sumárnej analýze platieb však viedol aj zostatok účtu odporcov, pričom pri uplatňovaní nárokov vychádzal zo stavu na účte. K mesiacu január 2009 evidoval debetný zostatok na účte vo výške -341,61 eur, ktorý podľa názoru súdu nemôže tvoriť nárok z vyúčtovania v roku 2009, pretože sa jedná o predchádzajúce dlhy odporcov, ktoré navrhovateľ prenášal do ďalšieho obdobia. K decembru 2009 evidoval debetný zostatok vo výške 746,72 eur, k januáru 2010 evidoval debetný zostatok 817,22 eur, k decembru 2010 evidoval debetný zostatok vo výške 655,09 eur a k januáru 2011 evidoval debetný zostatok vo výške - 724,28 eur. Prenos zostatkov, hoci môže byť správny z účtovného hľadiska neznamená, že sa jedná o nároky za dané obdobie, konkrétne nedoplatky z vyúčtovaní za rok 2009 a 2010. Povinnosťou navrhovateľa je účtovať platby a zaradiť ich podľa toho, na aký účel ich vlastník bytu poukázal, teda rozlíšiť, či platbami sú hradené splatné záväzky za predchádzajúce obdobia z vyúčtovaní, či sú nimi hradené zistené nedoplatky a pod.. Totiž ak súd vychádza z návrhu, v ktorom navrhovateľ je povinný opísať rozhodné skutočnosti pre uplatnenie nároku, nárok na nedoplatok za rok musí tvoriť rozdiel medzi skutočnými nákladmi zistenými vo vyúčtovaní za daný rok po odpočítaní zaplatených preddavkov na daný rok. Správca podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Preto ak chce správca pri vyúčtovaní zohľadniť celkové dlhy vlastníka bytu pri vzniknutom preddavku, môže započítať splatné záväzky voči pohľadávke z preddavku, avšak nemôže bez relevantného právneho úkonu zohľadňovať „stav konta“, teda len zistený celkový aktuálny stav záväzkov. Podľa
predložených sumárnych analýz, by záväzok z vyúčtovania v roku 2009 bol vo výške 925,19 eur (skutočné náklady) - 475,50 eur (úhrady v roku 2009) = 449,69 avšak pri vyúčtovaní v roku 2010 vznikol odporcom preplatok vo výške 34,10 eur, t.j. rozdiel medzi zistenými nákladmi 994,71 eur a platbami prijatými v roku 2010 vo výške 1.028,81 eur. Ak jednotlivé platby v danom roku boli odporcami poukazované na úhradu predchádzajúcich splatných dlhov, je povinnosťou správcu ich zaúčtovať voči danému dlhu podľa účelu plnenia na úhradu ktorého bol použitý, inak na najskôr splatný záväzok. Potrebné si je uvedomiť, že len evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ako aj skutočnosť, že nemožno jednostranným úkonom započítať premlčané pohľadávky. Preto ak dlžník plnil platbou povinnosť uhrádzať preddavky, môže byť takáto platba započítaná na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania, ak platbou hradil nedoplatok za vyúčtovanie v rozhodnom období, nemôže správca pohľadávku započítať voči iným nárokom a pod..
Súd má za to, že pri uplatňovaní nárokov má navrhovateľ povinnosť presne špecifikovať jednotlivé uplatnené nároky a nemožno sa domáhať len úhrady zostatku podľa sumárne evidovaných záväzkov, pretože tým nemôže byť súdu zrejmé, ktoré nároky a na základe akých plnení si veriteľ uplatňuje a popri nemožnosti súdom preskúmania uplatnených nárokov je dlžníkovi (odporcom) znemožnená obrana. Súd totiž zásadne posudzuje uplatnený nárok vymedzený petitom žaloby vo vzťahu k opisu rozhodných skutočností, v návrhovom konaní nemôže nachádzať práva niektorého z účastníkov v listinných dôkazoch a vykonávať „vyporiadanie nárokov“.
Nakoľko v konaní navrhovateľ zobral návrh na zaplatenie sumy 700,- eur späť, súd v tejto časti konanie zastavil a zaoberal sa len zostatkom nároku z vyúčtovania, t.j. sumou 21,34 eur. Nakoľko súd mal preukázané, že úhrada 700 eur smerovala na úhradu nedoplatku za rok 2010, ktorý však súd nezistil (z dôvodu, že súdu bol len predložený súhrn platieb za rok 2010 bez špecifikácie určenia), úhradu v zmysle ust. § 566 ods. 2 Obč. zák. započítal na uplatnený nedoplatok zistený v roku 2009, súdom zistený vo výške 449,69 eur. Súd nemohol zistený rozdiel započítať na skôr evidované zostatky na účte odporcov vedenom navrhovateľom, pretože nemal preukázanú existenciu a dôvodnosť takéhoto nároku.
Týmto postupom došlo aj k zániku záväzku z vyúčtovania nákladov za obdobie roku 2009, pričom zostatkom vo výške 350,31 eur (po odpočítaní pohľadávky z vyúčtovania za rok 2009 z úhrady 700 eur) mohol dôjsť aj k zániku skôr splatných nárokov, ktoré v konaní neboli uplatnené, uvedenú skutočnosť však súd nemôže prejudikovať a je len vecou odporcov, ako si budú voči navrhovateľovi uplatňovať svoje práva, či ako navrhovateľ uplatní práva zo správy voči odporcom. Nakoľko súd po úhrade nemal preukázaný vznik nedoplatku z vyúčtovaní za roky 2009 a 2010, návrhu vo zvyšku zamietol.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za správu, odmenu domovníka a zástupcu vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná povinnosť platiť preddavky na
poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav, že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Súd je preto názoru uložiť vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému spoluvlastníctvu. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom aj v správe dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu, preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov, ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla, elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním nie neuhradením preddavku.
Nakoľko navrhovateľ nepredložil vyúčtovanie plnení (správy) za rok 2011 (vyúčtovanie musí urobiť riadne a musí zohľadňovať skutočné výdavky bez ohľadu na možnosť reklamácie podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z., pričom uplynutím prípadnej reklamačnej doby nevzniká prezumpcia správnosti), hoci zákon mu ukladá predložiť takéto vyúčtovanie najneskôr do 31. mája nasledujúceho
roku, nezakazuje však vyúčtovanie vykonať skôr, prípadne aj vykonávať vyúčtovanie za kratšie obdobia, hoci súd uznáva, že takýto postup by bol nerentabilný, súd nemohol priznať navrhovateľom uplatnený nárok za zaplatenie preddavkov splatných v roku 2011. Súd by mohol priznať navrhovateľovi len nárok po zmene návrhu za zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania. Súd opätovne zdôrazňuje, že nemôže zaviazať odporcov na úhradu preddavkového nároku, pretože môže zaviazať odporcov len na úhradu skutočných nárokov a preto návrh za zaplatenie sumy 286,16 eur pozostávajúcej zo splatných preddavkov za mesiac január vo výške 72,93 eur, apríl vo výške 69,19 eur, august vo výške 69,19 eur, september vo výške 74,85 eur zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V konaní si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania z nedoplatku za vyúčtovanie v rokoch 2009 a 2010 ako aj za omeškania s úhradou preddavkov za rok 2011 vo výške sumy preddavkov 286,16 eur.
Nakoľko súd tak ako vyššie uviedol, nezistil nedoplatok za vyúčtovanie roku 2010, teda odporcovia v 1/ a 2/ rade sa nemohli dostať do omeškania so zaplatením sumy 642,12 eur, nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Pri vyúčtovaní za rok 2009 súd zistil vznik nároku vo výške 449,69 eur, z ktorého si navrhovateľ uplatnil len nárok za zaplatenie 79,19 eur, tak odporca bol v omeškaní s úhradou od 26.6.2010 (26.5.2010 + 30 dní dohodnutá splatnosť v zmluve o správe). Odporcovia nárok uhradili najneskôr úhradou z 7.12.2011 vo výške 500,- eur. Odporcovia boli v omeškaní len po uvedené obdobie od 26.6.2010. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len ako príslušenstvo pohľadávky, nie ako samostatný nárok, teda súd mohol priznať len nárok za zaplatenie úrokov z omeškania z uplatnenej istiny t.j. 79,19 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia sa dostali do omeškania dňa 26.6.2010, kedy bola základná úroková sadzba stanovená ECB vo výške 1%, navrhovateľovi by náležali úroky z omeškania až vo výške 9% ročne (8% + 1%), avšak súd je viazaný návrhom a tým aj hranicou stanoveného nároku. Súd zároveň bol viazaný tým, že navrhovateľ si úroky uplatnil až od doby od 1.2.2011. Preto súd stanovil, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 79,19 eur za obdobie od 1.2.2011 do 7.12.2011 vo výške 8% ročne, t.j. vo výške 5,36 eur. Nakoľko však súd zistil, že odporkyňa v 1/ rade po podaní návrhu uhradila sumu 700 eur, po odpočítaní zistených nárokov z vyúčtovania za roky 2010 a 2009 zostal zostatok vo výške 350,31 eur, mal preukázaný aj zánik nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré by inak navrhovateľovi náležali.
Súd zároveň zamietol aj návrh na zaplatenie úroku z omeškania z nezaplatených preddavkov, pretože aj keď odporcovia porušili zákonom stanovenú a zmluvou dohodnutú povinnosť, nemohli sa dostať do omeškania s úhradou dlhov, pretože dlh v prípade správy bytov a nebytových priestorov vzniká až vyúčtovaním plnení a správy (opäť súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 140/02, podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka a analógiu s hradením preddavkov úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv). Súd opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že neuhradením preddavku nevzniká nedoplatok, ale je „len“ porušená povinnosť prispievať do fondu.
Preto súd v konaní návrh v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože úspech navrhovateľa a odporcov bol čiastočný, keď v čase podania žaloby jestvoval nárok vo výške nedoplatku z vyúčtovania za rok 2009 a nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu zhodnom ako bol aj rozsah nedôvodne uplatnených nárokov. Nakoľko súd zistil, že úspech účastníkov bol zhruba obdobný, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).