Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1224/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S. XXXX/X, XXX XX N., o vymoženie 11868,44 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra pod sp. zn. 157EX 419/22, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 30.05.2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 30.05.2023 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 187,30 eur. V odôvodnení, za použitia ustanovení , , , , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konštatoval, že sa jedná o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyhodnotil ako nedôvodný. S poukazom na ustanovenie druhá veta Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Po oboznámení sa s obsahom druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný svoj návrh odôvodňoval rovnakými skutočnosťami ako v prípade prvého návrhu na zastavenie exekúcie (neuznanie pohľadávky oprávneného čo do dôvodu aj výšky, spotrebiteľský charakter zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, premlčanie a námietky proti trovám exekúcie), teda skutočnosťami, ktoré nastali pred podaním predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. O týchto skutočnostiach, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 13.06.2022, už tunajší exekučný súd právoplatne rozhodol, preto v tomto štádiu konania nepovažoval vyšší súdny úradník za dôvodné sa nimi opakovane zaoberať. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu

na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý, druhý alebo ďalší v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý, tretí a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Nakoľko povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a zamietol ho podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2/ O trovách rozhodol podľa § 195, § 199a ods. 1, ods. 2, § 199b, § 199d ods. 1, ods. 2 a § 199e Exekučného poriadku tak, že oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) v celkovej výške 187,30 eur (odmena 143,57 eur, režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur a 20% DPH, t.j. 31,21 eur). Uviedol, že aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto mal vo veci úspech oprávnený, ktorému vyšší súdny úradník priznal nárok na náhradu trov v súvislosti s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu.

3/ Voči uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť. V nej úvodom uviedol, že súd v tejto veci prijal nespravodlivé a nezákonné rozhodnutie, na ktoré dopláca. Pôvodne si od úžerníckeho veriteľa požičal iba 4000,- eur, za ktorých si veriteľ prostredníctvom súdneho exekútora nárokuje až 37 670,99 eur a navyše aj trovy exekúcie v čiastke až 9 113,40 eur. Súd sa nevysporiadal s jeho dôvodmi presne popísanými v podaní. Konajúci sudca vo svojej podstate poprel možnosť, aby živnostník mohol pre svoje vlastné osobné finančné záujmy a pre finančné potreby svojej rodiny zobrať spotrebiteľský úver. To považoval za nespravodlivé a neprijateľné. Prístup súdu a konajúceho sudcu v tejto právnej veci považoval za absolútne protispotrebiteľský a nespravodlivý. Okrem toho sa vyšší súdny úradník alibisticky odvoláva na celý rad právnych noriem, ktoré podporujú trvanie exekúcie a nepochopiteľne sa odvoláva aj na vyjadrenie úžerníckej protistrany, ktorá patrí medzi elitných úžerníkov v rámci SR. Súdny úradník úplne ignoruje povinnosti súdu pri ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany. Súd sa preukázateľne pri rozhodovaní o tejto spornej veci vydal cestou neodborného benevolentného a bezpracného konania, nebral do úvahy svoje povinnosti ochrany slabšej strany - spotrebiteľa. Je nepochopiteľné, prečo súd (sudca ani súdny úradník) nepreveril pred vydaním predmetného exekučného titulu číselné parametre

úveru veriteľa, ale zrejme nie každý sudca rozumie úverovej matematike. Na základe uvedených tvrdení uzavrel, že sudca a vyšší súdny úradník nadržiavajú protistrane nielen potvrdením nezákonných finančných nárokov úžerníckeho veriteľa, ale aj priznaním nárokov na trovy konania protistrane, ktorá bežne praktizujú nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom a ktorí nezákonnými postupmi už pripravil o majetok tisícky ďalších spotrebiteľov v SR. Odmietal platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému a preto sa odvoláva voči predmetnému rozhodnutiu časť II. o jeho povinnosti uhradiť trovy konania úžerníckemu oprávnenému v čiastke 187,30 eur vzhľadom na jeho doteraz preukázané sociálne a finančné postavenie, ktoré mu spôsobil oprávnený svojimi nezákonnými aktivitami v jeho majetkový a finančný neprospech a poukázal na .

4/ Vzhľadom k tomu, že predmetom sťažnosti neboli také skutočnosti, ku ktorým by sa pred rozhodnutím sudcu musel povinný nevyhnutne vyjadriť, resp. k zastaveniu exekúcie už sa sám vyjadroval, nedoručoval súd sťažnosť oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená spolu s týmto rozhodnutím.

5/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľov, nemožno

považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.

12/ Ako nedôvodnú treba sťažnosť povinného vidieť v dvoch rovinách. Po prvé, povinný v sťažnosti neuviedol v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, ani čoho sa ňou domáha (ako žiada súd o jej sťažnosti rozhodnúť). Sťažnosť tak neobsahovala podstatné náležitosti, pričom je nevyhnutné podotknúť, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú ( ). V druhej rovine je nedôvodná preto, že v prejednávanej veci sa jedná o rozhodovanie o druhom návrhu na zastavenie exekúcie, podanom povinným z tých istých dôvodov ako jeho predchádzajúci návrh (že sa jedná o vzťah vzniknutý zo spotrebiteľského úveru, pri ktorom mal súd uplatniť ochranu spotrebiteľa), o ktorom exekučný súd už právoplatne rozhodol jeho zamietnutím (uznesením sp. zn. zo dňa 25.10.2022, ktoré nadobudlo v spojení s uznesením o sťažnosti, sp. zn. zo dňa 11.04.2023). Uvedené rozhodnutie bolo povinnému riadne doručené a mal tak možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Za nedostatok sťažnosti povinného a z toho plynúcu nedôvodnosť sťažnosti teda sudca považoval i to, že v nej povinný nereflektoval na zásadný dôvod zamietnutia jeho (ďalšieho) návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým bolo uplatnenie koncentračnej zásady.

13/ Pokiaľ ide o sťažnosť povinného voči výroku o trovách konania, súd sa aj v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením vyššieho súdneho úradníka. K zmene výroku o trovách napadnutého uznesenia nemôže prispieť poukaz povinného na ustanovenie , ktorý bližšie neodôvodnil, len v texte uvedenej právnej normy zvýraznil slová „odôvodnené a účelne vynaložené výdavky“. Ako už vyšší súdny úradník správne v napadnutom rozhodnutí poukázal, exekučný súd sa pri rozhodovaní o trovách prednostne riadi ustanoveniami Exekučného poriadku (nie ). Norma, podľa ktorej vyšší súdny úradník priznal oprávnenému nárok na náhradu trov ( Exekučného poriadku) rovnako (ako ustanovenie ) uvádza, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil. prikazuje súdnemu exekútorovi bezodkladne po doručení návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyzvať oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu ( Exekučného poriadku) a v súvislosti s takým vyjadrením oprávnenému vznikajú trovy, ak má oprávnený právneho zástupcu ( Exekučného poriadku). Trovy oprávneného (zastúpeného právnym zástupcom) preto v súvislosti s vyjadrením k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie považoval súd za účelne uplatnené. Ak podá povinný viac návrhov na zastavenie exekúcie, úmerne k tomu dochádza i k navyšovaniu trov. Nárok na ich náhradu priznáva súd úspešnému účastníkovi, pričom je nepochybné, že úspech v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie mal oprávnený, preto mu aj vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu má v zmysle Exekučného poriadku nahradiť povinný. Na ich nepriznanie nie sú postačujúce tvrdenia o sociálnom a finančnom postavení povinného (ktoré povinný nijako nepreukázal), ktoré mu mal spôsobiť oprávnený.

14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 30.05.2023 v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).