Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-77-2023.pdf
PDF · 122.83 KB
Case nature
Subarea
24Co/77/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 7C/11/2023-38 zo dňa 30. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. „Súd nariaďuje žalovanému, aby bez súhlasu žalobkyne nenakladal, najmä, aby nepreviedol odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažil záložným právom alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom, nevložil do základného imania obchodnej spoločnosti, nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom pre: katastrálne územie E., obec E., okres Senica, ktoré sú zapísané v LV č. XXXX ako:
- pozemok, parc. č. 588/74, o výmere 521 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemok parc. č. 588/167 o výmere 241 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok, parc. č. 588/189, o výmere 227 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemok, parc. č. 588/202, o výmere 1001 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. 588/167
katastrálne územie. G. C., ktoré sú zapísané v LV č. XXXX ako:
- pozemok, parc. č. 11138/154, o výmere 259 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok, parc. č. 11138/463, o výmere 91m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. č. 11138/670, o výmere 24m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba - rekreačná chata so súpisným číslom XXX, postavená na parc. č. 11138/463, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 3C 5/2023. I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením“.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 334, § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
3. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že „mal preukázanú potrebu naliehavej úpravy pomerov účastníkov konania v navrhovanom rozsahu. Z výpisov katastra nehnuteľností a rozsudku o rozvode účastníkov konania mal súd osvedčené, že predmetné nehnuteľnosti by mohli patriť do BSM, pretože
ich žalobca pravdepodobne nadobudol počas trvania manželstva. Konanie žalovaného naznačuje, že v roku 2022 zaťažil predmetné nehnuteľnosti zriadením záložného práva v prospech tretích osôb a má v úmysle aj naďalej nakladať s nehnuteľnosťami v rozpore s vôľou žalobkyne a previesť tieto nehnuteľnosti na tretie osoby. Svojím konaním by žalovaný mohol sťažiť, resp. znemožniť ochranu práv žalobkyne v rámci konania o vyporiadenie BSM, a preto súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a pretože mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP“.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. Napadol uznesenie v celom rozsahu a to dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namieta skutočnosť, že chata je predmetom vyporiadania BSM a je spoločným majetkom. Žalovaný je podnikateľ, ktorý podniká v oblasti stavebníctva. Žalovaný kupuje pozemky pre účely podnikania, na nich realizuje stavbu a následne daný projekt predáva. Ide o jeho predmet podnikania. Žalovaný podniká ako živnostník, živnosť má založenú od roku 2000. Následne postupne prešiel na podnikanie cez obchodnú spoločnosť C. E.. Žalovaný zakladá zoznam majetku vedený v účtovníctve žalovaného, podľa ktorého je predmetný pozemok a chata riadne vedený v obchodnom majetku žalovaného. Žalovaný zakúpil na podnikanie dva pozemky a to pozemok vedený na LV č. XXXX, parc. č.: 11138/324, kat. územie G. C., a pozemok parc. č.: 11138/154, 463 a 670. Predmetné pozemky boli kupované za účelom realizácie podnikateľskej činnosti, výstavby rekreačných chát a následného predaja. Neboli financované z prostriedkov z BSM, ale z prostriedkov z podnikania a riadne zaradené do obchodného majetku. Jeden z pozemkov bol predaný a z neho vyplatená časť kontokoretného úveru z podnikania. Prikladá kúpnu zmluvu na predaj daného pozemku z ktorej vyplýva, že sa jedná o majetok pre účely podnikania, kde ako predávajúci je uvedený F. C. podnikajúci po obchodným menom F. C., IČO: 37 173 791. Prikladá aj návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý slúžil na zápis vlastníckeho práva žalovaného do katastra pri kúpe pozemku, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný pozemky nadobúdal ako podnikateľ a to podľa označenia, kde je identifikovaný pod IČO: 37 173 791. Rovnako prikladá aj rozhodnutie o platení daní z nehnuteľností, kde je žalovaný identifikovaný ako podnikateľ pod IČO: 37173791 ako platiteľ dane z nehnuteľností. Žalovaný citoval ust. § 143 OZ. Žalobkyňa neuviedla, že predmetná chata s pozemkami slúži na podnikateľský účel žalovaného. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko okrem vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. V tomto prípade ide o výkon povolania žalovaného ako jedného z manželov. Má za to, že predmetná chata spolu s pozemkami nie je súčasťou masy BSM, nakoľko slúžia na účely podnikania žalovaného. Nejde o podnikanie, ktoré slúži obom manželom, nakoľko podnikateľom je len jeden z manželov, t.j. žalovaný. Ďalej žalovaný dôvodil aj rozsudkami Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 22 Cdo 2545/2003 a sp. zn. 22 Cdo 684/2004 zo dňa 27.9.2004. Žalovanému okrem iného vzniká denne finančná ujma, keďže nemožnosť predať nehnuteľnosti kupované za týmto účelom mu bráni výkon ďalšieho podnikania. Žalovaný kupuje pozemky, následne na nich zrealizuje výstavbu a takto zhodnotené pozemky so stavbou predáva, peniaze získané predajom následne použije na ďalšie stavby a projekty. Vydané neodkladné opatrenie nedôvodne bráni žalovanému v ďalšom podnikaní, keďže tento nedisponuje finančnými prostriedkami na realizáciu ďalších stavieb, tieto získava z predaja predchádzajúcich stavieb, čo mu bolo znemožnené. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Žalovaný podaním zo dňa 4.5.2023 doručeným súdu prvej inštancie 4.5.2023 doplnil odvolanie. V zmysle § 365 ods. 3 CSP odvolací súd neprihladal na doplnenie odvolania, pretože bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty, posledný deň odvolacej lehoty bol deň 27.4.2023.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že všetky sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva a financované tiež z prostriedkov tvoriacich príjem žalovaného z podnikania. Z toho dôvodu má žalobkyňa za to, že v jej návrhu označené nehnuteľnosti sú bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností spoločným majetkom účastníkov konania. Žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje tvrdením, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. G. C. mal nadobudnúť ako podnikateľ a nie ako fyzická osoba a aj v súčasnosti sú údajne evidované v jeho účtovníctve. K odvolaniu priložené
dôkazy však nijakým spôsobom nespochybňujú tvrdenia žalobkyne o tom, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za prostriedky patriace do masy BSM účastníkov konania. Zmluva ani návrh na vklad, označujúce za kupujúceho žalovaného ako podnikateľa v žiadnom prípade nevylučujú tvrdenia žalobkyne o spôsobe financovania kúpy týchto nehnuteľností. Rovnako neobstojí ani druhý argument žalovaného, podľa ktorého nemôžu byť nehnuteľnosti súčasťou BSM, nakoľko majú predstavovať veci slúžiace výkonu povolania len jedného z manželov (žalovaného). V rekreačnom objekte v k. ú. G. C., ktorý sa žalovaný pred vydaním uznesenia pokúšal predať, dlhodobo býval otec žalovaného. Je teda zrejmé, že tento v žiadnom prípade neslúžil na podnikateľské účely žalovaného. Tvrdenia žalovaného o predmete jeho podnikania spočívajúceho v nákupe nehnuteľností, realizácií výstavby a ich následnom predaji taktiež nezodpovedajú skutočnosti. Vo vzťahu k týmto svojim tvrdeniam žalovaný absolútne neuniesol dôkazné bremeno, keď k odvolaniu priložil zoznam majetku svojej spoločnosti, z ktorého nevyplýva, že by žalovaný na pravidelnej báze nadobúdal nehnuteľnosti. Naopak, samotný žalovaný v odvolaní uvádza, že na účely ďalšieho predaja a teda podnikania mal zakúpiť len dva pozemky v k. ú. G. C.. Pokiaľ by sa pri trvaní jeho podnikania vychádzali len zo žalovaným doloženého zoznamu majetku v ktorom je prvý zápis ku dňa 06.06.2006, tak žalovaný by mal aktívne podnikať už 17 rokov a počas celej tejto doby však predal len jediný pozemok a po podaní žaloby o vyporiadanie BSM začal inzerovať druhý. Vo svetle týchto skutočností sa tvrdenie, že predmetom podnikania žalovaného je kúpa a následný predaj nehnuteľností javí ako scestné. Ani konanie žalovaného vo vzťahu k rekreačným nehnuteľnostiam v k. ú. G. C. v žiadnom prípade nezodpovedá v odvolaní prezentovanému modelu podnikania žalovaného, spočívajúceho v kúpe pozemku, výstavbe nehnuteľnosti a ich následnému predaju. Žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol ešte v roku 2015 (vklad bol povolený dňa 23.11.2015). Avšak s ponukou na ich predaj prišiel žalovaný až v marci 2023, približne mesiac po podaní žaloby na vyporiadanie BSM zo strany žalobkyne. Vzhľadom na načasovanie predaja týchto nehnuteľností je zrejmé, že žalovaný sa rozhodol tieto scudziť v momente, keď mu bola zo súdu doručená žaloba o vyporiadanie BSM a teda keď sa dozvedel, že žalobkyňa je odhodlaná riešiť otázku ich majetkového vyporiadania po rozvode súdnou cestou. Zo skutočnosti, že žalovaný až do podania žaloby o vyporiadanie BSM predmetné nehnuteľnosti viac ako sedem rokov vlastnil a užíval (resp. umožnil ich užívanie svojmu otcovi) je nepochybné, že tieto v žiadnom prípade nekúpil za účelom ich ďalšieho predaja a podnikania s nimi. Tvrdenie, že vydané uznesenie bráni žalovanému v ďalšom podnikaní je preto účelové a zavádzajúce. Nakoľko žalovaný dosiaľ nepreukázal, že nehnuteľnosti, s ktorými má v súčasnosti súdom obmedzenú možnosť nakladať nie sú súčasťou BSM účastníkov konania a zároveň sám potvrdil, že v prípade zrušenia uznesenia má v úmysle s týmito ďalej nakladať a scudziť ich bez ohľadu na práva žalobkyne, má za to, že neexistuje dôvod na zrušenie uznesenia. Rovnako žalovaný vo svojom odvolaní nepreukázal existenciu ani jedného, z ním označených odvolacích dôvodov ktoré by mali odôvodňovať potrebu uznesenie zrušiť. Žalobkyňa navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný v odvolacej replike vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne, ktoré nijakým spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa nepreukázala, že by nehnuteľnosti mali byť financované zo spoločných prostriedkov, teda z bežného súkromného účtu manželov alebo jedného z nich. Žalobkyňa pre účely unesenia svojho dôkazného bremena mala predložiť výpis z bežného účtu z ktorého by bolo zrejmé, že dané finančné prostriedky, ktoré boli spoločné a určené na bežné hospodárenie manželov boli použité na nadobudnutie majetku. Naopak žalovaný preukázal, že nehnuteľnosti patria do podnikania prostredníctvom kúpnych zmlúv, kde je označený ako podnikateľ s uvedením IČO a zápisu v živnostenskom registri, zoznamu majetku podnikateľa, v ktorom boli nehnuteľnosti vedené od ich nadobudnutia, faktúrami – na kúpu pozemku a na kúpu stavebného materiálu na stavbu, Zmluvou o správe a rozhodnutím obce G. C. na IČO žalovaného. Žalovaný podniká ako živnostník, čiže zodpovedá za svoje podnikanie celým svojím majetkom, preto podnikal a podniká uvážene a s vynaložením všetkej odbornej starostlivosti a v rozsahu, ktorý považoval za bezpečný pre riziká ktoré sú s tým spojené. O zodpovednosti jeho podnikania svedčí fakt, že dodnes nemá žiadne dlhy, svoje povinnosti daňové, odvodové si riadne plní. Berie zákazky tak klientov, ako aj sám robí projekty, kedy on sám zakúpi pozemok a na ňom postavia rodinný alebo rekreačný dom. Ide o malý development v rozsahu jeho veľkosti a v rozsahu ktorý sa mu javí ako bezpečný. Tieto projekty nesú väčšie riziko a vyžadujú väčšiu majetkovú účasť z jeho strany. V neposlednom rade, zoznam majetku založený k odvolaniu je ku dňu 23.03.2023, čiže majetok vyradený zo zoznamu počas doby od 01.01.2006 do 23.03.2023 tam už nie je uvedený. Majetok vyradený zo zoznamu je majetok predaný. Úvahy o rozsahu podnikania žalovaného sú irelevantné a javia sa ako účelové.
Argumenty žalobkyne ohľadom plynutia času pri nehnuteľnostiach v k.ú. G. C. a to zakúpenie pozemku v roku 2015 a predaj v roku 2023 sú vytrhnuté z reality a umelo prispôsobené jej argumentácii. Ako je zrejmé, žalovaný zakúpil pozemok bez rekreačnej chaty, musel najskôr zabezpečiť stavebné povolenie, prípojky, vyjadrenia všetkých orgánov, následne dom postaviť, vykonať úkony k prideleniu súpisného čísla, kolaudácie a až potom bol pripravený na predaj. Uvedené realizoval popri plneniu iných zákazok. Žalovaný realizoval predaj nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. G. C., už dňa 14.06.2022, čiže pred tým ako mu bola doručená prvá zásielka zo súdu a tiež predtým ako bola podaná samotná žaloba o vyporiadanie BSM žalobkyňou (podaná dňa 08.02.2023). Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že inzerát na predaj ďalších nehnuteľností v k.ú. G. C. - rekreačnej chaty s pozemkom bol uverejnený dňa 02.03.2023, čo je dátum, kedy žalovaný nemal ešte vedomosť o podaní žaloby o BSM, táto mu bola doručená zo súdu až 13.03.2023. Skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli určené na predaj nasvedčuje tomu, že rok predtým boli predané iné nehnuteľnosti slúžiace na podnikanie žalovaného v rovnakom objekte. Pri prvom predaji predal žalovaný len pozemky, s tým, že tieto upravil na stavebné pozemky, keďže podniká zodpovedne s vynaložením všetkej odbornej starostlivosti, tak, aby bol schopný priebežne financovať všetky svoje záväzky tak smerom ku zamestnancom, finančným inštitúciám - bankám a aj štátu. Je zrejmé, že nehnuteľnosti boli zakúpené na podnikanie, z finančných prostriedkov získaných z podnikania, boli riadne od ich zakúpenia vedené v obchodnom majetku žalovaného ako živnostníka a pri predaji boli riadne splnené všetky odvodové a daňové povinnosti. Predaj pozemkov sa realizoval kontinuálne a priebežne, v roku 2022 boli predané prvé pozemky a v roku 2023 boli na predaj pozemky aj s vystavanou rekreačnou chatou. Rozsah a veľkosť podnikania žalovaného nemá žiadny vplyv na to, že dané pozemky boli a sú určené na podnikanie. Skutočnosť, že ich nemôže predať žalovanému spôsobuje škody, ktoré mu denne narastajú. Finančné prostriedky potrebuje použiť na úhradu svojich záväzkov z podnikania v rámci „cash flow“ tak, aby mohol podnikať stále bez dlhov. Z predmetov podnikania žalovaného je zrejmé, že žalovaný podniká ide napríklad o Demolácia a zemné práce, Uskutočňovanie stavieb a ich zmien, Montáž sadrokartónových stien a obkladov, Maliarstvo – natieračstvo, Podlahárstvo, atď.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. XXXX pre k.ú. E., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, a v LV č. XXXX pre k.ú. G. C., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor. Návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM, pričom predmetné nehnuteľnosti podľa žalobkyne patria do BSM. Nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX pre k.ú. G. C., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, sú evidované vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol počas trvania manželstva a za prostriedky patriace do BSM účastníkov konania. Po podaní žaloby o vyporiadanie BSM na príslušný súd sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný plánuje s chatou s pozemkami, nakladať, a to bez súhlasu žalobkyne. Na webovom sídle H. bolo možné nájsť inzerát označený ako „RODINNÁ VILA V I. B. J., POZEMOK, 374M2, okr. SENICA“, ktorým realitná kancelária ponúka chatu s pozemkami na predaj za 429.900,- eur bez súhlasu žalobkyne. Nakoľko ide o nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou BSM účastníkov konania, žalobkyňa má za to, že je zo strany žalovaného jasný a vážny záujem predať spoločnú nehnuteľnosť bez súhlasu žalobkyne, Žalobkyňa sa tiež obáva, že žalovaný bude postupovať rovnakým spôsobom vo vzťahu k ostatným spoločným
nehnuteľnostiam, ktoré sú v katastri nehnuteľnosti evidované vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ale vzhľadom na čas ich nadobudnutia patria do masy BSM účastníkov konania.
10. Prvoinštančný súd preskúmavaným uznesením sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že mal osvedčené, že predmetné nehnuteľnosti by mohli patriť do BSM, pretože ich žalovaný nadobudol počas manželstva. Žalovaný v roku 2022 nehnuteľnosti zaťažil zriadením záložného práva v prospech tretích osôb a má v úmysle nakladať s nimi v rozpore s vôľou žalobkyne a svojim konaním by mohol sťažiť ochranu práv žalobkyne v rámci konania o vyporiadanie BSM.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného, ktorými je súd viazaný, bolo posúdiť správnosť úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že boli naplnené podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam, možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv navrhovateľa neodkladného opatrenia a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne iným zákonným spôsobom.
20. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
21. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný nie je dlžníkom žalobkyne.
22. Odvolací súd je názoru, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Medzi stranami ide o pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov vyplývajúcich zo zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Existenciu právneho vzťahu žalovaný nespochybňoval v tom smere, že by malo ísť o reguláciu faktických pomerov. Žalobkyňa tvrdila a osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnú ochrana. Je nepochybné, že sa na súde prvej inštancie vedie konanie (sp. zn. 3C/5/2023) o vyporiadanie BSM na základe žaloby žalobkyne. Výsledky konania o vyporiadanie BSM vzhľadom na krátkosť času od podania žaloby nie sú k dispozícií. Žalobkyňa tvrdí, že strany sporu počas manželstva nadobudli aj majetok, ktorého ochrany sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením, z odvolania žalovaného vyplýva, že tento majetok do BSM nepatrí, pretože nehnuteľnosti slúžia podnikateľskej činnosti žalovaného a ich nadobudnutie bolo financované z prostriedkov z podnikania. Odvolací súd dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej o vyporiadanie BSM aj vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, je očividne vylúčený.
23. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že môže dôjsť k sťaženiu práv žalobkyne v konaní o vyporiadanie BSM, ak by žalovaný nakladal proti vôli žalobkyne s majetkom, ktorý podľa žalobkyne patrí do BSM, hoci v katastri nehnuteľností je evidovaný na žalovaného. V danej veci je opodstatnené poskytnúť žalobkyni procesnú ochranu, pretože žalovaný realizuje faktické aj právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie. Pokiaľ by žalovaný previedol majetok o ktorom žalobkyňa tvrdí, že patrí do BSM na tretie osoby, viedlo by k možnému súdnemu sporu. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.
24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
25. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako prvoinštančný, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu a nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správne, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.
26. V tomto odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vzniklo v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).