Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/85/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu H. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v P., na ul. H. A. č. XXXX/XX, proti žalovanému D. R., nar. X. X. XXXX, bývajúcemu v P., na ul. P. č. X, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 82, o náhradu škody s prísl., o odvolaniach žalovaného a vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.5.2012 č.k. - 284 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu sumu 30.520 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 30.8.2004 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie nad sumu 30.520 Eur zastavil. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v celkovej výške 10.263,71 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny základ žaloby je nesporný, nakoľko tento bol vyriešený právoplatným medzitýmnym rozsudkom. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody pri rozhodovaní o nej sa vychádzalo zo záverov znaleckého dokazovania poukazujúcich na nepriaznivú prognózu zdravotného stavu žalobcu. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na sumu 30.520 Eur. Celkový počet bodov vystihujúci zdravotné poškodenia žalobcu bol určený 2000 bodmi, čo pri hodnote 15,26 Eur za 1 bod predstavuje sumu 30.520 Eur na zaplatenie ktorej bol zaviazaný žalovaný. Pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady sa vychádzalo z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach a riešiacich sporný výklad ustanovenia Zo záverov týchto rozhodnutí je zrejmé, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady. V dôsledku uvedeného na navýšenie bodov a na vyčíslenie hodnoty jedného bodu sa použil a nie .

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, podali v zákonnom stanovenej lehote odvolania žalovaný a vedľajšia účastníčka. Navrhli rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie otázky, ktorý právny predpis je potrebné aplikovať pre posúdenie nároku na náhradu škody na zdraví je s prihliadnutím na právnu zásadu zákazu retroaktivity právneho predpisu stanovenie dátumu vzniku škody. Žalobca utrpel zranenia a teda škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 18.5.1989. Podľa ustanovenia pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. V prípade škody na zdraví sa jedná o špecifickú škodu, nakoľko v niektorých prípadoch sa škoda prejaví, resp. zistí až v neskoršom období, kedy od samotného poškodenia zdravia mohol už uplynúť určitý čas. Túto

špecifickú danosť náhrady škody na zdraví zohľadnil zákonodarca napr. aj tým, že pre náhradu škody na zdraví stanovil v a osobitnú úpravu premlčania tohto nároku, pri ktorom neplatí objektívna premlčacia doba. V danom prípade bola škoda na zdraví u žalobcu s konečnou platnosťou zistená najneskôr dňa 17.10.2003, kedy došlo k stanoveniu hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu za položku 251. Uvedenou položkou bol hodnotený u žalobcu trvalý následok a to poúrazová epilepsia, ktorá sa u žalobcu vyvinula následkom poranenia hlavy utrpeného žalobcom pri dopravnej nehode. Najneskôr v deň stanovenia hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia teda žalobcovi vznikol nárok domáhať sa za túto škodu na zdraví náhrady. V tom čase platila vyhl. č. upravujúca postup pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na vznik, resp. zistenie škody na zdraví u žalobcu najneskôr dňa 17.10.2003 mal byť aplikovaný na tento prípad právny predpis v tom čase účinný, teda vyhl. č. . Pri aplikácii tohto právneho predpisu neprichádza do úvahy ani dvojnásobné zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to najmä s poukazom na ustanovenie ods. 14 písm. d/ prílohy vyhl. č. , podľa ktorého súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia vyhl. č. V dôsledku aplikácie nesprávneho právneho predpisu sa dospelo aj k nesprávnemu výroku o priznaní úroku z omeškania, nakoľko podľa vyhl. č. má poškodený nárok len na odškodnenie vo výške bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia násobeného hodnotou bodu podľa vyhl. č. . O zvýšení tohto nároku podľa ustanovenia vyhl. č. môže s konečnou platnosťou rozhodnúť len súd a teda až rozhodnutím súdu a jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou môže nastať splatnosť nároku žalobcu v časti tohto zvýšenia. To znamená, že ani žalovaný sa v tejto časti nároku žalobcu nemôže dostať do omeškania pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V prejednávanej veci pri rozhodovaní o výške náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádzalo z dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach a . Podľa záverov týchto rozhodnutí zo znenia ustanovenia vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Tieto závery však nie je možné použiť na danú vec. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2010 vydaného vo veci , ďalšou okolnosťou majúcou vplyv na možnosť aplikácie ustanovenia upravujúceho výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je moment vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.

K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ako aj k vypracovaniu posudku o sťažení spoločenského uplatnenia ( č.l. 6 spisu) došlo ešte pred 1.8.2004, kedy nadobudol účinnosť o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za takejto situácie aj pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu sa malo vychádzať z ustanovení vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a nie z ustanovení o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia a rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť uplatnený nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovení vyhl. č. v znení neskorších predpisov a to aj vo vzťahu k výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.