Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-85-2012.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/85/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu H. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v P., na ul. H. A. č. XXXX/XX, proti žalovanému D. R., nar. X. X. XXXX, bývajúcemu v P., na ul. P. č. X, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 82, o náhradu škody s prísl., o odvolaniach žalovaného a vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.5.2012 č.k. 3C 322/2004 - 284 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu sumu 30.520 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 30.8.2004 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie nad sumu 30.520 Eur zastavil. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v celkovej výške 10.263,71 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny základ žaloby je nesporný, nakoľko tento bol vyriešený právoplatným medzitýmnym rozsudkom. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody pri rozhodovaní o nej sa vychádzalo zo záverov znaleckého dokazovania poukazujúcich na nepriaznivú prognózu zdravotného stavu žalobcu. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na sumu 30.520 Eur. Celkový počet bodov vystihujúci zdravotné poškodenia žalobcu bol určený 2000 bodmi, čo pri hodnote 15,26 Eur za 1 bod predstavuje sumu 30.520 Eur na zaplatenie ktorej bol zaviazaný žalovaný. Pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady sa vychádzalo z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach 9 Sžso 18/2009 a 4 Sžso 23/2008 riešiacich sporný výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Zo záverov týchto rozhodnutí je zrejmé, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady. V dôsledku uvedeného na navýšenie bodov a na vyčíslenie hodnoty jedného bodu sa použil zákon č. 437/2004 Z. z. a nie vyhláška č. 32/1965 Zb..
Proti tomuto rozsudku, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, podali v zákonnom stanovenej lehote odvolania žalovaný a vedľajšia účastníčka. Navrhli rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie otázky, ktorý právny predpis je potrebné aplikovať pre posúdenie nároku na náhradu škody na zdraví je s prihliadnutím na právnu zásadu zákazu retroaktivity právneho predpisu stanovenie dátumu vzniku škody. Žalobca utrpel zranenia a teda škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 18.5.1989. Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. V prípade škody na zdraví sa jedná o špecifickú škodu, nakoľko v niektorých prípadoch sa škoda prejaví, resp. zistí až v neskoršom období, kedy od samotného poškodenia zdravia mohol už uplynúť určitý čas. Túto
špecifickú danosť náhrady škody na zdraví zohľadnil zákonodarca napr. aj tým, že pre náhradu škody na zdraví stanovil v § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitnú úpravu premlčania tohto nároku, pri ktorom neplatí objektívna premlčacia doba. V danom prípade bola škoda na zdraví u žalobcu s konečnou platnosťou zistená najneskôr dňa 17.10.2003, kedy došlo k stanoveniu hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu za položku 251. Uvedenou položkou bol hodnotený u žalobcu trvalý následok a to poúrazová epilepsia, ktorá sa u žalobcu vyvinula následkom poranenia hlavy utrpeného žalobcom pri dopravnej nehode. Najneskôr v deň stanovenia hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia teda žalobcovi vznikol nárok domáhať sa za túto škodu na zdraví náhrady. V tom čase platila vyhl. č. 32/1965 Zb. upravujúca postup pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na vznik, resp. zistenie škody na zdraví u žalobcu najneskôr dňa 17.10.2003 mal byť aplikovaný na tento prípad právny predpis v tom čase účinný, teda vyhl. č. 32/1965 Zb.. Pri aplikácii tohto právneho predpisu neprichádza do úvahy ani dvojnásobné zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to najmä s poukazom na ustanovenie ods. 14 písm. d/ prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 6 ods.2 vyhl. č. 32/1965 Zb. V dôsledku aplikácie nesprávneho právneho predpisu sa dospelo aj k nesprávnemu výroku o priznaní úroku z omeškania, nakoľko podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. má poškodený nárok len na odškodnenie vo výške bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia násobeného hodnotou bodu podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.. O zvýšení tohto nároku podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. môže s konečnou platnosťou rozhodnúť len súd a teda až rozhodnutím súdu a jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou môže nastať splatnosť nároku žalobcu v časti tohto zvýšenia. To znamená, že ani žalovaný sa v tejto časti nároku žalobcu nemôže dostať do omeškania pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V prejednávanej veci pri rozhodovaní o výške náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádzalo z dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach 4 Sžso 23/2008 a 9 Sžso 18/2009. Podľa záverov týchto rozhodnutí zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Tieto závery však nie je možné použiť na danú vec. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2010 vydaného vo veci 9 Sžso 18/2009, ďalšou okolnosťou majúcou vplyv na možnosť aplikácie ustanovenia § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. upravujúceho výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je moment vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.
K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ako aj k vypracovaniu posudku o sťažení spoločenského uplatnenia ( č.l. 6 spisu) došlo ešte pred 1.8.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za takejto situácie aj pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu sa malo vychádzať z ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a nie z ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť uplatnený nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov a to aj vo vzťahu k výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.