Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/37/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej vec oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 937 874, zast. JUDr. Romanom Dulom, advokátom so sídlom V. XX, XXX XX X. X., proti povinnej: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX I. T., o vymoženie 1091,63 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -16, zo dňa 28.12.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd ako súd prvého stupňa podľa ust. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmať a posudzovať právne názory orgánu, ktorý v základnom konaní vydal exekučný titul a ani to, či bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu tento orgán vyvodil. Tento princíp je prelomený zákonným ustanovením o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom konaní“). Na základe tohto ustanovenia môže exekučný súd odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia i bez toho, aby došlo k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Naviac, exekučný súd po začatí exekučného konania v každom štádiu skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. IBA0410012 zo dňa 10.06.2011, pričom prvostupňový súd uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá sa spomína v rozhodcovskom rozsudku sa nezhodovala s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi konania vo Všeobecných podmienkach pre úver v článku 9, bod. 9.2. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. Prvostupňový súd skonštatoval, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou. Na ochranu spotrebiteľa sa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vzťahoval o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. zadefinoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Prvostupňový súd uviedol, že právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere je nutné podradiť pod ustanovenia o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa skonštatoval, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy

riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd vychádzal pri svojom odôvodnení aj z prílohy k smernici Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. v znení neskorších právnych predpisov a aj judikát Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozsudok č. 40/2008 zo dňa 6.10.2009 (Asturcom). Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplývalo, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným rozhodcovským súdom. Prvostupňový súd konštatuje, že rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych orgánov ochrany práva, ale vo svojej podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre obchodnoprávne vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou rizika podnikania. Na záver súd prvého stupňa uviedol, že predmetným rozhodnutím nie je dotknuté právo oprávneného domáhať sa zákonnou cestou svojich nárokov buď na rozhodcovskom súde, ktorý bude mať právomoc rozhodnúť vec na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo na civilnom súde návrhom na začatie konania.

V zákonnej lehote podal oprávnený proti uzneseniu okresného súdu v celom rozsahu odvolanie. Oprávnený v krátkosti uviedol dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu vo veci. V prvom rade oprávnený namietal, že exekučný súd nebol oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a to pokiaľ ide o konkrétny obsah - právny dôvod plnenia, ale len povahu plnenia, t.j. či plnenie je objektívne možné, právom dovolené alebo odporuje dobrým mravom. Predmetné plnenie, ktoré rozhodcovský rozsudok ukladá nespĺňa uvedené podmienky (pričom tieto uviedol vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa). Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.9.2011, sp. zn. . Podľa názoru oprávneného exekučný súd neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten jediným úkonom nevyužil svoje procesné práva a ani pozícia spotrebiteľa ako „slabšej strany“ nemohla v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba sporiteľa prevzal dobrovoľne ako svojprávna dospelá osoba spôsobilá na právne úkony. Súd sa tak postavil na stranu neplatiča a porušovateľa svojich povinností a práv druhých. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd, ale ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Z výkladu k ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie meritórneho prieskumu súladu exekučného titulu so zákonom. Oprávnený ďalej uviedol, že splnomocnenie exekučného súdu na posúdenie exekučného titulu so zákonom je potrebné vykladať tak, že exekučný titul je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Tak právna teória ako aj ustálená súdna prax sa zhodujú na tom, že aby bol exekučný titul materiálne vykonateľný musí obsahovať presné označenie oprávneného a povinného, presné vymedzenie plnenia, určenie presnej lehoty na plnenie a ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie, do úvahy musí prichádzať niektorý zo spôsobov na jej vymoženie podľa ust. § 180 a nasl. Exekučného poriadku. Záver, že by ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní oprávňoval exekučný súd na hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok, vrátane posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky bol absurdný s poukazom na nasledujúce skutočnosti:

- Exekučnému súdu nie je možné priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných orgánov. Hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej kompetencie rozhodcovského súdu v prvom stupni alebo pri preskúmavaní podľa ust. § 37 zákona o rozhodcovskom konaní alebo súdu pri rozhodovaní o žalobe podľa ust. § 40 a nasl. predmetného zákona.

- Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (nález Ústavného súdu SR, sp zn. ).

- Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje platné dlhy. Exekučné právo má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil.

- Ak by sme pripustili, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, potom by sme rovnakú právomoc museli pripustiť vo vzťahu k všetkým exekučným titulom.

- Spravodlivý meritórny prieskum súladu rozhodcovského rozsudku s hmotným právom by vyžadoval zachovanie kontradiktórnosti konania, právo a povinnosť exekučného súdu exekučný titul zrušiť alebo zmeniť a odstrániť tak prekážku res iudicata, obsadenie exekučného súdu kvalifikovaným sudcom a nie len vyšším súdnym úradníkom.

- Výklad ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý by priznal exekučnému súdu širšie prieskumné právomoci ako má kasačný súd je v rozpore so základnou logikou právnej úpravy.

- neumožňuje a neumožňoval skúmať po vecnej stránke vykonávané rozhodnutie.

Oprávnený uviedol, že oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD, pričom sa odvoláva na bod 47 rozhodnutia ESD Asturcom. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku mal súd prvého stupňa porušiť právo oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený je toho názoru, že prvostupňový súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Skonštatoval, že aj príloha q), o ktorú sa vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd opieral je proti duchu ostatných prekladov smernice preložená výrazne iným spôsobom. A odcitoval jej anglické a nemecké znenie. Vzhľadom na to, že v dobe uzavretia zmluvy o úvere (dňa 6.6.2006) ešte ustanovenie nebolo účinné (nadobudlo účinnosť až dňa 1.1.2008). Rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky, pretože nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bezhraničný výklad ust. by sa vďaka slovu „najmä“ mohol v ďalekej budúcnosti rozširovať o ďalšie neprijateľné podmienky neuvedené v žiadnej právnej norme a mohol by tak dosiahnuť stav právnej neistoty. Oprávnený ďalej zdôraznil, že prvostupňový súd sa opiera o rozhodnutie ESD Asturcom bez toho aby uviedol dôvody, pre ktoré aplikuje práve toto rozhodnutie. Skutkový stav v rozhodnutí Asturcom sa totiž výrazne odlišuje od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom. Rozhodnutie je aplikovateľné v prípade, ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný za neúčasti spotrebiteľa, čo nie je tento prípad. Oprávnený namietal, že prvostupňový súd dostatočne neodvodnil v čom spočíva rozpor s dobrými mravmi, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie považovať za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa ust. o bankách v znení neskorších právnych predpisov. Oprávnený poukazoval aj na tú skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadnil starostlivosť s akou rozhodcovský súd posúdil situáciu povinného, keď znížil riadny úrok vo výške 23% ročne na 7,5% ročne. Z obsahu uznesenia podľa oprávneného vyplýva, že prvostupňový súd spochybňuje rozhodcovské konanie ako také. Aj keby konanie prebiehalo na všeobecnom súde, prvostupňový súd sa nevyjadril akú inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd spochybnil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Napokon aj keby sme teoreticky pripustili, že rozhodcovské konanie zabezpečuje jeho účastníkom menšiu mieru „spravodlivosti“ alebo pre nich predstavuje vzdanie sa určitých práv, či akékoľvek iné negatíva, táto skutočnosť nemôže spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, pretože sa oboch týka rovnako. Oprávnený tvrdí, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma, ale naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok na rozhodcovské konanie povinný uhradiť oprávnenému nižšie trovy. Na podporu svojich tvrdení uviedol oprávnený rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie, pretože nebol zistený dôvod, pre ktorý by nebolo možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd svojim rozhodnutím vytvoril podľa oprávneného právny stav, v ktorom porušuje jeho právo na súdnu ochranu. Ani pozícia slabšej strany nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne ako svojprávna dospelá osoba spôsobilá na právne úkony. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Oprávnený navrhoval aby sudca prvého stupňa odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade, k k takémuto postup nedôjde požadoval aby krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie alebo uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa povinná nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa a

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného dodáva:

Okresný súd postupoval správne, keď pred skúmaním obsahu rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2006), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 29.3.2011). Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle v spojení s Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 (citované v aj v napadnutom uznesení), podľa ktorého sa stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci (bod 34 rozhodnutia).

Dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp. podmienené prijatie návrhu na riešenie sporov súvisiacich so zmluvou v rozhodcovskom konaní v posudzovanej veci je zaradené do Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť jej obsah.

Keďže len demonštratívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Ani podľa názoru odvolacieho súdu konajúcemu súdu pritom nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa . Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, boli v prípade nedosiahnutia dohody riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Spotrebiteľ nemal inú možnosť a viac-menej „musel súhlasiť“ s predloženými obchodnými podmienkami, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná.

V súvislosti s rozhodcovským konaním je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovský súd je, i napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku, súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Rozhodcovský súd nie je zriadený zákonom ako orgán štátu, rozhodcovským súdom sú subjekty súkromného práva ustanovené do funkcie rozhodcu dohodou zmluvných strán (i keď na základe zákona), nie štátom (zákonom), ako je to v prípade (súdov) sudcov všeobecných súdov. Rozhodcom sa pritom môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná (za bezúhonného sa na považuje aj ten, kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov). Odhliadnuc od vyššie uvedeného má rozhodcovské konanie aj ďalšie špecifiká, medzi ktoré patrí napríklad prevažne písomný charakter konania, vlastný rokovací poriadok (toho ktorého rozhodcovského súdu), u ktorého neplatí prezumpcia znalosti tak ako to je pri všeobecne záväznom právnom predpise.

V nadväznosti na uvedené k odvolacej námietke oprávneného vytýkajúcej obsadenie všeobecného súdu pri rozhodovaní exekučnej agendy, odvolací súd poznamenáva, že aj v prípade, ak v exekučných veciach rozhoduje len vyšší súdny úradník, proti jeho rozhodnutiu je vždy prípustné odvolanie ( , ). Rozhodnutie vyššieho súdneho je v prípade nespokojnosti niektorého účastníka, t.j. v prípade podania odvolania, vždy podrobené meritórnemu prieskumu kvalifikovaného zákonného sudcu (t.j. osoby s právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorá zložila odbornú justičnú skúšku). V konečnom dôsledku je takto v exekučnom konaní zabezpečené, aby aj v exekučných veciach rozhodoval kvalifikovaný sudca.

Vyššie načrtnutým odvolací súd nemal v úmysle posudzovať kvalitu rozhodovania rozhodcovských súdov. V danom prípade sa totiž vzhľadom k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky (ktorá skutočnosť fakticky spôsobila nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť), odvolací súd rovnako tak ako okresný súd vecným prieskumom rozhodcovského rozsudku vôbec nezaoberal, ani zaoberať nemohol. Z tohto dôvodu je odvolávanie sa oprávneného na starostlivosť, akú vynaložil konajúci rozhodcovský súd pri rozhodovaní predmetného sporu, a skutočnosť, že tento rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní aplikoval aj spotrebiteľské právne normy, absolútne právne irelevantná.

V tejto súvislosti odvolací súd reagujúc na ďalšiu z odvolacích námietok oprávneného potrebuje za potrebné uviesť, že v danom prípade ani v čase podania obžaloby na rozhodcovskom súde (25.02.2010), logicky ani v čase vydania rozhodcovského rozsudku (10.06.2011) by všeobecný súd nemohol vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, tak ako sa mylne domnieva odvolateľ. Bránilo tomu totiž ustanovenie v znení účinnom od 15.10.2008 (novela ).

Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, prípadne niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Práve o takýto prípad nanútenia vôle oprávneného povinnému (spotrebiteľovi) šlo aj v posudzovanej veci, nakoľko okrem použitia tzv. formulárovej zmluvy obsahujúcej množstvo predtlačených údajov, u ktorých tak bolo prinajmenšom problematickým aj odchýlenie sa od nich.

Odvolací súd naviac poznamenáva, že už samotná forma, v akej sú jednotlivé zmluvné dojednania napísané (veľmi drobným ťažko čitateľným a husto popísaným textom) sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani v časti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol judikovaný nárok a ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len) dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať ako celok vrátane obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť ako celok.

Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami preto odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k nutnosti vyhodnotenia rozhodcovskej doložky (tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku slúžiaceho tu za exekučný titul) za neprijateľnú (a aj neplatnú) zmluvnú podmienku.

Logickým dôsledkom toho je záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. z 27.1.1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 58/1997) vyplýva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.

Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani autentický výklad ustanovenia premietnutý do dôvodovej správy k označenému ustanoveniu. Naviac dôvodová správa nie je prameňom práva (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. februára 1998 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 30, pod č. 78/1998).

Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať.

Hoci odvolateľom spomínaný v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť - poznámka odvolacieho súdu) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať.

Z uvedeného je zrejmé, že aj vtedajšia označená právna úprava mala dať klientovi priestor na to, aby sa sám rozhodol, či uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie. Táto možnosť slobodnej voľby pri rozhodovaní sa o (ne)akceptácii predmetného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je zachovaná, ak klient podpíš, že prijíma takýto návrh na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní, ktorý zakomponovaný na vopred pripravenom predtlačenom formulári obchodných podmienok banky.

Skutočnosť, že klientovi banky je banka povinná poskytnúť aj možnosť slobodne sa rozhodnúť, či návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie, je zvýraznená a precizovaná aj právnou úpravou účinnou od 1.12.2009. Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1.12.2009 totiž banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

K tvrdeniu odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie mu znemožní reálnu vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči povinnej, odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti oprávneným zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie obdobne ako uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie jeho práva na súde.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu SR ). Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne vo svojom odvolaní namieta právny záver súdu prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné predstavy právnych záverov a názorov, ktoré mali vyplynúť zo zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že odvolateľom prezentovaný výklad, v zmysle ktorého má exekučný súd v exekučnom konaní v podstate len pasívnu úlohu je v rozpore už aj so samotným gramatickým výkladom ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva účastníka konania, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. , , , , , , ).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom a súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Vzhľadom na priebeh konania bola povinná úspešná má podľa v spojení s právo na náhradu trov odvolacieho konania, no neuplatnila si ich ( ) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.