Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-66-2012.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. G., Z. XX a K. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., časť L. 5, o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10. septembra 2012, č. k. 11P/66/2011-57, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 26 Zákona o rodine a z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že maloletý U. je naďalej citovo naviazaný na svoju matku. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Levice z 19. 06. 2012 vyplýva, že dieťa má k matke pozitívny citový vzťah a túto pozitívnu citovú náklonnosť dáva matke najavo. O otcovi sa U. nevyjadroval, nereagoval ani na priame otázky. Z uvedeného možno usúdiť, že citová väzba dieťaťa k matke je spontánnejšia a pevnejšia ako citová väzba dieťaťa k otcovi, i keď maloletý chodí k otcovi rád a zvykne byť u neho aj dlhšiu dobu. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené vážne nedostatky, ktoré by vyžadovali, aby dieťa bolo z jej osobnej starostlivosti odňaté. U matky sa vyskytli problémy vo vzťahu s jej manželom, ale išlo o problémy prechodného charakteru, ich vzájomné vzťahy sa upravili. Nedostatky v hygiene dieťaťa, keď dieťa matka odovzdala otcovi špinavé, sa vyskytli ojedinele a zo strany matky je treba dbať, aby sa takéto prípady nevyskytovali. Zo správy ošetrujúcej lekárky U.. T. nebolo zistené, že by matka zanedbávala starostlivosť o dieťa. Z lekárskej správ vyplýva, že sa matka o dieťa dobre stará, dodržuje pokyny lekára, chodí na preventívne lekárske prehliadky. Dieťa je čisté, upravené, psychomotorický vývin odpovedá veku. Kolízny opatrovník uviedol, že nemá poznatky o tom, že by matka dieťaťa zanedbávala starostlivosť o dieťa. Zo správ o vykonaných šetreniach pomerov u matky nevyplýva, že by boli zistené nedostatky v starostlivosti o dieťa. Samotná skutočnosť, že otec má vytvorené vhodnejšie bytové podmienky a bytové podmienky matky sú skromnejšie, nie je dôvodom, aby došlo k zmene výchovného prostredia dieťaťa. Matka naďalej je schopná poskytovať dieťaťu citovú náklonnosť, lásku a porozumenie a zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa. Dieťa je na prostredie u nej zvyknuté. Matka umožňuje otcovi, aby si mal. U. bral k sebe aj na dlhšie obdobie. Otec tak má možnosť počas tej doby, čo je dieťa u neho, vyplývať na výchovu dieťaťa, usmerňovať ho bez toho, aby bolo nutné dieťa odňať z osobnej starostlivosti matky. Z uvedených dôvodov návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol otec, odôvodniac ho tým, že rozsudok napáda z dôvodu, že sudkyňa bola zaujatá a sociálne pracovníčky boli podplatené, čo nevie dokázať. Matka sa od dieťa zjavne nestará, mal. U. je špinavý, nemá dostatočnú opateru a ani výchovu. Je zavšivavený. Súd vec nesprávne právne posúdil.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zaujatosť sudkyne nemôže posúdiť, ale súd vychádzal z rozhodnutia centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie. O podplácaní sociálnych pracovníčok nemôže ani snívať, pretože žije s manželom, ktorý je nezamestnaný a štyrmi deťmi, pričom najstaršie má v opatere matky a platí na neho výživné. Z rodičovského príspevku je to málo, a keby jej nepomáhala rodina, nevie, ako by to bolo. O deti sa stará, pretože v spoločnej domácnosti žije s ďalšími rodinnými príslušníkmi, ktorí by jej netolerovali, aby jej deti boli špinavé. Podľa jej názoru má U. u nej oveľa viac možností naučiť sa a získať vedomosti a zručnosti do ďalšieho života, ako keby žil u otca. Má tu možnosť vidieť, ako sa robí okolo zvierat. Keď je syn u otca, je tichý, zľaknutý až bojazlivý, ako keby bol v cudzom prostredí a nevie, ako sa chovať a správať. Správaniu otca nerozumie a nevie, prečo ho žiada do opatery.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zanedbanie starostlivosti zo strany matky zistené nebolo, šetrením pomery, ani cestou dožiadania ošetrujúcej detskej lekárky zavšivavenie, ani špina neboli zistené. Zamestnankyne ÚPSVaR Levice, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracoviska Želiezovce uviedli, že vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, matku a jej rodinu poznajú len v súvislosti s minulými a v súčasnosti prebiehajúcimi konaniami. Matka a jej rodina nepatria do okruhu ich priateľov, ani ich príbuzných a sú im známi len z výkonu služobných povinností. Lustráciou spisovej dokumentácie bolo zistené, že uvedené zamestnankyne v doteraz prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa mal. U. konali v jeho najlepšom záujme. Obe svoju prácu vykonávajú na profesionálnej úrovni a sú schopné si udržať potrebný objektívny úradný nadhľad. Tvrdenie otca vo veci zaujatosti a eventuálneho podplácania sa nezakladá na pravde a v prípade šírenia nepravdivých údajov, môže napĺňať skutkovú podstatu prečinu ohovárania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a vychádzajúc z obsahu spisu a odvolania otca dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému U. X., nar. XX. XX. XXXX bolo naposledy rozhodované v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10P/190/2010, v ktorom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 12. 2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 04. 2010. V tom čase otec nemal voči starostlivosti matky žiadne výhrady, čoho dôkazom je schválenie rodičovskej dohody. Pre zmenu umiestnenia maloletého by potom bolo potrebné v konaní o zmenu umiestnenia preukázať, že sú tu také rozhodujúce skutočnosti, ktoré bránia matke naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletého alebo matka jeho starostlivosť dostatočne nezabezpečuje. Len samotná skutočnosť, že aj otec sa o dieťa dokáže postarať, takouto skutočnosťou nie je, pretože v záujme dieťaťa je zachovanie stability výchovného prostredia a vzťahov a návykov, ktoré si vytvorilo po rozchode jeho rodičov. V tomto konaní neboli takéto skutočnosti preukázané, pričom vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia otca, že o syna sa riadne nestará. Zo správy detskej lekárky U.. T. vyplýva, že o dieťa sa matka dobre stará, dodržuje pokyny lekára, chodí na pravidelné preventívne prehliadky, zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Dieťa je čisté, upravené a psychomotorický vývoj odpovedá veku. Zo správy CPPPaP Levice vyplýva, že obaja rodiča sú na základe ich vlastných vyjadrení schopní dieťaťu poskytovať citovú náklonnosť, lásku a porozumenie. Len na základe rozhovorov s rodičmi považovali rodinné prostredie otca za stabilnejšie, s možnosťou uplatňovania primeraných zásad výchovy a celkovej starostlivosti. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že otec má lepšie sociálne aj bytové pomery ako matka, vzhľadom na vek dieťaťa a naviazanosť na matku však navrhol, aby dieťa zostalo v starostlivosti matky. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorú namietal otec ako dôvod na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa. Aj keď obaja rodičia majú vytvorené riadne podmienky pre zabezpečovanie priaznivého fyzického a psychického vývoja maloletého a obaja rodičia majú dobrý vzťah k maloletému, ako aj maloletý k obom rodičom, v prospech maloletého bude, aby nemalo zmenené výchovné prostredie, pretože zo žiadnych dôkazov, okrem tvrdenia otca, v konaní nebolo preukázané, že by sa matka o dieťa riadne nestarala. Z uvedených dôvodov odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu umiestnenia maloletého U. X., preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh otca na zmenu umiestnenia maloletého U. X. zamietol, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom aj naďalej je pre riadny vývoj maloletého U. vhodné, aby sa stretával aj s otcom, pretože len takým spôsobom sa naďalej môže rozvíjať jeho pozitívna väzba k obom rodičom, pričom pre jeho zdravý psychický a fyzický vývoj je to veľmi dôležité.
Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 15a ods. 2 OSP účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
Podľa § 15a ods. 3 OSP v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že námietka zaujatosti otca, uvedená v odvolaní nespĺňa zákonom požadované náležitosti námietky zaujatosti, preto na ňu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 15a ods. 3 OSP neprihliadal.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.