Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-364-2012.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/364/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: T. U., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, A.- U., o zaplatenie 250,61 Eur príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/119/2012-48, zo dňa 27. júla 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1,66 Eur za deň 5.3.2009 a vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur za deň 5.2.2010, zastavil. Súd ďalej žalobný návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že celý nárok navrhovateľa spočíva v uplatnení zmluvnej pokuty a poplatku za oneskorenie platby, čo vyplýva aj z vystavených faktúr. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Uplatnená zmluvná pokuta vyplýva z vystavenej faktúry, avšak z ničoho nevyplýva, že odporca skutočne porušil nejaké povinnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca porušil povinnosti, pre ktoré mu koncové zariadenie vypojil a ani to, kedy k takému porušeniu došlo. Nepreukázal ani to, že odporca neplnil svoje povinnosti riadne a včas. Je nepochybné, že zmluva bola uzavretá dňa 4.4.2006 a odpredaný telefón za cenu 0,03 Eur bol v hodnote 165,60 Eur. Faktúra na zmluvnú pokutu bola vystavená cca 4 roky po uzavretí zmluvy a hodnota telefónu bola cca o 1/2 menšia než je zmluvná pokuta. Súd sa však samotnou výškou zmluvnej pokuty nezaoberal, nakoľko to nebolo potrebné vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná opodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu. Poukázal na to, že doba viazanosti, počas ktorej by protizáväzok bol splnený, uplynula dňa 4.4.2008, teda 24 mesiacov po uzavretí dodatku. Zmluvná pokuta však bola uplatnená až faktúrou dňa 15.01.2010. Je však zrejmé, že odporca naďalej využíval služby navrhovateľa a podľa uvedenia ich neplatil riadne a včas, avšak navrhovateľ ničím nepreukázal, že odporca neplatil služby riadne a včas, pričom zmluvná pokuta bola dohodnutá v spojitosti s dobou viazanosti. Nepredložil ani žiadne faktúry, či iné listiny preukazujúce, s ktorými platbami bol odporca v
omeškaní. Vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu nepreukazuje porušenie povinností zo strany odporcu. Taká faktúra nepreukazuje opodstatnenosť uplatnenia zmluvnej pokuty. Čo sa týka uplatnenej sumy 1,66 Eur za oneskorenie platby, navrhovateľ ničím nepreukázal oneskorenie platby, teda či odporca skutočne neplatil riadne a včas a kedy bola splatná faktúra, ktorou mal byť odporca v omeškaní a za ktorú si uplatňuje daný poplatok. Zároveň nepreukázal, na základe čoho si uplatňuje poplatok za oneskorenie platby. Následne navrhovateľ žiadal, že pokiaľ súd by neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať do úvahy, že právnemu predchodcovi bola spôsobená škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia odpredaného za 0,03 Eur, pričom štandardná cena bola 165,60 Eur. Takéto zdôvodnenie súd považuje za účelové a špekulatívne. Zároveň poukazuje, že navrhovateľ si uplatňuje vyššiu sumu, než bola štandardná cena mobilného telefónu. Navrhovateľ ničím nepreukázal skutočnú výšku náhrady škody, ako ani to, že skutočne došlo ku škode. Súd však poukazuje tiež na to, že odporcovi bol predmetný mobilný telefón odpredaný v roku 2006, kedy mala byť jeho hodnota 165,60 Eur. V čase rozhodovania však uplynulo 6 rokov od predaja mobilného zariadenia. Navrhovateľ tak požaduje titulom náhrady škody vyššiu výšku, než bola jeho hodnota pred 6 rokmi. Súd sa však ďalej nezaoberal náhradou škody, keďže pohľadávka voči odporcovi bola postúpená na navrhovateľa titulom neuhradenej zmluvnej pokuty, a nie titulom náhrady škody. Preto v prípade uplatňovania náhrady škody súd má za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný. Okresný súd poukázal na to, že dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze. Keďže neponúkol, alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal. Dané listinné dôkazy neviedli k preukázaniu jeho tvrdení. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal opodstatnenosť uplatnených nárokov a z uvedeného dôvodu návrh zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera čiastočne o ust. § 146 ods. 2 O.s.p., čiastočne o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jeho strane, preto mu náhradu trov nepriznal.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazuje na to, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, ako poskytovateľom v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení. Žalobca sa zaviazal poskytovať službu a žalovaný sa zaviazal platiť za poskytnuté služby riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku z Zmluve o pripojení. Žalobca podal proti žalovanému žalobu z dôvodu nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. Dodatku. Žalobca má za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca označil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to Zmluvu o pripojení, Dodatok k Zmluve o pripojení a faktúru splatnú dňa 5.2.2010. Žalobca zaslal súdu prvého stupňa všetky podklady, ktoré mu boli poskytnuté od právneho predchodcu žalovaného, a to vrátane faktúry, v ktorej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za porušenie povinností žalovaného. Žalovaný nebol sankcionovaný iba za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuhradil faktúry vyúčtované právnym predchodcom žalobcu za poskytnuté telekomunikačné služby. Odôvodnenie súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, ako žalovaný porušil svoju povinnosť plniť riadne a včas, nemôže obstáť vo svetle Judikátu Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010 sp. zn. 4Cdo 13/2009, podľa ktorého bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze. Podľa názoru žalobcu mal súd prvého stupňa vyzvať žalobcu, aký konkrétny dôkaz by súd prvého stupňa považoval za dostatočný,
nakoľko žalobca nemal do vydania rozhodnutia vedomosť, akým konkrétnym dôkazom má svoj nárok preukázať. Zároveň mal súd prvého stupňa vyzvať žalovaného na preukázanie toho, že neporušil povinnosti, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol žalobca, čím by uniesol dôkazné bremeno uvedených tvrdení. Žalobcovi nie je známe, akým spôsobom mal preukázať tú skutočnosť, že žalovaný neuhradil riadne a včas za poskytnuté služby, ako aj porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, keď nie je zrejmé, ako inak mal žalobca preukázať svoj nárok, je nie len porušené Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu, ale je ohrozená právna istota žalobcu v budúcich rozhodnutiach, nakoľko ten nemá vedomosť a nie je mu zrejmé, čo viac má urobiť pre unesenie dôkazného bremena v obdobných veciach. Postupom okresného súdu došlo tiež k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu postupom potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorým je: a) tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, b) označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností.
Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení. Splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníkov konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore.
Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa od hmotného práva.
V dôkaznej povinnosti existujú výnimky. Jednou z výnimiek je tzv. negatívna dôkazná teória, na ktorú navrhovateľ poukazuje. Vychádza z toho, že nemožno od nikoho vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, naopak účastník musí preukazovať pozitívne skutočnosti, ktoré vedú k negatívnemu skutkovému zisteniu.
V danom prípade sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia požadovanej peňažnej sumy z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty.
Vychádzajúc z u st. § 544 ods. 1 až 3, ktoré inštitút zmluvnej pokuty upravuje, vznik nároku na zmluvnú pokutu je viazaný na uzavretie dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme s určením výšky pokuty alebo spôsobu jej určenia, b) porušenie zmluvnej povinnosti povinného účastníka.
Zo skutkových tvrdení ako aj predložených listinných dôkazov však nemožno vyvodiť, že odporca porušil zmluvnú povinnosť, na základe ktorej by navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ v konaní síce predložením Zmluvy o pripojení a jej Dodatku preukázal, že odporca sa zaviazal po dobu viazanosti, t.j. 24 mesiacov od uzavretia Dodatku (od 4. apríla 2006) riadne a včas platiť cenu služieb, nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky, resp. nedopustiť sa takého konania ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu alebo ju vypovedať. V prípade porušenia uvedených zmluvných povinností sa účastník zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že v Dodatku k Zmluve o pripojení uzatvorenom medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 4. apríla 2006 v kolónke zmluvná pokuta nie je uvedený žiadny údaj.
Dôkaznou povinnosťou navrhovateľa bolo preukázať platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute a porušenie povinnosti zo strany dlžníka. Ide o hmotnoprávne podmienky vzniku nároku, ktoré musia byť splnené kumulatívne.
Hoci okresný súd v napadnutom rozsudku nevyhodnocoval platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, krajský súd konštatuje, že v zmluve o pripojení zo dňa 4. apríla 2006 ako aj v pripojenom Dodatku z toho istého dňa uzatvoreného medzi účastníkmi, výška zmluvnej pokuty ani spôsob jej určenia uvedená nie je.
Uvedenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia je obligatórnou obsahovou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute, ktorá náležitosť vyplýva z ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nedostatok tejto náležitosti znamená absolútnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (ust. § 544 ods. 2 O.s.p.).
Okresný súd postavil zamietnutie nároku na argumentácii, že navrhovateľ neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal nesplnenie povinnosti zo strany dlžníka, ktoré by znamenalo vznik nároku na zmluvnú pokutu. Hoci v prípade nepreukázania dohody o výške zmluvnej pokuty a z toho vyplývajúcej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je irelevantné skúmanie, či zo strany odporcu došlo k porušeniu povinností spôsobom zakladajúcim nárok na zmluvnú pokutu, možno súhlasne so záverom okresného súdu konštatovať, že navrhovateľ toto nepreukázal.
Vychádzajúc z negatívnej dôkaznej teórie možno súhlasiť, že navrhovateľ nemohol preukázať „neuhradenie ceny poskytnutých služieb riadne a včas“, jeho povinnosťou bolo preukázať pozitívne skutočnosti, ktoré vedú k negatívnemu skutkovému zisteniu.
V danom prípade to znamená tvrdiť a preukázať, že odporca v rozhodnom období, t.j. 24 mesiacov od podpísania Zmluvy a Dodatku mal povinnosť uhradiť špecifikovanú cenu poskytnutých služieb (napr. faktúrou alebo iným vyúčtovacím dokladom) s uvedením výšky ceny a času omeškania, následne by postačovalo tvrdenie, že odporca vyúčtovanú cenu služieb nezaplatil, kde by sa uplatnila negatívna dôkazná teória a prípadný dôkaz o zaplatení by zaťažoval odporcu.
Samotná Zmluva o pripojení, Dodatok ako aj faktúra o vyúčtovaní zmluvnej pokuty nie sú dôkazmi preukazujúcimi porušenie povinnosti zo strany odporcu.
Navrhovateľ neuviedol rozhodujúce skutočnosti a nepreukázal, že právny predchodca navrhovateľa mal v rozhodnom období pohľadávku voči odporcovi, ktorej nezaplatenie spôsobilo vznik nároku na zmluvnú pokutu.
Nemožno súhlasiť s obranou navrhovateľa, že okresný súd ho mal vyzývať na splnenie dôkaznej povinnosti, resp. z vlastnej iniciatívy vykonať dôkazy. Takýto postup okresného súdu by porušoval zásadu rovnosti účastníkov konania a bol by v rozpore so zásadou kontradiktórnosti procesu. V danom prípade neboli splnené výnimočné okolnosti, pre ktoré by súd vykonával dokazovanie ex offo.
Možno súhlasiť so záverom okresného súdu o neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa ako dôvode zamietnutia uplatneného nároku.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny a krajský súd ho preto potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.
Rozhodnutie okresného súdu sa nedotýka výroku, ktorým súd konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 1,66 Eur za deň 5.3.2009 a vo výške 9% ročne zo sumy 248,95 Eur za deň 5.2.2010 zastavil, keďže odvolaním nebol nenapadnutý (vychádzajúc z obsahu odvolania).
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik trov konania nevyplýva.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.