Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_18C-119-2012.pdf
PDF · 115.57 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/119/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, Ž.-U., o zaplatenie 250,61 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1,66 Eur za deň 05.03.2009 a vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur za deň 05.02.2010, zastavuje.
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.02.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 05.03.2012, opraveným a doplneným dňa 29.03.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 250,61 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu č. XXXXXXX. Na základe zmluvy navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón. Odporca neplnil riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazal, v dôsledku čoho bola jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.
Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 27.07.2012, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu a odporcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým Zmluvu o pripojení; dodatok; preberací protokol; faktúru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX; osvedčenie o registrácii pre DPH; všeobecné podmienky poskytovania služieb; preberací protokol, písomne podanie navrhovateľa zo dňa 12.07.2012 a 18.07.2012; cenník mobilných telefónov; podanie navrhovateľa zo dňa 28.03.2012; zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou č.6, listina označená Iné poplatky.
Navrhovateľ podaním zo dňa 28.03.2012 žiadal zaviazať odporcu na žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1,66 Eur až od 06.03.2009, hoci v pôvodnom návrhu už od 05.03.2009 a vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 06.02.2010, hoci v pôvodnom návrhu žiadal od 05.02.2010.
Týmto navrhovateľ zobral návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 1,66 Eur za deň 05.03.2009 a zo sumy 248,95 Eur za deň 05.02.2010, späť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh späť v danej časti, súd konanie zastavil, a to bez súhlasu odporcu, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.
Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č. 6 obsahu spisu) a z dodatku mal súd zistené, že danú zmluvu s dodatkom platne uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany dňa 04.04.2006, na základe ktorej bol odporcovi odpredaný mobilný telefón Nokia 6020.
V zmluve bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov od dátumu Dodatku.
Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.02.2009. (l.č.11)
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. a preto je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2010 na sumu 248,95 Eur ako zmluvnú pokutu so splatnosťou dňa 05.02.2010 a faktúru č. 7901331542 zo dňa 15.02.2009 na sumu 1,66 Eur za oneskorenie platby so splatnosťou do 05.03.2009.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel predmetnú zmluvu, na základe ktorej mu odpredal mobilný telefón Nokia 6020 za cenu 0,03 Eur, pričom štandardná cena je 165,64 Eur, pričom predložil súdu listinu ním nazvanú ako cenník mobilných telefónov, z ktorého vplýva cena daného telefónu 165,64 Eur.
Súd poukazuje, že táto listina je nejakým zoznamom mobilných zariadení s cenami, avšak odporca štandardnú cenu nenamietal.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že odporca neplnil svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal, v dôsledku čoho bola jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené. Odporca bol sankcionovaný za to, že neplnil svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby včas. Poukázal na to, že odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Celý nárok navrhovateľa spočíva v uplatnení zmluvnej pokuty a v poplatku za oneskorenie platby, čo vyplýva aj z vystavených faktúr.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Súd poukazuje na to, že predmetná zmluva obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur pre prípad porušenia nejakej zmluvnej povinnosti.
Podľa bodu 10.3. článku 10 Všeobecných podmienok v prípade, ak bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmluvy zmluvná pokuta, zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo
dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Uplatnená zmluvná pokuta vyplýva z vystavenej faktúry, avšak z ničoho nevyplýva, že odporca skutočne porušil nejaké povinnosti.
Navrhovateľ nepreukázal, že odporca porušil povinnosti, pre ktoré mu koncové zariadenie vypojil a ani to, kedy k takému porušeniu došlo.
Navrhovateľ nepreukázal ani to, že odporca neplnil svoje povinnosti riadne a včas. Nepreukázal, ktoré konkrétne povinnosti odporca nesplnil a kedy malo dôjsť k porušeniu a kedy došlo k prerušeniu poskytovania služieb a teda došlo skutočne k odpojeniu koncového zariadenia.
Z predložených faktúr je zrejmé iba to, že boli vystavená na sumu 248,95 Eur dňa 15.01.2010 so splatnosťou do 05.02.2010 a na sumu 1,66 Eur dňa 15.02.2009 so splatnosťou do 05.03.2009.
Je nepochybné, že zmluva bola uzavretá dňa 04.04.2006 a odpredaný telefón za cenu 0,03 Eur bol v hodnote 165,60 Eur.
Teda faktúra na zmluvnú pokutu bola vystavená cca 4 roky po uzavretí zmluvy o pripojení a hodnota telefónu bola cca o 1 menšia než je zmluvná pokuta.
V tejto súvislosti súd teda poukazuje na to, že zmluvná pokuta je uplatnená v neprimeranej výške vzhľadom na hodnotu odpredaného telefónu a dĺžku nepochybného plnenia.
Súd sa však samotnou výškou zmluvnej pokuty nezaoberal, nakoľko nebolo to potrebné vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná opodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu.
Ak aj navrhovateľ tvrdil, že odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti by postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu, súd poukazuje, že táto doba viazanosti, počas ktorej by uvedený „protizáväzok“ bol splnený, tak táto doba uplynula dňa 04.04.2008, teda 24 mesiacov po uzavretí dodatku. Ale zmluvná pokuta bola uplatnená až faktúrou zo dňa 15.01.2010.
Teda vyššie uvedené tvrdenie navrhovateľa súd považuje za účelové, pričom také tvrdenie je neopodstatnené vzhľadom na zistené skutočnosti, keďže doba viazanosti uplynula. Je však zrejmé, že odporca naďalej využíval služby navrhovateľa a podľa uvedenia ich neplatil riadne a včas.
Avšak navrhovateľ ničím nepreukázal, že odporca neplatil služby riadne a včas, pričom zmluvná pokuta bola dohodnutá v spojitosti s dobou viazanosti. Nepredložil ani žiadne faktúry, či iné listiny preukazujúce, s ktorými platbami bol odporca v omeškaní. Vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu nepreukazuje porušenie povinností zo strany odporcu. Taká faktúra nepreukazuje opodstatnenosť uplatnenia zmluvnej pokuty.
V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že faktúra za oneskorenie platby bola vystavená dňa 15.02.2009, ale za zmluvnú pokutu až dňa 15.01.2010, teda takmer po 1 roku. Ani táto skutočnosť nepreukazuje, kedy došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu, ktoré by zakladalo opodstatnenosť uplatnenia zmluvnej pokuty, ako aj poplatku za oneskorenie platby.
Čo sa týka uplatnenej sumy 1,66 Eur za oneskorenie platby, navrhovateľ ničím nepreukázal oneskorenie platby, teda či odporca skutočne nezaplatil riadne a včas a kedy bola splatná faktúra, s ktorou mal byť odporca v omeškaní a za ktorú si uplatňuje daný poplatok.
Zároveň navrhovateľ nepreukázal, na základe čoho si uplatňuje poplatok za oneskorenie platby vo výške 1,66 Eur. Predložil síce listinu označenú ako Iné poplatky, z ktorej však nevyplýva, že je súčasťou zmluvy a že odporca je danou listinou viazaný.
Súd zároveň poukazuje na to, že nie je zrejmý „poplatok za oneskorenie platby“, nakoľko veriteľ má nárok zo zákona na úroky z omeškania, pokiaľ je dlžník v omeškaní, prípadne je dohodnutá aj zmluvná pokuta. Avšak nie je zrejmé, na základe čoho navrhovateľ požadoval ešte aj poplatok za oneskorenie platieb. Ak by išlo o úroky z omeškania, nie je zrejmé, v akej percentuálnej výške a či je taká výška v súlade s právnymi predpismi a zároveň z akej sumy a za aké obdobie. Nie je možné ju takto paušalizovať do sumy 1,66 Eur. Taktiež daný poplatok nebol dohodnutý ani ako zmluvná pokuta. Taký poplatok je v rozpore s dobrými mravmi, keďže zahŕňa v sebe úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu a je neprípustné požadovať za jedno porušenie tri rôzne platby, pričom v zmysle zákonných ustanovení je daný nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania.
Súd však „oneskorenie platby“ nespájal s neprijateľnými podmienkami, nakoľko žalobný návrh v tej časti zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal nárok na takú platbu, jej opodstatnenosť, nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu. preto sa ďalej s daným dojednaním nezaoberal.
Následne v podaní zo dňa 18.07.2012 navrhovateľ uviedol, že pokiaľ súd by neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať do úvahy, že právnemu predchodcovi bola spôsobená škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia odpredaného za 0,03 Eur, pričom štandardná cena bola 165,60 Eur.
Takéto zdôvodnenie súd považuje za účelové a špekulatívne, keďže navrhovateľ požadoval istinu titulom zmluvnej pokuty s tým, že pre prípad, že by to súd neuznal, tak z titulu náhrady škody.
Súd zároveň poukazuje, že navrhovateľ si uplatňuje vyššiu sumu (248,95 Eur), než bola vôbec štandardná cena mobilu v čase odpredaja (165,60 Eur) s tým, že odporca z danej sumy zaplatil sumu 0,03 Eur ako kúpnu cenu podľa tvrdenia navrhovateľa, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Teda v takom prípade by bol dlh maximálne rozdiel medzi hodnotou a predajnou cenou, pričom k uplatneniu zmluvnej pokuty došlo po vyše 4 rokov používania odpredaného mobilného telefónu. Teda navrhovateľ požaduje titulom náhrady škody vyššiu výšku, než bola jeho hodnota pri uzavretí zmluvy.
Súd má za to, že navrhovateľ ničím nepreukázal skutočnú výšku náhrady škody, ako ani to, že skutočne došlo ku škode.
Súd však poukazuje, že odporcovi bol predmetný mobilný telefón odpredaný v roku 2006, kedy mala byť jeho hodnota 165,60 Eur. V čase rozhodovania je však 07/2012, teda 6 rokov od predaja mobilného zariadenia. Teda navrhovateľ požaduje titulom náhrady škody vyššiu výšku, než bola jeho hodnota pred 6 rokmi. Súd zdôrazňuje, že jedná sa o 6-ročný telefón, pričom zmluva bola uzavretá s dobou viazanosti 24 mesiacov, t.j. do 04.04.2008, kedy mal byť „protizáväzok“ splnený, pričom podľa predložených listín je zrejmé, že odporca napriek tomu využíval služby na základe zmluvy zo dňa 04.04.2006 minimálne do roku 2010, kedy bola vystavená faktúra na zmluvnú pokutu, teda minimálne 4 roky. Súd má za to, že navrhovateľ ničím nepreukázal výšku náhrady škody, ako ani to, že skutočne došlo ku škode so 6- ročným telefónom.
Súd sa však ďalej nezaoberal náhradou škody, keďže pohľadávka voči odporcovi bola postúpená na navrhovateľa titulom neuhradenej zmluvnej pokuty, a nie titulom náhrady škody. Preto v prípade uplatňovania náhrady škody súd má za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Odporca v danom konaní bol síce nečinný, ale to neznamená, že tvrdenia navrhovateľa sú nepochybne preukázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, teda dané listinné dôkazy neviedli k preukázaniu jeho tvrdení.
Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol, keďže nebolo preukázané porušenie nejakej zmluvnej povinnosti, ako ani to, kedy malo dôjsť k takému porušeniu, že odporca skutočne neplnil svoje povinnosti riadne a včas a či bolo skutočne koncové zariadenie vypojené. Je zrejmé, že boli iba vystavené faktúry, avšak nie je zrejmé, či ich vystavenie bolo opodstatnené, teda či odporca skutočne neplnil riadne a včas,... Taktiež v prípade náhrady škody škoda nebola preukázaná, keďže ide o 6- ročný telefón, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a jednak navrhovateľ nepreukázal žiadne porušenie nejakých povinností odporcom, hoci bol navrhovateľ vyzvaný pred pojednávaním na preukázanie daných skutočností a zároveň na navrhovateľa nebola postúpená pohľadávka voči odporcovi, ktorá by vznikla titulom škody, ale titulom zmluvnej pokuty.
Súd zdôrazňuje, že vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu a za oneskorenie platby nepreukazuje jej opodstatnenosť; nepreukazuje, že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu.
S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal opodstatnenosť uplatnených nárokov, keďže nepreukázal skutočné porušenie povinnosti zo strany odporcu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 18.07.2012 uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť s žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a poukazoval a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach a predsa navrhovateľ predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a z ktorých nevyplývali skutočnosti zakladajúce vznik nároku navrhovateľa.
V zastavenej časti súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého má odporca nárok na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania v časti.
Vo zvyšnej časti, v ktorej bol taktiež úspešný odporca, o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný odporca.
Vzhľadom k tomu, že odporca ako úspešný účastník v konaní, si neuplatnil náhradu trov konania, pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jeho strane, súd mu náhradu trov nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).