Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/129/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnej: Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. I., pre vymoženie pohľadávky 931,28 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Uhríkovou, so sídlom Exekútorského úradu U. 5, H., pod sp.zn. EX 3464/11, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 10.7.2012 takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 10.7.2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, z 10.7.2012 zastavil exekúciu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia , , Exekučného poriadku; a , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), až 3, a , a v znení účinnom do 31.12.2007, a o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“); o bankách v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“); bod 1 písm. q) smernice 93/13/EHS a judikatúru Súdneho dvora ES (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009), v podstate tým, že rozhodcovská doložka (obsiahnutá v bode 18 Dodatku č. 2 k Všeobecným obchodným podmienkam, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzavretej 30.9.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinnou), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp.zn. II/2011-4597 z 25.10.2011 - ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) je absolútne neplatná, a to nielen pre absenciu písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v zmysle , ale aj preto, že z hľadiska spotrebiteľského práva napĺňa charakteristiku neprijateľnej podmienky. Uvedená neplatnosť predmetnej rozhodcovskej doložky má za následok absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil tak, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 písm. f) - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a to tým, že okresný súd zastavil exekúciu, čím mu odoprel právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutiu okresného súdu tiež vytýkal to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to právnym posúdením o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Citujúc znenia ustanovení , , , , a Exekučného poriadku, uviedol, že platným právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovské konanie reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje (ďalej len „“) ako právo na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj s poukazom na ustanovenia , , a takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Výkladom týchto ustanovení a contrario dôjdeme k záveru, že v prípade, ak by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, výslovne by to v uviedol, resp. výslovne by v určil negatívne vymedzenia tak, že v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory zo spotrebiteľských zmlúv. Otázkou rovnocennosti rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu sa zaoberala aj čerstvá judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky / ďalej len „NS SR“/ (rozhodnutia NS SR - sp.zn. z 9.2.2012, sp.zn. z 18.1.2012, sp.zn. z 13.10.2011). V ďalšom, citujúc české, anglické, nemecké, francúzske znenie bodu 1 písm. q) prílohy smernice 93/13/EHS, namietal nesprávny slovenský preklad označeného bodu. Korektným prekladom všetkých týchto jazykových mutácií predmetného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť záver, že klauzula v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Slovenské rozhodcovské konanie je , v rámci ktorého je rozhodca priamo zo zákona povinný aplikovať platné právo Slovenskej republiky ( ) a ex offo je povinný aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa ( ), rozhodne nie je arbitrážou, o ktorej hovorí smernica. Pokiaľ sa okresný súd odvoláva na rozhodnutie ESD (C - 40/08 vo veci Asturcom), toto vo svojom obsahu nepotvrdzuje úvahu okresného súdu. V zmysle označenej prílohy smernice nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú (nekalú). Poukazujúc na ustanovenia a v platnom znení uviedol, že v danom prípade možno posúdiť predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku len v zmysle tzv. generálnej klauzuly - . Zmyslom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že jej dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo by v konkrétnom prípade znamenalo, že spotrebiteľ sa dojednaním rozhodcovskej doložky a prejednaním sporu v rozhodcovskom konaní dostal do nevýhodnejšej pozície ako v rámci občianskeho súdneho konania. dáva záruky, že práva spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania budú rešpektované v plnej miere (, , , , atď), to

- zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,

- Štatút a Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu obsahujú viaceré zvýhodnenia pre spotrebiteľa,

- poplatok za rozhodcovské konanie je nižší ako súdny poplatok,

- účastník rozhodcovského konania neplatí poplatok za podanie žalobnej odpovede, oprávnený vo väčšine prípadov žiadosti o splátkové kalendáre posudzuje kladne a odsúhlasí splátkový kalendár,

- rozhodcovský súd zasiela spotrebiteľom ako účastníkom konania spolu s výzvou na žalobnú odpoveď aj tzv. poučenie o ustanoveniach na ochranu spotrebiteľa.

Jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka mala v zmysle B ods. 1 v znení účinnom pri uzatváraní Zmluvy povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. V ďalšom dal do pozornosti argumentáciu JUDr. Krajča, Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi SR a EÚ, Eurounion 2011, ktorý uviedol k nasledovné: „Transpozícia uvedeného ustanovenia viedla (v súlade s právom Spoločenstva) k právnej úprave v ustanovení , ktorá poskytuje spotrebiteľom vyššiu právnu ochranu ako vyžaduje právna úprava Spoločenstva. Pri výklade tohto ustanovenia však už z tohto dôvodu nie je možné pristupovať extenzívne, ale je treba ustanovenie vykladať v jeho gramatickom výklade. Takýto výklad umožňuje iba záver, že je neprijateľná iba rozhodcovská doložka, ktorá od

spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pod výlučným riešením v rozhodcovskom konaní však nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v a okrem toho za stavu, ak za určitých okolností (pozri výklad nižšie), je možné dosiahnuť nápravu aj procesným postupom exekučného súdu, a to odmietnutím vykonať rozsudok rozhodcovského súdu. Uvedené teda umožňuje záver, že dojednaním rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej ochrany v tom zmysle, že by sa ochrany práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu mohol domáhať iba na rozhodcovskom súde, čo by bolo treba kvalifikovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia . Samotná skutočnosť, že zmluvné strany dojednali, že prípadný spor budú riešiť v rozhodcovskom konaní (bez toho, aby vylúčili možnosť súdneho preskúmania rozhodcovského; rozsudku z dôvodov stanovených v zákone), nie je možné pochybovať o vykonateľnosti rozhodnutia vydanom v rozhodcovskom konaní.“ Následne poukázal na judikatúru ESD, konkrétne odcitoval body 47 a 48 Eco Swiss (C-126/97), bod 20 Kapfer (C-234/04), bod 22 Fallimento Olimiclub (C-2/08), body 36 až 37, 40, 47 - 50 Asturcom (C-40/08), body 45 - 48 Pohotovosť (C-76/10) a uviedol: „Podľa vyššie uvedených rozhodnutí európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie európskeho práva (ESD potvrdil v rozhodnutí Asturcom - bod 37). Podľa rozhodnutia Asturcom sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola exekučného titulu exekučným súdom potrebná, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení zásady procedurálnej autonómie členských štátov. ESD ďalej v rozhodnutí Asturcom (bod 47) výslovne uviedol, že základná podmienka konceptu procedurálnej autonómie členských štátov, dodržiavanie zásady efektivity , v prípade kontroly vecnej správnosti exekučného titulu si nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, resp. nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa.“ Podľa argumentácie J. Krajča: „Z citácií rozsudku Európskeho súdneho dvora vyplýva, že tento súd síce teoreticky pripúšťa aj preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku v štádiu exekučného konania týkajúceho sa spotrebiteľského vzťahu (a to aj z úradnej moci), avšak okrem iného iba za splnenia nasledovných podmienok:

Rozsudok bol vydaný bez účasti spotrebiteľa

Vnútroštátny právny poriadok vo svojej procesnej právnej úprave umožňuje vykonať posúdenie nekalej povahy rozhodcovskej doložky v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy, a to pri zabezpečení rovnocennosti (pozri bod 49 odôvodnenia rozsudku vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira).

Právny poriadok Slovenskej republiky však neumožňuje v štádiu exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozsudok rozhodcovského orgánu, je inak vecne správny. Uvedená vnútroštátna právna úprava plne korešponduje s požiadavkou stability práva a právnych vzťahov. Už z uvedených dôvodov je zrejmé, že rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 nie je možné bez ďalšieho zovšeobecňovať a interpretovať ho na každú vec, v ktorej je možné rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú (nekalú). Okrem uvedeného rozsudku, Európsky súdny dvor sa otázkou preskúmania právoplatného rozhodnutia zaoberal aj v ďalších rozhodnutiach, z ktorých niektoré uvádzame nižšie. Vo všetkých týchto rozhodnutiach Európsky súdny dvor zdôraznil potrebu rešpektovať zásadu rovnocennosti, ktorej porušenie by znamenalo neprípustný rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom. Nemožno pritom vylúčiť, že aj rozsudok všeobecného súdu sa v sporovom konaní nebude vôbec zaoberať existenciou neprijateľnej (nekalej) podmienky a na túto pri svojom rozhodnutí neprihliadne. Vyššie uvedená aplikačná prax exekučných súdov však rozsudku všeobecného súdu z tohto pohľadu už nevenuje (a nemôže venovať) pozornosť, teda vo svojich dôsledkoch to má za následok rozdielny pristúp k hodnoteniu exekučného, inak rovnocenného titulu, pričom takýto rozdielny prístup je treba označiť ako porušenie zásady rovnocennosti. Z týchto dôvodov je treba zásadu rovnocennosti rešpektovať aj pri hodnotení rozsudku všeobecného súdu a rozhodcovského súdu.“ Citujúc znenie ustanovenia od. 1 písm. c) , uviedol, že v prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel. Všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Opätovne dal do pozornosti rozhodnutia NS SR sp.zn. z 9.2.2012, sp.zn. z 18.1.2012, sp.zn. z 13.10.2011, v

zmysle ktorých exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Materiálna právoplatnosť môže byť prelomená, avšak len výnimočne na základe osobitnej právnej úpravy. explicitné obmedzenie účinkov materiálnej právoplatnosti nepozná, preto zaväzuje všetky orgány. Okresný súd poukázal na ustanovenie z dôvodu, že výrokom rozhodcovského rozsudku sa ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie sa preskúmavali vlastnosti predložených dokumentov a súlad týchto vlastností s právom, pri zastavení exekúcie sa skúmajú vlastnosti uloženej povinnosti. Cieľom pritom nie je preskúmavať správnosť, zistenie skutkového stavu a súlad rozhodnutia s právom (uskutočniť vecný prieskum rozhodnutej veci), ale iba to, či je samotné plnenie v súlade s právom. Uvedený právny názor potvrdzuje aj JUDr. J. Krajčo vo vyššie označenej publikácie, v ktorej uvádza, že „dôvodom na zastavenie exekúcie (alebo neudelenie poverenia na jej vykonanie) môžu byť iba skutočnosti uvedené v ustanovení , z pohľadu spotrebiteľských zmlúv prichádza preto do úvahy iba dôvod spočívajúci v naplnení ustanovenia uvedeného zákona, a to v tom, že „rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom.“ Treba si všimnúť, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie. Rozhodujúce bude teda to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Zdôrazňuje, že tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie, ak je v rozpore s dobrými mravmi plnenie a nie iba to, že samotná spotrebiteľská obsahuje neprijateľnú podmienku. Túto otázku exekučný súd posúdi ako otázku predbežnú. Tak ako je už uvedené, pri svojich úvahách však nemôže zobrať do úvahy skutočnosti, ktoré by prípadne inak mohli byť hodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky (nekalé zmluvné podmienky) v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného má za to, že uvedená rozhodcovská doložka nie je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s konštantnou judikatúrou ESD, právnym poriadkom Slovenskej republiky a s dobrými mravmi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. V prípade, ak odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdí, navrhol, aby v rozhodnutí pripustil nasledovné dovolacie otázky:

„Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia , keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008 a v zmysle ustanovenia sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava?“

„Je možné pod ustanovením rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?“

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku 10.9.2012, odôvodňujúcom, prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla nasledovné: „Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva, v ktorej nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka. Táto bola vopred zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, obsah ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Táto rozhodcovská doložka pritom spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch má rozhodnúť súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za účelom dosiahnutia zisku. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy síce v medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami nebolo ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky

- k rozšíreniu neprijateľných zmluvných podmienok došlo až s účinnosťou od 1.1.2008, ale v čase začatia rozhodcovského konania už bola neprijateľná podmienka spočívajúca v riešení spotrebiteľských sporov výlučne na rozhodcovskom súde zahrnutá do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok, na čo rozhodca neprihliadol. Preskúmaním bolo zistené, že exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za následok vady formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a takémuto titulu exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Zákonnosť exekučného titulu je súd oprávnený skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, takže skutočnosť, že súd v tejto veci pôvodne poveril súdnu exekútorku JUDr. Denisu Uhríkovú

vykonaním exekúcie, neznamená, že neskôr nemôže exekúciu zastaviť, ak zistí dôvody podľa § 57 Exekučného poriadku. Preto sa v celom rozsahu stotožňujem s dôvodmi napadnutého uznesenia, v ktorých sú podrobne rozvedené skutočnosti, pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu na základe exekučného titulu.“

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa a , a to z nasledovných dôvodov.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia učinil okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje ( ) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu aj s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd dodáva:

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (založeného vyššie označenou zmluvou) išlo o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou (vyhotovená formou predtlače s vopred pripraveným textom, pričom povinný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy) má nepochybne charakter zmluvy spotrebiteľskej. Uvedené posúdenie zmluvy nespochybňoval vo svojom odvolaní ani samotný oprávnený.

Okresný súd postupoval správne, keď pred skúmaním samotného obsahu rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu - rozhodcu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v bode 18 Dodatku č. 2 k Všeobecným obchodným podmienkam právneho predchodcu oprávneného (v znení citovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia).

Dojednanie o rozhodcovskej doložke v posudzovanej veci je zaradené do obchodných podmienok, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že len demonštratívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu pritom nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa . Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky spory vzniknuté zo zmluvy alebo s ňou súvisiace riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá.

Hoci odvolateľom spomínaný v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať.

Z uvedeného je zrejmé, že aj vtedajšia označená právna úprava mala dať klientovi priestor na to, aby sa sám rozhodol, či uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie. Táto možnosť slobodnej voľby pri rozhodovaní sa o (ne)akceptácii predmetného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach.

Skutočnosť, že klientovi banky je banka povinná poskytnúť aj možnosť slobodne sa rozhodnúť, či návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie, je zvýraznená a precizovaná aj právnou úpravou účinnou od 1.12.2009. Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1.12.2009 totiž banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd, pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania predmetnej rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (viď vyššie, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná), ale (ako správne uviedol i okresný súd) i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok je neplatná, a to pre nezachovanie písomnej formy v zmysle (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.11.2011).

Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Svojvoľnosť uvedeného záveru nekonštatoval vo svojich rozhodnutiach zaoberajúcich sa obdobnými prípadmi ani Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. zo 7.12.2010).

Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. z 27.1.1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 58/1997) vyplýva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

K návrhu odvolateľa na pripustenie dovolania odvolací súd len stručne poznamenáva, že nepripustil dovolanie v tejto veci, lebo nejde o také právne otázky, ktorých vyriešenie by malo podstatný vplyv na posúdenie predmetnej exekučnej veci a viedlo by k inému záveru, než aký je prezentovaný nielen v tomto uznesení, ale i v uznesení okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu, naviac si ich v tomto odvolacom konaní ani neuplatnil. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( ) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.