Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/191/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu Insolvenčná a poradenská, k.s., Bratislava, Sitnianska 1, IČO: 51 426 226, správca úpadcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Bratislava, Moskovská 13, IČO: 31 724 582, proti žalovanému 1. Deliace centrum, s.r.o., Bratislava, Sabinovská 12, IČO: 44 950985, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo 4.4.2022, Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

Mení rozsudok tak, že určuje, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. 1863/24, o výmere 459 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/25, o výmere 2953 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/44, o výmere 2347 m2, 2347, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/87, o výmere 1460 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/88, o výmere 1652 m2, zast. plochy a nádvoria, k. ú. A., obec A., B. C., je úpadca Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, 81108 Bratislava, IČO: 31724582, zapísaný v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava l, oddiel Sa, vložka č. 4588/B. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta, II. žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozsudku v znení: I. „Súd určuje, že Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva nehnuteľností, zo dňa 25.5.2012, kde zmluvnými stranami boli Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, 81108 Bratislava, IČO: 31724582, zapísaná v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4588/ B, zast. Likvidátorom INVESTEND, s.r.o., IČO: 44188366, Hattalova 12/C 83103 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52594/B, ako predávajúci, a kupujúci, spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., so sídlom Karloveská 34, 84104 Bratislava, IČO: 45713197, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 5099/B, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo v prospech spoločnosti FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX, k.ú. A., obec A., B. C., v súčasnosti LV číslo XXXX, je neplatná.“, II. „Súd určuje, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 11.8.2014, ktorou spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., so sídlom Karloveská 34, 84104 Bratislava, IČO: 45713197, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 5099/B, previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti 1. Deliace centrum, s. r. o., so sídlom Sabinovská 12, 82102 Bratislava, IČO: 44950985, zapísaná v obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 60264/B, zapísaným v súčasnosti na LV číslo XXXX, predtým LV číslo XXXX, k.ú. A., obec A., B. C., je neplatná.“ 2.2.V návrhu žalobca uviedol, že 19.2.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - úpadcu: Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582 (ďalej len „úpadca“) v konaní sp.zn. a bol ustanovený správca - Mgr. Miloš Ágg, Lužná 6, Bratislava. Žalobca uviedol, že 6.5.2020 nadobudol právoplatnosť a 10.5.2020 sa stal vykonateľným rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. z 18.9.2017, ktorým súd určil, že všetky uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného (Chemko, a.s. Strážske v likvidácii) prijaté 3.4.2009, vrátane uznesení zaznamenaných v Notárskej zápisnici N 39/2009, Nz 10877/2009, z 3.4.2009 spísaných notárskou JUDr. Dagmar Lukačiovou na Notárskom úrade v Košiciach, sú neplatné. Na základe uvedeného správca úpadcu - žalobcu, preveril právne úkony úpadcu, ktoré boli urobené prostredníctvom likvidátora žalobcu po 3.4.2009, teda po dni, keď žalobca podľa predmetného rozsudku nevstúpil do likvidácie. Má za to, že konanie - uskutočnené právne úkony prostredníctvom likvidátora, ktorého funkcia podľa rozsudku ex tunc nevznikla, zakladá absolútnu neplatnosť právnych úkonov nižšie uvedených. Žalobca poukázal na to, že Kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva nehnuteľností z 25.5.2012, kde zmluvnými stranami boli Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, zastúpené Likvidátorom INVESTEND, s.r.o., IČO: 44 188 366, Hattalova 12/C, Bratislava, ako predávajúci a kupujúci spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., so sídlom Karloveská 34, Bratislava, IČO: 45 713 197, bolo prevedené vlastnícke právo v prospech spoločnosti FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. A., obec A., okres C., v súčasnosti LV č. XXXX. Následne, spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s. previedla kúpnou zmluvou z 11.8.2014 vlastnícke právo v prospech spoločnosti 1. Deliace centrum, s.r.o., Sabinovská 12, Bratislava, IČO: 44 950 985 zapísaným v súčasnosti na LV č. XXXX, predtým LV č. XXXX, k.ú. A., obec A., B. C.. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 sp.zn. bolo deklarované, že vstup spoločnosti Chemko, a.s. Strážske do likvidácie je neplatný. Na základe uvedeného má za to, že úkony urobené 3.4.2009, prostredníctvom štatutára, likvidátora, sú z dôvodu absencie spôsobilosti konať za spoločnosť Chemko, a.s. Strážske absolútne neplatné. Následné úkony ďalších vlastníkov sú tak podľa jeho názoru dotknuté vadou absolútnej neplatnosti, vychádzajúc zo zásady “Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (bod 5. posledná veta). Z uvedeného dôvodu sa žalobca žalobou domáha určenia neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov - prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. 2669. 2.3.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že od roku 2009 bol v nájme na predmetných nehnuteľnostiach, pričom riadne a včas hradil nájomné v čase od 30.9.2009 do 25.5.2012. Pri podpise nájomnej zmluvy s novým vlastníkom podpísal aj zmluvu o budúcej zmluve na predmetné nehnuteľnosti s tým, že tieto následne zmluvou uvedenou v žalobe, t.j. z 11.8.2014 od prenajímateľa a zároveň vlastníka odkúpil. Uviedol, že žalobca sa vo svojej žalobe odvoláva na skutočnosť, že nie je možné nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka. Uvedený právny názor bol prelomený viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu tak ČR, ako aj SR a táto zásada sa využíva aj v okolitých štátoch v rámci EÚ. Poukázal na ustálenú judikatúru ÚS ČR uvedenú v náleze z 28.1.2016, ktorý s jasným záverom uviedol o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj ako absolútne neplatný. S uvedeným názorom korešpondujú aj nálezy ÚS SR , , . Zároveň poukázal na zásadu platnú už v rímskom práve, že „práva platia len bdelým“ a konštatoval, že v danom prípade, čím dlhší čas uplynie od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom (viac ako 7 rokov), tým má ústavnoprávna ochrana v princípe právnej istoty bona fide vlastníka na pomyselnej miske váh väčšiu váhu než ochrana vlastníckeho práva pôvodného teda skutočného vlastníka. Zároveň poukázal na to, či je na mieste petit určujúci neplatnosť kúpnych zmlúv citovaných v petite rozsudku a či na takomto rozhodnutí vôbec existuje právny záujem v zmysle . Podľa názoru žalovaného je nesporné, že počas celej doby vlastníctva bol dobromyseľný držiteľ. Skutočnosť, že údajne mal kupovať od nevlastníka, aj to až ako druhý nadobúdateľ, požíva ústavnoprávnu ochranu vlastníctva a z toho dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 2.4.Súd uznesením zo 7.2.2022 (č.l. 68) pripustil na návrh žalobcu zmenu žaloby spočívajúcu v zmene žalobného petitu tak, že súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., obec A., okres Michalovce, je žalobca - Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582.

2.5.Súd po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu právne vec posúdil podľa , , , , , ,,, , a konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Jediným prostriedkom ako navrhovateľ by dosiahol svoj cieľ, ktorým je zápis svojho tvrdeného vlastníckeho práva, je predmetná určovacia žaloba. 2.6.V konaní považoval za nesporné, že kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva nehnuteľností z 25.5.2012, kde zmluvnými stranami boli Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, zastúpená likvidátorom INVESTEND, s.r.o., ako predávajúci a spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., Karloveská 34, Bratislava ako kupujúci, nadobudol vlastníckeho právo k popísaným nehnuteľnostiam. Kúpnou zmluvou z 11.8.2014 vlastnícke právo bolo prevedené v prospech spoločnosti 1. Deliace centrum, s.r.o., Sabinovská 12, Bratislava. 2.7.V konaní mal súd preukázané, že spoločnosť Chemko, a.s. Strážske vstúpila do likvidácie 3.4.2019 a za likvidátora bola ustanovená spoločnosť INVESTEND, s.r.o. Zároveň mal preukázané, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske prijaté 3.4.2019 sú neplatné na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18.9.2017 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. . V konaní nebolo sporné, že nadobudnutím právoplatnosti citovaného rozsudku bolo deklarované, že vstup spoločnosti Chemko, a.s. Strážske do likvidácie je neplatný. 2.8.Úkony, ktoré urobil likvidátor spoločnosti Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, nie sú úkonmi štatutárneho orgánu tejto spoločnosti, teda neurobila, neuzavrela ich osoba, oprávnená konať za spoločnosť Chemko, a.s. Strážske v likvidácii. Na základe uvedeného je nutné kúpnu zmluvu medzi predávajúcim Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, ako predávajúcim a kupujúcim spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT, Karloveská 34, Bratislava, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k popísaným nehnuteľnostiam považovať za neplatnú v súlade s . 2.9.Rovnako je nesporné, že následne od spoločnosti FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., nadobudol predmetné nehnuteľnosti žalovaný, je zrejmé, že žalovaný ich nadobudol od nevlastníka, čím bol porušený a . Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., v dôsledku Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet teda, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, má za následok, že táto spoločnosť nemohla previesť vlastnícke právo na žalovaného a ten sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. 2.10.Súd dal do pozornosti, že Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. l. uviedol, že neobsahoval žiadne ustanovenie explicitne upravujúce všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe dobrej viery nadobúdateľa (s výnimkou vydržania). Napriek tomu však vzhľadom k zásadným ústavným princípom, ako je princíp právnej istoty, a z neho vychádzajúci princíp dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, ochrany nadobudnutých práv, je treba dospieť k záveru, že za účinnosti starého bolo nevyhnutné zvažovať a chrániť dobrú vieru nadobúdateľa. Je zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľností zapísanej v katastri nehnuteľností konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie je hodný ústavnej ochrany a to práve s ohľadom na existenciu tejto verejno-právnej evidencie, zápis do ktorej je pri prevodoch evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva novým vlastníkom a má konštitutívne účinky. Konštatoval, že po zvážených relevantných skutočností bude v konkrétnom prípade rozhodnúť v prospech, ktorého z konkurujúcich práv svedčí všeobecná idea spravodlivosti, ktorej je namieste dať v kolízii prednosť v rámci týchto skutočností bude nutné zobrať do úvahy dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu, teda urobeného na základe absolútne neplatného prevodného právneho úkonu do katastra nehnuteľností; okolnosti, za ktorých k takémuto absolútne neplatného právnemu úkonu a na sledujúcemu zápisu do katastra nehnuteľností došlo, či pritom bol spáchaný trestný, či pôvodný vlastník mohol skutočne sa zúčastniť predmetného katastrálneho konania, zohľadniť investície, ktoré už dobromyseľný nadobúdateľ na danú nehnuteľnosť vynaložil. Ústavný súd na záver zhrnul, že i podľa úpravy účinnej do 31.12.2013 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností na podnet vlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností. Rešpektujúc východiská súd skúmal, zvažoval a hodnotil existenciu dobrej viery žalovaného, nadobúdateľa vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. 2.11.Záver o dobrej viere žalovaného vychádza z nasledovných skutočnosti: svoju dobromyseľnosť tvrdí žalovaný od svojho prvého vyjadrenia v danej veci; žalovaný uzavrel právny úkon - kúpnu zmluvu s FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., o ktorého vlastníckom práve neboli žiadne pochybnosti; predmetné nehnuteľnosti užíval ako nájomca od roku 2009, od nadobudnutia jeho vlastníckeho práva

prešlo viac ako 7 rokov, žalovaný zaplatil za predmetné nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu, sporné nehnuteľnosti kupoval na výkon podnikania, pričom sporné nehnuteľnosti užíval aj pred uzavretím kúpnej zmluvy na základe nájomnej zmluvy, v prípade vyhovenia žaloby, existencia odôvodnenej právnej neistoty žalovaného a jeho investície do predmetnej nehnuteľnosti, Tieto závery sa odvíjajú od tvrdení žalovaného, pričom súd uvádza, že žiadne z tvrdení žalovaného v konaní neboli žalobcom rozporované a preto ich súd považuje za nesporné. Zároveň súdom nebolo zistené, že by v procese prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol spáchaný trestný čin a nebolo to ani v konaní tvrdené. 2.12.V tomto konkrétnom prípade nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, je treba túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. 2.13.Súd dospel k záveru, že je potrebné zachovať existujúci právny stav k spornej nehnuteľnosti. Vychádzal z princípu právnej istoty, a z neho vyplývajúceho princípu dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, z princípu ochrany nadobudnutých práv, a preto bolo nevyhnutné chrániť dobrú vieru nadobúdateľa, žalovaného. Na základe uvedeného žalobu zamietol. 2.14.O náhrade trov rozhodol podľa , , a žalobcovi (zrejme žalovanému, poznámka odvolacieho súdu), ktorý mal vo veci plný úspech žalobca je povinný zaplatiť trovy v plnej výške.

3.1.Žalobca napadol včas podaným odvolaním rozsudok z dôvodov uvedených v . 3.2.Poukázal na to, že súhlasí s právnym posúdením súdu obsiahnutých v bodoch 31. až 33. rozsudku. Nesúhlasí s právnym posúdením obsiahnutým v bode 34. rozsudku, a to, že vzhľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé uprednostniť ochranu práva žalovaného pred právom úpadcu. 3.3.V súlade s právnym posúdením súdu v bodoch 31. až 33. rozsudku je nesporné, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. území A. v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX je úpadca. Tieto nehnuteľnosti majú byť v súlade s z. č. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) zapísané do súpisu úpadcu a majú slúžiť na uspokojovanie veriteľov úpadcu. Rozhodnutím súdu dochádza k poškodzovaniu práv veriteľov, ktorí v súlade so prihlásili do konkurzu úpadcu svoje pohľadávky. 3.4.Problematika týkajúca sa toho, či je alebo nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe dobromyseľnosti, ktorá má byť originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva nie je podľa rozhodovacej praxe aplikovanej v SR jednotná. Žalobca sa prikláňa k názoru, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nemôže byť vnímaná ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. Dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka veci len v tých prípadoch, kedy to zákon výslovne pripúšťa. 3.5.Vzhľadom na uvedené má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, čím je naplnený odvolací dôvod podľa . 3.6.Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, to znamená určí, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. území A. v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX je úpadca a II. zaviaže žalovaného na úhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100 %.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č. l. 93), ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4.2.Má za to, že skutočnosť, že pri predaji nehnuteľností predchádzajúcemu vlastníkom bol vlastníkom sporného pozemku Chemko, a.s. Strážske a v zásade počas doby od 2012 (predaj) predchádzajúcemu vlastníkovi až do nadobudnutia rozhodnutia KS v Bratislave v roku 2018 nebolo pochybností o prevode predmetnej nehnuteľnosti. 4.3.Stotožnil sa so závermi prvoinštančného súdu, ktorý aplikoval rozhodnutia ústavných súdov SR a ČR. Keďže ústavný súd je súdom najvyššej inštancie má za to, že jeho právny názor je záväzný aj pre súdy nižšej inštancie. Poukázal na to, že v obchodnom registri bol zapísaný predávajúci Chemko, a.s. Strážske v likvidácii a predchádzajúci nadobúdateľovi neprislúchalo mu skúmať správnosť zápisu v obchodnom registri, takže závery rozhodnutia ÚS, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za správne, pričom bola zohľadnená ochrana právu dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný zákon vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Nespornou skutočnosťou ej aj to, že zo strany predávajúceho neprišlo k žiadnej ujme, nakoľko kúpna cena bola uhradená a v prípade spochybnenia tejto zmluvy by k finančnej ujme prišiel dobromyseľný nadobúdateľ.

4.4.Táto finančná ujma spočívala v tom, že za uvedených 10 rokov sa zmenila cena nehnuteľností ako nemožnosť domôcť sa vrátenia kúpnej ceny s poukázaním na zákon o ZKV. 4.5.Je pozoruhodné, že neplatnosti sa domáha až právny zástupca úpadcu v konkurze, pričom mu zrejme ide o prípadnú odmenu za opätovný predaj toho istého, za čo už raz žalovaný zaplatiť a z prípadného druhotného predaja o odmenu pre správcu konkurznej podstaty.

5.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( ) rozsudku, ani na jeho zrušenie ( ), preto ho, podľa , zmenil tak, že určil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX, parc. č. 1863/24, o výmere 459 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/25, o výmere 2953 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/44, o výmere 2347 m2, 2347, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/87, o výmere 1460 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 1863/88, o výmere 1652 m2, zast. plochy a nádvoria, k. ú. A., obec A., B. C., je úpadca Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, 81108 Bratislava, IČO: 31724582, zapísaná v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava l, oddiel Sa, vložka č. 4588/B.

6.1.Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa . 6.2.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 6.3.Súd síce použil správny právny predpis, tento správne aplikoval ale nevyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Uplatnený odvolací dôvod je daný.

7.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. 7.2.Odvolací súd ale nezdieľa právne závery súdu prvej inštancie vo veci.

8.Odvolací súd zastáva názor, že súdna prax, ako aj právna teória sú vo vzácnej zhode v tom, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí práve následky ani v prípade, že na jeho základe bolo už rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia.

9.1.Ak je totiž prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalšieho nadobúdateľa, ktorého vlastníckeho právo by mohlo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. 9.2.Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

10.Odvolací súd poznamenáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (viď napr. sp. zn. , , ) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

11.1.Vychádzajúc z toho Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odôvodnené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. 11.2.V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť“. 11.3.V rozhodnutí sp. zn. uzavrel, že „ ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napr. , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

12.Otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka sa zaoberal aj NS SR v uznesení z 27.4.2021, sp. zn. uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2021 pod č. 56, pričom dospel k záveru: „I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“

13.K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. . Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby, než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul.

14.Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľností. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa ( a nasl. ). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami povedané „pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri“.

15.Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napr. to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého de lege lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku

z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa ) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho.

16.Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé.

17.Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré výslovne upravuje (viď publikáciu II, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kolektív, Nakladatelství C.H.Beck, 2015, strana 2087).

18.Odvolací súd zastáva názor, ktorý vychádza aj naďalej zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. K odlišným záverom nevedie de lege lata ani zásada hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Táto zásada je vyjadrená v z. č. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). „V zmysle tejto zásady platí, že čo je zapísané v katastri nehnuteľnosti, to sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19.Prijatie právneho názoru, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má (aj nad rámec prípadov vymenovaných v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) právotvorný účinok samá dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú („až“) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu dobu.

20.1.Tento názor by (bez adekvátneho legislatívneho podkladu, na nevyhnutnosť ktorého poukazuje odborná právnická literatúra) negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. 20.2.Odvolací súd je presvedčený, že pre tento názor nedáva súčasná právna úprava žiadne opodstatnenie. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdov, by k zmene nadhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez primeraného legislatívneho vyjadrenia, teda len na základe „nového“ (opačného) výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci. 20.3.Právny priestor pre zmenu náhľadu v tak kľúčovej zásade súvisiacej s ďalšou zásadou „ius ex iniuria non orfitur“ (- právo nevzniká z bezprávia) vidí vec odvolací súd len (alebo až) v prípadnej budúcej hmotnoprávnej úprave. 21.Podľa , právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. 22.Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23.Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 24.Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25.Podľa § 70 ods.1,2,3, ObchZ platného a účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov. platného Likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok. Likvidáciu vykoná likvidátor. Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom "v likvidácii". 26.Podľa likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická osoba, vykonáva v jej mene pôsobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu spoločne, ak spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. 27.V kontexte s citovanými právnymi ustanoveniam, uvedenou judikatúrou a vysloveným názorom odvolacieho súdu, tento uzatvára, že prvoinštančný súd prijal v bode 32. a 33. svojho rozhodnutia správny právny záver, že úkony, ktoré urobil likvidátor spoločnosti Chemko, a.s, Strážske v likvidácii, nie sú úkonmi štatutárneho orgánu tejto spoločnosti, teda neurobila, neuzavrela ich osoba, oprávnená konať za spoločnosť Chemko, a.s, Strážske v likvidácii. Na základe uvedeného je nutné kúpnu zmluvu medzi predávajúcim Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, 81108 Bratislava, IČO: 31724582, zapísaná v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava l, oddiel Sa, vložka č. 4588/8, zast. Likvidátorom INVESTEND, s.r.o., IČO: 44188366, Hattalova 12/C, 83103 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava l, oddiel Sro, vložka č. 52594/8, ako predávajúci, a kupujúci, spoločnosť FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., so sídlom Karloveská 34, 84104 Bratislava, IČO: 45713197, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava l, oddiel Sa, vložka č. 5099/B, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX považovať za neplatnú, v súlade s . Keďže je nesporné, že následne od spoločnosti FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., nadobudol predmetné nehnuteľnosti žalovaný je zrejmé, že žalovaný ich nadobudol od nevlastníka, čím bol porušený v a 132 ods. 1. Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., v dôsledku zásady “Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. teda že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám, má za následok, že táto spoločnosť nemohla previesť vlastnícke právo na žalovaného a ten sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností.

28.1.Odvolací súd však nesúhlasí so záverom súdu vysloveným v bode 36., že záver o dobrej viere žalovaného vychádza z nasledovných skutočnosti: svoju dobromyseľnosť tvrdí žalovaný od svojho prvého vyjadrenia v danej veci; žalovaný uzavrel právny úkon - kúpnu zmluvu s FORESPO FACILITY MANAGEMENT a.s., o ktorého vlastníckom práve neboli žiadne pochybnosti; predmetné nehnuteľnosti užíval ako nájomca od roku 2009, od nadobudnutia jeho vlastníckeho práva prešlo viac ako 7 rokov, žalovaný zaplatil za predmetné nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu, sporné nehnuteľnosti kupoval žalovaný na výkon podnikania , pričom sporné nehnuteľnosti užíval aj pred uzavretím kúpnej zmluvy na základe nájomnej zmluvy od roku 2009, v prípade vyhovenia žaloby, existencia odôvodnenej právnej neistoty žalovaného a jeho investície do predmetnej nehnuteľnosti. Tieto závery sa odvíjajú od tvrdení žalovaného, pričom žiadne z nich neboli žalobcom rozporované a preto ich súd považuje za nesporné. Zároveň súdom nebolo zistené, že by v procese prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol spáchaný trestný čin a nebolo to ani v konaní tvrdené. 28.2.Aj napriek skutočnosti, že uvedené tvrdenia neboli sporné, a teda, že žalobca ich nerozporoval nemožno prijať záver, že dobromyseľnosť žalovaného, že nehnuteľnosti kupuje od vlastníka, a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, predstavuje výnimku zo zásady (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá, lebo dobrá viera žalovaného, že nehnuteľnosť nadobúda od vlastníka,

má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. 28.3.Výchádzajúc z uvedených záverov odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že určil, že úpadca je vlastníkom sporných nehnuteľností.

29.1.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29.2.Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

30.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.1.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30.2.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31.Žalobca bol plne úspešný v celom konaní, preto mu bola proti žalovanému priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

32.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).