Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Saz-2-2023.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12Saz/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A., v právnej veci žalobcu: B. B. alias B. B., nar. XX.XX.XXXX alias 01.01.1990, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, Hama, Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. XX,XXX XX C., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Rimavská Sobota, so sídlom Hviezdoslavova 35, 979 01 Rimavská Sobota, o správnej žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BB6-626-009/2023-AV zo dňa 26. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BB6-626-009/2023-AV zo dňa 26. júla 2023 o zaistení žalobcu: B. B. alias B. B., nar. XX.XX.XXXX alias 01.01.1990, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom E., C. B. F., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. XX,XXX XX C..
II. Žalovanému sa nariaďuje, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: B. B. alias B. B., nar. XX.XX.XXXX alias 01.01.1990, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom E., C. B. F., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. XX,XXX XX C..
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BB6-626-009/2023-AV zo dňa 26.07.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu za účelom jeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.10.2023.
2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že lustráciou v informačnom systéme migrácie a medzinárodnej ochrany (ďalej len „MIGRA") bolo zistené, že žalobca má pozitívnu lustráciu odtlačkov prstov, ktoré boli vložené do informačného systému Nemeckou spolkovou republikou (ďalej len „Nemecko") s dôvodom žiadosti: „Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore, na vonkajšej hranici odoprieť osobe vstup do krajiny“. Ďalej lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru, Centrálna lustračná konzola, bolo zistené, že na žalobcu bol vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom systéme (SIS2) Nemeckom zo dňa 24.11.2017 pod číslom DEP152240542307000001. Ako dôvod pátrania je
uvedené: „Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín s opatrením na vonkajšej hranici odoprieť vstup, vo vnútrozemí odovzdať osobu orgánom cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru“ s exspiráciou 16.06.2026, kde bol uvedený druh trestného činu: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom“.
3. Žalobca bol následne zaistený (rozhodnutím zo dňa 19.07.2023).
4. Ďalším preverovaním bolo od Národnej ústredne SIRENE Nemecko zistené, že žalobca prvý krát vstúpil do Nemecka dňa 12.08.2015 a požiadal o azyl. V roku 2016 vycestoval z Nemecka do Sýrie bez informovania úradov v Nemecku. Existuje podozrenie, že sa spojil s teroristickou organizáciou, okrem toho existuje podozrenie, že sa zúčastňoval nepriateľských akcií v Sýrii. Jeho žiadosť o azyl bola dňa 13.03.2017 zamietnutá rozhodnutím Spolkového úradu pre migráciu a utečencov, voči ktorému sa nemožno odvolať. Na základe týchto faktov dňa 24.11.2017 Federálna policajná inšpekcia v Stuttgarte vydala rozhodnutie o zatknutí s cieľom deportácia/vyhostenia. Kriminálne záznamy: podpora/členstvo v organizácii súvisiacej s terorizmom v cudzej krajine. Uvedená odpoveď taktiež obsahuje informáciu, že záznam sa vzťahuje na aktivity spojené s terorizmom.
5. Následne bolo dňa 26.07.2023 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu. Na jeho podklade a tiež zohľadňujúc v konaní vyplynuvšie fakty žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.
II.
Správna žaloba, stanoviská
A.
6. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach zaistenia podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), namietajúc, že
- napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobcu;
- napadnuté rozhodnutie je zároveň nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné, čo sa týka zisťovania a skúmania existencie prekážok administratívneho vyhostenia žalobcu;
- žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o vyhostení;
- totožnosť žalobcu nebola definitívne potvrdená sýrskym zastupiteľstvom ani mu nebol vystavený náhradný cestovný doklad;
- žalobca si nie je vedomý žiadnej trestnej činnosti na území jeho domovskej krajiny;
- nie je vôbec zrejmé, kam mieni žalovaný vyhostiť žalobcu;
- na väčšine územia Sýrie, kam jedine prichádza do úvahy vyhostenie, je bezpečnostná situácia nestabilná a z tohto dôvodu by bol život žalobcu v prípade jeho vyhostenia v ohrození;
- tranzitné tretie krajiny - konkrétne Turecko a Nemecko písomne neakceptovali prijatie žalobcu na svoje územie a tranzitné tretie krajiny - Srbsko a Maďarsko zatiaľ na žiadosti o readinisiu neodpovedali;
- žalovaný v konaní nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine;
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné a v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený;
- na podporu svojej argumentácie žalobca poukazuje najmä na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09-81 z 19.10.2010, sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/4/2020 z 10.06.2020, 1Sza/8/2015, 1 SZa/7/2016, 10Szak/11/2016 z 17.10.2016, 1SZa/9/2016, 1Sža/31/2014 z 2.9.2014, 1Sža/34/2010 ako aj na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.
B.
7. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody, pre ktoré pristúpil k zaisteniu žalobcu, skonštatoval, že uvedený postup bol správny a navrhol správnu žalobu zamietnuť.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
8. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
9. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný kúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
10. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
11. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 221 ods. 1 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
12. Správny súd v priebehu konania vyzval žalovaného, ako aj Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce na poskytnutie informácií ohľadom zaistenia žalobcu a výkonu jeho vyhostenia. V odpovedi zo dňa 5.9.2023 žalovaný informoval súd o tom, že žalobca je doposiaľ zaistený, pričom bližšie vedomosti o úkonoch smerujúcich k vyhosteniu nemá. V odpovedi zo dňa 7.9.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce navyše uviedol najmä, že Turecká republika nedisponuje záznamom o vstupe a výstupe žalobcu z jej územia; vykonáva sa preverovanie podozrenia z trestnej činnosti podľa § 140b trestného zákona; bola zaslaná žiadosť o readmisiu do Srbskej republiky (zamietnutá), Nemeckej spolkovej republiky (zamietnutá), Maďarska a o prijatie do Tureckej republiky; krajina do ktorej má byť žalobca vyhostený nebola určená a vzhľadom na odporúčanie nemeckých orgánov bude kontaktované nemecké dublinské oddelenie. Zároveň uviedol, že je predpoklad vyhostenia žalobcu.
13. Správny súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.9.2023. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili (žalobca ako aj žalovaný svoju účasť vopred ospravedlnili), preto správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v ich neprítomnosti (§ 114 S.s.p.).
14. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikarúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.
15. Vo svetle uvedeného (ako aj konštantnej judikatúry kasačného súdu /toho času Najvyšší súd Slovenskej republiky/ vo veciach zaistenia cudzincov, napr. 1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) je žalovaný v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.
16. Vzhľadom na predloženú argumentáciu žalobcu správny súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v samotnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má byť žalobca vyhostený. Vo vzťahu k prejednávanej veci nemožno, samozrejme, poprieť legálnu úpravu, keď zákon o pobyte cudzincov v § 77 ods. 1 pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (v tomto zmysle viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu pod sp. zn. 10SZa/6/2016 a 10Szak/6/2018).
17. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2020 zo dňa 10.1.2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce zák. č. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.
18. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný úplne opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobcu. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného dôvodu, je z pohľadu správneho súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.
19. V konaní bolo zatiaľ ustálené (žalovaný, resp. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov C. síce na jednej strane tvrdia, že štátna príslušnosť žalobcu zistená nebola, na druhej strane vykonávajú kroky k jeho readmisii ako „štátneho príslušníka Sýrie“ a túto štátnu príslušnosť žalobcovi priradili v samotných rozhodnutiach), že žalobca je štátnym občanom Sýrie. V tejto súvislosti ďalej orgán verejnej správy v rozhodnutí o administratívnom vyhostení na konštatuje, že si je vedomý zlej bezpečnostnej situácie v Sýrii, za ktorej púha prítomnosť žalobcu na tamojšom území predstavuje reálne riziko, že bude vystavený vážnemu ohrozeniu (strana 8 rozhodnutia o administratívnom vyhostení). V nepochopiteľnom rozpore s vyššie uvedeným je potom konštatovanie na ďalšej strane o tom, že vzhľadom na neurčenie krajiny vyhostenia, vyjadrenia žalobcu, nepotvrdenie totožnosti a štátnej príslušnosti, prekážky vyhostenia do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu alebo do tretej krajiny neboli zistené. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, to neobsahuje ani zmienku o účelnosti zaistenia žalobcu a o prípadných krajinách, do ktorých by bolo možné vyhostiť žalobcu.
20. „Limitom naplnenia účelu zaistenia, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení je reálnosť vyhostenia, teda vyhostiteľnosť cudzinca, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Bolo preto povinnosťou krajského súdu relevantne posúdiť, či správne orgány s riadnou starostlivosťou pristupovali k prevereniu možnosti vyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/2/2015 zo dňa 30.06.2015).
21. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplynul žiaden záver o reálnosti výkonu administratívneho vyhostenia. Žalovaný sa nezaoberal tým, či žalobca bude vyhostený do Sýrie, v akých podmienkach sa bude nachádzať v prípade vyhostenia do tretích krajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia z týchto krajín do krajiny pôvodu. Požiadavka na vyhodnotenie týchto skutočností je naliehavá obzvlášť za situácie, keď žalobca je s najväčšou pravdepodobnosťou štátnym občanom Sýrie, v ktorej prevláda zlá bezpečnostná situácia.
22. Vzhľadom na namietané nedostatky je možné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.
23. Osobitne je potrebné žalovanému vytknúť stav administratívneho spisu, v akom bol tento predložený správnemu súdu. Z jeho obsahu v zásade nevyplýva dôkaz o akejkoľvek relevantnej činnosti žalovaného po vydaní rozhodnutia o zaistení. Poslednými listinami, založenými v administratívnom spise je odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a aktuálna správna žaloba s prílohami a vyúčtovanie tlmočníckeho úkonu s ďalšími prílohami. Administratívny spis tak neobsahuje žiadne podklady, týkajúce sa konania žalovaného po tomto dátume, čo by inak samo osebe predstavovalo dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia krajským súdom (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.).
24. Uvedená skutočnosť však vzbudzuje pochybnosti o plnení povinnosti podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia zo strany žalovaného. Oprávnenosť týchto pochybností v podstate potvrdil žalovaný, keď na výzvu správneho súdu o poskytnutie informácií o stave konania odpovedal s tým, že žalobca je zaistený, nebol vyhostený a žalovaný nemá vedomosť, či bola ustálená krajina, do ktorej bude žalobca vyhostený a ani o tom, ktorá krajina aktuálne prichádza do úvahy. Poukázal na to, že kroky smerujúce k vyhosteniu vykonáva útvar policajného zaistenia. Uvedené ho však nezbavuje vyššie uvedenej povinnosti skúmať po celý čas zaistenia, či trvá jeho účel. Tomu zodpovedá minimálne hmatateľný dôkaz o komunikácii s útvarom policajného zaistenia ohľadom prebiehajúceho procesu vyhostenia.
25. Správny súd v priebehu konania o žalobe vyzval Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce na poskytnutie aktuálnych informácií o procese administratívneho vyhostenia žalobcu. Uvedený útvar práve s poukazom na prebiehajúce úkony na zistenie totožnosti žalobcu uviedol, že je predpoklad jeho administratívneho vyhostenia. Avšak na dopyt súdu vo vzťahu k ustáleniu krajiny vyhostenia odpovedal, že táto určená nebola, ale na odporúčanie nemeckých orgánov v zamietavej odpovedi na žiadosť o readmisiu bude kontaktovať na základe nariadenia č. 604/2013 nemecké dublinské oddelenie. Uvedená odpoveď a zamietavé stanoviská k žiadostiam o readmisiu od nemeckých a srbských orgánov skôr nasvedčujú záveru o neúčelnosti zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
26. Napokon správny súd nepovažoval za udržateľné ani miestami zmienené bezpečnostné dôvody obhajujúce zaistenie žalobcu, nakoľko zaistenie predstavuje vždy obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, a k jeho realizácii môže dôjsť len za splnenia zákonných podmienok a z aplikovaného dôvodu (tu administratívne vyhostenie; § 88 ods. 1 písm. b/). Jedná sa o prostriedok ultima ratio na dosiahnutie jedine zákonom vymedzeného (vyhostenie) cieľa. „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/115.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kadzoev, C-357/09, bod 70).
V.
Záver
27. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. a) S.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil okamžité, bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.