Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Sa-20-2022.pdf
PDF · 128.81 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Čsl. B. XXX/X, XXX XX D., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 595 331 6545 0 zo dňa 8.10.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 595 331 6545 0 zo dňa 08.10.2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsah 100% v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako orgán verejnej správy I. stupňa (ďalej aj ,,správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 595 221 6215 0 zo dňa 04.08.2022 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla podľa § 60 ods. 2, § 65 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „Zákon o sociálnom poistení“) tak, že žiadosť žalobkyne o prepočet starobného dôchodku zamietala.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že neformálnou žiadosťou doručenou ústrediu Sociálnej poisťovni dňa 04.07.2022 žalobkyňa požiadala o prepočítanie sumy starobného dôchodku. V tejto súvislosti poukázala na potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03.11.2020, z ktorého vyplýva, že žalobkyni bol priznaní výsluhový dôchodok od 01.03.2020 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej aj ,,zákon č. 328/2002 Z.z. alebo Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.01.1995 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórie a od 01.01.2004 do 29.02.2020 bez kategórie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v období trvania služobného pomeru na colnom úrade nebola zaradená do výkonu funkcie, t.j. nebola zaradená do I., resp. II. kategórie funkcií, nárok na znížení dôchodkový vek jej nevznikol. Záverom uviedla, že nakoľko bol žalobkyni priznaní výsluhový dôchodok, na nárok ktorého jej bola zhodnotená celá doba služobného pomeru v colnej správe nie je možné v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenej sumy starobného dôchodku.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2022 (ďalej aj ,,druhostupňové rozhodnutie“ alebo ,,napádané rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že námietka týkajúca sa zhodnotenia obdobia trvania služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku nie je dôvodná, nakoľko žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázania skutkového stavu výkon funkcie žalobkyne vo finančnej správe nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služobného pomeru v colnej správe nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služobného pomeru v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Keďže v období trvania služobného pomeru nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií a získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok jej bol aj priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení priznaný, doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Z tohto dôvodu obdobie, ktoré založil nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Uvedené bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. Ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenia sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za doby služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.10 S0/59/2014 z 15.apríla 2015). Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb. Žalovaný tiež uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že zamestnanie – funkcia ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorú žalobkyňa vykonávala nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. a ani v II. pracovnej kategórií. Nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu vo zvýhodnenej kategórií funkcií nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok žalobkyne na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorý vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej v I. alebo II. kategórií funkcií a nebol im priznaní, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku postupuje sa podľa 5.časti zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ďalej uviedol, že inak bolo rozhodnuté len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky žalovaného zaviazal rozhodnúť podľa názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. V súvislosti s námietkou žalobkyne a poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7 So/138/2011 zo dňa 15.augusta 2002, na ktorý poukázala vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že tento sa na jej prípad nevzťahuje, pretože v predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórií funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížení dôchodkový vek. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodnom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne. Postup prvostupňového správneho orgánu pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok je podľa žalovaného správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na prepočítanie starobného dôchodku.
Správna žaloba a žalobné body
5. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, zrušil a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni – ústredie. Uplatnila si aj nárok na náhradu trov konania. V správnej žalobe žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy a ich postupom boli porušené jej práva tým, že zamietli jej žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku. Uviedla, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán aj žalovaný u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových dôchodkov, pričom tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov. U výsluhových dôchodcov nezaradených do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku neberie do úvahy pre posudzovanie celkovej doby poistenia. V dôsledku nesprávneho postupu žalovaného je nesprávne určený osobný mzdový bod a aj priemerný osobný mzdový bod. Žalobkyňa má za to, že listinnými dôkazmi, založenými v dávkovom spise, je preukázané, že splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení a jej celková doba poistenia nebola posúdená správne, čo má vplyv pri určovaní výšky starobného dôchodku. Žalobkyňa uviedla, že dosiahla zákonom určený dôchodkový vek 61 rokov a 6 mesiacov dňa 30.09.2020 a jej celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 45 rokov a 149 dní (20 rokov a 83 dní + 25 rokov a 66 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 20 rokov a 83 dní. V tejto súvislosti uviedla, že v dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Žalobkyňa uviedla, že splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov, pričom žalovaný nevychádzal pri určovaní výšky starobného dôchodku z celej doby dôchodkového poistenia.
6. Žalovaný právnu argumentáciu žalobkyne a jej poukaz na ustálenú judikatúru odmietol v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor“ alebo „Dohovor č.128“), ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Z citovaného ustanovenia aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Podľa názoru žalobkyne nemôže byť celková doba poistenia posudzovaná u výsluhových dôchodcoch odlišne. Žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí v týchto kategóriách zaradení neboli, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Prístup žalovaného je tak vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom iný a diskriminujúci. Tento postup nemožno odôvodniť s poukazom na ustanovenie 274 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko toto ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.
7. S poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobkyňa zdôraznila, že dávky sa môžu krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, že žalobkyňa splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov. Právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj s ustálenou judikatúrou. V tomto smere žalobkyňa poukázala na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudkoch sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 10So/59/2014, ktoré podľa žalobkyne vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii. Závery uvedených rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Nejde pritom o ojedinelú aplikačnú prax súdov, je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.201. Rovnakých skutkových a právnych vecí sa týkali aj rozsudky Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2004 z 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 z 30.03.2016, sp.
zn. 9So/187/2014 z 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 z 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 z 30.11.2016, ako aj sp. zn. 9So/46/2015 z 25.01.2016, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2017 z 28.06.2017. Obdobne rozhodujú podľa žalobkyne aj krajské súdy v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave a Žiline. Nie je sporné, či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, sporná je celková doba dôchodkového poistenia a túto žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR pritom v rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného.
8. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného je arbitrárne rozhodnutie, skutkové zistenia a právne názory sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi a interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta ustálenú výkladovú prax. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný odvodil záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento názor žalovaného je nesprávny. Nie je v súlade s právnymi predpismi stav, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej skupine za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalobkyňa uzavrela, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi a jej vec posúdili nesprávne po skutkovej a právnej stránke. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnej veci nie je sporné či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to či žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy vyššieho stupňa ale aj pre žalovanú. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument, aby spochybnila dlhodobo ustálenú rozhodovaciu prax súdov zjednotenú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorých závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnych poisteniach má oporu v článku 34 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 Dohovoru 128 čo potvrdzuje tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7SK/31/2018 zo dňa 29.10.2019.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na prvostupňového rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a považoval námietky žalobkyne uvedené v žalobe za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobkyne ako colníka nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.. Nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu vo zvýhodnenej kategórii funkcii, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať jej nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru. Tiež uviedol, že v právnom systéme SR rozsudok súdu nie je prameňom práva. Iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR, sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu poukaz na rozsudky Najvyššieho súdu SR a krajských súdov nezverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR považoval žalovaný za nedôvodný, nakoľko právny názor v uvádzaných rozsudkoch nebol doposiaľ zovšeobecnený. Žalovaný uzavrel, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov a mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Replika žalobkyne
10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.02.2023 uviedla, že dáva do pozornosti súdu dlhodobo odmietavý postoj žalovaného k právnej argumentácií v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázala už v podanej správnej žalobe,
a ktorá ústavne komfortným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórií nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich posudzuje inak). Žalovaný preukázateľne volí diskriminujúci postoj voči tejto skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná svojím rozhodnutím potvrdila, že pred zákonom nie sú všetci občania rovní. Žalovaný zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. žalobkyňa bola poistencom Sociálnej poisťovne. Prijatím citovaného zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Ďalej uviedla, že v zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia, počas ktorej bola žalobkyňa v služobnom pomere. Žalovaný stotožňuje celkovú dobu poistenia zhodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska žalobkyňa aj v tomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácií žalovaného, pretože ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení, o ktoré opiera žalovaný svoje názory nerozlišuje jednotlivé kategórie činností. Uvedené ustanovenie nemá žiadny právny výzvam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia. Toto ustanovenie výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Podľa tohto ustanovenia sa posudzuje či výsluhový dôchodca zaradený do niektorej z týchto kategórií spĺňa zákonné predpoklady na skorší odchod do dôchodku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorých v správnej žalobe žalobkyňa citovala vyplýva záväznosť týchto rozsudkov nielen pre nižšie súdy, ale aj pre žalovaného. Explicitne je uvedené, že na posudzovanie celkového dôchodkového poistenia na zaradenie výsluhových dôchodcov do jednotlivých kategórií podľa predchádzajúcich predpisov nemá žiaden právny význam, nakoniec aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 na ktorý žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje, odkazuje na neudržateľnosť argumentácie žalovanej. Žalobkyňa tiež poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. US481/2011-19 zo dňa 10.novembra 2011 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99 ako aj rozhodnutím ÚS SR II. ÚS 243/05. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sú založené na rešpektovaní takých princípov v právnom štáte akými sú právna istota účastníkov. Právne závery v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzajú nielen zo Zákona o sociálnom poistení ale zákonné ustanovenia sú v týchto rozsudkoch interpretované v súlade s Dohovorom a článkom 43 Ústavy Slovenskej republiky a v nich je premietnutá aj vyššie uvedená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky.
11. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.
Posúdenie podstatných právnych argumentov
12. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“). Na pojednávaní sa prítomní zástupcovia účastníkov konania vyjadrili obdobne ako vo svojich písomných podaniach.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, a postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
18. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná žalobkyňou dôvodne, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že v rámci petitu podanej správnej žaloby, žalobca navrhoval aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Z ust. § 191 ods. 3 SSP vyplýva, že zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je oprávnením správneho súdu závislé na okolnostiach prípadu a špecifík konkrétnej veci. Napriek existencii spôsobilého návrhu žalobcu, správny súd v prejedávanej veci nevzhliadol také špecifiká, ktoré by odôvodňovali jeho postup v súlade s § 191 ods. 3 SSP.
19. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 04.07.2022 požiadala Sociálnu poisťovňu o prepočítanie sumy starobného dôchodku, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím č. 595 331 6545 0-1 zo dňa 16.11.2020 od 30.09.2020, pretože získala 20 rokov a 83 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku nároku na starobný dôchodok. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03. 09. 2020 vyplýva, že jej bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.03.2020 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, pre ktorého nárok jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.01.1995 do 31.12.2003 III. Pracovnej kategórii a od 01.01.2004 do 29.02.2020 bez kategórie. Medzi žalobkyňou a žalovaným nie je sporné či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to či žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobkyne o prepočítanie starobného dôchodku nebola nezapočítaná doba služobného pomeru colníka od 01.01.1995 do 29.02.2020, nakoľko počas tejto doby nevykonávala službu v I. alebo II. pracovnej kategórii.
20. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
25. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyni bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby colníka v rozsahu 25 rokov a 65 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľkou je 03.11.2020. Rovnako nebolo sporné, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobkyňa zároveň dosiahla dôchodkový vek požadovaný zákonom č. 461/2003 Z. z.. Spornou bola len otázka započítania resp. nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.
29. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd pri prejednávaní tejto veci postupoval (napr. sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018).
30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.
31. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
32. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
33. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
34. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
35. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný hodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky.
36. Pokiaľ žalovaný vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jej poistenia, ktoré získala v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobkyni nebolo zachované jej ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
37. Odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je namieste. Nedôvodné je aj poukazovanie žalovaného na to, že vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súdu SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 38. Správny súd v súvislosti s prejedávanou vecou upriamuje pozornosť tiež na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 389//2017-18 zo dňa 22. júna 2017, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že ak napriek už ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku, potom pri absencii takejto úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Výsluhový dôchodok priznaný podľa § 38 a § 39 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku). Takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa Zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného
dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb, poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu, len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 39. Vzhľadom na vyššie prezentovaný názor správny súd rozhodol tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 595 331 6545 0 zo dňa 08.10.2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. 40. Podľa § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobkyňa mala vo veci úspech.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).