Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1371-2024.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1371/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C. D., B. E., E. E. F. X, XXX XX A. G., H.: XX XXX XXX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 50 711 784, proti povinnému: H. I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, XXX XX F., o vymoženie 93300 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamieta.
II. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 14.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 93300 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 12.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2024 a vykonateľnosť dňa 01.06.2024 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
6. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené procesné podmienky v zmysle § 161 Civilného sporového poriadku. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
11. Preskúmaním predloženého exekučného titulu súd zistil, že ako žalobca je uvedený: A. B. C. D., B. E., E. E. B. K. K. XX/X, XXX XX J., H.: XX XXX XXX, L. E. E., E. M. E. N. E. O. B., H.: XX XXX XXX, E. E. E. XXXXX/XX, XXX XX A.. Zároveň vo výroku II. súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ako plnenie do podstaty v konkurze na majetok vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. XXX/X/ XXXX peňažnú náhradu v celkovej sume 93300 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu na vykonanie exekúcie je označený ako oprávnený A. B. C. D., B. E., E. E. F. X, XXX XX A. G., H.: XX XXX XXX.
12. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
14. V zmysle komentára k ustanoveniu § 44 ods. 1 ZoKR nastáva zmena právnych pomerov dlžníka, ktorý sa po vyhlásení konkurzu stáva úpadcom. Ohľadne majetku úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty, je právna pozícia správcu vymedzená pomerne presne. Správca je oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Zákon stanovil, že správca koná ohľadne tohto majetku v mene a na účet úpadcu. Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu.
Do spôsobilosti na právne úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu a výrazne, ak ide o nakladanie s majetkom. Zákon „vnútil“ úpadcovi v záujme veriteľov „zákonného zástupcu“, ktorým je správca, ktorý koná v mene úpadcu a na jeho účet. Konanie správcu má hmotnoprávne účinky v prospech alebo k ťarche úpadcu. Ak napríklad správca vymôže určité plnenie, jeho vlastníkom sa stáva úpadca, aj keď toto plnenie alebo výťažok z jeho predaja sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Po skončení konkurzného konania sú pohľadávky, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu, vymáhateľné len proti dlžníkovi, nikdy nie proti osobe, ktorá vykonávala funkciu správcu. To platí v plnom rozsahu aj ohľadne pohľadávok proti podstate, ktoré vznikli zo zmlúv uzavretých so správcom (napr. správca po vyhlásení konkurzu uzavrie zmluvu na stráženie objektu, na dodávku elektrickej energie a pod.), pretože správca koná ako zástupca úpadcu.
15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že je tu daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu, oprávnený v exekučnom konaní nedisponuje aktívnou exekučnou legitimáciou a jeho návrhu nemožno vyhovieť. Keďže v exekučnom titule je uvedený žalobca A. B. C. D., B. E., E. E. B. K. K. XX/X, XXX XX J., H.: XX XXX XXX, L. E. E., E. M. E. N. E. O. B., H.: XX XXX XXX, E. E. E. XXXXX/XX, XXX XX A., a vo výroku bol žalovaný (povinný) zaviazaný plniť do podstaty úpadcu, tak oprávneným v exekučnom konaní je úpadca a správca koná v jeho mene a na jeho účet ako jeho zákonný zástupca. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je takým nedostatkom procesných podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zamietnutie návrhu, resp. zastavenie konania.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. (I. výrok)
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku za použitia analógie podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kedy účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie súčasne trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.