Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-176-2012.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/176/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej: Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., o vymoženie 32 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júla 2012, č. k. 12Er/1683/2011-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3 pod sp. zn. 12Er/1683/2011 (EX 6788/2011) a exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1 písm. f), § 4 ods. 1 písm. d), § 5 ods. 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, položkou č. 13 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 1 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Konštatoval, že výzvou zo dňa 29. 05. 2012 súd prvého stupňa vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eura do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ako aj ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Oprávnený dňa 11. 07. 2012 doručil súdu prvého stupňa odpoveď na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku, v ktorej uviedol najmä to, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je vecne oslobodený od súdneho poplatku. Svoje tvrdenie oprel o nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06. Následne sa súd prvého stupňa zaoberal nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06 a dospel k záveru, že pohľadávka, ktorej vymoženie je predmetom tejto exekúcie, bola na súčasného oprávneného postúpená z pôvodného oprávneného, a to Slovenskej republiky - Krajského riaditeľstva PZ, pričom takéto konanie je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb., teda ide o konanie oslobodené osobne, a nie vecné. Naviac zdôraznil, že zákonodarca pri pokutách, na ktoré sa vzťahuje § 4 ods. 1 písm. d) Zák. č. 71/1992 Zb., mal na mysli pokuty a pohľadávky, ktoré vznikli z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, vrátane vojenských súdov a Špeciálneho súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, t.j. súdne pohľadávky. Keďže pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní taký charakter nemá, oprávnený výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal dňa 26. 06. 2012 a súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eura v súdom určenej lehote nezaplatil, súd prvého stupňa konanie podľa § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku v spojitosti s § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastavil. S poukazom na ustanovenia § 196, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj skutočnosť, že v súdom určenej lehote súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo
výške 16,50 eura nebol zaplatený, dospel súd prvého stupňa k záveru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 06. 2009, sp. zn. III. ÚS 52/09, podľa ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku). To znamená, že súdnemu exekútorovi, ktorý nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného z dôvodu, že žiaden takýto úkon v dôsledku neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani nebol oprávnený vykonať, nebolo možné priznať náhradu trov exekúcie, pretože by došlo k porušeniu zákonných ustanovení obsiahnutých v Exekučnom poriadku a Vyhláške č. 288/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je ex lege oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. Mal za to, že citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje na vecné oslobodenie od súdneho poplatku, t.j. na konanie ako také, a nie na osobné oslobodenie od súdneho poplatku, čo znamená, že nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, t.j. okrem iného aj pokuta uložená povinnej v blokovom konaní v zmysle Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. Poukazujúc na rozsudok NS SR, sp. zn. 3M Obdo 1/2006 zo dňa 17. 01. 2007, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06 zo dňa 23. 08. 2006, zdôraznil, že porušenie právnych povinností zo strany povinnej nemôže viesť k zhoršeniu postavenia ktoréhokoľvek z reťazca veriteľov pri uplatňovaní a súdnom vymáhaní pohľadávok. V súvislosti s citovaným ustanovením Zákona o súdnych poplatkoch poukázal na skutočnosť, že 100% podiel na základnom imaní spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s. má Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý zostavuje rozpočet verejnej správy Slovenskej republiky. Z uvedeného podľa neho vyplývalo, že pohľadávka vymáhaná Slovenskou konsolidačnou, a. s. v tomto konaní je pohľadávkou naďalej vymáhanou v prospech štátu, nakoľko jej zisk je určený na výplatu dividendy štátnemu akcionárovi Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Záverom poukázal na stovky poverení vydaných bez toho, aby bolo požadované zaplatenie súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť a v plnom rozsahu sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 06. 12. 2011, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. A0264970 vydanú Obvodným oddelením PZ Komárno dňa 09. 04. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 04. 2009 a vykonateľnosť dňa 25. 04. 2009. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 15. 12. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2011/NR z 10. 05. 2012. Súd prvého stupňa dňa 21. 12. 2011 poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti a oprávneného výzvou zo dňa 29. 05. 2012, č. k. 12Er/1683/2011-12 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,50 eura. Oprávnený výzvu súdu prvého stupňa prevzal dňa 26. 06. 2012 a podaním zo dňa 03. 07. 2012 sa k výzve súdu vyjadril tak, že predmetné exekučné konanie je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodené od súdneho poplatku, nakoľko ide o vymáhanie pokuty. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/09. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3 pod sp. zn. 12Er/1683/2011 (EX 6788/2011) zastavil a exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 71/1992 Zb.) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. f) Zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa položky č. 13 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/1992 Zb. zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi 16,50 eura.
Súdne poplatky okrem toho, že sú príjmom štátneho rozpočtu, majú okrem iného zabrániť neodôvodneným a zbytočným súdnym sporom, teda, aby navrhovateľ takéhoto úkonu alebo konania znášal riziko, že sa mu v prípade neúspechu súdny poplatok nevráti, resp. si vopred uvážil, či bude zneužívať súdny systém podávaním neodôvodnených a neúčelných návrhov. Obmedzenie práva obrátiť sa na súd súdnymi poplatkami štátom je prípustné, avšak toto obmedzenie nemôže spôsobovať marenie zmyslu a účelu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Z. z.), podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Aby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, Zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie). Zákonné vecné oslobodenie a zákonné osobné oslobodenie vyplývajú priamo zo zákona, takže o ich priznaní súd nevydáva rozhodnutie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.
Logickým a systematickým výkladom ustanovenia § 4 ods.1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. pri použití rozširujúceho výkladu v prospech oprávneného ako poplatníka v kontexte s citovanými ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že ustanovenie § 4 ods.1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. je potrebné aplikovať aj v danej právnej veci, keď je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Potom je potrebné mať za to, že od poplatku je vecne oslobodené exekučné konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, teda nielen tzv. súdnych pohľadávok (zo súdnych a notárskych poplatkov). Takýto výklad ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. odvolací súd považuje za súladný s článkom 20 ods. 1 druhá veta v spojení s článkom 13 ods. 3, 4 a článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj dodáva, že podľa názoru ústavného súdu nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov v súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje vecné oslobodenie (nález ÚS SR, č. k. III.ÚS 63/06-46 zo dňa 23. augusta 2006).
Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06. 12. 2011, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 32 eur, ktorá vznikla na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Komárno, evidenčné číslo bloku A0264970 zo dňa 09. 04. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 04. 2009 a vykonateľnosť dňa 25. 04. 2009. Vo svojom návrhu poukázal na to, že pohľadávka voči povinnej bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2010/NR zo dňa 19. 04. 2011 a povinná ku dňu podania návrhu svoju pohľadávku dobrovoľne neuhradila. Záverom poukázal na vecné
oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) Zák. č. 71/1992 Zb. Keďže v zmysle rozširujúceho výkladu § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je vecne oslobodené exekučné konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom a vecné oslobodenie sa vzťahuje na charakter pohľadávky, súd prvého stupňa nemal oprávneného vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia, a pokiaľ následne napadnutým uznesením konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vyrubeného za žiadosť o udelenie poverenia zastavil, je toto jeho rozhodnutie nesprávne. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku súd prvého stupňa oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.