Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/3/2012

Potvrdené rozhodnutím 8CoPr/1/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., ul. Y. č. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Annou Dávidekovou, advokátkou, so sídlom Z. H., ul. S. č. XXX, proti žalovanému: STILLA, a. s., so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. Palugyayho č. 1/787, IČO: 36 410 021, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom Z. H., ul. D. č. XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Cpr/3/2012-187 zo dňa 19. decembra 2012, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa"

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu V. Y., X.. X. XX. XXXX, L. X., Š.V. XX, zastúpeného JUDr. Annou Dávidekovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ondrašovecká 632, proti žalovanému STILLA, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Palugyayho 1/787, IČO: 36 410 021, zastúpenému JUDr. Peterom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 19. 3. 2012 je neplatné.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 5910,44 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 91,76 eura od 16. 4. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 5. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 6. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 7. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 8. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 9. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 10. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 831,24 eura od 16. 11. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 4. 2012, doplnenou podaním, doručeným súdu dňa 9. 7. 2012, po pripustení zmeny žaloby dňa 28. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhotoveného žalovaným dňa 19. 3. 2012, ako aj náhrady mzdy za mesiac marec 2012 vo výške 650,02 eura s 9 % úrokom z omeškania od 16. 4. 2012 do zaplatenia, za mesiac apríl 2012 vo výške 831,24 eura s 9 % úrokom z omeškania od 16. 5. 2012 do zaplatenia, za mesiac máj 2012 vo výške 831,24 s 9 % úrokom z omeškania od 16. 6. 2012 do zaplatenia, za mesiac jún 2012 vo výške 831,24 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 16. 7. 2012 do zaplatenia, za mesiac júl 2012 vo výške 831,24 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 16. 8. 2012 do zaplatenia, za mesiac august 2012 vo výške 831,24 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 16. 9. 2012 do zaplatenia, za mesiac september 2012 vo výške 831,24 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 16. 10. 2012 do zaplatenia, za mesiac október 2012 vo výške 831,24 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 16. 11. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že u žalovaného pracoval v pracovnom pomere ako obchodný zástupca od 18. 9. 2006 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.

9. 2006 a následne pracovnej zmluvy zo dňa 27. 9. 2011. Dňa 20. 2. 2012 mu predložil žalovaný na podpis dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorý mal skončiť ku dňu 16. 3. 2012. Zároveň mu uvedeným dňom odňal pridelené motorové vozidlo, služobný telefón, osobný počítač a zamedzil prístup do počítačového a informačného systému. Vzhľadom na podmienky, uvedené v dohode, predloženú dohodu nepodpísal. Dňa 21. 2. 2012 mu žalovaný predložil pracovnú náplň na výkon práce v období od 21. 2. 2012 do 16. 3. 2012, ktorú rešpektoval. Dňa 12. 3. 2012 mu žalovaný prestal prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, hoci na jej výkon bol pripravený. Na deň 19. 3. 2012 mu žalovaný nariadil pracovnú cestu do jeho sídla. Tu mu predložil dopredu pripravený zápis o prejednaní náhrady škody, ktorý však nepodpísal, nakoľko nezodpovedal skutočnosti. Súčasne mu odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Od začiatku považoval skončenie pracovného pomeru za neplatné, trval na svojom ďalšom zamestnávaní, čo oznámil žalovanému ústne i písomne. Odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. Brno nikdy neposkytol zľavy bez predchádzajúceho odsúhlasenia svojím nadriadeným. Vyhotovené faktúry odberateľovi podpisoval štatutárny zástupca žalovaného, ktorý mal o obchodoch, cenách i platbách prehľad. Lehota na skončenie pracovného pomeru začala plynúť momentom zaevidovania objednávky v počítačovom systéme žalovaného a prekluzívna 2-mesačná lehota za mesiac august potom uplynula dňa 31. 10. 2011. Dôvod skončenia pracovného pomeru je žalovaným vykonštruovaný a právne neexistuje, uvádzaná výška škody, ktorú mu mal spôsobiť, sú vágne a nepreukázané.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 7. 2012, žalobca uviedol, že pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku za rozhodujúce obdobie. Náhrada mzdy za časť mesiaca marec 2012 vychádza z vyplatenej mzdy za október 2011, november 2011 a december 2011, keď priemerná hodinová mzda predstavuje 5,804 eura, čo za 2 pracovné dni činí 92,86 eura, náhrada mzdy za obdobie od 1. 4. 2012 je vypočítaná zo mzdy zúčtovanej za mesiace január - marec 2012, keď priemerná hodinová mzda predstavuje 4,78 eura, čo priemerne mesačne v hrubom predstavuje 831,24 eura.

V návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalobca uviedol, že požaduje náhradu mzdy za mesiac marec 2012 za 14 pracovných dní, nakoľko mu žalovaný v skutočnosti mzdu za 14 pracovných dní nevyplatil, keďže 5 pracovných dní žalovaný protiprávne vykázal ako absenciu, ktorú pre potreby poisťovne a odvodov nahlásil aj poisťovni ako čerpanie neplatného voľna, o čom sa dozvedel z výzvy poisťovne na úhradu poistného a 9 pracovných dní si uplatňuje od neplatného skončenia pracovného pomeru, t. j. od 19. 3. 2012 do 31. 3. 2012.

Žalobca na súdnom pojednávaní na podanej žalobe, po vykonanom pripustení zmeny žaloby, trval.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť, postupoval v súlade s pracovnou zmluvou a pokynmi nadriadeného H.. L., ktorému prislúchala celá cenotvorba. V záverečnom prednese navrhla podanej žalobe vyhovieť, nakoľko žalobca sa žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny nedopustil, rešpektoval pokyny nadriadeného a bez jeho pokynu žiadne úkony nerobil. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že ceny na faktúrach nie sú cenami podľa cenníkov, postupoval sám podľa týchto cien aj po rozhodnom období.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil.

Právny zástupca žalovaného navrhol podanú žalobu zamietnuť a pre prípad úspechu priznať náhradu trov konania. Okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo vykonané v súlade so zákonom, aj s pracovnou zmluvou. Žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tak, že poskytol zľavu Dynamu Trade, s. r. o. Brno bez súhlasu nadriadeného. V záverečnom prednese poukázal na rozpory vo výpovediach žalobcu a svedka L., keď žalobca uvádzal, že cenník vytvoril sám, a potom ho predložil obchodnému managerovi, svedok L. uviedol, že žalobca dostal od neho ústny pokyn na uplatňovanie cien Profil plastu od augusta 2011. Faktúra, ktorá bola zadaná svedkom L. z 31. 8. 2011, bola ako jediná v súlade s predloženými cenníkmi a nevykazovala rozdiel. Žalobca nepreukázal vzťah medzi vystavenými faktúrami a cenníkom, ktorý uvádzal. Na faktúrach minimálne z februára 2012 nie je možné zistiť, aké zľavy vykazujú. Žalobca porušil pracovné povinnosti uvedené v pracovnej zmluve.

Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracoval ako obchodný zástupca, mal na starosti zverený región. Vyhľadával nových zákazníkov, ktorým ponúkal tovar v cenách podľa cenníkov, pokiaľ sa nedohodla iná cena, po odsúhlasení s H.. L., ktorý bol obchodným riaditeľom.

Objednávky nahlasovali telefonicky A.. F., resp. ich sami zadávali do počítačového systému. Následne boli objednávky fakturované žalovaným v jeho sídle. Do roku 2008 žalovaný fungoval na základe cenníkov. Po príchode krízy, tlaku konkurentov z Poľska, sa ceny upravovali podľa požiadaviek zákazníka, vždy však po schválení obchodným riaditeľom. Najskôr dojednali ceny, ktoré následne obchodný riaditeľ schválil. Obchodná spoločnosť Dynamo Trade bola dodávateľom aj odberateľom tovaru. Cenník, za ktorý sa mal dodávať tovar Dynamu, odoslal e-mailom obchodnému riaditeľovi, určite aj A.. F. C. J.. F.. Obchodný riaditeľ uvedený cenník schválil, cenník bol potom vytvorený v tabuľke Excel, ktorú mal k dispozícii len H.. L.. Jednalo sa o špeciálny cenník pre konkrétneho odberateľa. Uvedený cenník však k dispozícii nemá. Ceny, ktoré dojednával vo vzťahu k Dynamu Trade, boli vo výške, ako bol schválený cenník. Ceny nižšie nedojednával. Okrem špeciálnych cien mali zákazníci ešte právo na zľavu 2 % pri platbe v hotovosti a 4 % pri platbe na predfaktúru. V období od augusta 2011 do februára 2012 nebol zo strany zamestnávateľa upozornený na to, že by dojednával ceny so zákazníkmi v rozpore s cenníkmi. Faktúry vystavovala A.. F., do 31. 10. 2011 ich aj podpisovala, od 1. 11. 2011 podpisoval faktúry p. F.. Do 31. 10. 2011 bol jeho priamym nadriadeným H.. L., od 1. 11. 2011 do skončenia pracovného pomeru p. F.. Cenníky vytváral H.. L., po 1. 11. 2011 už nebola požiadavka na špeciálnu cenu. Od augusta 2011 bol jediný veľký zákazník, ktorému sa poskytli špeciálne zľavy, Dynamo Brno. Od 1. 11. 2011 nedostal ani ústne, ani písomne, pokyn na zmenu cien uvedených v cenníku, ani žiadny nový cenník vo vzťahu k tomuto odberateľovi. Ku exportnému cenníku, predloženému dňa 15. 11. 2012 žalovaným, uviedol, že sa určite nejedná o cenník, vytvorený pre odberateľa Dynamo. V predloženom cenníku totižto nie sú uvedené niektoré dekory, ktoré sa začali vyrábať až neskôr, a ktoré sa Dynamu dodávali, taktiež niektoré položky, ktoré sú v cenníku uvedené, sa už v čase, keď sa robil cenník pre Dynamo, nevyrábali. Cenník obsahuje všetok tovar, ktorý dodával žalovaný, pričom cenník vo vzťahu k Profilplastu, resp. Dynamu, bol len na interiérové profily. Vo vzťahu k Dynamu sa uplatňoval ten istý cenník ako vo vzťahu k Profilplastu, jednalo sa o ten istý dokument. Je nezamestnaný, na dohodu o vykonaní práce pracuje v DKP.sk, s. r. o.. Dňa 22. 2. bol sídle žalovaného, kedy odišiel na služobnú cestu, následne bol u žalovaného až 19. 3. Taktiež 21. 2. bol ešte u žalovaného. Počas uvedených dní už úkony na firemnom počítači nerobil, nakoľko mu bol odňatý 20. 2., na súkromnom počítači vykonával úkony súvisiace s pracovnou činnosťou, je možné, že súviseli s prácou vo vzťahu k Dynamu Trade.

Predseda predstavenstva žalovaného pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mal viackrát výhrady k práci žalobcu, ktoré mu aj oznámil osobne, resp. e-mailom. Od 1. 11. 2011 sa výrazne zmenila činnosť obchodného oddelenia, došlo ku sťahovaniu firmy, vznikali prevádzkové problémy. Ku koncu januára 2012 vyhodnocovali predaje s A.. P., pričom zistili, že Dynamo Trade má takmer nulový zisk. Následne zistili, že v období od augusta 2011 boli veľmi individuálne dojednávané ceny vo vzťahu k uvedenému odberateľovi, a to v rozpore s cenníkmi. Pri exportnom trhu mal oprávnenie určovať ceny len H.. L., ktorý ich aj určoval v cenníku, ktorý musel byť ním odsúhlasený. Pre export existoval exportný cenník, ktorý platil aj vo vzťahu k Dynamu. Nikdy nemal k dispozícii cenník, ktorý by mal byť špeciálnym cenníkom vo vzťahu k Dynamu. Osoba, ktorá zadávala objednávku, zadávala aj cenu. Osoba, ktorá vystavovala faktúra, cenu nekontrolovala, vychádzala zo zadania uvedeného v objednávke. Všetky faktúry boli opatrené jeho elektronickým podpisom, avšak fyzicky ich nekontroloval. Faktúry do 31. 10. 2011 vystavovala A.. F., od 1. 11. 2011 pani E., K.. J. P.. Vo vzťahu k dojednávaniu cien boli priamym nadriadeným žalobcu A.. F. C. H.. L., a to do 31. 10. 2011, od 1. 11. 2011 to bol on. H.. L. sám nemohol dojednať individuálnu cenu vo vzťahu k zahraničnému odberateľovi. V období od augusta 2011 do februára 2012 nedošlo k dojednaniu individuálnych cien vo vzťahu k zahraničným odberateľom. Postup pri tvorbe ceny vo vzťahu k zahraničiu písomne upravený nebol, jednalo sa o ústnu dohodu. S odberateľom sa robila rámcová kúpna zmluva, na základe ktorej sa realizovali jednotlivé objednávky. Žalobca bol dňa 20 a 21. 2. 2012 v sídle spoločnosti, kde riešil obchodné prípady, nevedel uviesť, či riešil aj konkrétne objednávky. Škodu vyčíslili z účtových dokladov. S Dynamom obchodujú doposiaľ. Dynamo v období od augusta 2011 do februára 2012 nebolo strategickým partnerom, pri cenotvorbe by sa vo vzťahu k nemu určite nedojednávali ceny, ktoré dojednal žalobca. Na to, že zľavy boli poskytnuté neoprávnene, prišli 27. 2. 2012. Cenník, ktorý bol predložený dňa 15. 11. 2012, je cenníkom exportným na rok 2012, uplatňovaným od apríla 2012. Cenník vo formáte PDF, ako ho uviedol svedok L., v nemeckom jazyku, k dispozícii nemajú. Cenník, platný od 25. 11. 2008, je platný stále. Vo vzťahu k Dynamu Trade platí nový cenník približne od júna 2012. V predmetnom období sa uplatňoval vo vzťahu k Dynamu len predložený cenník, pokiaľ sa aj uplatňoval cenník 2202, neuplatňoval sa s jeho súhlasom. Vo vzťahu k Dynamu sa v predmetnom období mali uplatňovať ceny podľa predloženého cenníka platného od 25. 11. 2008. Cenník kategorizácie 2202 bol vytvorený pre export v Českej republike pre iných odberateľov. V období od 24. 2. 2012 do 31. 3. 2012 bolo vystavených vo vzťahu k Dynamu Trade 5-6

faktúr, a to v cenách podľa faktúr z februára 2012, nakoľko mali za to, že sa stala vnútorná chyba na ich strane. Objednávka k faktúre 212100016 prišla do firmy 23. 2. 2012, cenník bol vytvorený 22. 2. 2012 a odoslaný z adresy Y.. Cenotvorbu preberal od H.. L.. Hodnotenie ziskovosti obchodných partnerov sa robí jeden krát štvrťročne, resp. jeden krát ročne. Posledné 2 roky takéto porovnanie nerobil, nakoľko na to nemal časový priestor. Hodnotenie robili za obdobie od 6. 8. 2011, kedy bola vystavená prvá veľká faktúra vo vzťahu k Dynamu Trade.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkov H.. Ľ. L., A.. C. F. a A.. C. P. a listinnými dôkazmi, a to pracovnými zmluvami uzavretými medzi žalobcom a žalovaným, dodatkom k pracovnej zmluve, prílohou č. 1 k pracovnej zmluve, prílohou č. 2 k pracovnej zmluve, hodnotiacimi kritériami, dohodou o skončení pracovného pomeru, prílohou k dohode o skončení pracovného pomeru, potvrdením o prevzatí pracovných prostriedkov, náplňou práce, výzvou na plnenie povinností z pracovnej zmluvy, výzvou na prideľovanie práce, výzvou žalovaného, príkazom na vykonanie pracovnej cesty, zápisom o prejednaní náhrady škody, okamžitým skončením pracovného pomeru, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní, vrátane poštovej doručenky, výplatnými páskami žalobcu za mesiace október-december 2011 a január-marec 2012, cenníkmi žalovaného, organizačnou štruktúrou žalovaného, lustráciou žalobcu v databáze Sociálnej poisťovne, faktúrami vystavenými žalovaným, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 18. 9. 2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňom 18. 9. 2006 vznikol žalobcovi u žalovaného pracovný pomer na dobu neurčitú, s druhom vykonávanej práce obchodný zástupca pre trenčiansky, trnavský, nitriansky, bratislavský a banskobystrický kraj. Dňa 1. 2. 2007 bol uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve, ktorým došlo ku zmene mzdových podmienok. Dňa 27. 9. 2011 uzatvorili žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ pracovnú zmluvu, podľa ktorej pracovný pomer vznikol dňom 18. 9. 2006 a trvá naďalej podľa ustanovení a podmienok uvedenej pracovnej zmluvy. Druhom dojednanej práce bola práca obchodného zástupcu, miestom výkonu práce sídlo zamestnávateľa, pravidelným pracoviskom miesto bydliska žalobcu. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa čl. 3.6 zmluvy, výplatný termín mzdy za predchádzajúci mesiac je najneskôr 15. kalendárny deň v nasledujúcom mesiaci. Podľa dodatku k pracovnej zmluve zodpovedá zamestnanec za západoslovenský kraj, stredoslovenský kraj a Českú republiku. Dňa 27. 9. 2011 bola ako príloha č. 1 k pracovnej zmluve podpísaná tvorba základnej mesačnej mzdy. Dňa 27. 9. 2011 bola ako príloha č. 2 podpísaná pracovná náplň a odmeny. Podľa čl. 12 pracovnej náplne žalobca ako zamestnanec zodpovedal za uzatváranie zmluvných obchodných podmienok s odberateľmi v zmysle podmienok definovaných obchodným a výrobným manažérom.

Súd sa oboznámil aj s dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorý mal byť medzi žalobcom a žalovaným ukončený dňa 16. 3. 2012 a prílohou k uvedenej dohode, ktoré podpísané neboli.

Dňa 20. 2. 2012 prevzal predseda predstavenstva žalovaného od žalobcu pracovné prostriedky, ktoré slúžili na výkon práce žalobcu ako aj osobné motorové vozidlo zn. Octavia Combi LM-841 BI a lifebook.

Listom zo dňa 8. 3. 2012 žalobca vyzval žalovaného, aby si voči nemu ako zamestnávateľ plnil svoje povinnosti, vytvoril mu riadne pracovné podmienky a prideľoval prácu podľa uzavretej pracovnej zmluvy. Uvedená výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 14. 3. 2012. Listom zo dňa 15. 3. 2012 žalobca vyzval žalovaného na vytvorenie podmienok pre výkon dojednanej práce, vrátane pridelenia pracovných prostriedkov a riadne prideľovanie dohodnutej práce, pričom uvedená výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 15. 3. 2012. Žalovaný listom zo dňa 14. 3. 2012 vyzval žalobcu k okamžitému dostaveniu sa do práce a plneniu si pracovných úloh, resp. k preukázaniu existencie a trvania prekážky v práci.

Dňa 16. 3. 2012 prikázal žalovaný žalobcovi vykonať pracovnú cestu dňa 19. 3. 2012 do sídla žalovaného. Dňa 19. 3. 2012 žalovaný za účasti A.. E., H. H. C. F. P. vyhotovil zápis o prejednaní náhrady škody, ktorej sa mal dopustil žalobca v období najmenej od 16. 8. 2011 do 23. 2. 2012 tak, že neoprávnene poskytoval zľavy z cenníkov v prospech spoločnosti Dynamo Trade, s. r. o. do výšky 16 % z cenníkových cien, čím spôsobil škodu vo výške najmenej 3958,84 eura. Uvedený záznam nie je podpísaný žalobcom.

Dňa 19. 3. 2012 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného v zmysle , z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny,

ku ktorému došlo tak, že v období najmenej od 16. 8. 2011 do 23. 2. 2012 žalobca neoprávnene poskytoval zľavy z cenníkov schválených žalovaným v prospech spoločnosti Dynamo Trade, s. r. o., bez predchádzajúceho súhlasu vo výške 16 % z cenníkových cien, napriek tomu, že nemal dovolené poskytovať zahraničným obchodným partnerom akékoľvek zľavy z cenníkových cien, čím žalovanému spôsobil škodu vo výške najmenej 3958,84 eura.

Žalobca listom zo dňa 28. 3. 2012, doručeným žalovanému dňa 29. 3. 2012, žalovanému oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, nakoľko sa žiadneho závažného porušenia pracovných povinností nedopustil a z uvedeného dôvodu trvá na ďalšom zamestnávaní podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy a na prideľovaní práce na pravidelnom pracovisku.

Podľa výplatných pások žalobcu, žalobca odpracoval v mesiaci október 168 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 800 eur a odmeny 202,50 eura, v mesiaci november 2011 odpracoval 144 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 654,55 eura a odmeny 187,50 eura, v mesiaci december 2011 odpracoval 128 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 581,82 eura a odmeny 127,50 eura, v mesiaci január 2012 odpracoval 124 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 563,64 eura a odmeny 37,50 eura, v mesiaci február 2012 odpracoval 160 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 761,90 eura a odmeny 7,50 eura, v mesiaci marec 2012 odpracoval 48 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 218,18 eura a odmeny 7,50 eura.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s cenníkom, predloženým žalovaným, označeným ako exportný cenník, platným od apríla 2012, s cenníkom, označeným ako cenník dílerskej kategórie 2103, platným od 25. 11. 2008 a s cenníkom 2202.

Žalovaný fakturoval odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. dodaný tovar faktúrami číslo 2121000005 zo dňa 13. 1. 2012 vo výške 742,56 eura, číslo 2121000013 zo dňa 2. 2. 2012 vo výške 493,55 eura, číslo 2121000014 zo dňa 10. 2. 2012 vo výške 310,30 eura, číslo 2121000015 zo dňa 14. 2. 2012 vo výške 564,86 eura, číslo 2121000016 zo dňa 23. 2. 2012 vo výške 2360,53 eura, číslo 2121000004 zo dňa 11. 1. 2012 vo výške 525,15 eura, číslo 1121000125 zo dňa 30. 11. 2011 vo výške 1913,95 eura, číslo 1121000107 zo dňa 7. 10. 2011 vo výške 417,68 eura, číslo 1121000108 zo dňa 27. 10. 2011 vo výške 71,48 eura, číslo 1121000106 zo dňa 7. 10. 2011 vo výške 258,52 eura, číslo 1121000094 zo dňa 31. 8. 2011 vo výške 298,35 eura, číslo 1121000082 zo dňa 16. 8. 2011 vo výške 2262,59 eura a číslo 1121000105 zo dňa 29. 9. 2011 vo výške 3050,03 eura.

Podľa organizačnej štruktúry žalovaného, účinnej od septembra 2011, bol žalobca ako obchodný zástupca Západ priamo podriadený managerovi nákupu a predaja a následne obchodnému a výrobnému managerovi, podľa organizačnej štruktúry zo dňa 10. 11. 2011 bol obchodný zástupca Západ priamo podriadený obchodnému a výrobnému managerovi.

Podľa lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne, žalobca od 26. 6. 2012 pracuje v obchodnej spoločnosti DKP.sk, s. r. o..

Svedok H.. Ľ. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je bývalý kolega žalobcu, zostali kamaráti aj po ukončení pracovného pomeru. U žalovaného pracoval od augusta 2002, pracovný pomer bol skončený k 31. 10. 2011 dohodou. U žalovaného pracoval ako obchodný riaditeľ, jeho pracovnou náplňou bola kompletná cenotvorba, komunikácia so zahraničnými odberateľmi a dodávateľmi, komunikácia s domácimi dodávateľmi. V Čechách bol odberateľom Dynamo, v Maďarsku Profilplast. Menší odberatelia boli riešení cez pána L., v priebehu rokov 2008-2009. V roku 2011 však bol jediný aktívny odberateľ v Čechách Dynamo Trade. Dodávalo sa aj SH Profil, avšak jednalo sa len o dodávky okrajové. Cenotvorba vychádzala z obstarávacích cien, ktoré boli jednak ako ceny výrobné, pokiaľ sa jednalo o vlastné výrobky, a jednak ako ceny nákupné, pokiaľ sa nejednalo o vlastné výrobky žalovaného. K uvedeným cenám sa pridávala maloobchodná prirážka, z ktorej sa poskytovali zľavy, podľa jednotlivých cenových hladín. Takto vznikali v sortimente minimálne 3-4 ceny. Ceny pre exportných odberateľov sa rátali z maloobchodnej ceny, boli tam však vyššie zľavy. Existovali 3 kategórie, pre omietkové profily, obkladové profily a interiérové profily, v rámci ktorých boli v každej kategórii ceny VÚC, VÚC1 a VÚC2, a to aj vo vzťahu ku exportu. O zaradení odberateľa do konkrétnej dílerskej kategórie rozhodoval obchodný zástupca na základe jeho návštevy v teréne. Hlavným konkurentom žalovaného je poľská spoločnosť Efector, ktorý sa v určitom štádiu rozhodol, že nebude žalovanému dodávať profily, keďže žalovaný má

vlastnú výrobu. Potom bol určitý problém, nakoľko žalovaný určité dekory nevyrábal. Preto zvažovali o nákupe uvedených dekorov cez Dynamo. V Českej republike sa nedarilo preraziť na trhu, preto začali riešiť problém s Dynamom. Nakoľko vzťahy s nimi bol nadštandardné, ceny boli nastavené tak, že boli vyššie ako ceny, za ktoré Dynamo predávalo žalovanému. Začiatkom augusta 2011 ho žalobca informoval, že Dynamo plánuje vyšší obrat, a že buď nastavia cenovú hladinu na úroveň Efektoru, alebo s dodávaním vo vzťahu k Dynamu skončia. V nadväznosti na to boli ceny vo vzťahu k Dynamu nastavené na cenovú úroveň spoločnosti Profilplast, t. j. najnižšie ceny, za ktoré sa do cudziny predávalo. Profilplast mal osobitnú dílerskú kategóriu, do ktorej bolo zaradené aj Dynamo. Cenníky existovali v elektronickej podobe, tlačili sa do listinnej podoby len vtedy, keď to potreboval konkrétny zákazník. Pre český trh boli urobené cenníky na konci roka 2008, robili sa najmä pre pána L., ktorý začal uzatvárať obchody s českými zákazníkmi. Vo vzťahu k Dynamu sa od augusta 2011 uplatňovali ceny Profilplastu. Vo vzťahu k Profilplastu existoval cenník v PDF v nemeckom jazyku. On rozhodol, že vo vzťahu k Dynamu sa budú uplatňovať ceny Profilplastu, a to na základe návrhu žalobcu. Uvedené spadalo do jeho právomoci, neinformoval o tom pána F., nakoľko cenotvorba spadala do jeho pracovnej náplne. Ani v iných prípadoch o zaradení odberateľa do inej dílerskej kategórie neinformoval pána F.. Nevedel sa presne vyjadriť k charakteru cenníka dílerskej kategórie 2103, predloženého žalovaným, uviedol len, že sa jedná o exportný cenník. Určite sa však nejednalo o cenník nastavený Profilplastu. Žalobca dostal od neho ústny pokyn na uplatňovanie cien Profilplastu vo vzťahu k Dynamu od augusta 2011. Takéto pokyny sa vždy realizovali ústne. V systéme sa do 24 hodín mohlo zistiť, či bol obchod ziskový alebo nie, nakoľko systém ihneď generoval pri každej faktúre ziskovosť, vzhľadom na nákupné ceny. Pokiaľ by bola predajná cena nižšia, ako mala byť, v systéme sa to vysvietilo červenou. Cenotvorbu riešil s pánom F. len vo vzťahu k Profilplastu, nakoľko takéto mali ústne dojednanie.

Svedkyňa A.. C. F. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovný pomer u žalovaného jej skončil 31. 10. 2011 dohodou, keďže žalovaný jej zrušil pracovnú pozíciu. Pracovala u neho 7 rokov ako manager nákupu a predaja. Jej pracovnou náplňou bolo riešenie objednávok od dodávateľov a odberateľov, kontrola obchodných zástupcov, vystavovanie cestovných príkazov, fakturácia, skladové hospodárstvo. Odberatelia si objednávali tovar e-mailom, faxom, telefonicky alebo prostredníctvom obchodného zástupcu. Objednávku zadala do informačného systému, následne sa z nej vytvoril dodací list a faktúra a expedoval sa tovar. Do systému sa nahadzovala hlavička odberateľa, dátum prijatia objednávky a položky, ktoré si objednal. Každý odberateľ mal pridelenú určitú cenovú hladinu, pod ktorou mal určené svoje ceny. Automaticky po nahodení odberateľa do systému sa pri jednotlivých položkách začali nahadzovať ceny. Cenotvorbu robil H.. L., ktorý určoval aj ceny na základe informácie od obchodných zástupcov. Zľavu odberateľovi bolo možné poskytovať len po dohode s H.. L.. Zaradenie odberateľa do cenovej hladiny mohol zmeniť v počítačovom systéme H.. L., prípadne aj ona, na základe jeho pokynu. Nevedela uviesť, do akej cenovej hladiny bol zaradený odberateľ Dynamo Trade, s. r. o..

Svedkyňa A.. C. P. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pre žalovaného vykonáva prácu 5 rokov, na základe zmluvy o poskytovaní ekonomického a účtovného poradenstva. V predchádzajúcom roku porovnávali efektívnosť predaja u všetkých spoločností a zistili, že u obchodnej spoločnosti Dynamo bola efektívnosť predaja nižšia ako plán. Preto vykonali u uvedenej spoločnosti hlbšiu kontrolu na všetky obchodné prípady a zistili, že boli fakturované nižšie sumy, ako mali byť. Pri analýze vychádzala z cien, ktoré boli zadané v informačnom systéme, a tieto porovnávala s cenami z jednotlivých faktúr. V informačnom systéme boli uvedené iné ceny a na faktúrach boli uvedené iné ceny. Takýmto porovnaním zistila celkový rozdiel za obdobie od 16. 8. 2011 do 23. 2. 2012 v sume 3958 eur. Preverovala faktúry číslo faktúry číslo 112100082 zo 16. 8. 2011, ktorú zadával p. Vajda, kde som nezistil, akým spôsobom bola tá cena fakturovaná, nakoľko sa to nepodobalo na žiadny cenník, bola ešte 4 % zľava a rozdiel bol 203,52 eura; faktúru číslo 11121000094 z 31. 8. 2011, ktorú zadával p. L., kde nebol zistený cenník a rozdiel bol vo výške 298,35 eura; faktúru číslo 1121000105 z 29. 9. 2011, ktorú zadával žalobca, kde bol použitý cenník 2202, kde bol rozdiel 679,94 eura; faktúru číslo 1121000106 zo 7. 10. 2011, ktorú zadávala p. F., kde bol použitý cenník 2202, kde bol rozdiel 45,30 eura; faktúru číslo 1121000107 zo 7. 10. 2011, ktorú zadávala p. F.Á., kde bol použitý cenník 2202 a rozdiel 48,50 eura; faktúru číslo 1121000108 z 27. 10. 2011, kde bol použitý cenník 2202 a rozdiel 7,81 eura; faktúru číslo 1121000125 z 30. 11. 2011, ktorú zadával žalobca, nevedela uviesť, aký tam bol použitý cenník, rozdiel bol 884,70 eura; faktúru číslo 2121000004 z 11. 1. 2012, nevedela uviesť, aký bol použitý cenník, nakoľko tie ceny boli ešte nižšie ako v novembri 2011, faktúru zadával žalobca a rozdiel tam bol 150,31 eura; faktúru číslo 2121000005 z 13. 1. 2012, ktorú zadávala p. P., rozdiel bol 323,47 eura, nevedela uviesť, aký tam bol cenník; faktúru číslo 2121000013 z 2. 2. 2012, ktorú zadával žalobca, rozdiel bol 190,03 eura, nevedela uviesť, aký

tam bol cenník; faktúru číslo 2121000014 z 10. 2. 2012, zadával ju žalobca a rozdiel bol 166,35 eura, nevedela uviesť, aký bol použitý cenník; faktúru číslo 2121000015 zo 14. 2. 2012, rozdiel bol 251,92 eura, zadával žalobca, nevedela uviesť, aký tam bol použitý cenník; faktúru číslo 2121000016 z 23. 2. 2012, faktúru zadávala p. P. a rozdiel bol 1006,99 eura, nevedela uviesť, aký tam bol použitý cenník. Zo systému zistila, že mal byť použitý pre tohto odberateľa cenník 2103.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa , , , , na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa , mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa , dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba U. M. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15. 9. 2006 a následne pracovnej zmluvy zo dňa 27. 9. 2011 ako obchodný zástupca pre západoslovenský a stredoslovenský kraj a Českú republiku. Žalovaný dňa 19. 3. 2012 doručil žalobcovi okamžité skočenie pracovného pomeru, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle . Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané splnenie všetkých formálnoprávnych podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bola vyhotovené v písomnej forme, bolo žalobcovi riadne doručené, obsahovalo skutkové vymedzenie dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo vykonané v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu namietala doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi v zákonnej lehote, súd uvedenú skutočnosť preukázanú nemal, nakoľko z výpovede žalovaného aj svedkyne A.. P. vyplynulo, že k zisteniu žalovaným tvrdeného cenového rozdielu došlo na konci mesiaca február 2012 (žalovaný tvrdil, že sa tak stalo 27. 2. 2012, čo korešponduje aj s výpoveďou svedkyne A.. P., ktorá uviedla, že z faktúr, ktoré kontrolovala, bola posledná vystavená dňa 23. 2. 2012). Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu spôsobom, uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru. Pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je v definovaný. Súd teda vždy v konkrétnom prípade posudzuje, či konanie zamestnanca dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd pritom spravidla prihliada k intenzite porušenia pracovnej disciplíny, osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú vykonáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia, ku spôsobu porušenia pracovných povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, spôsobenej škode a podobne. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí pritom preukázať zamestnávateľ. Na strane zamestnanca musí byť preukázané aspoň nedbanlivostné zavinenie. Základné pracovné povinnosti žalobcu, okrem všeobecne záväzných právnych predpisov a pracovnej zmluvy, boli vymedzené v pracovnej náplni, tvoriacej prílohu číslo 2 ku pracovnej zmluve. Jednou z povinností žalobcu bolo uzatváranie zmluvných obchodných podmienok s odberateľmi v zmysle podmienok definovaných obchodným a výrobným manažérom. Z vykonaných dôkazov bolo v konaní preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že cenotvorba patrila do právomoci obchodného a výrobného manažéra, ktorým bol v období do 31. 10. 2011 H.. L.. Po skončení pracovného pomeru s H.. L., od 1. 11. 2011, prislúchala cenotvorba U. F.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že priamym nadriadeným žalobcu v oblasti cenotvorby bol H.. L., do 31. 10. 2011, od. 1. 11. 2011 U. F.. Cenotvorba u žalovaného do 31. 10. 2011 patrila do kompetencie H.. L., ktorý určoval ceny na podklade informácií od obchodných zástupcov. K zmene zaradenia odberateľov do cenových kategórií mohlo dôjsť v počítačovom systéme len na základe pokynu H.. L. A.. F., prípadne priamo H.. L.. Z výpovede žalobcu aj svedka H.. L. vyplynulo, že, v dôsledku podmienok na trhu, s účinnosťou od augusta 2011, na základe ústneho pokynu H.. L., došlo k uplatňovaniu osobitného cenníka vo vzťahu odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o.. Pokiaľ aj právny zástupca žalovaného poukazoval na rozpor vo výpovediach žalobcu a svedka H.. L. ohľadne formy predmetného cenníka, uvedená skutočnosť nevyvracala ich zhodné tvrdenia, že vo vzťahu k odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. sa

postupovalo podľa osobitného cenníka, ktorý v konaní predložený nebol. Žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. sa malo v predmetnom období od augusta 2011 do februára 2012 postupovať podľa cenníka kategórie 2103, platného od 25. 11. 2008. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa A.. P., ktorá uviedla, že ceny na vystavených faktúrach porovnávala s cenami podľa cenníka, ktorý mal byť použitý pre odberateľa Dynamo Trade, s. r. o., a ktorým bol cenník 2103. Svedok H.. L. však jednoznačne uviedol, a to po nahliadnutí do cenníka 2103, že sa nejedná o cenník vystavený vo vzťahu k odberateľovi Profilplast, ktorý, na základe jeho ústneho pokynu, mal byť od augusta 2011 uplatňovaný voči odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o.. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani tvrdnie žalovaného, že jediná faktúra, ktorá bola zadávaná do počítačového systému H.. L. (číslo 1121000094), bola vystavená v cenách podľa cenníka 2103, nakoľko svedok H.. L. aplikáciu uvedeného cenníka vo vzťahu k odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. jednoznačne vylúčil. Pokiaľ teda žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu neoprávneného poskytovania zliav odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. z cien uvedených v cenníku 2103, súd existenciu takto vymedzeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru preukázanú nemal. Vo vzťahu k odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. sa v predmetnom období cenník 2103 aplikovať nemal, pričom ceny sa mali fakturovať podľa osobitného cenníka. Žalobca postupoval v predmetnom období pri použití cenníka v súlade s pokynom svojho nadriadeného pre oblasť cenotvorby, H.. L.. Po skončení pracovného pomeru s H.. L. bol síce priamym nadriadeným žalobcu pre oblasť cenotvorby U. F., medzi účastníkmi však nebolo sporné, že v období od 1. 11. 2011 do doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi žiaden pokyn na aplikáciu iného cenníka vo vzťahu k odberateľovi Dynamo Trade, s. r. o. nedal. Keďže, z vyššie uvedených dôvodov, súd nemal preukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom konaním, uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19. 3. 2012, určil okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom za neplatné.

Keďže súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom je neplatné, rozhodol aj o povinnosti žalovaného na náhradu mzdy, ktorú si žalobca uplatnil, nakoľko žalobca ako zamestnanec oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi listom zo dňa 28. 3. 2012, doručeným žalovanému dňa 29. 3. 2012, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd priznal žalobcovi náhradu mzdy, v súlade s , v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil žalobcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. od 29. 3. 2012 do 31. 10. 2012, keďže po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal náhrady mzdy za mesiace marec až október 2012, pričom súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku (hoci v čase vyhlásenia rozsudku už bola splatná aj náhrada mzdy za mesiac november 2012). Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z predložených výplatných pások žalobcu za mesiace október 2011 až marec 2012. , v súlade s , súd zistil zo mzdy zúčtovanej žalobcovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného žalobcom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . Súd za mzdu považoval len plnenia žalovaného poskytnuté v rozhodujúcom období v zmysle , t. j. len základnú mzdu a odmeny, bez príslušných náhrad mzdy.

Výpočet priemerného zárobku pre mesiac marec 2012 kalendárny mesiac___________odpracované hodiny_________ __vyplatená mzda v eur október 2011 168 1002,50 november 2011 144 842,05 december 2011 128 709,32 ________________________________________________________________________ Spolu: 440 2553,87

Priemerný hodinový zárobok: 2553,87 eura : 440 hodín = 5,8043 Priemerný mesačný zárobok: 5,8043 x 173,9 (koeficient) = 1009,37 eura Náhrada mzdy za marec 2012, od 29. 3. 2012, t. j. za dva pracovné dni: 1009,37 eura : 22 pracovných dní = 45,88 eura x 2 dni = 91,76 eura.

Výpočet priemerného zárobku pre mesiace apríl až jún 2012 kalendárny mesiac_____________odpracované hodiny___________vyplatená mzda v eur január 2012 124 601,14 február 2012 160 769,40

marec 2012 48 225,68 ________________________________________________________________________ Spolu: 332 1596,22

Priemerný hodinový zárobok: 1596,22 eura : 332 hodín = 4,8079 Priemerný mesačný zárobok: 4,8079 x 173,9 (koeficient) = 836,09 eura

Na základe uvedeného výpočtu súd priznal žalobcovi náhradu mzdy spolu vo výške 5910,44 eura, a to za mesiac marec 2012 vo výške 91,76 eura a za mesiace apríl až október 2012 po 831,24 eura mesačne (aj keď súdom zistený pre uvedené mesiace predstavoval 836,09 eura, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku), čo činí 831,24 eura x 7 mesiacov, t. j. 5818,68 eura. Nakoľko žalobca v období od apríla do júna 2012, ktoré by bolo rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku pre mesiace júl až september 2012 a v období od júla do septembra 2012, ktoré by bolo rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku pre mesiac október 2012, neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, použil súd namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok, a to vo výške priemerného zárobku dosiahnutého za posledné obdobie, v ktorom žalobca odpracoval zákonnom určenú dobu, t. j. za mesiace január až marec 2012.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie NS RS , ), k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Keďže splatnosť mzdy, a teda aj náhrady mzdy, bola v pracovnej zmluve, uzavretej medzi účastníkmi, dojednaná na 15-sty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške podľa občianskoprávnych predpisov (vzhľadom na zákonné ustanovenie ), vždy od 16-steho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca z náhrady mzdy za príslušný kalendárny mesiac.

Súd žalobu v zostávajúcej časti náhrady mzdy vo výške 558,26 eura zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca v návrhu na pripustenie zmeny žaloby žiadal priznať náhradu mzdy za mesiac marec vo výške 650,02 eura, a to spolu za 14 pracovných dní, nakoľko za 5 pracovných dní mu mal žalovaný vykázať absenciu a za 9 pracovných dní od 19. 3. 2012 do 31. 3. 2012. Pokiaľ ide o náhradu mzdy za obdobie od 19. 3. 2012 do 28. 3. 2012, súd nepovažoval nárok žalobcu na náhradu mzdy za dôvodný, nakoľko, podľa , zamestnancovi prislúcha pri neplatnom skončení pracovného pomeru náhrada mzdy odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda v predmetnej veci od 29. 3. 2012. Pokiaľ ide o náhradu mzdy za 5 pracovných dní, za ktoré mal žalovaný vykázať žalobcovi absenciu, súd v uvedenej časti žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že za uvedených 5 dní mu náhrada mzdy prislúcha. Náhrada mzdy prislúcha zamestnancovi za dobu, počas ktorej nepracuje, či už z dôvodov na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, teda pri dočasnom prerušení pracovného záväzku zo strany zamestnanca pri existujúcom trvaní pracovného pomeru. Hoci z výplatnej pásky žalobcu za mesiac marec 2012 vyplynulo, že žalobca mal 40 hodín neospravedlnenej absencie, žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že počas uvedených 5 dní (ktoré žalobca ani nekonkretizoval) existovala prekážka v práci, pre ktorú prácu nevykonával, pričom by mu prislúchala náhrada mzdy.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania a o trovách štátu na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.