Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-45-2021.pdf
PDF · 268.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: Y. T., B..: XX.XX.XXXX, X. X. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Ivan Savčák - advokát, sídlo AK Bardejov, Partizánska 45, proti žalovanému: T.. T. T., B..: XX.XX.XXXX, X. X., L. Š. V. XXXX/XXA, právne zastúpenému: JUDr. Zuzana Saraková - advokátka, sídlo AK Bardejov, Dlhý rad 16, o vrátenie daru a iné, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností:
- G. J. U.. Č..: XXX U. L., L. B. L. S. XXX - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX, L. X. U. P. U. L. X/X H. L. X. U. P. U. L. X/X,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W.I. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U. L. X/X,
- L. Q. XXXX, J. L.: I. L. C. P. XXXXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.Í. L. X/XXX,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX/XX, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX/XXX, J. L.: I. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXX/XXX, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/XX, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. X/X H. P. P.:
- L. S. XXX, J. L.: Z. C. P. XXX T.X,
- L. S. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B. C. P. XX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXX, L. X. U. P. U.S. L. X/X.
II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania, konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. Súd žalobu o vrátenie daru vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2021 po jej doplnení a pripustení zmeny uznesením zo dňa 30.01.2023 domáhal voči žalovanému určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností:
- G. J. U.. Č..: XXX U. L., L. B. L. S. XXX - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X.H., B. I. XXXX, L. X. U. P. U. L. X/X H. L. X. U. P. U. L. X/X,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. X/X,
- L. Q. XXXX, J. L.: I. L. C. P. XXXXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. X/XXX,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX/XX, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX/XXX, J. L.: I. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXX/XXX, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/XX, J. L.: I. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX/X, J. L.: C. L. C. P. XX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXX T.X,
- L. Q. XXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X,
- L. Q. XXXX, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. XX/XXX,
- L. Q. XXX/X, J. L.: C. L. C. P. XXXX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXXX L. X. U. P. U.S. L. X/X H. P. P.:
- L. S. XXX, J. L.: Z. C. P. XXX T.X,
- L. S. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B. C. P. XX T.X, Z. C. X., W. C., L. C. X., C. X., W.. Ú.. X., B. I. XXX, L. X. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), a to jednak z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ako i z titulu vrátenia daru. Žiadal nahradiť trovy konania.
2. V priebehu konania sa žalobca zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Súd o týchto návrhoch rozhodol tak, že podanie zo dňa 31.12.2021 odmietol uznesením zo dňa 25. januára 2022, č.k.: 8C/45/2021 - 6. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.02.2022. O návrhu zo dňa 20.06.2022 súd rozhodol tak, že tento zamietol uznesením zo dňa 20.07.2022, č.k.: 8C/45/2021 - 47. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.08.2022. V oboch prípadoch zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v roku 2017 na požiadanie svojho syna, žalovaného, sa vzdal svojho majetku s tým, že žalovaný dom opraví a žalobca tam s ním bude môcť žiť, ale nepamätá si, či toto v zápisnici u JUDr. Hošíkovej bolo zaznamenané. Konanie u JUDr. Hošíkovej prebehlo rýchlo, boli mu dané listiny na podpis, ale nevie presne, čo podpísal, ani jeho sestry. V roku 2019 presne takisto majetok odovzdali žalovanému aj sestry žalobcu, ktoré tam mali svoj podiel. Žalovaný im sľúbil, že zrekonštruuje hrob po nebohých rodičoch žalobcu. Nič z toho nesplnil. Dňa 15.06.2021 žalovaný žalobcu vyhodil z domu v X. s tým, že tam bývať už nebude, že je to dom žalovaného. Dňa 17.06.2021 žalobca odišiel do Č. G., kde prespáva u svojho zamestnávateľa. Pracuje a poberá starobný dôchodok, ten však poberá jeho exmanželka a žalobcovi ho nedáva. Ďalej uviedol, že vyššie označený rodinný dom je jeho rodičovským domom, v ktorom ako je vyššie uvedené vlastnil spoluvlastnícky podiel 1/2 a 1/8 a ostatné menšie podiely vlastnili jeho tri sestry. Tento dom žalobca postupne opravoval z vlastných peňažných prostriedkov a vlastnoručne, nakoľko pracuje ako murár. Rekonštrukcia pritom prebiehala aj pred a aj po uzavretí vyššie
zmienenej darovacej zmluvy. Žalovaný na rekonštrukciu domu neprispel žiadnou peňažnou čiastkou, a to ani vtedy keď už dom bol v jeho vlastníctve. Žalobca uvádza, že dlhodobo bol vzťah medzi žalobcom a žalovaným neutrálny, no žalobca žalovaného neustále podporoval, či už pri štúdiu, ale aj po jeho skončení, keď už pracoval ako zubár v R.. V krátkom období pred uzavretím darovacej zmluvy sa žalovaný začal správať k žalobcovi až netradične prívetivo a milo a prisľúbil mu, že za žalobcu uhradí jeho exekúciu, ktorá vznikla tak, že za bývalý zamestnávateľ žalobcu zaňho neuhrádzal odvody, avšak len pod podmienkou, že naňho prevedie vlastnícke právo k svojmu majetku v X.. Nakoľko žalobca žalovanému ako svojmu synovi dôveroval, s uvedeným súhlasil. Exekučne vymáhanú pohľadávku však žalovaný dodnes neuspokojil, čím priviedol žalobcu do omylu. Žalobca očakával, že ho žalovaný v predmetnom dome nechá doživotne bývať, nakoľko sa jednak jednalo o jeho rodičovský dom, v ktorom prežil celý život, no najmä žalobca nemal inú možnosť bývania. Celý proces spisovania darovacej zmluvy prebehol veľmi rýchlo, pričom zariaďoval ho výlučne žalovaný. Žalobca sa len so žalovaným dostavil na notársky úrad a bez toho, aby si darovaciu zmluvu mohol prečítať, túto podpísal. Žalobca netušil, že súčasne s darovacou zmluvou nebolo zriadené aj vecné bremeno in personam v jeho prospech. Takýmto konaním žalovaný uviedol žalobcu do omylu, z ktorého v nasledovnom období ťažil. Následne v roku 2018 žalovaný požiadal svoje tety (sestry žalobcu), aby naňho previedli vlastnícke právo aj k ich menším spoluvlastníckym podielom na rodinnom dome, s čím tety súhlasili avšak pod podmienkou, že žalovaný nechá spraviť nový pomník na hrobe ich rodičov (žalovaného starých rodičov). Túto podmienku žalovaný prijal, došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, no túto podmienku do dnešného dňa nesplnil. Od roku 2017, kedy žalovaný darom získal rodinný dom, ďalej pokračovali stavebné úpravy žalobcom. Občas sa stalo, že žalovaný sa voči žalobcovi správal násilne, a to tak, že ho chytil za košeľu pod krk a dusil ho. V mesiaci 06/2021 sa stalo, že žalovaný tri dni po tom, ako mu žalobca nainštaloval kuchynskú linku, žalobcovi rozkázal, aby „vypadol“ z domu, a že má na to 5 minút. Pritom danému incidentu nepredchádzal žiaden konflikt. Žalovaný nedovolil žalobcovi zobrať si ani len osobné veci. Žalobca odišiel do L., k svojmu poslednému zamestnávateľovi (keďže žalobca je už starobný dôchodca), a ten mu poskytol prácu a ubytovanie. Aktuálne žalobca býva v pivničnom firemnom byte v L., ktorý môže užívať len pod podmienkou vykonávania práce. S prihliadnutím na zdravotné problémy žalobcu, tento už pracuje menej, čo sa odráža na výške jeho príjmu. Žalobca uviedol, že jeho príjem predstavuje dôchodok vo výške 310 Eur a mzda vo výške 7.000,- Kč. Keď žalobca uhradí všetky náklady (ubytovanie, cestovné na Slovensko, iné bežné náklady) niekedy mu nevychádzajú peňažné prostriedky už ani na stravu. Po uvedenom incidente, ostali v dome bývať žalobcova exmanželka (s ktorou sa rozviedol až P. B. XXXX a žalobcova dcéra s mal. dcérou). Samotný žalovaný už dlhodobo v tomto dome nebýva, keďže má postavený vlastný luxusný rodinný dom v širšom centre mesta Bardejov, a teda dom v X. nepotrebuje. V júni 2022 žalovaný pokračoval vo svojom neakceptovateľnom správaní a z domu v X.Ž. vyhodil aj svoju sestru s mal. dcérou, ktoré nemali kam ísť. Následne žalovaný mal dať podnet na sociálnu kuratelu s tým, že jeho sestra sa nie je schopná postarať o mal. dieťa, keďže nemá vyriešenú bytovú otázku. Táto bola následne nútená sa s mal. dieťaťom presťahovať k svojmu priateľovi. Aktuálne v žalobcovom rodičovskom dome býva iba jeho ex-manželka. Keď si po tomto incidente mienil prísť žalobca do domu iba pre osobné veci (oblek na pohreb blízkeho príbuzného) žalovaný s matkou ho do domu nevpustili, vulgárne mu vynadali a ešte privolali policajnú hliadku. V dome ostali aj ostatné žalobcove osobné veci, ktoré mu odmieta žalovaný vydať. Zaujímavý je samotný účel, na ktorý žalovaný mieni predmetný dom používať (nakoľko sám býva v X.), a to že tento dom mieni žalovaný prenajímať. Je teda evidentné, že žalovaný sa za 13 mesiacov (06/2021-06/2022) neštítil spraviť z troch svojich blízkych príbuzných (otec, sestra, neter) bezdomovcov, a to len zo ziskuchtivosti a potrebe nadobudnúť ďalší príjem. Žalovaný sa pritom na adresu žalobcu vyjadril, že má zdochnúť pod mostom, že jemu to je jedno. Po istom čase sa žalobcovi ozvala manželka žalovaného s návrhom, že nechajú žalobcu v danom dome bývať avšak len pod podmienkou, že tento bude dva týždne hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrickom oddelení, a že následne absolvuje protialkoholické liečenie (žalobca pritom alkohol v nezvyčajnom množstve nekonzumuje a nelieči sa ani u psychiatra). Žalobca má za to, že žalovanému nestačilo to, že mu zobral jedinú možnosť bývania, ale pravdepodobne ho mieni v budúcnosti ešte aj obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Žalobca má za to, že žalovaný svojim konaním voči nemu ako aj voči jeho príbuzným (dcéra, vnučka) hrubo porušil dobré mravy, čo je zákonný dôvod na vrátenie daru. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na to, že medzi rodičom a dieťaťom ide o blízky príbuzenský vzťah, kde sú hranice porušenia etiky a správania sa iné v tom zmysle, že deťom dáva ich rodič život, vychová ich, je s nimi do určitého veku v dennom kontakte, preto od detí možno požadovať v prípade potreby inú, intenzívnejšiu starostlivosť a opateru. Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998). Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. 4. K žalobe sa podaním súdu doručeným dňa 21.07.2022 vyjadril žalovaný. Skutkové tvrdenia žalobu nepoprel, len uviedol, že ak mu bude vrátená suma 7.564,80 Eur, je ochotný žalobcovi dar vrátiť. Dňa 01.02.2017 uhradil za žalobcu 3 exekúcie a navrhol stretnutie u notára s tým, že poplatky spojené s prevodom vlastníckeho práva uhradiť odmieta. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 15.06.2021 v opitosti napadol svoju dcéru T., zároveň sestru žalovaného a aj neter H.. V prítomnosti privolanej hliadky dostal na výber, že buď nastúpi protialkoholické liečenie alebo odíde. Povedal, že odchádza do L., kde má vlastný byť. Dňa 24.05.2022 sa sestra T. odsťahovala k svojmu priateľovi do L., trvalý pobyt jej zrušil dňa 26.05.2022 z dôvodu nevyhovujúceho správania pre neliečené duševné ochorenie. Neteri trvalý pobyt nezrušil.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
6. Podaním súdu doručeným dňa 13.01.2023 sa žalobca vyjadril k tvrdeniam a vykonanému dokazovaniu na pojednávaní dňa 15.12.2022. Uviedol, že tvrdenia žalovaného, prípadne jeho matky (žalobcovej ex-manželky) sú založené na ničím nepreukázaných domnienkach a tieto žalobca považuje za nepravdivé, keďže neboli k tomu doložené žiadne dôkazy. Konkrétne žalobca poukázal na nasledovné kolízie v tvrdeniach žalovaného: 1.) žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.12.2022 tvrdil, že v r. 2012 boli na dome ťarchy, ktoré žalovaný uhradil z dôvodu, že mal strach, že prídu o dom v rámci výkonu exekúcie. Z výpovede žalovaného je teda zjavné, že o existencii exekučných záložných práv na dome vedel už v roku 2012. No z dôkazov, ktoré žalovaný do konania doložil vyplýva, že tieto uhradil až v roku 2017. Žalobca si kladie otázku, či sa žalovaný v období rokov 2012-2017 nebál o to, že prídu o dom, keď k úhrade exekučných dlhov pristúpil až po uplynutí 5 rokov od kedy sa dozvedel o ich existencii. Konanie žalovaného, t. j. úhrada exekučných dlhov až po 5 rokov od kedy sa o nich dozvedel priam popiera jeho tvrdenie, t. j. že ich uhradil z dôvodu strachu, že prídu o dom, hoci ním predložené dôkazy preukazujú opak. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že ku dňu úhrady nedoplatkov z titulu exekúcií ako aj ku dňu darovania podielov na uvedených nehnuteľnostiach, z doložených dôkazov žalovaného nevyplýva, že by k uvedenému dňu bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti ako základný predpoklad k tomu, že by z právneho hľadiska „mohli“ smerovať niektoré „kroky“ súdneho exekútora k možnému predaju „zablokovaného majetku“. Z uvedeného tak vyplýva, že počas exekučných konaní (t.j. niekoľko rokov) došlo iba k zabezpečeniu majetku exekútorom pred scudzením a žiadnym spôsobom sa dražba nepripravovala ani nerealizovala. Nehovoriac o skutočnosti, že žalovaným prezentované skutočnosti o výške vykonanej úhrady nedoplatkov z titulu exekúcií aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov a ochrana ústavnosti obydlia by ani žiadna dražba na rodinný dom pri tak nízkych pohľadávkach (3 exekúcie, spolu dlžná sumu cca 7.500 Eur vrátane trov exekúcie) nemohla byť (§ 63 ods. 2 Exekučného poriadku). Dražba nehrozila (v zmysle zákona ani nemohla byť), nehovoriac o skutočnosti, že v tom čase mal rodinný dom viacero vlastníkov, takže z praktického hľadiska tento spôsob vykonania exekúcie by sa minul účinku a reálne je takýto podiel nepredajný. Namieste je otázka, či táto darovacia zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za šírenia paniky, že bude dražba na dom a je tak ohrozené bývanie rodiny. 2.) Tvrdenie žalovaného (str. 6 zápisnice o pojednávaní): „...Zaplatil som kvôli tomu, že ak by sa stalo niečo žalobcovi a prebehlo by dedičské konanie, musela by byť zaplatená vyššia suma...“ Z dôkazov doložených žalovaným vyplýva, že tento uspokojil exekučné dlhy žalobcu dňa 01.02.2017 (súdny exekútor JUDr. Dulina), v ten istý deň sumu 1.538,87 Eur (MVDr. Mgr. Kovaľ) a sumu 1.148,60 Eur (JUDr. Burda). Následne dňa 06.02.2017 bola uzavretá darovacia zmluva, ktorú nechal vyhotoviť žalovaný, a ktorou došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti zo žalobcu na žalovaného. S prihliadnutím na časovú súvislosť je zrejmé, že uhradenie dlžôb žalobcu žalovaným bolo účelové a rozhodne nemalo za cieľ ochranu nehnuteľnosti pred prípadným predajom na dražbe. Vzhľadom na to, že uzavretie darovacej zmluvy nastalo len 5 dní po úhrade dlhov je zrejmé, že žalovaný uspokojil pohľadávky žalobcu vymáhané v rámci exekučných konaniach len preto, aby došlo k výmazu exekučných záložných práv a aby následne mohol žalovaný bez akýchkoľvek komplikácií nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovaného ohľadom ochrany nehnuteľnosti pred jej prípadným predajom na dražbe, je aj v spojitosti s bodom 1.) tohto vyjadrenia, tendenčné a účelové s cieľom prikrášliť svoje konanie. Sama matka žalovaného ako svedok na pojednávaní potvrdila, že ohľadom exekúcií a možnej dražby sa neradili so žiadnym právnikom, a preto išlo zjavne a výlučne o „vypočítavú“ iniciatívu žalovaného dostať sa k domu ako celku, keďže ak by chcel naozaj „iba“ úprimne pomôcť matke a synovi (zjavne otcovi nie) k bývaniu tak k uvedenému by už nepotreboval podiely ostatných spoluvlastníkov.
3.) Ak by žalovanému skutočne išlo iba o to, aby neprišli kvôli exekúciám žalobcu o dom, prečo potom iniciatívne oslovil svoje tety (žalobcove sestry) so žiadosťou o prevod ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti na svoju osobu, keď tieto spoluvlastnícke podiely exekúciami žalobcu zaťažené neboli a nijako tak neohrozovali bývanie členov rodiny. Je zjavné, že žalovaný mal výlučne majetkové záujmy tak, ako sa na to už poukázalo vyššie a nehľadel na potrebu bývania žalobcu a takto to aj prezentuje počas tohto konania, že je mu jedno čo bude so žalobcom. Ak by bolo pravdou, že žalovaný konal v tejto veci úprimne, zriadil by v prospech žalobcu napr. vecné bremeno in personam spočívajúce v práve bývania. Vyhotovenie darovacej zmluvy bolo však v plnej réžii žalovaného, a teda tento si evidentne neželal zriadenie vecného bremena. Žalovaný si bol vedomý toho, že jeho tety mali záujem svoje podiely darovať svojmu bratovi - žalobcovi, čo uviedli aj na pojednávaní avšak pre jeho neprítomnosť (bol pracovne v zahraničí) sa tak nestalo, preto žalovaný konal ďalej s cieľom tomu zabrániť a nasľuboval im čokoľvek, aby sa k podielom dostal, hoci následne svoj sľub už nesplnil. Je tak nepochybné, že „dostať“ sa k ostatným spoluvlastníckom podielom na dome bolo pre žalobcu nevyhnutné, aby mohol výlučne rozhodovať o tom, kto bude predmet daru užívať a kto tam bude mať trvalý pobyt. Samotný stav darovaných nehnuteľnosti ho vôbec nezaujíma ani dodnes a vlastne ich ani nechce ako sa vyjadril na pojednávaní. S odstupom času sa prístup žalovaného javí ako pripravovaná pomsta pre žalobcu, keďže pohŕdaním a urážaním otca sa v tomto konaní zo strany žalovaného potvrdilo a tento sa tomu ani nebráni, že otec pre neho nič neznamená. Aj jeho vzájomný návrh v tomto konaní sa javí nanajvýš neúprimne, a to aj s poukazom na prezentovaný postoj na poslednom pojednávaní, že dom „už vrátiť nechce“, ale peniaze naďalej žiada späť. Je zrejme, že žalovaný pri svojej výpovedi a názoroch sa „vracia“ do čias svojho detstva, hoci ide o úplne iné obdobie ako roky na vysokej škole a následne obdobie kedy je ženatý a je „mimo“ svojich rodičov. Nehovoriac o skutočnosti, že predmetom tohto konania je rozhodný čas rok 2021 a následne, kedy nemilosrdne a nekompromisne žalovaný pristupuje tak k svojmu otcovi
- žalobcovi ako aj ku svojej sestre. Preto aj slová matky žalovaného ako svedkyne sú rozporuplné, kedy táto pri svojej výpovedi opisuje žalovaného ako syna, ktorý sa však ani na súde nebráni tomu, že žalobcom ako otcom pohŕda a nič už pre neho neznamená a je mu jedno čo s ním bude. V súvislosti so skutočnosťami uvedenými pod 1-3 je nevyhnuté konštatovať, že aj napriek tomu, že žalovaný v uvedenom dome roky nebýval a okrem svojej matky sa viac - menej s ostatnými rodinnými príslušníkmi vrátane otca - žalobcu veľmi nestretával. Preto ich vzťahy je možné opísať za uspokojivé, a to až do momentu nadobudnutia predmetu darovania v celom rozsahu žalovaným. Už v roku 2017 sa mal udiať incident, na ktorý poukazuje sestra žalovaného ako svedkyňa, kedy žalovaný napadol otca v súvislosti s úmrtím ich príbuzného, no napriek tomu žalobca sa snažil v rámci svojich možnosti pomáhať svojmu synovi, čoho dôkazom je aj práca na dome žalobcu a jeho manželky. Hoci vypočítavým sa javí tvrdenie žalobcu, že „raz“ je vlastníkom tohto domu iba manželka žalovaného a inokedy je to už ich spoločných dom, tak ako to vyplýva zo zápisnice z posledného pojednávania, čo rovnako svedčí o tomu, že žalovaný súdu „podsúva“ informácie v podobe takej ako mu to vyhovuje. Až do „vyhodenia žalobcu“ z domu, ktorý je predmetom tohto konania sa žalovaný o žalobcu nijak zvlášť nezaujímal a v uvedenom dome sa nezdržiaval, no žalobca sa naopak podieľal na stavebných prácach na dome žalobcu a považuje ho stále za svojho syna, ktorému v dobrej viere daroval rodinný dom s pozemkami, hoci okolnosti tohto darovania a jeho pohnútky zo strany žalovaného sú opísané vyššie. Nie je preto možné sa stotožniť s tým, že by pre meritu veci sa mali brať do úvahy veci, ktoré sa mohli udiať pred 20 rokmi, ale hraničným sa javí „vyhodenie žalobcu z jeho rodičovského domu“ a rovnako aj protiprávne konanie žalovaného a jeho matky vo vzťahu k dcére žalobcu, čo sa javí ako hrubé porušenie dobrých mravov. 4.) Tvrdenie žalovaného ohľadom spoločensky nevyhovujúceho správania sestry (str. 7-8 zápisnice o pojednávaní): žalovaný je v zmysle svojich vyjadrení, je na 99% presvedčený, že jeho sestra trpí nejakým duševným ochorením...a na základe svojho ničím nepodloženého tvrdenia iniciuje nekompromisne voči svojej sestre právne kroky, ktoré majú šikanózny charakter s cieľom strpčiť jej život (podanie na sociálnu kuratelu, súd, ohováranie pred tretími osobami a pod.). Žalobca si kladie otázku, ak teda žalovanému tak veľmi záleží na jeho sestre a svojim konaním ju chcel len chrániť, prečo jej (údajne psychicky chorej osobe) hneď po dvoch dňoch odkedy ju vyhodil, zrušil trvalý pobyt? Dáva takýto krok žalovaného nejaký zmysel? Veď ak by ju pri jej údajnom nepriaznivom psychickom stave chcel chrániť, zachoval by jej predsa trvalý pobyt čo možno najdlhšie, aby ju mohol mať pod dozorom (aj dozorom matky), prípadne aby sa mala kam vrátiť, aby mal istotu, že sa jej ani jej dcére (jeho neteri) nič nestane. Žalovaný znemožnil prístup svojej sestre z pôvodne rodičovského domu, a teda táto sa nemá kam vrátiť, keďže žalovaný jej to neumožňuje, a to napriek tomu, že samotný žalovaný v tomto dome nebýva a ani ho neužíva pre svoju potrebu a vlastne ho ani nechce a nestará sa o neho. Žalovaný pri svojej viere neomylnosti a bez príslušnej kvalifikácie a pri ignorovaní faktu, že ani sociálna kuratela ani súd nevidia dôvod, aby voči jeho sestre akokoľvek konali, tento naďalej pokračuje v jej ohováraní a nebraní sa k tomu zaangažovať zjavne
ani svojich susedov, či kamarátov. Pokiaľ má žalovaný za to, že jeho sestra trpí duševným ochorením, pre ktoré sa nemôže starať o svoju dcéru, prečo potom neinicioval spolu s matkou súdne konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, kde by sa k psychickému stavu jeho sestry vyjadroval znalec z odboru psychiatrie a nie zubár s jednou absolvovanou bežnou skúškou z psychiatrie. Prečo musí toto všetko dcéra žalobcu znášať a dokazovať, že sa žalovaný ako jej brat a ich matka môžu mýliť. To, že celú záležitosť konzultovali s právnym zástupcom potvrdzuje aj matka žalovaného, že sa pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia radili s právnikom, takže právne možnosti voči matke ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony boli určite informovaní, no žalovaný mal záujem skôr na „udávaní sestry sociálke“, prípadne pokutným spôsobom zisťovať informácie od tretích osôb a podsúvať ďalej nepravdivé informácie s cieľom sestre uškodiť. V rámci výpovede žalovaného padlo viacero krivých obvinení na jeho sestru, napr. že sestra si v dôsledku paranoje vymyslela, že ide podnikať, že sestra chodila po susedoch, pýtala peniaze, že sestra vozila dcéru z Prešova do Beloveže do škôlky, že sa nevedela správať ani na pracovisku (žalovaný mal údajne informáciu od svojho suseda/sestrinho kolegu a pod.)....Na popretie týchto tvrdení žalovaného, žalobca súdu predložil listinné dôkazy. 5.) Žalovaný vykresľuje žalobcu ako chronického alkoholika, ktorý si nezaslúžil ani len jeho pozornosť v súvislosti s riešením žalobcovej bytovej otázky. Naproti tomu svojej matke, ktorá býva v pôvodne žalobcovom rodičovskom dome, platí všetko - priznala to samotná matka žalovaného v rámci svojej výpovede. Je tvrdenia sú však v rozpore s tvrdením jeho matky ako svedkyne na pojednávaní, ktorá uviedla, že bola prekvapená, že dostala od žalobcu návrh na rozvod, čo znamená, že táto necítila zjavne ani potrebu sa rozvádzať a mala záujem na ďalšom spolužití so žalobcom. Žalovaný zároveň zo svojej sestry robí duševne chorú osobu, ktorá mala problémy na svojom pracovisku. No realita je taká, že jediná osoba, ktorá celý život finančne neprispievala do domácnosti, a to aj vďaka tomu, že mala problémy na pracovisku, je práve matka žalovaného. Toto tvrdenie žalobca preukázal doložením písomného upozornenia C. X. ako zamestnávateľa matke žalovaného ako zamestnankyni, že si táto neplní svoje pracovné povinnosti a že v prípade opakovaného konania dôjde k skončeniu pracovného pomeru. Po prijatí tohto písomného upozornenia sa stala matka žalovaného údajne práceneschopnou po dobu 9 mesiacov a následne sa mala zaevidovať na úrade práce ako nezamestnaná. Od 09/2020 až minimálne do 05/2022 táto nepracovala, preto jej tvrdenia, prípadne tvrdenia žalovaného, že všetko v jeho živote zastrešovala matka nie sú celkom namieste, a to mala ešte uhradiť aj pomník pre svojho syna, čo sa nezakladá na pravde. Uvedené žalobca zdôrazňuje len v súvislosti s tým, aby žalovaný nezabudol, kto mu financoval štúdium a všetky potreby s tým spojené. Naproti tomu teraz, keď je žalobca na dôchodku a nemôže si dovoliť žiadne bývanie, nestojí žalovanému ani len za to, aby sa tento čo i len zapodieval bytovou otázkou otca, ktorého pripravil o obydlie, prípadne či tento má vôbec čo jesť. 6.) Z výpovede matky žalovaného - táto žiadnym spôsobom nepreukázala, žeby žalobcovi odovzdala peňažné prostriedky vo výške 3.000 Eur, čiže toto jej tvrdenie žalobca pokladá za nepreukázané. Zároveň matka žalovaného tvrdí, že táto odovzdala žalobcovi sumu vo výške 3.000 Eur, no žalobcovi bola z titulu vyplatenia dôchodku poukázaná vyššia, takže nezrovnalosti sú tu zjavné aj v časovom hľadisku jej výpovede. Zásadným je však argument, že táto priznala, že disponovala/nuje s peňažnými prostriedkami žalobcu a tento ich nemohol užívať a zabezpečovať si tak svoje životné potreby. 7.) Súd v zmysle svojho predbežného právneho názoru: „...Vec sa predbežne javí tak, že vzťahy otca a syna sú tak vážne narušené, že ťažko odhadnúť, čo je aktuálna situácia a čo je dlhodobo trvajúci stav, a teda kedy možno datovať narušenie vzťahov.“ V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť tak ako poukazoval vyššie, že predmetom skúmania nemá byť skutočnosť, kedy došlo k narušeniu vzťahov medzi darcom a obdarovaným, ale či sa obdarovaný od nadobudnutia daru správal k darcovi tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. V danom prípade k nadobudnutiu nehnuteľností darovaním došlo dňa 07.02.2017. Žalobca má za to, že moment konania žalovaného, ktoré nadobudlo charakter hrubého porušenia dobrých mravov, nastal v deň 15.06.2021, keď žalovaný žalobcovi povedal, že má 5 minút, aby si zbalil veci a vypadol, a to napriek tomu, že dobre vedel, že žalovaný nemá možnosť iného bývania (nehovoriac o konštatovaní žalovaného na adresu žalobcu, že ma tento „zdochnúť“ pod mostom). A rovnako neprimeraného, zarážajúceho a dehonestujúceho prístupu k dcére žalobcu, kedy zo strany žalovaného dochádza k jej ohováraniu a urážaniu a znevažovaniu jej osoby ako duševne chorej a neschopnej sa postarať o samú seba ako aj svoju dcéru. Je scestný prístup žalovaného, kedy na jednej strane znemožní sestre bývať v dome a na druhej strane na „ňu pošle sociálnu kuratelu“, že sa nevie postarať o dcéru, keďže nemá zabezpečené bývanie a pritom tvrdí, že mal o ňu strach? Od tohto momentu je žalobca fakticky bezdomovcom, pričom nedostatok bývania najskôr žalobca riešil bývaním u svojho zamestnávateľa, no toho času žalobca už nepracuje, je na dôchodku a je v súvislosti s bývaním odkázaný na tretie osoby (svoje sestry). Žalobca má teda za to, že konanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy je trváci stav, s počiatkom od 06/2021
až doposiaľ, čo žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.12.2022 len potvrdil svojim slovami „vôbec ma to nezaujíma, či má (pozn. žalobca) finančné problémy a či má kde bývať.“ Nehovoriac už o skutočnosti, že žalovaný vyhodil žalobcu z domu vo veku XX rokov, teda v dôchodkovom veku, kedy nemá žalobca žiadne objektívne možnosti na to, aby si na náhradné bývanie mohol zarobiť vlastnými silami, t. j. žalovaného ponechal v tiesni a v odkázanosti na pomoc tretích osôb. Uvedené umocňuje fakt, že darcom je otec a obdarovaným je syn, t. j. nejedná sa o celkom cudzie osoby, a teda konanie obdarovaného je potrebné hodnotiť prísnejšie z titulu existencie rodinných väzieb. Taktiež aj neprístojné správanie žalovaného vo vzťahu k svojej sestre T. T., ktoré je pre žalobcu veľkých nepochopením a sklamaním, kedy sa žalovaný pasuje do role jej záchrancu avšak ignorujúc stanovisko štátnych orgánov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa tento mýli a namiesto toho, aby sa ospravedlnil v takomto konaní pokračuje, čo rovnako žalobcu ľudsky neprimerane zaťažuje. V prípade, ak by súd vyhodnotil konanie obdarovaného, kedy tento vyhodí darcu z nehnuteľnosti „na ulicu“ a spraví z neho bezdomovca za konanie, ktoré hrubo neporušuje dobré mravy, potom je potrebné si položiť otázku, kedy potom vôbec dochádza k hrubému porušovaniu dobrých mravov a či by prípadným rozhodnutím vydaným v prospech obdarovaného nedošlo k absurdite, kedy súd bude chrániť práve amorálne konanie obdarovaného. Pritom je potrebné zobrať na zreteľ skutočnosť, že žalobca v čase od 07.02.2017 do 15.06.2021 ani nemohol dať žalovanému podnet na vyhodenie z nehnuteľnosti, keďže sa prevažnú časť roka zdržiaval pracovne v Českej republike. Žalovaný vyhodil žalobcu z domu pre incident, ktorý nastal dňa 14.06.2021, pričom v darovanej hnuteľnosti sa žalovaný v uvedený deň ani nenachádzal, a teda nemohol objektívne, vlastnými zmyslami posúdiť, čo sa konkrétne stalo. Je predpoklad, že matka žalovaného, keďže ju žalovaný finančne dlhé roky podporuje, vypovedala podľa vôle žalovaného, hoci sama na pojednávaní uviedla, že žalobca do dcéry iba strčil. A sestra žalovaného, ktorá dňa 14.06.2021 privolala policajnú hliadku, sa doposiaľ so žalobcom stretáva, a to aj s jej mal. dcérou Alžbetou a nemá zo žalobcu strach a sama na pojednávaní konštatovala, že si tuto záležitosť vysvetlili. Uvedené je umocnené tým, že daný skutok žalobcu, nie je posúdený ako trestný čin a je otázne či bude posúdený vôbec ako priestupok, pričom priestupkové konanie toho času nie je ani právoplatne skončené. Nehovoriac o skutočnosti, že v danom prípade nebolo potrebné ani vyhľadať lekárku pomoc. To, že v danom prípade bola prítomná aj polícia vnára do celej veci pochybnosti, keďže aj dokazovaním bolo zistené, že sused žalovaného je policajt a sám žalovaný mal dokonca prísť na policajnom aute spolu s policajtami? „Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie (R 88/1998), napr. vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď. (za takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné jubileum darcu).“ Žalobca má za to, že zo strany žalovaného vo vzťahu k nemu a jeho dcére došlo k porušeniu dobrých mravov dosahujúce značnú intenzitu a toto porušenie dobrých mravov je navyše sústavné, t. j. od 15.06.2021 doposiaľ. Nehovoriac o skutočnosti, že žalovaný znemožnil prístup do domu aj dcére žalobcu a správa sa k nej s dešpektom ako k osobe aj ako k žene, čím sa taktiež voči žalobcovi ako darcovi dopustil hrubého porušenia dobrých mravov, a toto konanie taktiež sústavne trvá už od 05/2022 doposiaľ (svojej neteri/vnučke žalobcu žalovaný síce trvalý pobyt nezrušil, no trojročné dieťa sa samo bez doprovodu do nehnuteľnosti nedostaví, a teda fakticky je bývanie znemožnené aj jej).
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkýň T. T., T. P., Q. B., Z. T. (čl. 100), výpismi z Listov vlastníctva pre kat.úz. X. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (čl. 33 - 46), potvrdeniami o bezhotovostnom prevode peňazí z XX.XX.XXXX (čl. 60-61, 64), Priestupkovým spisom Okresného úradu Bardejov č. C.-X.-C.-XXXX/XXXXXX (čl. 111 - 112), priestupkovým spisom OR PZ v Bardejove č. C.-X.-C.-XXX/XXXX-L. (čl. 113 - 133), vyjadrením T.. H. Č. (čl. 192), Čestným vyhlásením Y. W. Z. XX.XX.XXXX (čl. 193), spisom tunajšieho súdu vo veci sp.zn.: 1Pc/44/2022, ako aj ostatnými listinami a vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovné.
8. Výsluchom žalobcu súd zistil, že nie je pravda, že žalovaného nepodporoval. On prišiel v jeden večer za ním, či vie, že je v exekúcii, a že treba niečo platiť. Žalobca nemal žiadne pôžičky. Zarábal toľko, že bol sebestačný. Žalovaný prišiel s papierom, že mu má niečo podpísať, že za neho dlhy vyplatí, ale že žalobca má naňho prepísať dom. Na druhý deň ho zobral do auta, prišli na okresný úrad, nevie presne kde, len mu kázal niečo podpísať. Neprosil ho, aby za neho niečo platil. Za neho mal platiť zamestnávateľ, u ktorého pracoval. On mu tam mával nejakými papiermi. Povedal mu, Michal dostaneš ten majetok, veď ešte neumieram. Podpísal to, ani to nečítal, nemal okuliare, len to podpísal. Následne
ho vzal kdesi J. W., nechal ho P. L. a on odtiaľ išiel do L.. Zaujímal sa, načo to platí, keď je to vec zamestnávateľa. Akonáhle sa podpísal, že mu to dáva, bol spokojný. Podiel na rodinnom dome mali aj jeho tri sestry. Zaujímal sa, čo s ich podielom. Žalovaný odpovedal, že sa nemá starať. Žalovaný vie robiť murárske a stavbárske práce. Od toho je odborník. Majú ho za špecialistu. Lenže akonáhle žalovanému dom prepísal, sľuboval, že kúpi materiál, že sa dom opraví. Nič z toho sa nestalo. Žalovaný s manželkou žalobcovi zavolali, že či neurobí práce na dokončenie ich rodinného domu. Jednalo sa o práce na 2,5 mesiaca. Žalobca súhlasil. Akonáhle mu urobil všetko okolo domu, čo chcel, prišiel s policajtami, že mal byť opitý. Žalobca chcel, aby mu „dali dýchať“. Ale napriek tomu ho zavreli do cely. Na druhý deň prišiel žalovaný zase s policajtami, na ich aute a povedal mu takto, máš 5 minút, aby si z domu vypadol. Kúpil kuchyňu a chcel urobiť aj plávajúcu podlahu. Robota bola nedokončená, do 5 minút mal „vypadnúť“. S dcérou mal výmenu názorov, ale žiadne také, aby jej ubližoval. Akonáhle žalovanému dokončil prácu, do 5 minút mal „vypadnúť“. Bez peňazí. Požičal si peniaze od známeho, pána I. na cestu do L., odcestoval do L. v špinavých pracovných teniskách. Musel „vypadnúť“. Toto sa ani psovi nerobí. Žalovaný hovoril, že mu nič nedal. Chcel bicykel, za 13.000 Sk mu kúpil bicykel, oblek na stužkovú, oblek na svadbu, svadobné prstene, jemu zlatý prsteň, jeho pani zlatý prsteň, retiazky, náušnice, skrátka nakupoval. Lenže stále od malého decka chodil k svojmu dedovi, ktorý žalobcu neznášal, stále ho huckal proti nemu. Ak mu niečo bolo treba, vtedy sa vedel točiť okolo žalobcu. Ako sa mu narodilo dieťa, videl ho asi hodinu. Teraz má 8-9 rokov. Z., vnučke, posielal darčeky, v L. perfektne zarábal. Akékoľvek darčeky kupoval pre blízkych, dal im, čo mohol. Nikdy nebol nezamestnaný. Nikdy nepoberal podporu. Peniaze žalovanému poslal. Autobusom X.-L. chodila bývalá manželka za žalobcom, bývali v drahých hoteloch. Dom a pozemky si žalovaný nezaslúži. Žalobca nemá kde bývať. Má za to, že to je jeho rodičovský dom, on sa o to staral, kosil, kvôli pokoju odišiel. Je to ťažké, keď nevidí vnúčatá celé roky. Má za to, že syn si nezaslúži darované nehnuteľnosti a má ich vrátiť. Svoje vnučky vôbec nevídava, videl ich len na ulici, keď sa náhodou stretli. Stále je v práci za volantom, denno-denne. Žalovaný mu nikdy nezavolal, ani k 50-tym, ani 60-tym narodeninám, ani ho nezavolal ku krstinám vnúčat. S dcérou T. má vynikajúci vzťah, navštevujú sa, chodí k ním. Kým býval u sestry, boli ho navštíviť asi štyrikrát. Išli do cukrárne, žalobca vnučku držal na rukách a zhodou okolností tam bol aj žalovaný so svojou manželkou a dcérou. Iba sa pozdravili a nič viac. Hneď dcére prišla „sms“ v zmysle: „buď si strašne zúfalá alebo si psychicky chorá“. Keď už dokončoval prácu ma ich dome, stále mu volali, že má ísť na mesiac do sanatória, na dva týždne na psychiatriu na pozorovanie, a potom na L. V. mal ísť na protialkoholické liečenie, a potom, že mu všetko odpustí. Za týždeň bolo tých telefonátov asi 50. Za každú cenu bol označovaný za blázna. Bláznovi by niekto zveril miliónové auto a náradie? Zhodou okolností manželka jeho šéfa bola psychiatrička. Všetko jej porozprával. Keď si blázon, tak choď čo ti radí, povedala mu. Žalovaného manželka ho vždy volala iba ujo, nie svokor, bolo mu to nepríjemné. Osem rokov ho nevidela a stále ho posielala na psychiatriu. Len preto, aby ho vyhnali z domu. Všetko mohlo krásne fungovať, všetko opravil, niečo ešte nestihol dokončiť. Dá sa v tom dome bývať, ale ešte to nie je dokončené. Žalovaný sľúbil, že všetko potrebné na opravu domu zafinancuje, že sa žalobca nemá starať. V rodinnom dome aj po darovaní v roku 2017 bývali spolu s bývalou manželkou. Potom sa prisťahovala tehotná dcéra. Žili spokojne až do momentu, čo žalovaný žalobcu z domu vyhodil. Odmietol tvrdenia, že je tyran. Najprv žalovaný označil za blázna sestru a potom i žalobcu.
9. Výsluchom žalovaného súd zistil, že so žalovaným nemal normálne vzťahy. Bral to tak, že žalobca neviedol riadny život. Nestaral sa o rodinu, pil, bil a ponižoval jeho matku, ponižoval deti, týral ich dlhodobo. Uviedol, že ak máte niekoho rád, niekto voči krivde zostáva neutrálny a niekto pociťuje, že sa stala krivda. Žalobca sa celý život správal k nim deťom tak, že sú mu niečo dlžní. Cítil veľkú krivdu a pretrváva to doteraz. Prišiel opitý domov, vyhadzoval ich z domu. Dialo sa to niekedy dvakrát do roka, niekedy dvakrát do mesiaca. Vyháňal ich všetkých štyroch súrodencov. Vyhnal matku do snehu v papučiach, bil ju. To boli momenty pod vplyvom alkoholu. Mimo užitia alkoholu mal fázy, kedy nepil a vtedy sa správal normálne. Nebolo to často. Žalovaný sa v roku XXXX oženil, odsťahoval sa z rodičovského domu a žalobcovu spoločnosť nevyhľadával. Ani po darovaní to nebolo inak. V rodinnom dome býva matka žalovaného a trvalý pobyt tam má jeho neter a brat, ktorý žije v Š.. Rodinný dom on neužíva, ani tam neprespáva. Ostatné nehnuteľnosti neprenajíma, ani neužíva, ani za nich nedostáva žiadnu peňažnú náhradu. K vyplateniu žalobcovho dlhu pristúpil preto, lebo v roku XXXX boli na dome ťarchy a zistil na zdravotnej poisťovni, že žalobca tam má ďalší dlh cca X.XXX Eur. V tom dome v tom čase bývala jeho matka a nezaopatrený brat. Zaplatil kvôli tomu, že ak by sa stalo niečo žalobcovi a prebehlo by dedičské konanie, musela by byť zaplatená väčšia suma. A matka a jeho brat by nemali kde bývať a padol by na nich dlh. Vo vzťahu k sestre žalovaný vypovedal, že od tohto roka sa s ňou už nestretáva. Keď si sťahovala veci z X., vykričala im, že s nimi nechce mať žiadne rodinné väzby,
tak nekomunikujú. Sestra na neho a jeho manželku podala trestné oznámenie, že o nej rozširujú, že je psychicky chorá a chcú jej zobrať dieťa. Žalovaný ako lekár je presvedčený, že trpí psychickým ochorením. Sestra vytvárala konflikty, bola paranoidná, rozprávala bludy, verila im a podľa nich aj konala. Predtým, než ich brat spáchal samovraždu pred X rokmi a aj potom. Útočila na žalovaného, na jeho manželku, vypisovala „sms“. Stále to brali tak, že je to jej povaha. Po smrti brata odišla z Č. kde bývala a prišla do X. k matke, nevie presne kedy to bolo, kričala, bola agresívna, volala sa jej záchranka, dvakrát. Záchranári konštatovali, že to nie je stav na okamžité prevzatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale chodila po susedoch, pýtala peniaze, volala žalovanému v českom jazyku povedala, že: „Potřebuju nejaký prachy“, vtedy sa s manželkou zľakli, či náhodou neberie nejaké drogy. Potom, keď sa narodila v roku XXXX neter, povedali si s manželkou, že to nebudú riešiť, ak sa bude vzorne starať o neter, pretože s manželkou sú jej krstní rodičia, potom si všimli zmenené správanie. Z materskej dovolenky nastúpila do práce, zdalo sa im, že silou mocou chce vytvoriť konflikt, vykrikovala im, že aký je žalovaný zlý brat. Po tom incidente čo bol v lete so žalobcom, prišla k nim na dvor a vykrikovala, aký je zlý brat. A vtedy jej jeho manželka povedala: „T., potrebuješ pomoc“. Aj pani na obecnom úrade, keď bol zrušiť jej trvalý pobyt povedala, že aj voči nej sa správala agresívne. Presné dátumy si nepamätá. Kamarátka mu povedala, že sestra bola v banke a robila tam „cirkus“, to bolo teraz niekedy v lete, ale s tým, že ho poznajú, nechali to tak. Hádala sa s nim, s matkou doma a začala rozprávať bludy, že bude mať butik. To ich usvedčilo v presvedčení, že verí bludom, dala výpoveď v práci. Tvrdila, že si prenajala nejaký priestor, zaplatila mesačný nájom. Žalovaný mal za to, že ak chce niekto podnikať musí mať „filipa“ alebo kapitál a myslí, že sestra nemá ani jedno, ani druhé. Nevedeli, že má známosť a z ničoho nič sa k nemu odsťahovala. Tvrdila matke, že jej dcéru si ten pán adoptuje, a že naša matka ju viac neuvidí. Matka sa zľakla, ku komu ide bývať. Asi týždeň vozila sestra dcéru do škôlky do Prešova a večer naspäť do X.. Mama sa zľakla a on podal podnet na sociálnu kuratelu, že sestra má problém. Kuratela zhodnotila, že všetko je v poriadku a nič neteri nehrozí. Sestra dala výpoveď v práci, bola nezamestnaná, presťahovala sa k tomu pánovi do L. a bol svedkom ako išla po ulici s neterou a v záchvate psychózy vykrikovala matke na dvore že je sviňa a „dzigoška“. Mama zavolala políciu, sestra to pred hliadkou poprela. Sestra im povedala, že jej partner je poľovník, pracuje s drevom. Našiel si v Googli pána, ktorý pracuje s drevom v okolí L. a mal zhodné meno a priezvisko a zavolal mu. Opýtal sa ho, či sa sestra pochválila, ako vynadala svojej matke. Pán mu povedal, že ho to nezaujíma, že sestra už uňho nebýva, že má zbrane a ona sa mu vyhrážala, že príde o zbrane. Nevedel, kde sa sestra nachádza. Na druhý deň šli s matkou za právničkou, matka podala návrh na neodkladné opatrenie na zverenie vnučky, alebo sa bála, kde budú bývať, nakoľko sestra už mala zrušený trvalý pobyt. Návrh podávala, ale nie s tým, že dieťa chce zobrať, ale len preto, aby sa sestra dala vyšetriť špecialistom. Sestra následne na žalovaného poslala sociálnu kuratelu, hneď na druhý deň, prišla pani z kurately a povedala, že sestra dala podnet, že žalovaný je psychicky chorý, nevie sa postarať o svoje deti, v dome majú „bordel“ a manželka nevie variť. K tomu telefónnemu číslu mu povedala, že vie, kde som našiel číslo, že má suseda policajta, ktorý mu v tom pomohol, a že za to uvidí, čo sa stane jemu a tomu pánovi. Z toho vydedukoval, že je paranoidná. Ohľadom hodnotenia psychického stavu sestry žalovaný uviedol, že je jej brat, konzultoval to s kamarátkou psychiatričkou. Vyjadrila sa, že buď je to povaha alebo nejaká porucha, bolo by ju treba vyšetriť, ale musí byť konfrontovaná s niekým, kto ju pozná. V tomto sa zhodli, že keby išla na vyšetrenie, bolo by vhodné ísť s matkou, pretože s ňou bývala. Pretože pozná, aké bolo jej správanie pred tým a vidí zmenu teraz. Nakoľko žalovaný má skúšku z psychiatrie, usudzuje, že je prítomná nejaká porucha. Tým, že brat spáchal samovraždu pred 5 rokmi, žalobca je alkoholik, majú predispozíciu na nejakú duševnú chorobu alebo poruchu. Vo vzťahu k nadobudnutiu zvyšných podielov na rodinnom dome žalovaný uviedol, že tým, že časť domu patrila jeho tetám, a tým že sú vyššieho veku a nedajbože by sa niečo stalo, tak by podiel nepatril trom tetám, ale ďalším bratrancom a sesterniciam. Tak ich oslovil, či by svoje podiely nepreviedli na neho. Povedali, že samozrejme, lebo ony v rokoch XXXX-XXXX aj tak chceli žalobcovi darovať svoju časť domu, ale neprišiel k podpisu zmluvy, lebo sa opil. Vyslovili prosbu, aby dal urobiť pomníky starým rodičom. Boli u notára a vtedy prepísali na neho svoje podiely. Bral to tak, že bolo to pred X rokmi, ešte nemali dom s manželkou a na rodičovskom dome boli exekúcie, že ak by do budúcna žiadal pôžičku, bol by rodinný dom bez ťarchy. Z toho hľadiska sa mu to javilo ako rozumné riešenie. Pomníky ešte nedal opraviť, lebo ich stav si to nevyžaduje a predložil fotografie. Trval na tom, že žalobca si za svoju situáciu môže sám a ak by ho požiadal o pomoc v núdzi, nepomohol by mu, nič by ho neobmäkčilo. Žalobca ho na tunajšom súde žaluje aj o platenie výživného. Avšak mal za to, že rodičia, ktorí žijú usporiadaným životom finančnú pomoc od svojich detí nepotrebujú. Súhlasil ale s tým, že ak rodičia pomoc potrebujú, sú deti povinné im ju poskytnúť, avšak, ak má byť zaviazaný na platenie výživného v peniazoch žalobcovi, ktorý ich použije na alkohol, také výživné platiť nebude.
Jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastnil, zadlžil. Stále sa vedie nejaká exekúcia voči žalobcovi a žalovaný za to nemôže, že má exekúciami znížený dôchodok. Skrátka neviedol riadny život, a toto je výsledok.
10. Výsluchom svedkyne T. T. súd zistil, že to bolo v roku XXXX na začiatku roka, nebola prítomná, žila už asi XX rokov v Č.. Dozvedela sa to od matky, ktorá jej telefonovala, že to bolo po vyplatení nejakej exekúcie za ich otca, lebo inak by im zobrali dom, lesy a pozemky. Takže žalobca to prepísal akoby na žalovaného. Či to bola darovacia zmluva, to nevedela. Matka jej povedala, že sa nemá ničoho báť, že v budúcnosti ich ostatných súrodencov žalovaný vyplatí. Ona to nepochopila, veď keď sa stala nejaká skutočnosť, prečo ich ostatných súrodencov o tom neinformoval a mohli sa spoločne poskladať to vyplatiť a vedieť o tom, že sa niečo také deje. Žalovaný konal bez ich vedomia. So žalobcom má veľmi dobrý vzťah, nemá s ním žiaden problém. Do roku XXXX sa až tak často nestýkali, ale si telefonovali a navštevoval ich, keďže bývali v Č.. Vzťah s otcom hodnotí ako konštantne dobrý, ale rok a pol dozadu sa stala udalosť, kedy bola viac menej vystrašená, volali políciu na žalobcu, bývala v X.. Jediný moment takýto eviduje a ten si vysvetlili. Bývala v X. od K. XXXX, pretože sa stala slobodnou matkou, potom si našla priateľa, s ním to vyzeralo veľmi vážne, trvalo to od marca do mája, mali veľmi pekný vzťah, rozvíjali to, aj k jej dcére sa veľmi pekne správal, zoznámil svedkyňu s jeho rodinou, ktorá ho hneď prijala. Jedného dňa prišla domov a matka jej povedala, že keď sa chce vláčiť s chlapmi, tak sa má odsťahovať aj s H., takže vôbec to nebolo dobrovoľné. Po dvoch dňoch sa dozvedela, že jej brat zrušil trvalý pobyt v X., ale jej dcére nie. Keď ju vyhodili, odišla na chvíľu k priateľovi, našla si nový byt a volala jej sociálna pracovníčka, že žalovaný ju udal, že nemá kde bývať. Doložila zmluvu, žalovaný ju udal aj policajtom, že nemám kde bývať s dcérou, našla si iný byt. Keď bola na dovolenke v Č.Á. s jej partnerom, zase jej volala sociálna pracovníčka, že jej matka podala návrh na zverenie jej dcéry do jej starostlivosti. Následne, keď sa vrátila na U., „sociálka“ musela tie veci riešiť, boli u lekára, boli v škôlke, na obecnom úrade, že ako sa správa k svojej dcére a samozrejme, že návrh bol zamietnutý. Potom na ňu volali „sociálku“ asi dva mesiace dozadu, že je psychicky chorá, že sa nestará o dcérku a boja sa, aby som nespáchala samovraždu ako jej brat. Vzťah so žalovaným nebol zrelý. Keď sa vrátila z Č. ako slobodná matka, tešila sa, že ju rodina prijala v tom stave. Snažila sa, aby pookriali aj vzťahy so žalovaným, preto im navrhla, aby boli so svojou manželkou krstnými rodičmi jej dcére. Žalovaný ju viezol asi dvakrát aj k lekárke. Za tie tri roky jej nikdy nezavolal, nemal záujem na tom, aby sa viacej zblížili. Možno prehodili dve, tri súvislé vety za tri roky. Keď išli na návštevu, tak len vtedy, keď mali jeho dcéry narodeniny, to si ju vôbec nevšímal, vôbec s ňou nekomunikoval, nemohol mať ani vzťah s jej dcérou, aj keď počula od viacerých ľudí, že sa pasuje za „otca“ jej dcére, pričom zároveň nechce mať žiaden kontakt ani so ňou ani s jej dcérou. Popísala incidenty, ktorých bola svedkom. Bolo to v J. XXXX, keď ich brat údajne spáchal samovraždu. Žalovaný to žalobcovi veľmi vyčítal, že je to jeho vina, a za to všetko môže on, nadával mu, došlo k fyzickému napadnutiu, dokonca mu otvoril okno, nech vyskočí z okna ako náš brat. Vôbec sa jej nepáčilo, keď bolo potreba riešiť veci ohľadom pohrebu, žalobca chcel ísť do W., aby vybavil veci, ktoré treba, nikde ho žalovaný nechcel zobrať, ani nič mu nedovolil zaplatiť, ani vziať ho do auta, odmietal, riešil všetko sám a potom každému rozprával, že všetko musel platiť sám. Keď žila X roky P. X., jej brat nikdy neprišiel za otcom, nemajú vzťahy ako majú byť. Akurát v r. 2021, keď žalobca sa vrátil z Č. a mal nárok na dôchodok a chcel byť doma, tak sa s matkou dohodli, že žalovanému bude pomáhať dorábať jeho rodinný dom, urobil tam veľmi veľa stavebných prác. Musel chodiť pešo zo stanice k nim domov, lebo žalovaný nebol schopný odviesť žalobcu autom. Potom som matke povedala, aby dala otcovi peniaze na cigarety, a potom aj žalovanému povedala, že by ho mohol odviesť domov a prípadne mu dať na cigarety. Žalovaný povedal, že nech nefajčí. Keď si raz žalobca viac vypil, využil žalovaný situáciu a vyhodil ho z domu. Tiež urobil to isté svedkyni, dva dni na to jej zrušil trvalý pobyt.
11. Výsluchom svedkyne Márie Vancovej súd zistil, že je žalobcova sestra. Najprv im zomrel otec, potom matka. Hneď na druhý deň po smrti otca sa rodina žalobcu presťahovali do rodičovského domu k matke do X.Ž.. Po smrti matky jej sestra nechala splnomocnenie, ony dve stále chodili k dedičskému konaniu, brat bol viackrát pracovne odcestovaný. Sestry chceli dedičstvo prenechať žalobcovi hneď v rámci dedičského konania, ale JUDr. Vaľková povedala, že môžu darovať, ale žalobca to musí aj prijať, čo potvrdí svojim podpisom. Keďže on doma nebol, nedošlo k darovaniu. To tak bolo dlhé roky. Keď svoj podiel žalobca daroval synovi - žalovanému, vtedy sa nám prihováral aj na ulici, že ako sa máme a podobne. My sme súhlasili s tým, že mu aj my darujeme svoje podiely, len sme chceli, aby sa postaral o hroby matky a otca. Prišiel čas, že žalobcu vyhnal z domu. My sme to ani nedali na papier, aby mal žalobca právo doživotného užívania, bolo to pre nás samozrejmé, že otca dochová. My sme všetci žili pekne, všetci sme mali vzdelanie, mali sme sa radi. Až nastal problém, keď prišlo k tomu, že vyhnali otca z domu. On aj tak bol málokedy doma. Ja som tam nevidela až taký problém, aby ho museli vyhnať
z domu. S bratom majú veľmi dobré vzťahy. Keď sa dozvedeli, že ho vyhodil syn z domu, tak jej staršia sestra mu volala a pýtala sa ho: „T. ty si otca vyhodil z domu?“ Odpovedal, že áno. „Ale T., my sme ti dali dom s tým, že otca dochováš k smrti a kam teraz otec pôjde“? na čo žalovaný odpovedal „nech ide pod most a zdochne“ a ešte to zakončil tak, že môžete ma dať na súd, aj tak nevyhráte. Oni si na nás vymýšľajú veci, rozprávajú L. X., napr. aj to, že na poslednom pojednávaní, že sme tu sedeli na lavičke v pojednávacej miestnosti a pľuli na jeho matku. Nie na chodbe, tu v pojednávacej miestnosti, čo nie je pravda. Takže sa nestretávjú a ani nemá záujem. Tešili sa, že majú šikovného synovca, dobre sa učil, chodil k nim na chatu, ale čo sa stalo, to nevie. Všelijako príde v rodinách, aj sa pohádajú, ale toto v histórii svojej rodiny nezažili. Keď sme vchádzali do miestnosti ku JUDr. Hošíkovej, vtedy sestra hovorila: „T., máme na teba jedinú prosbu, postaráš sa o otca a dáš opraviť hroby“. Po našej neb. matke, otcovi a starej matke, ktorá s nimi bývala celý život v dome. On sľúbil, že áno. Najprv povedal, že dá hrob urobiť na Ď. - jeho brata, potom na starých rodičov, ale nesmie sa o tom dozvedieť jeho manželka T.. Žiadal nás, aby sme jej to nepovedali. No svoj sľub daný nám nesplnil.
12. Výsluchom svedkyne Q. B., súd zistil, že jej sestra žalobcu. Na dome mali podiel štyria súrodenci. Keď zomrela matka, chceli dať podiely prepísať na žalobcu, ale brat bol v práci v Č., nebo prítomný, tak sa to nemohlo urobiť. Takže čiastky ostali sestrám. Jedného dňa zavolal synovec - žalovaný, že otec mu dal svoju čiastku domu, a že či ja sa mu vypíšem zo svojej čiastky. Toto sme urobili dve sestry. Keď sme išli na ten prepis, tak som mu povedala, že ho prosím, že sa všetkého vzdáme v jeho prospech, ale aby dal urobiť hroby na starých rodičov. Toho roku nie, ale na druhý rok to urobím, povedal. Dodnes sa tak nestalo. Preto budem žiadať svoju čiastku naspäť. So synovcom nemám žiaden vzťah, pretože dieťa toto otcovi neurobí. S bratom majú veľmi dobrý vzťah. Žalovaný už nie je jej synovec. T., ktorá tu bola pred chvíľou, sestra žalovaného je dievča zdravé, je to jedno šikovné dievča, nikdy sa na psychiatrii neliečila. S bratom ktorý žije v Š. nevedela, aké majú vzťahy.
13. Z písomného vyjadrenia T.. H. Č. súd zistil, že žalovaný ju oslovil, aby som mu darovala svoj dedičský podiel po otcovi T. T. a matke Z. T.. Ako dôvod uviedol, že chce opraviť rodinný dom, aby jeho rodičia Y. H. Z. žili vo väčšom komforte. Tak, ako to v ich rodine doteraz bolo, že radšej dávajú ako berú, súhlasila. Žalovaný poďakoval a sľúbil, že keď mu to podarujú, tak dá opraviť pomníky ich rodičov. Doteraz sa to ale nestalo. Keď sa dedičstvo previedlo na žalovaného, tak po určitom čase sa dozvedela, že žalovaný vyhodil svojho otca z domu na ulicu. V dome ostala bývať jeho matka Z. T., ktorá väčšinu svojho života nepracovala a užíva si dom, ktorí jej rodičia vlastnoručne postavili. Keď sa dozvedela, že jej brat, žalovaný nemá kde bývať, zavolala žalovanému, aby jej povedal, čo urobil. Odpovedal: ,,Áno, urobil som to! Tak čo?“ Na to reagovala: „Ty si nás oklamal, Ty si to plánoval?“ Odpovedal: ,,Áno, plánoval, no a čo?“. Reagovala: „Aké Ty máš svedomie, veď si sa tváril ako nábožensky založený človek. Veď je to Tvoj otec“. Jeho odpoveď bola hrozná: ,,Pre mňa, za mňa nech zdochne aj pod mostom!“ Následne položil telefón.
14. Výsluchom svedkyne Z. T. súd zistil, že je žalobcovou bývalou manželkou a matkou žalovaného. Uviedla, že rodinný dom bol zaťažený veľkou exekúciou vo výške 7.500 Eur, mala ešte nezaopatreného syna, tak sa žalovaný podujal, že všetko zaplatí, aby im nezobrali dom. Žalovaný chcel dobre, aby všetko dobre dopadlo, aby im nezobrali dom. Myslela si, že keď im pred L. rokmi zomrel syn, ostatné deti sú samostatné, že smrť syna ich spojí. Žalobca zas odcestoval do práce. Keď sa vrátila v máji dcéra, bolo vidno, že čosi nie je v poriadku. Nechala partnera, vystúpila z roboty, volali aj záchranku, lebo behala po dedine, zháňala peniaze. Odišla do Ž., vrátila sa tehotná. Prosila sa bratovi aj otcovi, či môže bývať u nich. Súhlasili, všetko bolo v poriadku, až zase v máji začala vystrájať, že dali synovi - žalovanému dom, bola chronicky žiarlivá na svojich bratov. Chorobne žiarli. Exmanžel už bol v januári doma, že už nemá prácu, je už vyčerpaný, aby už bol doma, aby si vnúčatká užili. Chodil robiť žalovanému na dom, robil zadarmo, chválil nevestu, auto mu požičala, chodil po materiál, robil. Asi aj tá dcéra žiarlila, žalovaný kúpil auto, aby sa dalo ísť na nákupy a kde treba. Všetko bolo v poriadku. Žalobca mal dostať peniaze 3.000 Eur ako dôchodok. Pil dva dni, vystrájal, žalovaný mu pekne povedal. Otec, pôjdeš na liečenie, aby to H. nevidela. Čo dostal peniaze, ani lízanku deťom nekúpil. Chodil po krčmách, vystrájal. Strašne skákal do dcéry, vyháňal ju, začal sa vadiť, strčil ju, rozbil drevenú stoličku, dcéra mala modrinu na celej nohe. Prišli policajti, dom rozbombardovaný, syn mu hovoril, otec ideš na liečenie, aby bolo všetko v poriadku, aby sme mali otca, mama mala manžela. On povedal, že ide do Č., že má tam byt. Nikto ho nevyháňal, možno by aj bol išiel na liečenie, ale sestry ho ovplyvnili. Začal rozprávať, že chce žiť, založiť si novú rodinu. Aj by si založil novú rodinu, ale už nemal na to vek. Aj švagriná jej hovorila, tá sestra, ktorá dnes nebola vypovedať, že keď jej vyrozprávala, čo robil, tiež súhlasila, aby išiel na liečenie. Sestra
P. sa zaňho hanbila, keď bol na pohrebe jej manžela. Keď prišiel list zo súdu, bola veľmi prekvapená, ohľadom rozvodu. Keď volala manželovi, že čo sú to za papiere, povedal že sa chce rozviesť, že si chce založiť novú rodinu. Počula po telefóne, že má vypité. Celá dedina o tom vie, že je neliečený alkoholik. Celý život si užíval, syn v Š. je chorý, vnuk silný autista, dcéra slobodná matka, ďalší syn na cintoríne leží a on si chcel užívať. Syn - žalovaný sa veľmi hnevá, že otec pije. On neznáša alkohol. Koľkokrát išiel z internátu domov, ani nestihol vybaliť veci a už ho zháňal exmanžel, vykrikoval mu, že nikdy školu neskončí. Syn mal štipendium, pomáhali mu jej rodičia a dokonca zo štipendia si kúpil veci domov. Dom je v takom stave, že mala podložené lavóre, lebo kvapkalo zo strechy, staré okná, len časť obývačky opravil. Ale žalobca sa všade chváli, že čo všetko porobí. Nikdy nevedel, kde deti študujú, ale keď bol opitý s kamarátmi, nútil ich ukazovať žiacke knižky, aby sa chválil, aké má šikovné deti. Najstaršieho syna sa bál, škoda, že je v Š.. Jeden syn mu zomrel, s druhým sa súdi a tretieho zabudol, že ho má. Žalovaný potrebuje kľud, potrebuje sa starať o deti. Aj svedkyňa chce dožiť v kľude starobu, nie po súdoch chodiť v adventnom čase. Dňa 21.12. to bude päť rokov, ako syn zomrel. Je zvedavá, či si žalobca spomenie aspoň sviečku ísť zapáliť. Život s ním bol strach, báli sa ho, museli skrývať pred ním nože. Je dotieravý a agresívny. Vydávala sa z lásky, rodičia jej povedali, že keď žalobcu chcela, tak si za ním má ísť. Neboli také možnosti, ako teraz. Mala štyri deti. V roku 2021 ako dostal peniaze 3.000 Eur, začal vystrájať. Mal incident s dcérou, ktorého bola svedkom aj vnučka. Nedovolí, aby to, čo sa dialo ich deťom, že utekali bosé v snehu, sa stalo aj ich vnučke. V ten deň, kedy bol vzatý políciou do cely sa policajti večer vrátili a žiadali pre neho inzulín, pričom jej povedali, že také peklo aké tam robí, ešte nevideli. Ak by išiel na liečenie, aj by súhlasila, aby sa vrátil do domu a žili tam. Ak ale nepodstúpi liečenie, nebude súhlasiť, pretože je agresívny a bojí sa ho. V dome býva s dovolením syna - žalovaného. Syn jej nedal nájomnú zmluvu. Nevidí dôvod, že ona ako matka by tam nemohla bývať. Syn platí náklady za dom. Svedkyňa neplatí nič. Žalovaný sa o ňu stará. Vo vzťahu k exekúciám vypovedala, že nebola dražba nehnuteľnosti, ani sa s nikým neradila, ale situácia bola vážna. Svedkyňa právnické vzdelanie nemá, ale bolo jej jasné, kam to speje, ak sú na dome niekoľké exekúcie. Syn bol ochotný zaplatiť 7.500 Eur. Preto syn všetko vyplatil, aby nebol na dome žiaden dlh. Syn bol ochotný zaplatiť aj ďalší dlh na zdravotnej poisťovni, aby mohol žalobca podstúpiť liečenie, ale len vtedy, ak bude súhlasiť a nastúpi ho. Nesúhlasil. Boli tri exekúcie. Keď to syn vyplatil, dom odblokovali. Manžel mal peniaze, všetko prepil. Svedkyňa mala účet. Žalobca účet nemá kvôli exekúciám. To bolo na jeho podnet, prišiel do banky, podpísal súhlas, aby chodili peniaze na účet svedkyne. Bol to jej účet, jeho peniaze. Sumu 3.000 Eur mu dala v obálke v hotovosti, lebo naliehal. Bolo to okolo 12.06.2021. Keď prišli policajti v deň incidentu s dcérou, prišli po neho, išiel do obývačky, čudovali sa, čo to robí. Povedala im, že tam má schované peniaze, čo mu dala. A tie peniaze si dal do vrecka. Bolo to presne suma 3.010 Eur alebo tak nejak. Hneď po tej udalosti v lete účet zrušila, lebo nechcela s tými peniazmi nič mať. Pomník nebohému synovi platila svedkyňa. Ohľadom vzťahu s dcérou vypovedala, že doklad o jej zdravotnom stave nemá, ale žili spolu tri roky v jednej domácnosti. Vie, že nie je psychicky zdravá. Nespráva sa tak dcéra k matke, že začne kričať, že je sviňa, „dzigoška“. Odišla, nestretávajú sa. Rok bola s vnučkou celý deň, pretože dcéra pracovala. Potom si našla priateľa v decembri 2021. Dohovárala jej, aby si užívala maličkú a nehľadala si chlapa, že sa treba dieťaťu venovať. Volali jej zo škôlky, upratovačka, riaditeľka, že v škôlke dcéra robí „bordel“, že sa vadí, volali aj z práce, z Kamaxu. Hovorila, že H. má dvoch otcov, že ona sa už vydala, len lesy chcela po otcovi. Svedkyňa jej dala svoje lesy, aj pozemky po svojom otcovi, všetko jej darovala. Nech má, nech sa stará. Ako si pýtala lesy, už videla, že čosi nie je v poriadku. Niekedy sa s ňou vôbec nedalo vyjsť. Keď prišla do roboty bola normálna a druhý deň to bola úplne iná osoba. Bojí sa, aby sa jej nestalo to, čo synovi, o pol ôsmej volal a o pol desiatej už ho nebolo. Aby sa jej niečo nestalo, alebo vnučke. Chcela s ňou ísť k lekárovi, ona to odmietla. Asi pred dvoma mesiacmi jej volala a chcela, aby kontaktovala žalovaného, aby prišiel domov a chcela sa s ním porozprávať, že má veľa dlhov. Zatiaľ sa nepotvrdilo, že by bola vnučka v ohrození, ale je pod dozorom „sociálky“. Nikdy netvrdila, že dcéra zanedbáva vnučku. Nemusí mať ani vysokú školu, ale vie, že dcéra nie je v poriadku. Štátne orgány zatiaľ nepotvrdili psychickú poruchu. Vyjadrila sa, že jej chce ukradnúť maličkú, čo nie je pravda, len sa bojí, aby sa jej niečo nestalo. Žalovaný má svoje deti, tiež jej nechce ukradnúť maličkú. Sestrám žalobcu ide iba o to, aby sa žalobcu zbavili. Kto by chcel mať doma alkoholika. Švagriné pozná 40 rokov. Svedkyňa P. sa 30 rokov s manželom nerozprávali, ani na pohreb neprišla, svedkyňa B. prišla na pohreb, ale bolo to farizejstvo. Sestry sú rozhnevané, tretia sestra sa vzdala toho, aby sa domáhala vrátenia daru.
15. Z výpisov Listov vlastníctva pre kat. úz. X. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX súd zistil, že žalovaný je výlučným alebo podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti.
16. Z listín na čl. 57 - 65 súd zistil, že voči žalobcovi sa viedli 3 exekúcie pod EX 769/13, EX 412/2016 a EX 112/2005 so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, pričom na ich vyrovnanie žalovaný zaplatil dňa 01.02.2017 sumu 4.877,33 Eur, dňa 01.02.2017 sumu 1.538,87 Eur a dňa 01.02.2017 sumu 1.148,60 Eur.
17. Zo zápisnice o výpovedi svedkyne T. T. v priestupkovej veci vedenej na Okresnom úrade Bardejov pod č. C.-X.-C.-XXXX/XXXXXX zo dňa 27.07.2021 súd zistil, že žalobca je jej otcom a stále požíva alkoholické nápoje, no nikdy nebol taký agresívny ako 14.06.2021. Rozbil detskú stoličku, bol agresívny, do svedkyne sotil, následkom čoho spadla na svoju maloletú dcéru. Jej spôsobené zranenie si lekárske ošetrenie nevyžadovalo, maloletá dcéra nebola zranená.
18. Zo zápisnice o výpovedi svedkyne Z. T. v priestupkovej veci vedenej na Okresnom úrade Bardejov pod č. C.-X.-C.-XXXX/XXXXXX Z. J. XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca pod vplyvom alkoholu v zlosti udrel do drevene stoličky, ktorú rozbil preto, že dcéra T. T. ho upozornila, aby odišiel z izby, pretože tam má maloleté dieťa. Žalobca chcel dcéru napadnúť, v čom chcela zabrániť svedkyňa tak, že sa medzi nich postavila. Žalobca sotil svedkyňu, tá nechtiac dcéru s vnučkou na rukách, následkom čoho spadli na zem. Nebolo im spôsobené žiadne vážne zranenie. Žalobca má s alkoholom problémy dlhodobo, vtedy sa však jeho agresivita vystupňovala. V čase výpovede svedkyne sa žalobca už doma nenachádzal, odišiel za prácou do Č. G.. Po konflikte dostal na výber, že buď nastúpi liečenie alebo odíde. Vybral si druhú možnosť.
19. Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. X. vo veci č. C.-X.-C.-XXX/ XXXX-L. súd zistil, že žalobca bol dňa XX.XX.XXXX C. XX.XX hod. zaistený v mieste bydliska, kde po predchádzajúcej hádke, pod vplyvom alkoholu, sotil oboma rukami do svojej dcéry, ktorá spadla na svoju maloletú dcéru. Rozbil drevenú stoličku. Útok si nevyžadoval lekárske ošetrenie. Po útoku dcéra s maloletým dieťaťom vybehla von a čakala na príchod polície. Žalobca bol zaistený aj s finančnou hotovosťou 245 Eur.
20. Z úradného záznamu OR PZ v tejto veci zo dňa 14.06.2021 súd zistil, že žalobca bol počas zaistenia pre svoje agresívne a vulgárne správanie umiestnený do tzv. „separačky“. Odmietol sa podrobiť dychovej skúške a chcel sa obesiť na svoju ponožku.
21. K veci žalobca dňa 15.06.2021 podal vysvetlenie a uviedol, že v ten večer vypil jedno pollitrové pivo a dve poldeci vodky. S dcérou mal výmenu názorov, nachádzali sa v obývačke, kde ju nijako nenapadol ani nezničil žiaden majetok.
22. Z „sms“ konverzácie žalovaného a svedkyne T. T. z obdobia od 30.06.2022 - 14.08.2022 súd zistil, že žalovaný svedkyňu vyzval, aby si do rodičovského domu prišla vyzdvihnúť osobné veci, vrátila žalovanému peniaze a motorové vozidlo, ktoré jej daroval a tým, že ak sa nedostaví nasledujúci deň, veci bude mať vyložené vonku. Uviedol tiež, aby dala pokoj matke a robila so sebou niečo. Konštatoval, že je zúfalá alebo chorá a ak sa chce vrátiť, musí sa dať liečiť.
23. Z Čestného vyhlásenia Y. W., obyvateľa C. X., bývalého starostu obec v období XXXX - XXXX zo dňa 24.01.2023 súd zistil, že žalobcu pozná od samého detstva, je od neho starší o dva roky. Ako deti spoločne trávili veľa času najmä počas letných prázdnin, kedy spolu s ostatnými deťmi chodili celé leto denne s kravami a na O., Bol to veselý chlapec vodcovského typu. Rodičia mali syna Y. T. veľmi radi, bol jediným synom v rodine, mal ďalšie štyri staršie sestry. Rodina T. bola harmonická a žili si nad pomery miestnych občanov. Ich otec T. bol veľmi starostlivý a rodinu dokázal zabezpečiť po každej stránke. O veľkej rodičovskej láske, že syna nadovšetko milovali a blahobyte rodiny svedčí aj fakt, že už koncom sedemdesiatych rokov, kedy sa počet áut v obci X. dal spočítať na prstoch jednej ruky, kúpili synovi Y. T. osobné auto zn. ,,J.". V tom istom čase synovi zrekonštruovali rodinný dom v X., ktorý bol v tej dobe tiež vysoko nad pomery ostatných obyvateľov dediny. Zlom v ich rodine nastal, keď sa pomerne po krátkej známosti oženil so Z. T.. Povrávalo sa všeličo, no jednoducho povedané, nevesta si nesadla so svokrou, čím sa výrazne naštrbili rodinné vzťahy, a tým pádom sa Y. H. Z. odsťahovali bývať do bytového domu na sídlisko P. P. X.. V bytovke to tiež nebolo to pravé, a tak sa vrátili žiť späť do rodinného domu v C. X.. Napriek tomu, že spolu splodili štyri deti, harmonickou rodinou, žiaľ nikdy neboli a ani sa nesnažili tak pôsobiť. Y. bol z toho nešťastný a občas to riešil tak, že siahol po poháriku, čo považuje za chybu. Y. T. ich dokonca opustil a odišiel žiť do Č. a domov chodil pomerne zriedka. Pozná obidvoch, Y. H. Z.
celý život pomerne dobre a v žiadnom prípade sa nedá sa povedať, že všetko je len žalobcova vina, na rozpade manželstva a vzťahov v rodine majú podiel obidvaja, a teda v každom prípade aj Z. H. jej povaha. Ten kto žalobcu pozná, vie, že je to veľký dobrák. Žalobca nie je právnik, aby si vedel správne ošetriť darovaciu zmluvu, aby neopomenul zriadenie vecného bremena, toto všetko sú veci, na ktoré človek ako on ani nepomyslel. K tomuto prehláseniu pristúpil z dôvodu, že pozná situáciu v ich rodine a hlavne, že poznal dobre aj milujúcich rodičov žalobcu. Sám nevie pochopiť ako je možné, že teraz ho nechcú viac vpustiť do jeho rodičovského domu. Je naozaj smutné, prizerať sa aktuálnemu stavu, ak človek poznal minulosť a vedel vďaka komu ten dom terajšia rodina mala. Žalobca neprehral dom v kartách ani oňho neprišiel svojim zlým pričinením. Osobne mu táto situácia pripadá krajne nespravodlivá, nemajú minimálne žiadne morálne právo na svoje počínanie. Rodičia žalobcu robili všetko pre blahobyt celej rodiny a určite by si nepriali, aby sa z ich syna stal bezdomovec. Netreba opomenúť, že Z. rodičovský dom je prázdny. Občasne sa v ňom nachádza jej tiež rozvedená sestra, ktorá ale žije väčšinu času v zahraničí. Chcel uviesť aj to, že všetky štyri sestry žalobcu žili a dodnes žijú v harmonických rodinách. Nemá vedomosť o tom, aby mal žalobca problémy so zákonom.
24. Z potvrdenia podľa lustrácie registra obyvateľov súd z vlastnej činnosti zistil, že žalobca mal podľa výsledkov lustrácie trvalý pobyt na adrese X. XXX v čase podania žaloby, i ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci. Trvalý pobyt na uvedenej adrese ma evidovaný od XX.XX.XXXX.
25. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu vo veci sp.zn.:1Pc/44/2022 súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu ako otca na výživné voči žalovanému ako svojmu synovi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.11.2022 vyplýva z vyjadrenia žalovaného, si je vedomý toho, že deti bežne svojim rodičom pomáhajú, a to napríklad doplatkom k nákladom na bývanie alebo lieky, s týmto nemá najmenší problém, ale nebude alkoholikovi, tyranovi platiť za alkohol. Žalobca je poberateľom dôchodku a má ešte ďalšie dve deti.
26. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.03.2023, č.k.: 8C/45/2021 - 219. Žalobe vyhovel s odôvodnením, že sú splnené podmienky podľa zákona jednak z dôvodu, že darovanie spornej nehnuteľnosti je právny úkon, ktorým sa obchádza zákon, teda je absolútne neplatný, a zároveň boli splnené i podmienky pre vrátenie daru, keď súd mal za preukázané, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy svojim správaním sa voči žalobcovi i členovi jeho rodiny (dcére).
27. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.05.2023, č.k.: 13Co/32/2023
- 258 rozsudok súdu zrušil. Uviedol, že darca uplatňuje právo na vrátenie daru jednostranným adresovaným právnym úkonom, pričom pre ustálenie dôvodov, či došlo k nevhodnému správaniu obdarovaného, je rozhodujúci okamih hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré môžu spočívať v jednorazovom porušení alebo v pretrvávajúcom stave. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon darcu, ktorým vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru voči obdarovanému. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva skutočnosť, ktorý úkon bol týmto úkonom, ktorým by vzniklo darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že vrátenia daru sa možno domáhať len v prípade platne uzavretej darovacej zmluvy, teda nemožno kumulovať dôvody pre vyhovenie žaloby, a to neplatnosť darovacej zmluvy, a zároveň splnenie dôvodov pre vrátenie daru. Aj týmto spôsobom bol zaťažený rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosťou. Zároveň sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťami, či posúdenie okolnosti konkrétneho prípadu sa neviaže aj na nevhodné správanie sa darcu, nakoľko ak v takomto spore sa v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadnia aj výsledky dokazovania svedčiace proti darcovi, ide o rozhodnutie vychádzajúce zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (R 111/1998). Súd prvej inštancie pri hodnotení otázky platnosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 § 39 OZ musí vychádzať zo skutočnosti, že ani existencia okolností ako prípadná ochrana majetku pred veriteľmi nezakladá bez ďalšieho neplatnosť darovacej zmluvy a v tomto smere nemá význam ani to, či obdarovaný predmet daru užíva. Úlohou súdu prvej inštancie je ustáliť, ktorým úkonom darca uplatnil právo na vrátenie daru a následne môžu byť predmetom dokazovania len skutočnosti, ktoré sú uvedené v právnom úkone (odvolanie darovania), ktorým darca uplatnil právo na vrátenie daru. Zároveň v prípade splnenia ďalších podmienok bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa aj správaním sa žalobcu v súvislosti so vznikom konfliktov medzi stranami sporu. Bolo tiež uložené rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania.
28. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 09.08.2023. Strany sporu už na dôkaz nič nenavrhli, vyjadrili sa vo veci.
29. Žalobca argumentoval tým, že jednou zo skutočností, na ktorú poukázal odvolací súd, je aj právna stránka veci, a to otázka posúdenia platnosti a neplatnosti darovacej zmluvy a porušenie alebo neporušenie dobrých mravov. Dňa 11.01.2023 žalobca doručil súdu podanie, kde poukázal na skutočnosť, že už od r. 2012 žalobca eviduje nedoplatky na nehnuteľnosti a samotnému darovaniu spoluvlastníckeho podielu žalobcu na žalovaného došlo až niekoľko rokov neskôr a práve v tomto podaní sa zásadným spôsobom opisuje, že v danom prípade to nemohla byť ani žiadna ochrana pred veriteľmi, keďže aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal záujem sa dostať k nehnuteľnosti ako celku. V tomto podaní sa poukazuje na to, že nebolo vydané žiadne upovedomenie zo strany exekútora ohľadom predaja nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov. Nebolo preukázané ani žeby sa pohľadávka navyšovala. Rovnako bolo poukázané aj na Exekučný poriadok, kde sú isté skutočnosti a podmienky na to, aby došlo k predaju nehnuteľností resp. jej časti a v neposlednom rade boli v danom čase aj iní spoluvlastníci na tejto nehnuteľnosti, teda žiadnym spôsobom nebol vyvíjaný tlak zo strany veriteľov, keďže aj sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že táto pohľadávka vznikla z čias jeho podnikania a mal by ju uhrádzať jeho zamestnávateľ a istá zrážka ide aj exekútorovi. Čiže samotná podstata scudzenia spoluvlastníckych podielov žalobcu je podľa názoru žalobcu o tom, aby sa žalovaný dostal k nehnuteľnosti ako k celku a mohol tak rozhodovať o tom, kto v tejto nehnuteľnosti bude alebo nebude. Ako dôkaz na podporu týchto tvrdení je aj tá skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva výpoveď T.. H. Č., ktorú žalovaný nepoprel, ktorá uvádza na jej otázku žalovaný odpovedá, áno urobil som to, tak čo? Na otázku či to plánoval? Áno plánoval, no a čo? Z uvedeného je zrejmé, že po rokoch rokúcich existencie záväzkov to nebola bezprostredná hrozba ochrany majetku, ale iba vyvolanie pocitu ohrozenia a tiesne a v konečnom dôsledku obídenia zákona a dobrých mravov k tomu, aby bol donútený žalobca previesť svoje spoluvlastnícke práva k danej nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania a žalobca je toho názoru, že aj tieto skutočnosti boli dôvodom, prečo súd dospel k absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a vyhovel návrhu ako celku. Preto žalobca je toho názoru, že v prvom rade sa asi súd vysporiada s touto skutočnosťou a následne v prípade potreby sa bude vyjadrovať k ďalším skutočnostiam, na ktoré poukázal krajský súd, ak to bude nevyhnutné.
30. Na uvedené reagoval žalovaný a uviedol, že tvrdené skutočnosti nezakladajú neplatnosť darovacej zmluvy a bolo rozumné, keď žalovaný uhradil tie dlhy žalobcu ešte predtým ako došlo k výkonu záložného práva, čím sa ušetrili nemalé finančné prostriedky. Žalovaný je naďalej presvedčený o tom, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Žalobca inicioval voči žalovanému ďalšie konanie, v ktorom sa dožaduje od neho vydania bezdôvodného obohatenia za stavebné práce, ktoré skutočnosti na rodinnom dome, o tomto koná tunajší súd pod sp.zn.: 6C/40/2023 a má vedomosť, že sa pripravuje ďalšia žaloba, ktorej obsah a predmet mu zatiaľ nie je známy, avšak právny zástupca žalobcu zaslal predžalobné výzvy, ktoré neboli prevzaté. Nie žalovaný, ale žalobca je ten, ktorý hrubo porušil dobré mravy. Navyše žaloba je založená preukázateľne na nepravdivých tvrdeniach žalobcu a tieto skutočnosti musí byť zohľadnené pri rozhodovaní vo veci, pokiaľ rozhodnutie súdu by malo byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé.
31. Záverom žalobca uviedol, že k otázke neplatnosti právneho úkonu by poukázal na skutočnosti, za ktorých sa vyvolal pocit potreby scudzenia nehnuteľnosti. Zjavne ho vyvolal žalovaný spolu so svojou matkou, že je nevyhnuté previesť tieto nehnuteľnosti na žalovaného. Je zrejmé, že žalobca tomuto tlaku podľahol aj keď sa vyjadroval, že necítil potrebu takéhoto darovania. Sám žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že ich vzťahy už pred darovaním neboli normálne. Vyjadroval sa na adresu žalobcu pohŕdavo. Aj napriek tomu, že vedel od r. XXXX o dlžobách svojho otca. Sám na ďalšie otázky odpovedá na danom pojednávaní, že ho vôbec nezaujíma, či má otec finančné problémy, či má kde bývať. A na ďalšiu otázku, že sám si za to môže a nič by ho neobmäkčilo. Z uvedeného je zrejmé, že prioritou podpisu pre žalovaného boli iné predstavy, než aké vyvolal u žalobcu. Tak ako bolo poukázané na začiatku dnešného pojednávania, prioritou žalovaného bolo dostať sa k nehnuteľnosti ako celku, keďže nevyplatil ani dlžobu ako celok a nebolo potrebné ani prepisovať podiely ostatných spoluvlastníkov. Aj z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že chce autoritatívne rozhodovať, kto bude a kto nebude v danej nehnuteľnosti bývať. Uvedené skutočnosti vzišli z tohto konania a dokazovania, aj svedkovia potvrdili pohŕdavý prístup s ignorovaním základných práv a popieraní potrieb bývania a starostlivosti o svojho otca zo strany syna, ako žalovaného a tento prístup plánoval tak pri podpise zmluvy, nehovoriac o tom, že svedkovia potvrdili skutočnosť o jej plánovaní. Z uvedeného je nutné konštatovať, že súd by mal dospieť
na základe týchto okolností k absolútnej neplatnosti právneho úkonu okrem iného aj na okolnosti, ktoré dal do pozornosti sám žalobca a ktoré vyplynuli až z tohto dokazovania. V súvislosti s argumentáciou a dokazovania vo veci vrátenia daru chcel žalobca poukázať, že tento stav, ktorý vyplynul nielen z výzvy, ale aj z doplnenia žaloby, ale aj z ďalšieho dokazovania v tomto konaní ohľadom zneprístupnenia nehnuteľnosti alebo nátlaku zo strany žalovaného voči žalobcovi ako otcovi, takéto konanie pokračuje ďalej zo strany žalovaného, ktorý úplne ignoruje, čo sa s otcom deje, absentuje akákoľvek pomoc v starobe a so zabezpečením základných potrieb, a to aj napriek tomu, že tento dom, resp. predmet daru by mal byť v súčasnosti prázdny, nevyužívaný a žalovaný ho vlastne ani nechce. Takéto neprípustné a zarážajúce konanie zo strany žalovaného je aj voči jeho sestre, ktorú rovnako spolu s matkou „vyhodili“ z domu, kde si žalovaný poistil tento krok zrušením trvalého pobytu svojej sestry a rovnako vyplynulo z dokazovania tak ako pri otcovi, aj pri sestre pristupuje k týmto osobám akoby neexistovali a toto konanie pokračuje. Vyplynulo to aj z dokazovania v tomto konaní, kde ani jedno z tvrdení, ani výpovede svedkov nepotvrdili, aké problémové osoby sú žalobca a jeho dcéra. Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené a boli súdu doložené a vykonané dôkazy od zamestnávateľa, taktiež písomné stanovisko obce, či neeviduje žiadne sťažnosti na protiprávne konanie na tieto osoby. Rovnako aj stanovisko susedov. Aj konštatovanie žalovaného na adresu svojej sestry postupom rokov, že táto nemá majetok ani „filipa“, je paranoidná, má psychické problémy, bez akýchkoľvek dôkazov je len ohováraním a pohŕdaním svojich blízkych osôb a de facto vlastnú sestru nemá za nič. Preto je žalobca toho názoru, že okrem teraz pomenovaných okolností, ako aj ďalších dôkazov a výsluchov v danom prípade bolo zrejmé, že tá intenzita konania žalovaného voči žalobcovi resp. jeho blízkym, a to najmä sestre zásadným spôsobom prekračuje bežné porušenie dobrých mravov, hraničia s neľudským prístupom, kde žalovanému podľa vykonaného dokazovania je jedno, či tento otec resp. žalobca ma zdochnúť pod mostom alebo kľudne môže aj vyskočiť z okna. Preto je žalobca toho názoru, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd mal usúdiť, že táto darovacia zmluva by mala byť neplatná. A mal by rozhodnúť tak, že žalobca je naďalej vlastníkom nehnuteľností, ktoré je predmetom darovania a priznať náhradu trov konania. Z dôvodu opatrnosti a právnej istoty dám na zváženie súdu, či v konaní o vrátenie daru v prípade vhodnosti nevylúči vec na samostatné konanie.
32. Záverom žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu vo veci neplatnosti darovacej zmluvy. Má za to, že dôvody, ktoré súd uvádza, nie sú dôvodom neplatnosti. Žalovaný trval na tom, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Naďalej trval aj na náhrade trov konania. Vo vzťahu k nečinnosti žalovaného uvádza, že doposiaľ nebolo ustálené, ktorá výzva na vrátenie daru je kvalifikovaná žiadosť o vrátenie daru. Má za to, že jednu výzvu za kvalifikovanú považuje súd a inú výzvu žalobca. Preto sa žalovaný ani nemal k čomu vyjadrovať v tomto konaní. Má za to, že svoje povinnosti substancovane tvrdiť si nesplnil žalobca a nie žalovaný. Nesúhlasí s tým, že žalovaný bol pasívny v konaní, reagoval na výroky žalobcu, uviedol tam svoje vlastné tvrdenia a podložil ich dôkazmi, ktoré pravdivosť jeho tvrdenia potvrdzovali. Poukázal na to, že predmetom dokazovania mali byť len skutočnosti tvrdené v kvalifikovanej výzve pred podaním žaloby, predmetom dokazovania žalobcu boli skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Mal za to, že súd sa nevysporiadal ani s otázkou vierohodnosti svedkov, najmä svedkyne T. T. - sestry žalovaného, ktorá iné skutočnosti uviedla v trestnom oznámení a vo veci prejednávania priestupku v danom čase, teda pred rokom a pol a iné skutočnosti uviedla na tomto pojednávaní, pričom je známe, že v súčasnosti sú so žalobcom v spore, teda nemajú dobré vzťahy. Rovnako je potrebné sa vysporiadať s vierohodnosťou svedkov - sestier žalobcu, ktoré so žalobcom desaťročia neboli v kontakte, mali zlé vzťahy a zľakli sa toho, že v súčasnosti sa budú musieť o žalobcu starať. Trval na tom, čo uviedol a trval na tom, aby súd žalobu zamietol. Treba prihliadať na skutočnosti, že žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal nepravdivé skutočnosti.
33. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
35. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
36. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
37. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
38. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
39. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
41. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak je nutné posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy žalobca tvrdil, že žalovaný sa k nemu alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, ako i to, že k darovaniu sporných nehnuteľností nedošlo platne. Bez rozhodnutia súdu o týchto otázkach zostáva právne postavenie žalobcu neisté. Naliehavý právny záujem na určení je tak daný.
42. Žalobca si žalobou, ktorej vady bolo potrebné odstrániť, uplatnil nárok na vrátenie daru. Neskôr v priebehu konania uviedol také skutočnosti, ktoré jednak žalovaný účinne nepoprel a jednak súdu zakladali povinnosť sa nimi zaoberať z úradnej moci, keď tvrdené zakladá dôvody pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu darovania. Je preto potrebné konštatovať, že žalobca v tomto konaní podal dve žaloby, ktoré majú samostatný skutkový základ, i keď rozhodnúť možno o nich jedným určujúcim výrokom. Keďže nejde o žaloby na plnenie, súd nemohol uvedené posúdiť ani ako prípadný alternatívny petit, ani eventuálny, ani alternativu facultas, teda nijak inak ako dve samostatné žaloby. O týchto rozhodol v pôvodnom rozhodnutí tak, že vyhovel obom. Tento postup bol odvolacím súdom vyhodnotený ako nesprávny, s čím sa súd prvej inštancie zároveň stotožňuje. V tejto súvislosti potom, ak by súd v tomto konaní dospel k záveru, že dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu darovania nie sú dané a posúdil by uvedené ako predbežnú otázku, potom by zároveň v jednom rozhodnutí mohol rozhodnúť o žalobe o vrátenie daru. Keďže však súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, musí o tomto rozhodnúť a až po právoplatnom rozhodnutí o tejto otázke môže konať o žalobe o vrátenie daru. Totižto, ak by na odvolanie bolo rozhodnutie súdu zmenené a odvolací súd by žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietol, potom treba ešte konať o žalobe o vrátenie daru. Ak bude rozsudok súdu ohľadom neplatnosti právneho úkonu potvrdený, predmet sporu v konaní o vrátenie daru odpadne a už o ňom konať netreba.
43. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že strany sporu pristúpili k darovaniu spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že na nehnuteľnosti viazli 3 exekučné záložné práva a žalobca mal na zdravotnom poistení ďalší dlh, a to ďalších asi 6.000 Eur, ktorý by sa do budúcna zjavne vymáhal exekučne. O tomto žalovaný vedel, pretože to súdu sám potvrdil (zápisnica o pojednávaní 17.10.2022, strana 4 odsek 5) a uvedené potvrdila i svedkyňa Z. T. (čl. 108). Nakoľko si žalovaný želal, aby rodičia žili dôstojne a žalobcov rodný dom si zrekonštruovali podľa potrieb, mal za to, že prebiehajúce exekúcie treba vyrovnať, aby nedošlo k dražbe nehnuteľnosti. Následne, aby sa zamedzilo z dôvodu existujúcich dlhov ďalšiemu exekučnému zaťaženiu spornej nehnuteľnosti, navrhol v G. XXXX jej darovanie, s čím žalobca súhlasil. Následne žalobca začal rodný dom rekonštruovať. V júni XXXX došlo v rodnom dome strán sporu k incidentu, ktorý si vyžiadal zásah polície a žalobca bol v ten deň zaistený. Následkom tejto udalosti bolo, že žalovaný a svedkyňa Z. T. podmienili ďalšie spolužitie v rodnom dome so žalobcom tým, aby nastúpil protialkoholické liečenie alebo odišiel. Žalovaný rodný dom opustil a odsťahoval sa do L.. Po určitom čase sa žalobca vrátil na U., už nepracuje, je dôchodca a nemá kde bývať.
44. K otázke okolností darovania nehnuteľnosti strany súdu uviedli nasledovné. Žalobca v podaní súdu doručenom ako žaloba dňa 31.12.2021 uviedol, že sa na požiadanie syna - žalovaného v roku 2017 vzdal svojho majetku s tým, že dom opraví a žalobca v ňom bude môcť žiť. Žalobu dňa 21.06.2022 doplnil a uviedol, že rodný dom postupne opravoval z vlastných peňažných prostriedkov a vlastnoručne, keďže je murár. Rekonštrukcia prebiehala aj pred a aj po uzavretí darovacej zmluvy. Žalovaný na rekonštrukciu neprispel žiadnou peňažnou sumou, a to ani vtedy, keď už bol dom v jeho vlastníctve. V krátkom období pred uzavretím zmluvy sa žalovaný k žalobcovi začal správať nezvyčajne prívetivo, keď inak ich vzťahy boli neutrálne. Prisľúbil mu, že za neho uhradí exekúciu, ale len pod podmienkou, že naňho prevedie vlastnícke právo k svojmu majetku v X.. Nakoľko mu ako synovi dôveroval, súhlas udelil. Žalobca očakával, že ho žalovaný nechá v dome doživotne bývať, pretože išlo o jeho rodný dom, navyše nemal kde inde bývať. Celý proces spisovania darovacej zmluvy prebehol veľmi rýchlo, pričom zariaďoval ho výlučne žalovaný. Žalobca sa len so žalovaným dostavil na notársky úrad a bez toho, aby si darovaciu zmluvu mohol prečítať, túto podpísal. Žalobca netušil, že súčasne s darovacou zmluvou nebolo zriadené aj vecné bremeno in personam v jeho prospech. Takýmto konaním žalovaný uviedol žalobcu do omylu, z ktorého v nasledovnom období ťažil. Následne v r. XXXX žalovaný požiadal svoje tety (sestry žalobcu), aby naňho previedli vlastnícke právo aj k ich menším spoluvlastníckym podielom na rodinnom dome, s čím tety súhlasili avšak pod podmienkou, že žalovaný nechá spraviť nový pomník na hrobe ich rodičov (žalovaného starých rodičov). Túto podmienku žalovaný prijal, došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, no túto podmienku do dnešného dňa ju nesplnil. Od roku 2017, kedy žalovaný darom získal rodinný dom, ďalej pokračovali stavebné úpravy žalobcom. Občas sa stalo, že žalovaný sa voči žalobcovi správal násilne, a to tak, že ho chytil za košeľu pod krk a dusil ho. V mesiaci 06/2021 sa stalo, že žalovaný tri dni po tom, ako mu žalobca nainštaloval kuchynskú linku, žalobcovi rozkázal, aby „vypadol“ z domu, a že má na to 5 minút. Pritom danému incidentu nepredchádzal žiaden konflikt.
45. Žalovaný nedovolil žalobcovi zobrať si ani len osobné veci. Žalobca odišiel do L., k svojmu poslednému zamestnávateľovi (keďže žalobca je už starobný dôchodca), a ten mu poskytol prácu a ubytovanie. Žalovaný k okolnostiam týkajúcich sa úhrady titulom exekúcii uviedol, že ho mrzelo, že na dome jej exekúcia. Okrem tých exekúcii, ktoré boli vyznačené na liste vlastníctva sa mu podarilo zistiť, že existujú ďalšie dlhy voči zdravotnej poisťovni, a to T. X.XXX - X.XXX Eur. Keďže v dome bývala matka a nezaopatrený brat, bál sa, že bude treba zaplatiť ďalší dlh. Ak by sa žalobcovi niečo stalo, bál sa, že matka a brat zostanú na ulici, preto dlh, ktorý viazol na rodnom dome vyrovnal.
46. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že jeden večer za ním žalovaný prišiel, že či vie, že je v exekúcii, a že tie treba vyplatiť. Prišiel s papierom, že mu má niečo podpísať, že to za neho poplatí, ale že musí na neho prepísať dom. Na druhý deň ho vzal do auta a odviezol na okresný úrad, kde presne nevedel. Neprosil ho, aby za neho niečo vyplatil. Žiadne pôžičky nemal, pracoval, bol sebestačný. Dlh vznikol z dôvodu, že zamestnávateľ za neho neplatil odvody. Povedal žalovanému, že majetok dostane, ale veď ešte neumiera. Listiny, ktoré podpísal nečítal, nemal okuliare. Podiel na rodnom dome mali i sestry, keď sa zaujímal, čo s ich podielom, povedal mu, že sa nemá starať. Žalovaný sľúbil, že nakúpi materiál na rekonštrukciu, ale nič z toho nesplnil.
47. Žalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že so žalobcom - otcom nikdy nemal normálne vzťahy. Oženil sa v roku 2012, potom sa z rodného domu odsťahoval. Odkedy sa oženil, žalobcovi spoločnosť nevyhľadával. Rodný dom nevyužíva, ani tam neprespáva. Časť domu patrila jeho tetám. Sú vyššieho veku a nedajbože by sa niečo stalo, tak by podiel nepatril tetám, ale ďalším bratrancom a sesterniciam, tak ich oslovil, aby svoje podiely previedli na neho. Súhlasili, už skôr ich chceli previesť na žalobcu, ale k podpisu zmluvy neprišiel, pretože sa opil. Bral to tak, že ešte s manželkou nemali dom, na rodnom dome boli exekúcie, ak by žiadal o pôžičku, bolo by to bez ťarchy, z toho dôvodu sa mu to zdalo rozumné.
48. Vo vzťahu k okolnostiam vyrovnania exekučných dlhov a darovania spornej nehnuteľnosti vypovedala svedkyňa Z. T.. Uviedla, že išlo o veľkú exekúciu, X.XXX Eur. Starala sa ešte o nezaopatreného syna. Žalovaný sa podujal, že všetko vyrovná, aby neprišli o dom. Vedela aj o ďalšom dlhu na zdravotnej poisťovni, ktorý mala poisťovňa voči žalobcovi. Aj tento bol žalovaný ochotný vyrovnať, ak žalobca nastúpi protialkoholické liečenie. Odmietol, dlh tak vyplatený nebol.
49. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája.
Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia, dodatočné okolnosti nemajú vplyv na jeho platnosť. Znamená to, že skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť právneho úkonu (a naopak). Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie súdu. Keďže absolútna neplatnosť vzniká zo zákona, nie správaním účastníka, nemôže byť odvrátená ani s poukazom na dobré mravy. Absolútnej neplatnosti sa môže úspešne dovolať každá osoba, ktorá má na tom právny záujem, pričom môže ísť aj o tretiu osobu, ktorej hmotnoprávne postavenie (majetkové právo) je týmto právnym úkonom dotknuté. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 257 - 270: J. Mitterpachová, Nakladateľstvo C.H. Beck).
50. Z hľadiska postupnosti právnej analýzy je potrebné v prvom rade posúdiť náležitosti vôle a prejavu vôle. Ak právny úkon nebol urobený slobodne, vážne a určito, možno konštatovať neplatnosť na základe týchto vád a nie je potrebné posudzovať jeho dovolenosť. Prípadnú neplatnosť podľa § 39 je potrebné posudzovať až po ustálení, že prejav vôle bol urobený slobodne a vážne a jeho obsah je dostatočne určitý. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 275 - 304: J. Gyarfáš, Nakladateľstvo C.H. Beck).
51. Ustanovenie § 39 je takisto potrebné posudzovať vo svetle prípadných špeciálnych noriem, ktoré majú pri aplikácii prednosť. Ak právny úkon napĺňa znaky odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ alebo podľa príslušných ustanovení zákona o konkurzne a reštrukturalizácii, je následkom tejto skutočnosti možnosť právnemu úkonu odporovať. Táto vada teda nespôsobuje neplatnosť podľa § 39 (samozrejme nie je vylúčené, že okrem toho existuje ďalšia vada, ktorá zakladá neplatnosť, v takom prípade je právny úkon neplatný a nie je možné mu odporovať). (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 275 - 304: J. Gyarfáš, Nakladateľstvo C.H. Beck).
52. Z hľadiska posudzovania jednotlivých skutkových podstát § 39 je takisto potrebné hovoriť o postupnej subsidiarite. Ak je obsah alebo účel právneho úkonu v rozpore so zákonom, zakladá táto skutočnosť neplatnosť a nie je potrebné ďalej posudzovať, či zákon obchádza alebo či je v rozpore s dobrými mravmi. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 275 - 304: J. Gyarfáš, Nakladateľstvo C.H. Beck).
53. O rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona. Právne relevantným je účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy alebo ho sleduje len niektorý z účastníkov, ostatní však o tomto účele vedia alebo im na základe okolností uzavretia zmluvy musí byť známy. Ak jedna zo strán sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu právneho úkonu nie je vyjadrený a o ktorom druhá strana nevie a nemôže vedieť, ide o pohnútku, ktorá je právne bezvýznamná a nemá vplyv na platnosť úkonu. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 275 - 304: J. Gyarfáš, Nakladateľstvo C.H. Beck).
54. Právny úkon je in fraudem legis, ak síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zakázaný; konanie in fraudem legis predstavuje postup, ako sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Opäť je však potrebné skúmať účel zákona, s ktorým má byť dotknutý právny úkon v rozpore. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 275 - 304: J. Gyarfáš, Nakladateľstvo C.H. Beck).
55. Smlouvě, kterou uzavřel dlužník s třetí osobou v úmyslu zkrátit věřitele, aniž by sa stajným úmyslem jednala i osoba, s níž byla smlouva uzavrěna, lze odporovat podle § 42a ObčZ; taková smlouva není neplatná pro rozpor s dobrými mravy (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 20 Cdo 2886/2006). V odôvodnení uznesenia sa ďalej uvádza, že: „Právní úkony učiněné s úmyslem zkrátit věřitele ovšem v souladu se zákonem nejsou, v důsledku čehož jsou v závislosti na konkrétních okolnostech buď neplatné pro rozpor s účelem zákona nebo pro jeho obcházení (§ 39 obč. zák.), nebo sice platné, avšak odporovatelné (§ 42a obč. zák.). Pro posouzení, o který z těchto následků se v konkrétním případě jedná, je rozhodující, zda právní úkon uzavírali v úmyslu zkrátit věřitele oba účastníci nebo pouze dlužník; v prvním případě jde o úkon neplatný, v druhém (pouze) o úkon odporovatelný (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 26. 4. 2001, sp. zn. 21 Cdo 1811/2000, uveřejněný v Soudní judikatuře č. 11, ročník 2001 pod č. 134).“
56. Súd po zistení skutkového stavu aplikoval na danú právnu vec ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a vyhodnotil právny úkon darovania ako absolútne neplatný preto, že svojim účelom odporuje zákonu.
57. Bolo preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu, že darovanie spornej nehnuteľnosti inicioval žalovaný. Žalobcovi tvrdil, že na rodnom dome viazne viacero exekúcií, a treba to riešiť. Ponúkol, že zapísané exekúcie vyrovná, ale len pod podmienkou, že žalobca mu daruje svoj nehnuteľný majetok. Zároveň vedel, že žalovaný má aj ďalšie dlhy, konkrétne v sume ďalších asi 5.000-6.000 Eur a bolo len otázkou času, kedy veriteľ pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou exekúcie. O tom, že majetok žalobcu bude zaťažený ďalšou exekúciou, teda, že je tu ďalší splatný dlh, tak žalovaný v čase uzavretia darovacej zmluvy preukázateľne vedel a vedel o tom i žalobca. O tejto skutočnosti žalobcu upovedomil, tento preto nesporne vedel, že účelom darovania nie je bezodplatné obdarovanie svojho syna, čisto nezištne, ktoré by ako darca mal iniciovať on, ale že žalovaný dospel k presvedčeniu, že ide o najlepšie riešenie, ako riešiť vzniknutú situáciu a prišiel s návrhom sporné nehnuteľnosti mu darovať a o tomto žalobcu i presvedčil. Po tom, ako žalovaný zapísané exekúcie vyrovnal, došlo k darovaniu sporných nehnuteľností. Je nesporné, že účelom darovania sporných nehnuteľností nebolo vnútorné presvedčenie žalobcu ako darcu bezodplatne obdarovať svojho syna - žalovaného, ale primárnym účelom právneho úkonu bolo, aby sporná nehnuteľnosť (rodný dom a priľahlé pozemky) bola ďalej nezaťažená a celkovo aby nehnuteľný majetok žalobcu ani nebolo možné do budúcna zaťažiť v prospech existujúcich dlhov. Preto ich bolo potrebné previesť na inú osobu.
58. Správne poukázal žalobca na to, že exekúcie viazli na spornej nehnuteľnosti od roku 2012 a nepredstavovali pre rodinu žalobcu žiadnu významnú hrozbu (išlo iba o podiel na rodnom dome, vymáhaná istina nedosahovala výšku, pre ktorú by súdny exekútor pristúpil k spôsobu vykonania exekúcie cestou predaja spoluvlastníckeho podielu, nebolo k uvedenému ani pristúpené vydaním upovedomenia). Žalovaný po tom, čo sa v roku XXXX oženil a ani neskôr potom v rodnom dome nebýval, ani neprespával. Avšak po tom, čo sa rodina žalobcu rozhodla, že si rodný dom zrekonštruuje (rekonštrukcia prebiehala pred momentom darovania i potom) už bolo zrejmé, že dôjde k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý bol v prospech veriteľov žalobcu zaťažený a situáciu už bolo potrebné riešiť. Skutočnosti, že strany sporu vedeli, čo znamená zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ako i tomu, že treba majetok žalobcu dostať z jeho dispozície pre ďalšie existujúce dlhy svedčí aj to, že poberateľom dôchodku nebol žalobca, ale bol poukazovaný na účet svedkyne Z. T.. Táto vo svojej výpovedi uviedla: ,,Manžel mal peniaze, všetko prepil. Ja som mala účet. On účet nemá kvôli exekúciám. To bolo na jeho podnet, prišiel do banky, podpísal papier, aby chodili peniaze na môj účet...“. Strany sporu tak boli preukázateľne a dostatočne zorientované v situácii, a teda v tom, že akýkoľvek majetok evidovaný na žalobcu je potenciálne exekvovateľný, a preto nemôže byť na neho ďalej evidovaný.
59. Nakoľko v tomto smere strany sporu neprodukovali iné dôkazy ako svoje tvrdenia, súd vychádzal len z ich tvrdení a čiastočne svedeckej výpovede svedkyne Z. T.. Strany sporu sa v zásadných skutkových okolnostiach veci zhodli a súd nemal žiadnu pochybnosť o ich pravdivosti. Zároveň, žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a k veci sám uviedol len málo. Tvrdené súd vyhodnotil tak, ako je uvedené vyššie.
60. Ak v odvolacom konaní žalovaný tvrdil, že k vyrovnaniu všetkých známych dlhov došlo ešte pred uzavretím darovacej zmluvy, toto sa nezakladá na pravde. Vyrovnané boli len dlhy, ktoré sa vymáhali exekučne a vyrovnané boli len preto, aby sa sporná nehnuteľnosť prevádzala nezaťažená. K vyrovnaniu ostatných známych dlhov nedošlo. Konkrétne ide o vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 17.10.2022, ktoré už súd citoval. Išlo o dlh voči zdravotnej poisťovni v rozmedzí X.XXX - X.XXX Eur a tento bol žalovaný ochotný uhradiť, ak by žalovaný nastúpil liečenie - mohol byť hospitalizovaný. Nestalo sa tak, preto žalovaný dlh nevyrovnal, ale vedel o ňom. Žalovaný tiež tvrdil, že množstvo podaní a listinných dôkazov žalobca predložil až na pojednávaniach, pričom žalovaný nemal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a vyjadriť sa k nim (bod 3/ odvolania). Uvedené sa ale tiež nezakladá na pravde. Žaloba, jej doplnenie a prílohy boli žalovanému riadne doručené v rámci výzvy na vyjadrenie k žalobe (čl. 50). Listiny čl. 76 - 81 (zmena žaloby, súpis prác, výzva a ďalšie) boli predložené na pojednávaní 17.10.2022, v jednom rovnopise odovzdané žalovanému (čl. 83). Pripojené súdne spisy súd obom stranám sporu oboznámil prečítaním na pojednávaní dňa 15.12.2022 a poučil ich o možnosti do nich nahliadnuť aj cestou infocentra súdu. Vyjadrenie do konania čl. 135 bolo žalovanému doručené.
Podania žalobcu čl. 161 a 168 boli žalovanému doručené spolu s uznesením zo dňa 30.01.2023. Listiny predložené pred pojednávaním 21.02.2023 súd oboznámil prečítaním, dal na nahliadnutie žalovanému a založil do súdneho spisu. Na ďalšom pojednávaní 23.03.2023 vyhlásil rozsudok. Žalovaný mal všetky listiny, ktoré žalobca v spore predložil doručené alebo bol s nimi riadne oboznámený a mal i dostatočný priestor sa k nim vyjadriť, ale svoje procesné právo nevyužil.
61. Ďalej súd uvádza, že sa nestotožňuje s presvedčením žalobcu o tom, že žalovaný konal cielene a vypratanie žalobcu - otca cielene pripravoval už od momentu darovania alebo že by darovanie inicioval s cieľom vypratania žalobcu z rodného domu. K darovaniu došlo v roku 2017, k inkriminovanej udalosti v roku 2021. Medzi momentom darovania a momentom „vyhodenia“ žalobcu z rodného domu nie je súvislosť. Navyše obe strany sporu zhodne tvrdili, že rodný dom sa rekonštruoval, aby žalobca a vtedy ešte manželka svedkyňa Z. T. mohli dôstojne prežiť starobu, teda plánovali spoločný život. K „vyhodeniu“ žalobcu z rodného domu vyprovokovala žalovaného udalosť, ktorá je dokumentovaná v priestupkovom i policajnom spise. Súd v tomto kontexte hodnotí i čestné prehlásenie T.. H. Č.H., ktorá ako svedok nevypovedala, ale prehlásenie predložila až s časovým odstupom po pojednávaní, teda zrejme po oboznámení sa s výpoveďami ostatných sestier ako svedkýň. V tejto súvislosti sa preto súdu javí ako nevierohodné, a to v časti týkajúcej sa údajného plánovania pozbaviť žalobcu obydlia.
62. Súd dodáva, že zároveň nie je presvedčený o tom, že strany sporu primárne konali úmyselne s cieľom poškodiť konkrétneho veriteľa. Účelom darovania však nebolo to, prečo sa k darovaniu štandardne pristupuje, a ktoré štandardne iniciuje darca, ktorý chce nezištne, bezodplatne svoju vec darovať inému, aby tento k veci nadobudol vlastnícke právo a túto ako vlastník držal, užíval, požíval jej plody a úžitky a nakladal s ňou (§ 126 Občianskeho zákonníka). K právnemu úkonu darovania strany sporu pristúpili za účelom znemožnenia ďalšieho zaťaženia spornej nehnuteľnosti a jej vyňatia z dosahu veriteľa žalobcu, o ktorom obaja vedeli. Takéto konanie je v rozpore s účelom zákona, konkrétne s tým, že dlžník je povinný svoj platný záväzok veriteľovi splniť (§ 494 Občianskeho zákonníka). Ak sa dlžník s inou osobou dohodne, alebo pristúpi na jej návrh urobiť právny úkon, ktorým sledujú a vo výsledku spôsobí, že veriteľ nebude mať z čoho svoju pohľadávku uspokojiť, takéto konanie je v rozpore s účelom zákona, a zároveň nemusí dosahovať intenzitu poškodzovania veriteľa. Stačí, že je v rozpore s normami občianskeho práva, ako i s dobrými mravmi celkovo. Zhojiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemôže ani to, že žalovaný chcel pomôcť matke a bratovi.
63. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
64. Inak by na vec súd nazeral, ak by žalovaný koncipoval darovaciu zmluvu len vo vzťahu k rodnému domu a priľahlým pozemkom, o ktorých tvrdil, že ich chcel uchrániť pre matku a brata, pričom ostatný majetok by prevedený nebol a známy veriteľ by mal z čoho uspokojiť svoju pohľadávku. Tak by bolo možné uvažovať, že skutočne len ochrana rodného domu bola v žalovaného zámere. Darovanie sa ale uskutočnilo v rozsahu, kedy bol prevedený celý žalobcov nehnuteľný majetok, a zároveň žalobca nemal zriadený bežný účet v banke, aby prostriedky na ňom neboli exekučne postihnuteľné. Po darovaní tak vo vlastníctve žalobcu nezostalo nič, z čoho by sa známy veriteľ mohol uspokojiť. Súd preto žalobe vyhovel.
65. Podľa § 166 ods. 2 C.s.p., ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
66. Z dôvodov popísaných v bode 41. tohto rozsudku súd žalobu o vrátenie daru vylúčil na samostatné konanie.
67. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Tieto spočívajú v náhrade trov konania za prvoinštančné konanie, konanie o nariadenie neodkladného opatrenia i odvolacie konanie. Žalovaný vyslovil požiadavku, aby v prípade vyhovenia žalobe žalobcu súd zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p.
70. Súd ale uvádza, že dôvody na takýto postup v prejednávanej veci nezhliadol. Je pravdou, že právny úkon darovania, jeho absolútna neplatnosť, bola zapríčinená oboma stranami sporu. Avšak s návrhom na takýto postup prišiel žalovaný a žalobcu na tento postup presvedčil. Svedčí o tom okrem iného i to, že exekučným záložným právom bola zaťažená len časť spornej nehnuteľnosti - podiel na rodinnom dome, avšak predmetom prevodu bol celý nehnuteľný majetok žalobcu. Zmluvu pripravil žalovaný. Ustanovenie o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania pre žalobcu do zmluvy zahrnuté nebolo. Žalovaný zariadil všetko, čo sa pre uzavretie právneho úkonu vyžadovalo sám, bez účasti žalobcu. Žalobca listinu len podpísal. Uvedené neospravedlňuje ani to, že chcel pomôcť matke a bratovi alebo že chcel byť vlastníkom nezaťaženej nehnuteľnosti v prípade potreby jej založenia pre úver alebo hypotéku, ak zároveň takýmto konaním (spolu)zasiahol do práv tretej osoby - veriteľa žalobcu. Súd uzatvára, že nezistil také výnimočné okolnosti veci, pre ktoré by mohol nepriznať úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku čo do výroku I., II. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Proti tomuto rozsudku čo do výroku III. odvolanie podať nemožno (§ 357 písm. e) a contratio).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.