Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4C-2-2019.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Subarea
4C/2/2019
Uznesenie
2
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E., F. XX/X, adresa na doručovanie: E., G. XXXX/XX, právne zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanému A. H. G., nar. X.X.XXXX, bytom E., G. XX/X, o ochrana vlastníctva, takto
rozhodol:
6
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
6
1. Žalobcovia sa domáhali žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2019, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť z obvodového múru stavby domu č.s. XX na pozemku KNC č. XX, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E., na hranici s pozemkom KNC č. XX, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. E., okno o rozmere 600*1800 mm a stavebný otvor zamurovať. Uplatnili si náhradu trov konania.
2. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 4C/2/2019-153 zo dňa 12.11.2021 žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10Co/148/2022 zo dňa 13.06.2023 na základe odvolania žalobcov rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2023, žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vzali žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie svojej žaloby neodôvodnili.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Súd doručil žalovanému späťvzatie predmetnej žaloby a vyzval ho, aby sa k späťvzatiu návrhu vyjadril. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby nevyjadril, pričom bol poučený, že v prípade, že sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky. Na základe uvedeného súd v zmysle § 145 CSP v spojení s § 146 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Žalobcovia podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2023, zároveň navrhli, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Tento svoj návrh neodôvodnili.
15. K návrhu žalobcov, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, sa žalovaný na výzvu súdu nevyjadril.
16. Žalobcovia sa týmto, podľa súdu, domáhali aplikácie § 257 CSP.
17. Trovy konania vynaložené v zmysle § 251 CSP znáša strana sporu alebo trvale zo svojho, alebo má nárok na ich náhradu. Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecne nákladovou povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité, zákonom vymedzené okolnosti. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša zo svojho. Zásada úspechu v spore sa premietla v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.
18. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Bola transformovaná do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená súdom tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (napr. späťvzatie) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
19. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia NS SR sp. zn.: 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často (dôvody) vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil.
21. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci Ustanovenie § 150 O.s.p. (v súčasnosti § 257 - pozn. súdu) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania apod. - viď NS SR 5Cdo/67/2010.
22. V danom prípade sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovanému proti žalobcom, keďže platí, že späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinili zastavenie konania. Zároveň je tak i vytvorený priestor pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP, aby súd ak dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre tieto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
23. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď už uvedené rozhodnutia 2MCdo 17/2009,5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012, ale napr. aj 5MCdo/17/2010) ustanovenie § 150 O.s.p., a teda v súčasnej právnej úprave mu korešpondujúce ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
24. Súd rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania pri jeho zastavení na základe späťvzatia žaloby je tak, z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP, povinný posúdiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými.
25. Aplikácie § 257 CSP sa dovolávajúci žalobcovia výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie § 257 CSP nijak neodôvodnili. Svoje osobné, majetkové a sociálne pomery, aj keď právne zastúpení advokátom, vôbec neozrejmili, aj keď sa jedná o ďalšiu okolnosť významnú pri skúmaní splnenia podmienok pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania podľa 257 CSP. Neozrejmili ani tie isté pomery na strane žalovaného.
26. Súd tak pre právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP nemal na prípadné jeho použitie dostatok dôvodov s poukazom na potrebnosť posúdenia celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Súd výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP nemohol vzhliadať/vidieť len v okolnostiach danej veci. Súd nemal priestor zaoberať sa ďalšími okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 257 CSP, ktorými sú najmä osobné, majetkové sociálne pomery účastníkov konania, tieto okolnosti zostali súdu neznáme, teda nebolo dostatočne/dôsledne konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a v čom sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP.
27. Zákon v § 257 CSP nestanovuje podmienky aplikácie tohto ustanovenia tak, že by museli byť zároveň splnené všetky relevantné dôvody, a že teda pri absencii čo i len jedného z nich už neprichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy. Civilný sporový poriadok tu ponecháva na voľnú úvahu súdu, ako posúdi relevantné okolnosti. Aby však súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex dôvodov významných z hľadiska ustanovenia § 257 CSP, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými (porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2006 a sp. zn. 5 MCdo 17/2010).
28. V danom prípade súd, rozhodujúc o návrhu žalobcov na aplikáciu na daný spor § 257 CSP a vychádzajúc len z nimi uvedených okolností ako i okolností zrejmých z obsahu súdneho spisu, nemal priestor zistiť v celej šírke komplex všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto ustanovenia, preto podľa tohto výnimočného ustanovenia nepostupoval a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinili zastavenie konania žalobcovia, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhli konanie zastaviť. Žalobcovia nepreukázali, že žalobu zobrali späť pre správanie žalovaného, ani že bola podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcov a žalovanému tak prináleží náhrada trov konania a súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
6
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).