Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/53/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti povinnému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX D., o vymoženie 1.548,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -79 zo dňa 15.11.2021, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 v odmieta.

III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „ Exekúciu zastavuje.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol, že poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 00581/10 zo dňa 15.03.2010, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.05.2010. Ďalej uviedol, že zo spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.05.2009 zmluvu o úvere. Posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou. Poukázal na to, že zo Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere vyplýva, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Dospel

k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a táto je v rozpore s ust. a nasl. ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/EHS. Súd preto exekúciu postupujúc podľa v spojení s Exekučného poriadku druhým výrokom tohto uznesenia zastavil. Citujúc ust. Exekučného poriadku uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

3. V zákonom stanovenej lehote podalo proti druhému výroku uznesenia odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Uviedlo, že je subjektom, ktorého sa výrok o trovách konania týka, pretože za účinnosti predchádzajúceho civilného procesného kódexu vstúpilo do konania ako vedľajší účastník, teda osobitný subjekt vystupujúci na ochranu spotrebiteľa. Zároveň citoval ust. prvá veta , v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak súd exekúciu zastavil, je potrebné konštatovať, že povinný bol v exekučnom konaní úspešný a patrí mu právo na náhradu trov konania. Rovnaké právo prislúcha aj združeniu, ktoré za účinnosti v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane povinného spotrebiteľa. Združenie podalo už pri vstupe do konania na podporu spotrebiteľa v roku 2011 Návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom súd prvým výrokom rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Nie je možné konštatovať, že exekučný súd si vo všetkých prípadoch plnil svoju zákonnú povinnosť a skúmal aj materiálnu vykonateľnosť exekučných titulov. Združenie upozorňovalo na neprípustnosť vedenia obdobných exekúcií, podávalo návrhy na zastavenie exekúcie a zohralo pozitívnu historickú úlohu pri ochrane spotrebiteľa. V súčasnosti už nemá ekvivalentné ust. , podľa ktorého bolo možné v určitých prípadoch odložiť rozhodnutia o trovách na dobu 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Napádaný výrok o trovách konania preto v súčasnej dobe nemá oporu v žiadnom ustanovení . Poukázalo na ust. a . Navrhlo, aby odvolací súd zrušil výrok o trovách a vec v rozsahu zrušenia vrátil na súd prvej inštancie na nové rozhodnutie.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že nesúhlasí s postavením povinného ako spotrebiteľa, keďže finančné prostriedky boli podľa vyhlásenia povinného v zmluve o úvere použité na účely podnikania povinného. Uviedol, že veriteľ nemá možnosť zisťovať, na aký účel boli prostriedky použité, preto je relevantné uvedenie účelu na ktorý boli prostriedky poskytnuté. Oprávnený je názoru, že zo zákona mu nevyplýva povinnosť, aby musel zisťovať na aký účel boli prostriedky skutočne použité. Na základe uvedeného mal za to, že vzhľadom na účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie charakteru zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPU) k týmto uviedol, že na prednej strane zmluvy o úvere povinný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s VPPU, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a nemá k ním výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že dlžník podpisom zmluvy o úvere, prejavil vôľu byť viazaný aj VPPU. Oprávnený mal za to, že rozhodcovskú doložku nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je dojednaná v neprospech spotrebiteľa a od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že časová verzia nevylučovala možnosť použitia rozhodcovskej doložky, pričom dojednaná doložka medzi účastníkmi konania je nevýhradnou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda nevyžaduje od povinného, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Čo sa týka prípustnosti použitia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch poukázal oprávnený na rozhodnutia českých súdov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že dojednaná rozhodcovská doložka bola v súlade s platnými právnymi predpismi, účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu, a teda nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti. Oprávnený taktiež vyslovil, že má za to, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný s prihliadnutím na dobré mravy. Na základe uvedeného má za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je potrebné odmietnuť.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

7. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah oprávneného a povinného, založený zmluvou o úvere je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko oprávnený vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval ako fyzická osoba. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ustanovenia , účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnom prípade je nevyhnutné konštatovať, že povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, takto nebol označený ani v zmluve ani nebolo preukázané, že by povinný akúkoľvek podnikateľskú činnosť vykonával. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by povinný nebol spotrebiteľom podľa , a teda nemožno vylúčiť ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, upravené v a nasl. . Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd mal za preukázaný charakter vzťahu medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah.

8. K právomoci exekučného súdu skúmať exekučný titul už Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

9. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku musí byť zastavená. (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ ... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“.(opäť ) Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1. novembra 2011.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. -15 ako aj vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie a to na návrh ako aj bez návrhu účastníka konania. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záberu, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať, a teda nariadenú exekúciu zastaviť. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul. Samotná rozhodcovská doložka, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu , týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv.

13. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú doložku je zväčša forma jej uzavretia, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Aj v predmetnom prípade preskúmavaná rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe uvedeného bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a opak nepreukázal ani oprávnený.

14. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

15. Čo sa týka neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, odvolací súd vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke poukazuje rovnako ako exekučný súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

16. V prejednávanom prípade bola v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru naformulovaná rozhodcovská doložka v znení, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

17. Z uvedeného znenia rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ síce má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním v prípade podania žaloby na rozhodcovskom súde. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že práve oprávnený je obdobných prípadoch takmer zakaždým žalujúcou zmluvnou stranou, pričom práve tento vopred naformuloval konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodnúť všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere, bez toho, aby povinný mohol tento výber ovplyvniť.

18. Z predmetnej doložky taktiež nie je zrejmé, že by oprávnený uviedol povinnému rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred všeobecným súdom. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že stanovenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch medzi účastníkmi tak, ako je to naformulované v predmetnom prípade, teda v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré mu priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov je nevyhnutné posúdiť predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku podľa , a teda neplatnú podľa .

19. Pre vedenie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania, a teda za predpokladu, že bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd postupoval vecne správne, ak exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie na podklade ktorého exekúcia začala, sa nestalo vykonateľným.

20. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd postupom podľa napadnuté rozhodnutie potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím (ďalej len „“), došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

23. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

26. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.05.2010.

28. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

29. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

30. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

31. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . V ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je teda prípustné odvolanie len v prípade, ak ho Exekučný poriadok pripúšťa.

32. Združenie na ochranu práv občana spotrebiteľa HOOS podalo odvolanie voči výroku, ktorým súd vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavené exekúcie samostatným uznesením. Citovaného ust. však neuvádza, že by voči takémuto uzneseniu bolo možné podať odvolanie.

33. Odvolací súd preto posúdil podané odvolanie ako neprípustné a ako také ho podľa odmietol.

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).