Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-5-2023.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Subarea
11Co/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX/XX, XXX XX B. C. D. – E., prechodne bytom F. XXX/XX, XXX XX B. C. D. – E., zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35511028, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX B. C. D. – E., zastúpenej: BARNA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nová ulica 150/6, 094 02 Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/38/2021-94 zo dňa 9. marca 2023, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu zastavil s poukazom na to, že dňa 13.2.2023 žalobca bez uvedenia konkrétneho dôvodu prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu v celom rozsahu späť a požiadal o zastavenie konania. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP bližšie neozrejmil.
3. Zo strany súdu prvej inštancie bola vec právne posúdená v zmysle ustanovení §144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a bez uvedenia dôvodu vzal svoju žalobu späť, je preto povinný nahradiť žalovanej trovy konania uplatnené prostredníctvom jej právneho zástupcu. Žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a neopísal ani osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu. Súd nezistil ani to, že by k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku určitého správania sa žalovanej alebo na základe mimosúdnej dohody. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že trovy na strane žalovanej mohli s ohľadom na späťvzatie pred začatím konania vzniknúť iba za prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrení vo veci, preto ani samotná výška trov nemôže zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa s ohľadom na pomery účastníka konania.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania bolo žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu podané v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žalobca uviedol, že žalobu podal vo vypätej životnej situácii, má 88 rokov a možno nesprávne pochopil vysvetlenie, ktoré mu bolo dané pred podaním žaloby. Po opätovnom objasnení veci vzal žalobu späť, preto považuje za spravodlivé, aby trovy konania znášal každý sám. Sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania.
6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo 17.5.2023. Uviedla, že s uznesením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasí. Poukázala na to, že žalobca v odvolaní argumentuje iba poukázaním na svoj vysoký vek, bližšie nešpecifikuje ani vypätú situáciu, v ktorej údajne žalobu podával. S ohľadom na vysoký vek nemal žalobca iniciovať zbytočné súdne konanie voči žalovanej, ktorá je jeho vnučkou. Pokiaľ žalobca argumentuje nesprávnym pochopením prvotného vysvetlenia, ktoré mu bolo dané pred podaním žaloby, žalovaná poukazuje na to, že spor trvá od roku 2019, pričom právni zástupcovia žalobcu v konaní vykonali viacero právnych úkonov, ktorých vykonanie museli nutne konzultovať so žalobcom. Žalobca teda musel byť dostatočne informovaný o tom, čo je predmetom sporu. Žalobca mal tiež zjavne dostatok finančných prostriedkov, nakoľko v spore platil postupne dvoch advokátov, ktorí ho právne zastupovali. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ako to vyplýva napr. z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2862/07.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR, II.ÚS 78/05).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Žalobca žiada aplikovať ustanovenie § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania medzi stranami sporu z dôvodu jeho vysokého veku a s ohľadom na to, že žalobu podal v nešpecifikovanej vypätej situácii a na základe zlého vyhodnotenia informácii, ktoré mu boli o veci poskytnuté.
13. Odvolací súd v zmysle odvolacích námietok žalobcu konštatuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 1 Dodatkového protokolu.
14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP.
15. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982).
16. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III.ÚS 292/07, či I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS 727/2000).
17. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I.ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
18. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I.ÚS 188/08 Sb. 49).
19. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.2.2009).
20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu z radov advokátov domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalobca podaním z 13.2.2023 prostredníctvom nového právneho zástupcu vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom k dôvodom uviedol iba to, že tak koná po tom, čo sa právny zástupca oboznámil so spisom. Žalobca tiež navrhol aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Tieto dôvody však žiadnym spôsobom nešpecifikoval.
21. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným, sociálnym pomerom strán sporu, a rovnako prihliada aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikovať ustanovenie o trovách konania podľa § 257 CSP.
22. Žalobca svoj návrh na postup podľa § 257 CSP v rámci späťvzatia žaloby nijak neodôvodnil a až v odvolaní poukázal na to, že žalobu podal vo vypätej situácii a na základe nesprávneho pochopenia vysvetlenia, ktoré mu bolo dané pred podaním žaloby. Ani v odvolaní však charakter ani okolnosti ním tvrdenej „vypätej situácie“ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nepreukázal. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podával žalobu po tom, ako súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 10C/52/2019 zo dňa 7.10.2019, na základe návrhu žalobcu zastúpeného už v tomto štádiu kvalifikovaným právnym zástupcom, neodkladným opatrením zakázal žalovanej nakladať s tam špecifikovanými spornými nehnuteľnosťami a zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už pred podaním žaloby vo veci samej komunikoval predmet sporu s právnym zástupcom z radov advokátov a jeho právam bola poskytnutá predbežná ochrana formou neodkladného opatrenia. Z uvedeného nevyplýva žiadna mimoriadna či inak vypätá situácia, za ktorej by žalobca nemal pred podaním žaloby dostatok času vec riadne premyslieť a jej jednotlivé skutkové a právne aspekty v potrebnom rozsahu vyhodnotiť za pomoci zvoleného právneho zástupcu, ktorý ho zastupoval už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a sociálne pomery strán sporu, súd mal síce za preukázané, že žalobca je vo vysokom fyzickom veku, avšak svoje majetkové a sociálne pomery v konkrétnostiach nijak neodôvodnil, nešpecifikoval a žiadnym spôsobom ich v konaní ani nepreukázal. Bolo primárne na žalobcovi, aby svoje prípadné nepriaznivé majetkové a sociálne pomery konkretizoval a preukázal, keďže samotný vyšší vek žalobcu nesvedčí o tom, že trovy konania nie je schopný uhradiť, prípadne že ich uhradenie bude mať na jeho pomery zásadný negatívny dopad. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP v napadnutom rozsahu výroku o trovách konania potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).