Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/113/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: ARVAL SLOVAKIA, s.r.o., Pribinova 4253/19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 890 487, zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému v 1. rade: VAN GU, s. r. o., Nobelova 5, Bratislava, IČO: 50 878 077 a proti žalovanému v 2. rade: Z. R., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, H. Z. H. N., zastúpeného JUDr. Danielom Kostolanským, advokátom, Štúrova 4, Piešťany, o zaplatenie 8 517,67 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 8 517,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne takto:

- zo sumy vo výške 1 143,72 eura od 28. 03. 2020 až do zaplatenia;

- zo sumy vo výške 1 640,44 eura od 28. 03. 2020 až do zaplatenia;

- zo sumy vo výške 1 640,44 eura od 28. 03. 2020 až do zaplatenia;

- zo sumy vo výške 1 640,44 eura od 28. 03. 2020 až do zaplatenia;

- zo sumy vo výške 339,41 eura od 28. 03. 2020 až do zaplatenia;

- zo sumy vo výške 2 113,22 eura od 28. 03. 2020 až do zaplatenia; v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29. 05. 2020 žiadal žalobca, aby mu žalovaní v 1. a 2. rade uhradili spoločne a nerozdielne sumu 8 517,67 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný v 1. rade a žalobca uzatvorili dňa 11. 12. 2018 Rámcovú zmluvu o nájme motorových vozidiel (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorej predmetom bola dohoda medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom o rámcových podmienkach nájmu motorových vozidiel a o poskytovaní technických a asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých vozidiel. Súčasťou Rámcovej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu účinné odo dňa 07. 12. 2018 (ďalej len „VOP“). Na základe Rámcovej zmluvy a v súlade so VOP bola ku každému prenajatému vozidlu uzatvorená osobitná Zmluva o nájme dopraveného prostriedku (ďalej len „Nájomná zmluva“), pričom žalovanému v 1. rade ako nájomcovi boli do dočasného užívania prenechané nasledovné motorové vozidlá:

- Škoda Kodiaq 2.0TDI 150 Style 4x4 AT na základe Objednávky č. XXXX.XXX.XXX, a

- Škoda Kodiaq 2.0TDI 150 Style 4x4 AT,

a to na základe Objednávky č. XXXX.XXX.XXX (ďalej spoločne len „Motorové vozidlá“). Predmetom Nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vo forme objednávok bol záväzok žalobcu zaobstarať pre žalovaného v 1. rade vozidlo s príslušenstvom, vybavením a príslušnými dokladmi podľa špecifikácie dohodnutej v konkrétnej Nájomnej zmluve, prenechať žalovanému v 1. rade vozidlo na dočasné užívanie, ako i poskytovať žalovanému v 1. rade v dohodnutom rozsahu technické a asistenčné služby týkajúce sa prenajatého vozidla a záväzok žalovaného v 1. rade toto vozidlo na dočasné užívanie prevziať a platiť žalobcovi za jeho užívanie nájomné, prípadne iné súvisiace platby. V zmysle článku 9.1 VOP „Odo dňa prevzatia Vozidla je Nájomca povinný platiť Prenajímateľovi Nájomné. Nájomné vrátane DPH je splatné mesačne vopred (t. j. Nájomné za príslušný kalendárny mesiac bude fakturované k 15. dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca), a to na základe faktúry

- daňového dokladu vystaveného Prenajímateľom. Lehota splatnosti Nájomného je štrnásť (14) dní odo dňa vystavenia faktúry“. Napriek skutočnosti, že žalobca žalovanému v 1. rade Motorové vozidlá riadne odovzdal a žalovaný v 1. rade Motorové vozidlá žalobcu počas trvania Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv užíval, žalovaný v 1. rade prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv a do dnešného dňa neuhradil žalobcovi splatné faktúry za nájomné (ďalej len „Faktúry“), a to č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. 15.12.2019, č. XXXXXXXX + dobropis č. XXXXXXXX k faktúre č. XXXXXXXX) a č. XXXXXXXX, spolu vo výške 10 654,83 eura. Neplnením záväzkov z Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv spočívajúcom v sústavnom neuhrádzaní Faktúr za nájom Motorových vozidiel, ktoré mal žalovaný v 1. rade vo svojom dočasnom užívaní porušil žalovaný v 1. rade svoje povinnosti vyplývajúce mu z Rámcovej zmluvy a na základe nej uzatvorených Nájomných zmlúv. Žalobca v dôsledku uvedeného pristúpil v zmysle článku 12.3. písm. a) VOP k ukončeniu Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv výpoveďou. V dôsledku neplnenia zmluvných záväzkov zo strany žalovaného v 1. rade a následného ukončenia zmluvného vzťahu založeného Rámcovou zmluvou a Nájomnými zmluvami bol žalovaný v 1. rade povinný žalobcovi odovzdať v zmysle článku 13.1. VOP Motorové vozidlá, ktoré mal vo svojom dočasnom užívaní. S účinnosťou od 17. 10. 2019 previedol bývalý jediný spoločník P.. Q. R. 100 % obchodný podiel v žalovanom v 1. rade na nového spoločníka a konateľa p. H. M. Z.. Podľa informácií žalobcu boli napriek zmene vlastníctva žalovaného v 1. rade užívateľmi Motorových vozidiel žalovaný v 2. rade a Q. R., pričom tak tomu bolo aj v čase ukončenia Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv. Pre účely prevzatia Motorových vozidiel udelil žalobca dňa 05. 02. 2020 spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o., IČO: 31 324 797 plnomocenstvo, v ktorom žalobca spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o. okrem prevzatia Motorových vozidiel splnomocnil aj na uskutočnenie všetkých úkonov súvisiacich so vznikom, zmenou a/alebo zánikom práv a povinností žalobcu vyplývajúcich z alebo súvisiacich s Rámcovou zmluvou a na základe nej uzatvorených Nájomných zmlúv, a to najmä, nie však výlučne, aby v mene žalobcu ako veriteľa postúpila pohľadávku, uzatvorila dohodu o pristúpení k záväzku/prevzatí dlhu s treťou osobou a súhlasila s pristúpením k záväzku/prevzatím dlhu treťou osobou. Spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o. udelila na základe tohto plnomocenstva v rovnakom rozsahu Substitučné plnomocenstvo dňa 05. 02. 2020 svojim zamestnancom, okrem iného aj p. D.. Splnomocnení zamestnanci spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. prevzali obe Motorové vozidlá od žalovaného v 2. rade. O odovzdaní Motorových vozidiel zo strany žalovaného v 1. rade bol spísaný protokol o odovzdaní vozidla (ďalej len „Protokol“). V Protokole sa žalobca a žalovaný v 2. rade dohodli na pristúpení žalovaného v 2. rade k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade vyplývajúcim z Rámcovej dohody a Nájomných zmlúv, nakoľko práve žalovaný v 1. rade bol reálnym užívateľom jedného z Motorových vozidiel. Pristúpením žalovaného v 2. rade k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade vyjadril žalovaný v 2. rade svoju vôľu stať sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi - žalovanom v 1. rade. Žalovaný v 2. rade dal pristúpením k záväzkom žalovaného v 1. rade žalobcovi ako veriteľovi žalovaného v 1. rade písomný prísľub, že popri žalovanom v 1. rade splní peňažné záväzky žalovaného v 1. rade vyplývajúce z Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv. Pristúpením k peňažnému záväzku sa teda pristupujúci dlžník zaväzuje plniť voči veriteľovi peňažný záväzok pôvodného dlžníka popri pôvodnom dlžníkovi. Nakoľko sú pôvodný dlžník a pristupujúci dlžník zaviazaní na plnenie peňažného záväzku solidárne, veriteľ je oprávnený žiadať splnenie peňažného záväzku od ktoréhokoľvek z nich alebo od oboch súčasne. Tak ako vyplýva zo znenia ust. , podmienkou pristúpenia k záväzku nie je súhlas dlžníka. Žalobca sa v tejto súvislosti odvolal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.: zo dňa 28. 06. 2012, podľa ktorého: „V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za

dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu).“ Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu pokúšal o riešenie vzniknutej situácie mimosúdnou cestou a výzvami na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27. 03. 2020 (ďalej ako „Výzvy“) vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v prípade jej neuhradenia bude žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Ani jeden zo žalovaných však zásielku obsahujúcu Výzvu v odbernej lehote neprevzal. Predmetnými Výzvami žalobca zároveň oznámil žalovaným, že v dôsledku omeškania s úhradou vyššie uvedených faktúr využíva svoje zmluvné oprávnenie vyplývajúce z bodu 8.6 VOP aby uspokojil časť neuhradenej pohľadávky zábezpekou - depozitom uhradeným zo strany žalovaného v 1. rade vo výške 2 784,72 eura, a to nasledovne:

- vo výške 647,56 eura na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy podľa jednotlivých Faktúr odo dňa splatnosti jednotlivých Faktúr do oznámenia o použití depozitu, t. j. do dňa 27. 03. 2020,

- vo výške 1 640,44 eura na istinu vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX, a

- vo výške 496,72 eura na časť istiny vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX. Na základe uvedeného žalobca eviduje splatné neuhradené Faktúry za nájom motorových vozidiel po čiastočnom uspokojení žalobcu použitím zábezpeky v celkovej výške 8 517,67 eura. Nakoľko do dnešného dňa neprišlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade ani žalovaného v 2. rade, uplatnil si žalobca aj úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne, počnúc dňom 28. 03. 2020 do zaplatenia (keďže úroky z omeškania do 27. 03. 2020 boli uspokojené zo zábezpeky).

2. Žalovaný v 1. rade sa k veci nevyjadril.

3. Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že je pravdou, že žalovaný v 1. rade a žalobca uzatvorili dňa 11. 12. 2018 Rámcovú zmluvu o nájme motorových vozidiel (ďalej len „Rámcová zmluva"), na základe ktorej bola uzatvorená ku každému prenajatému vozidlu uzatvorená osobitná Zmluva o nájme dopraveného prostriedku (ďalej len „Nájomná zmluva"), pričom žalovanému v 1. rade ako nájomcovi boli do dočasného užívania prenechané nasledovné vozidlá Škoda Kodiaq 2.0TDI 150 Style 4x4 AT na základe objednávky č. XXXX.XXX.XXX a Škoda Kodiaq 2.0TDI 150 Style 4x4 AT na základe objednávky č. XXXX.XXX.XXX (ďalej spoločne len „Motorové vozidlá"). Do dňa doručenia žaloby nemal žalovaný v 2. rade žiadnu faktickú vedomosť o skutočnosti, že žalovaný v 1. rade neplatil riadne nájom za vozidlá, ktorých výška predstavuje žalovanú sumu v tomto konaní. V spoločnosti žalovaného v 1. rade pracoval žalovaný v 2. rade na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec. O akýchkoľvek zmluvných vzťahoch so žalobcom a žalovaným v 1. rade nemal žalovaný v 2. rade žiadnu vedomosť a už vonkoncom mu nebol známy ich obsah práv a povinností. Z predložených listín, ktoré mu boli doručené zo strany súdu skutočne vyplynulo, že súčasťou Preberacieho Protokolu o odovzdaní vozidla je drobným (takmer nečitateľným) písmom uvedené, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba pristupuje k záväzkom z Rámcovej zmluvy uzatvorenej žalovaným v 1. rade a nájomných zmlúv. Žalobca sa v žalobnom návrhu odvolával a účelovo splnomocnením zamestnanca spoločnosti DEKRA podsúval, že Prevzatím vozidla a podpísaním odovzdávajúceho došlo k naplneniu formálnej a aj obsahovej stránke k pristúpeniu k záväzkom podľa ust. . Z ustálenej právnej teórie ale i samotnej súdnej praxe vychádzajúc z ust. , , , a a s prihliadnutím na ust. a a na platné prevzatie dlhu v zmysle ust. , a teda i analogicky k pristúpeniu k záväzkom sa vyžaduje písomná zmluva medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou, keďže pri tzv. kumulatívnom prevzatí dlhu podľa ust. nový dlžník preberá dlh vedľa pôvodného dlžníka (nie namiesto neho) zmluvou uzavretou medzi veriteľom a novým dlžníkom bez účasti pôvodného dlžníka. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie sa súdy v týchto prípadoch zaoberali otázkou platnosti prevzatia dlhu (analogicky i pristúpenie k záväzkom), ktorý vznikol pôvodnému dlžníkovi a dospeli vo všetkých prípadoch k záveru, že v prípade prevzatie dlhu v zmysle ust. od. 1 je vylúčené, keďže takéto prevzatie predpokladá písomnú dohodu medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom. K prevzatiu dlhu alebo pristúpeniu k záväzkom podľa súdov môže dôjsť len na základe písomnej dohody medzi veriteľom (žalobcom) a žalovaným ako novým dlžníkom podľa ust. a to isté platí aj pre pristúpenie k záväzku v zmysle . Listinný doklad, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o prevzatí záväzku žalovaným v 2. rade nemožno vyhodnotiť ako prejav vôle žalobcu uzavrieť so žalovaným v 2. rade dohodu o prevzatí záväzku, ak oaj podpis osoby konajúcej za žalobcu. Majúc za to, že uzavretie zmluvy predpokladá dva jednostranné

právne úkony obsahujúce zhodnú vôľu zmluvných strán smerujúce k uzavretiu zmluvy, pričom pre platnosť dohody o prevzatí dlhu aj pristúpení k záväzku si vyžaduje písomnú formu, takže pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúcich osôb, t. j. zmluvných strán, ktorý však v danom prípade absentuje. Z formálneho aj obsahového hľadiska absentuje predmet plnenia, ktorý je formálne označený avšak obsah práv a povinností, ktorý je podstatnou náležitosťou všetkých právnych úkonov v danom prípade absentuje, a preto v tomto možno vysloviť názor, že pokiaľ by aj z formálneho hľadiska bolo možné posudzovať daný úkon ako pristúpenie k záväzkom podľa ust. , tak s obsahového je takýto úkon absolútne neplatný. Napriek predloženej listine s vyhlásením žalovaného v 2. rade takmer nečitateľným písmom je jasné, že v danom prípade nedošlo k účinnému prevzatiu dlhu, ani k pristúpeniu záväzku, preto žalovaný sa dlžníkom, resp. spoludlžníkom nestala, a preto v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. V zmysle ust. predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Uvedené je mimo iné dôkladne odôvodnené i v Náleze Ústavného súdu SR, z 22. marca 2012.

4. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalovaný v 2. rade nepredložil žiadnym relevantným dôkazom, že pracoval na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec žalovaného v 1. rade (napr. pracovnou zmluvou, zoznamom zamestnancov žalovaného v 1. rade v danom období). Zároveň bol žalovaný v 2. rade spoločníkom a zároveň aj konateľom žalovaného v 1. rade v rokoch 2017 a 2018. Aj napriek tomu, že žalovaný v 2. rade nebol spoločníkom ani konateľom v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv mal žalobca za to, že mal vedomosť o týchto záväzkoch žalovaného v 1. rade. Aj napriek ukončeniu pôsobenia žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade P.. Q. R. (dnes už zosnulý), brat žalovaného v 2 rade, naďalej pôsobil v spoločnosti žalovaného v 1. rade a podpísal Rámcovú zmluvu a Nájomné zmluvy. Nemožno opomenúť fakt, že len 15 dní po ukončení pôsobenia žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade bola založená spoločnosť EKOTAL PLAST, s. r. o., IČO: 52 421 627, ktorej spoločníkom a konateľom bol P.. Q. R. a dňa 03. 06. 2021 sa konateľom stal žalovaný v 2. rade. Spoločnosť EKOTAL PLAST s.r.o. nenesie len zhodné obchodné meno, ako bolo pôvodne obchodné meno žalovaného v 1. rade, ale je aj situovaná v mieste pôvodného sídla Žalovaného v 1. rade (až do dňa predaja obchodného podielu P.. Q. R., t. j. do 16. 10. 2019). Nehovoriac o tom, že spoločnosť EKOTAL PLAST s.r.o. má v obchodnom registri zapísané úplne totožné predmety podnikania ako má v obchodnom registri zapísané žalovaný v 1. rade. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že bol len zamestnancom v spoločnosti žalovaného v 1. rade neobstojí, keďže sa nezakladá na pravde. Zo strany žalovaného v žalovaného v 1. rade predajom obchodného podielu pánovi H. M. Z., ktorý figuruje ako jediný spoločník v 9-tich obchodných spoločnostiach. Väčšina z týchto spoločností nemá konateľa (podobne ako spoločnosť žalovaného v 1. rade). S vysokou pravdepodobnosťou p. H. M. Z. skutočne neovláda tieto obchodné spoločnosti a ide len o nastrčenú osobu v už nefungujúcich obchodných spoločnostiach „čakajúcich“ na ex offo výmaz zo strany súdu. Okrem toho, že žalovaný v 1. rade už dlhodobo nemá ustanovený štatutárny orgán (od 16. 10. 2019), neuložil do zbierky listín účtovnú závierku za rok 2019, 2020 ani 2021. Spoločnosť žalovaného v 1. rade je nefunkčná, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nie je jej možné doručiť žiadne zásielky. Žalovaný v 2. rade sa teda očividne snaží účelovo zbaviť záväzkov, ku ktorým sa spolu so svojim bratom P.. Q. R. zaviazal. Pristúpenie k záväzku žalovaného v 1. rade zo strany žalovaného v 2. rade bolo vykonané riadne a spĺňa všetky zákonom predpokladané požiadavky. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody a súhlas pôvodného dlžníka s dohodou sa nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho

záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať ust. o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom. Pokiaľ nebolo inej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké (ust. ). Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku. Pre účely platného pristúpenia k záväzku musia byť splnené tieto predpoklady: 1. dohoda osoby, ktorá pristupuje k záväzku dlžníka s veriteľom, že splní jeho peňažný záväzok popri dlžníkovi a 2. písomná forma tejto dohody. Pristúpenie k záväzku nevyžaduje, aby s nim vyslovil súhlas dlžník, teda žalovaný v 1. rade. Vyžaduje iba písomnú dohodu medzi osobou pristupujúcou k záväzku a veriteľom. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS. 162/2012 zo dňa 22. 03. 2012, na ktorý odkazuje aj žalovaný v 2. rade dokonca ani nemusí ísť medzi osobou pristupujúcou k záväzku a veriteľom o dohodu, teda dvojstranný právny úkon, ale postačujú dva jednostranné právne úkony vykonané písomnou formou. Podľa ust. platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Právny úkon, ktorým došlo k pristúpeniu k záväzku je urobený v písomnej forme, v Protokole je zachytený prejav vôle riadne splnomocneného zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného v 2. rade. V Protokole je jasne a vyslovene uvedené, že odovzdávajúci (žalovaný v 2. rade) pristupuje k peňažných záväzkom žalovaného v 1. rade vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy a na základe nej uzatvorených Nájomných zmlúv. Predmet pristúpenia k záväzku je teda špecifikovaný riadne, určito a zrozumiteľne. Žalovaný v 2. rade tento právny úkon podpísal, čím prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu byť týmto právnym úkonom viazaný. Žalovaný v 2. rade konal pri podpise pristúpenia k záväzku ako fyzická osoba, pričom z ničoho nevyplývalo, že by konal za inú osobu, a teda pri podpise pristúpenia k záväzku konal vo vlastnom mene. Za žalobcu konal splnomocnený zástupca, spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o., ktorý bol autorizovaný na uskutočnenie všetkých úkonov súvisiacich so vznikom, zmenou a/alebo zánikom práv a povinností žalobcu vyplývajúcich z alebo súvisiacich s Rámcovou zmluvou a na základe nej uzatvorených Nájomných zmlúv, a to najmä, nie však výlučne, aby v mene žalobcu ako veriteľa postúpil pohľadávku, uzatvoril dohodu o pristúpení k záväzku/prevzatí dlhu s treťou osobou a súhlasil s pristúpením k záväzku/ prevzatím dlhu treťou osobou. Právny úkon, na základe ktorého došlo k pristúpeniu k záväzku podľa ust. je platný z dôvodu, že je vyhotovený v písomnej forme, pričom ide o dvojstranný právny úkon, na ktorom je zachytený prejav vôle žalobcu aj žalovaného v 2. rade byť viazaný týmto právnym úkonom, teda ide o dohodu o pristúpení k záväzku medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Argument žalovaného v 2. rade, že pristúpenie k záväzku je neplatné, je teda nedôvodný a neopodstatnený a žalovaný v 2. rade je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

5. Žalobca titulom svojho záverečného vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v tomto konaní je nesporné, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvoril rámcovú zmluvu (zmluvu o rámcových podmienkach nájmu motorových vozidiel a o poskytovaní technických a asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých vozidiel) a nájomné zmluvy k jednotlivým motorovým vozidlám, ktoré mu boli odovzdané a následne tieto vozidlá užíval žalovaný v 1. rade a ním poverené osoby. V zmysle rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv bol žalovaný v 1. rade povinný hradiť žalobcovi nájomné za užívanie predmetných vozidiel. Napriek skutočnosti, že žalovaný v 1. rade a ním určené osoby užívali motorové vozidlá žalobcu počas trvania Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv, žalovaný v 1. rade neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy a Nájomných zmlúv a žalobcovi neuhradil pohľadávku z nájomného (vo výške 8 517,67 eura s príslušenstvom), ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Rovnako nesporné je, že žalovaný v 2. rade fakticky užíval prenajaté vozidlá. Naďalej tak zostáva nesporným, že faktickým užívateľom motorových vozidiel bol žalovaný v 2. rade, ktorý sa pasívne legitimovaným v tomto spore stal na základe pristúpenia k záväzku v zmysle ust. , ktoré bolo dohodnuté v predloženom preberacom protokole, z ktorého vyplýva, že tento právny úkon spĺňa všetky formálne, ako aj obsahové predpoklady potrebné pre platné pristúpenie k záväzku, a to konkrétne že pristúpenie k záväzku bolo uskutočnené v písomnej forme, ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom z prejavu vôle jasne a výslovne vyplýva úmysel žalovaného v 2. rade týmto prejavom vôle pristúpiť k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade z rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv, a pristúpenie k záväzku obsahuje podpis žalovaného v 2. rade, ako pristupujúceho (ktorý konal vo vlastnom mene za seba, ako fyzickú osobu) ako aj podpis splnomocneného zástupcu žalobcu

(spoločnosti DEKRA s.r.o., ktorá bola na základe predloženého plnomocenstva autorizovaná uskutočniť v mene žalobcu predmetný právny úkon) (pričom rovnako predložené plnomocenstvá spĺňajú všetky náležitosti platného právneho úkonu). Rozhodnutie ÚS SR , na ktoré odkazoval žalovaný v 2. rade nie je aplikovateľné na tento spor vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade mal žalovaný v 2. rade pristúpiť k záväzku písomným vyhlásením a absentoval akýkoľvek prejav vôle veriteľa. Aj z predmetného rozhodnutia vyplýva, že na platnú dohodu veriteľa a pristupujúceho o pristúpení k záväzku postačujú dva jednostranné právne úkony vykonané písomnou formou. Pre účely pristúpenia k záväzku nebol potrebný súhlasný prejav vôle žalovaného v 1. rade, nakoľko pre platné a účinné pristúpenie k záväzku sa nevyžaduje súhlas pôvodného dlžníka. Pokiaľ by aj boli akékoľvek pochybnosti o platnosti a účinnosti pristúpenia k záväzku, v zmysle konštantnej judikatúry platí, že právne úkony sa majú vykladať nie tým spôsobom, aby bola umelo vyhľadávaná ich neplatnosť, ale naopak smerom k ich platnosti. Uvedený výklad nebude potrebný, nakoľko pristúpenie k záväzku spĺňa všetky náležitosti potrebné pre platnosť a účinnosť. Žalobca tak preukázal, že žalovaný v 2. rade v súlade s ust. platne a účinne pristúpil k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho je žalovaný v 2. rade zaviazaný splniť za žalovaného v 1. rade jeho peňažné záväzky vyplývajúce z rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv popri pôvodnom dlžníkovi, teda spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade a je pasívne legitimovaným v tomto spore. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca obranu žalovaného v 2. rade len za účelovú s cieľom vyhnúť sa úhrady plnenia za užívanie motorových vozidiel žalobcu. V prípade, ak by sa súd napriek vyššie uvedenému stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade žalobca žiadal, aby sa na úhradu pohľadávky žalobcu vo výške 8 517,67 eura s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe zaviazal žalovaného v 1. rade samostatne.

6. Žalovaný v 2. rade titulom svojho záverečného vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že úlohou súdu bude vo vzťahu k žalovanému v 2. rade posúdiť, či text pristúpenia k záväzku uvedený drobným písmom je právnym titulom na procesné postavenie žalovaného v 2. rade, pričom podľa ustálenej súdnej praxe toto možné nie je. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli uzavreté dva právne úkony, a to rámcová zmluva a nájomná zmluva, na základe čoho nie je možné považovať samostatné písomné vyhlásenie za natoľko relevantné, aby v zmysle tohto bolo možné k týmto dvom zmluvám považovať žalovaného v 2. rade za osobu, ktorá spolu so žalovaným v 1. rade zodpovedá žalobcovi. Nepodarilo sa dohľadať potvrdenie o pracovnom vzťahu žalovaného v 2. rade u žalovaného v 1. rade, pričom akákoľvek domnienka, že žalovaný v 2. rade bol v minulosti štatutárnym zástupcom spoločnosti EKOTAL s.r.o. nemá žiaden vplyv na prípadný prechod povinnosti vo vzťahu k žalobcovi.

7. Súd na pojednávaní dňa 11. 09. 2023 pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade podľa ust. , nakoľko žalovaný v 1. rade svoju neúčasť neospravedlnil. Právni zástupcovia žalobcu a žalovaného v 2. rade nemali na tomto pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po ich záverečnom vyjadrení vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. 1. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. na deň 13. 09. 2023, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Rámcovou zmluvou o nájme motorových vozidiel zo dňa 11. 12. 2018, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinné odo dňa 07. 12. 2018, objednávkou č. XXXX.XXX.XXX, objednávkou č. XXXX.XXX.XXX, faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX spolu s dobropisom č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, protokolom o odovzdaní vozidla Škoda Kodiaq, VIN: R., EČ: C. zo dňa 06. 02. 2020, plnomocenstvom žalobcu udelené spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. zo dňa 05. 02. 2020, substitučným plnomocenstvom spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. udelenom zamestnancovi A. D. zo dňa 05. 02. 2020, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27. 03. 2020 adresovanou žalovanému v 1. rade, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27. 03. 2020 adresovanou žalovanému v 2. rade, fotokópiou obálky nedoručenej zásielky žalovanému v 1. rade, fotokópiou obálky nedoručenej zásielky žalovanému v 2. rade, výpisom z obchodného registra spoločností žalobcu, žalovaného v 1. rade a EKOTAL PLAST s.r.o., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

9. Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

15. Podľa ust. § 630 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

16. Podľa ust. § 630 ods. 2 Obch. Z. zmluva vyžaduje písomnú formu.

17. Podľa ust. § 631 ods. 1 Obch. Z. prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

18. Podľa ust. § 634 ods. 1 Obch. Z. nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

19. Podľa ust. § 637 Obch. Z. po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

20. Podľa ust. (ďalej len „“) upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

21. Podľa ust. kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

22. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

23. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

24. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

27. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

29. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

30. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

31. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

32. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

34. Podľa ust. § 149 Civilného sporového konania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového konania skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového konania ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,

a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

38. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného v 1. rade a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej Rámcovej zmluvy o nájme motorových vozidiel zo dňa 11. 12. 2018 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. , takže za použitia ust. , podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzťahuje právny režim , ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade súd použil právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa ust. a nasl. .

39. V konaní mal súd jednoznačne z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalobca uzatvorili dňa 11. 12. 2018 Rámcovú zmluvu o nájme motorových vozidiel, ktorej predmetom bola dohoda medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom o rámcových podmienkach nájmu motorových vozidiel a o poskytovaní technických a asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých vozidiel. Súčasťou Rámcovej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu účinné odo dňa 07. 12. 2018. Na základe Rámcovej zmluvy a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami bola ku každému prenajatému vozidlu uzatvorená osobitná Zmluva o nájme dopraveného prostriedku, pričom žalovanému v 1. rade ako nájomcovi boli do dočasného užívania prenechané motorové vozidlá Škoda Kodiaq 2.0TDI 150 Style 4x4 AT na základe Objednávky č. XXXX.XXX.XXX a Škoda Kodiaq 2.0TDI 150 Style 4x4 AT, a to na základe objednávky č. XXXX.XXX.XXX. Predmetom nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vo forme objednávok bol záväzok žalobcu zaobstarať pre žalovaného v 1. rade vozidlo s príslušenstvom, vybavením a príslušnými dokladmi podľa špecifikácie dohodnutej v konkrétnej nájomnej zmluve, prenechať žalovanému v 1. rade vozidlo na dočasné užívanie, ako i poskytovať žalovanému v 1. rade v dohodnutom rozsahu technické a asistenčné služby týkajúce sa prenajatého vozidla a záväzok žalovaného v 1. rade toto vozidlo na dočasné užívanie prevziať a platiť žalobcovi za jeho užívanie nájomné, prípadne iné súvisiace platby. Napriek skutočnosti, že žalobca žalovanému v 1. rade predmetné motorové vozidlá riadne odovzdal a žalovaný v 1. rade tieto motorové vozidlá žalobcu počas trvania rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv užíval, žalovaný v 1. rade prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce z rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv a neuhradil žalobcovi splatné faktúry za nájomné č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXX + dobropis č. XXXXXXXX k faktúre č. XXXXXXXX) a č. XXXXXXXX, spolu vo výške 10 654,83 eura. V dôsledku neplnenia zmluvných záväzkov zo strany žalovaného v 1. rade a následného ukončenia zmluvného vzťahu založeného rámcovou zmluvou a nájomnými zmluvami bol žalovaný v 1. rade povinný žalobcovi odovzdať v zmysle článku 13.1. VOP Motorové vozidlá, ktoré mal vo svojom dočasnom užívaní. O odovzdaní predmetných motorových vozidiel zo strany žalovaného v 1. rade bol spísaný protokol o odovzdaní vozidla, v ktorom sa žalobca a žalovaný v 2. rade dohodli na pristúpení žalovaného v 2. rade k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade vyplývajúcim z rámcovej dohody a nájomných zmlúv, nakoľko práve žalovaný v 1. rade bol reálnym užívateľom jedného z týchto motorových vozidiel. Pristúpením žalovaného v 2. rade k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade vyjadril žalovaný

v 2. rade svoju vôľu stať sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi - žalovanom v 1. rade. Žalovaný v 2. rade dal pristúpením k záväzkom žalovaného v 1. rade žalobcovi ako veriteľovi žalovaného v 1. rade písomný prísľub, že popri žalovanom v 1. rade splní peňažné záväzky žalovaného v 1. rade vyplývajúce z rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu pokúšal o riešenie vzniknutej situácie mimosúdnou cestou a výzvami na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27. 03. 2020 vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v prípade jej neuhradenia bude žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Predmetnými výzvami žalobca zároveň oznámil žalovaným, že v dôsledku omeškania s úhradou vyššie uvedených faktúr využíva svoje zmluvné oprávnenie vyplývajúce z bodu 8.6 Všeobecných obchodných podmienok, aby uspokojil časť neuhradenej pohľadávky zábezpekou - depozitom uhradeným zo strany žalovaného v 1. rade vo výške 2 784,72 eura, a to vo výške 647,56 eura na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy podľa jednotlivých faktúr odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do oznámenia o použití depozitu, t. j. do dňa 27. 03. 2020, vo výške 1 640,44 eura na istinu vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX a vo výške 496,72 eura na časť istiny vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX.

Záväzok žalovaného v 1. rade 40. Nakoľko sa žalovaný v 1. rade v konaní vôbec nevyjadril, mal súd na základe vyššie uvedeného skutkového stavu jednoznačne preukázaného vykonaním predložených listinných dôkazov za to, že skutkový stav sa stal tak, ako to bolo opísané v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku, ktorý navyše žalovaný v 1. rade ani nerozporoval podľa ust. , a tak súd na základe uvedeného považoval žalovaného v 1. rade za dlžníka žalobcu, povinného mu zaplatiť dlžné nájomné v zmysle ust. a nasl. .

Záväzok žalovaného v 2. rade 41. Pri riešení otázky pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade súd jednoznačne použil gramatický výklad ust. , ktorý hovorí o pristúpení k záväzku. To, že záväzok existoval, bolo jednoznačne uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, čo znamená, že záväzok žalovaného v 1. rade mal súd za daný. Otázkou teda bol vznik záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcovi.

42. Súd sa pri riešení tejto otázky stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu majúc za to, že pristúpenie k záväzku žalovaného v 1. rade zo strany žalovaného v 2. rade bolo vykonané riadne a spĺňa všetky zákonom predpokladané požiadavky. V zmysle ust. predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody a súhlas pôvodného dlžníka s dohodou sa nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Pre účely platného pristúpenia k záväzku musia byť splnené tieto predpoklady: 1. dohoda osoby, ktorá pristupuje k záväzku dlžníka s veriteľom, že splní jeho peňažný záväzok popri dlžníkovi a 2. písomná forma tejto dohody. Pristúpenie k záväzku nevyžaduje, aby s nim vyslovil súhlas dlžník, teda žalovaný v 1. rade. Vyžaduje iba písomnú dohodu medzi osobou pristupujúcou k záväzku a veriteľom. Právny úkon, ktorým došlo k pristúpeniu k záväzku bol urobený v písomnej forme, v Protokole o odovzdaní vozidla je zachytený prejav vôle riadne splnomocneného zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného v 2. rade. V tomto Protokole je jasne a vyslovene uvedené, že odovzdávajúci (žalovaný v 2. rade) pristupuje k peňažných záväzkom žalovaného v 1. rade vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy a na základe nej uzatvorených Nájomných zmlúv. Predmet pristúpenia k záväzku je teda špecifikovaný riadne, určito a zrozumiteľne. Žalovaný v 2. rade tento právny úkon podpísal, čím prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu byť týmto právnym úkonom viazaný. Žalovaný v 2. rade konal pri podpise pristúpenia k záväzku ako fyzická osoba, pričom z ničoho nevyplývalo, že by konal za inú osobu, a teda pri podpise pristúpenia k záväzku konal vo vlastnom mene. Za žalobcu konal splnomocnený zástupca, spoločnosť DEKRA Slovensko s.r.o., ktorý bol žalobcom splnomocnený na uskutočnenie všetkých úkonov súvisiacich so vznikom, zmenou a/alebo zánikom práv a povinností žalobcu vyplývajúcich z alebo súvisiacich s Rámcovou zmluvou a na základe nej uzatvorených Nájomných zmlúv, a to najmä, nie však výlučne, aby v mene žalobcu ako veriteľa postúpil pohľadávku, uzatvoril dohodu o pristúpení k záväzku/prevzatí dlhu s treťou osobou a

súhlasil s pristúpením k záväzku/prevzatím dlhu treťou osobou. Právny úkon, na základe ktorého došlo k pristúpeniu k záväzku podľa ust. je platný z dôvodu, že je vyhotovený v písomnej forme, pričom ide o dvojstranný právny úkon, na ktorom je zachytený prejav vôle žalobcu aj žalovaného v 2. rade byť viazaný týmto právnym úkonom, teda ide o dohodu o pristúpení k záväzku medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.

43. V konaní nebolo sporným, že faktickým užívateľom motorových vozidiel bol žalovaný v 2. rade. Na platnú dohodu veriteľa a pristupujúceho o pristúpení k záväzku postačujú dva jednostranné právne úkony vykonané písomnou formou a pre účely pristúpenia k záväzku nebol potrebný súhlasný prejav vôle žalovaného v 1. rade, nakoľko pre platné a účinné pristúpenie k záväzku sa nevyžaduje súhlas pôvodného dlžníka.

44. Žalobca tak podľa názoru súdu preukázal, že žalovaný v 2. rade v súlade s ust. platne a účinne pristúpil k peňažným záväzkom žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho je žalovaný v 2. rade zaviazaný splniť za žalovaného v 1. rade jeho peňažné záväzky vyplývajúce z rámcovej zmluvy a nájomných zmlúv popri pôvodnom dlžníkovi, teda spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade a je pasívne legitimovaným v tomto spore.

45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu, pozostávajúcej z návrady nájomného zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku ako dôvodne podanej vyhovel.

46. Podľa ust. § 293 Obch. Z. ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

47. Podľa ust. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

48. Súd mal za to, že žalovaný v 1. rade tvoril spolu so žalovaným v 2. rade zmysle ust. ods. jeden a ust. nerozlučné spoločenstvo, pretože žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzkom žalovaného v 1. rade, na základe čoho sa stal žalovaný v 2. rade dlžníkom žalobcu popri pôvodnom dlžníkovi, teda žalovanom v 1. rade, a to s odkazom na ust. . Nakoľko teda žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade boli dlžníkmi žalobcu popri sebe, ich procesné spoločenstvo bolo nerozlučným a súd ich teda zaviazal na povinnosť plniť žalobcov dôvodne uplatnený nárok spoločne a nerozdielne.

49. Nezaplatením vystavených faktúr žalobcovi sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. a . Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne z jednotlivých súm z predmetných faktúr za obdobie od 28. 03. 2020 (deň nasledujúci po dni uspokojenia dovtedajších úrokov z omeškania, ktoré boli do 27. 03. 2020 uspokojené zo zábezpeky), nakoľko túto výšku mali zmluvné strany dohodnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu účinných odo dňa 07. 12. 2018 k Rámcovej zmluve o nájme motorových vozidiel zo dňa 11. 12. 2018, na základe čoho mal súd v zmysle ust. za to, že výšku úrokov z omeškania mali zmluvné strany dohodnutú, a preto pri stanovení výšky úroku z omeškania súd vychádzal z takto dohodnutej výšky úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovanými v1. a 2. rade.

50. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a trovy konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( v spojení sust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.