Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/81/2009

Potvrdené rozhodnutím 19CoE/4/2014
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX U., o vymoženie 135,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er/81/2009-21 zo dňa 05.12.2012 jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o nepripustení vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného."

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176 proti povinnému J. I., R.. XX.X.XXXX, I. XXX/X, XXX XX U., pre vymoženie 135,20 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a .

Exekučné konanie z a s t a v u j e .

O trovách exekučného konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku JUDr. Radima Kuchtu sp. zn. A 416/2008 zo dňa 21.4.2008, sa dňa 18.2.2009 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov dňa 6.4.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Podaním zo dňa 20.9.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava -Dúbravka, toho času so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 ( ďalej len „Združenie“) bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto exekučného konania.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia

exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu . Vedľajšie účastníctvo ( ) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo ( ) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia) je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie o vedľajšom účastníctve (vrátane ustanovenia ) nie je na exekučné konanie aplikovateľné ( ). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní neprichádza do úvahy, pričom uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo vydané už za účinnosti v znení po 15.10.2008, na ktorý sa odvolávalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom podaní. (Obdobne pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.9.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.10.2012.)

Vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní je vylúčené aj z dôvodu, že v tomto konaní sa nejedná o právny záujem na jeho výsledku, ale ide o nútený výkon rozhodnutia. V konečnom dôsledku, ak súd exekučné konanie (z dôvodov nižšie uvedených) zastavil, potom nemá žiaden význam vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania, ak sa v exekúcii nebude pokračovať. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove uznesením č.k. zo dňa 16.10.2012.

Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa. Súd tak postupoval aj bez návrhu, resp. bez toho, aby niektorý z účastníkov urobil vstup tohto združenia do exekučného konania sporným.

Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek právoplatnosti exekučného titulu, využil svoju právomoc a exekučný titul opätovne preskúmal aj z hľadísk vyjadrených v o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs (otázka viny obvineného), zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu), (neviazanosť súdu rozhodnutím v blokovom konaní), možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.

Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie . Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným

vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v . Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle je tak potrebné na účely vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v (resp. súčasnom Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v alebo b/ , alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( ) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 5.5.2010).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. -16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa rozhodcovský rozsudok obsahuje odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach ().

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 6 ods. 1 rozhodcovských pravidiel (publikovaných na www.iudicium.sk <http:// www.iudicium.sk>) vo veci samotnej rozhoduje rozhodca vždy rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok musí obsahovať odôvodnenie a musí byť podpísaný rozhodcom.

Podľa rozhodcovských pravidiel (použitie ) rozhodca postupuje v konaní podľa tam, kde tieto pravidlá ani dohoda strán nestanovenia inak. Vydanie rozhodcovského rozsudku pre omeškanie je vylúčené.

Náležitosťou rozhodcovského rozsudku je jeho odôvodnenie. Zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje, čo má odôvodnenie rozhodnutia obsahovať, a preto vzhľadom k tejto skutočnosti je za použitia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní potrebné aplikovať ustanovenie všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým je . Účelom zákona o rozhodcovskom konaní nie je a ani nebolo postihnúť všetky postupy a spôsoby činnosti rozhodcovských súdov (a to z dôvodu zachovania zmluvnej slobody medzi stranami rozhodcovskej zmluvy). Ak si však zmluvné strany neupravili v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne niektoré otázky súvisiace s rozhodcovským konaním a neupravuje ich ani zákon o rozhodcovskom konaní, použijú sa aj na rozhodcovské konanie primeraným spôsobom ustanovenia . V konečnom dôsledku aplikácia vyplýva aj z rozhodcovských pravidiel vrátane požiadavky odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.

Súd pri preskúmavaní rozhodnutia z hľadísk uvedených v zákone o rozhodcovskom konaní (45 ods. 2) dospel k záveru, že rozhodcovské rozhodnutie - exekučný titul, je nepreskúmateľný. Z exekučného titulu a jeho odôvodnenia vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie súdneho (a rozhodcovského) rozhodnutia. Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ďalej uviedol, čoho sa žalobca v rozhodcovskom konaní domáhal, na základe akých právnych skutočností, akými dôkazmi žalobca podložil svoje skutkové tvrdenia. Zároveň z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril, tak rozhodca vychádzal z obsahu spisu. Ako rozhodca uviedol v odôvodnení rozsudku, žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia ale nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, ktoré skutočnosti považuje rozhodca za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a hlavne ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia absentuje uvedenie akéhokoľvek zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca pri svojej rozhodovacej činnosti aplikoval.

Absencia náležitého odôvodnenia rozhodcovského rozsudku spôsobuje, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť a dochádza k porušeniu základného práva na súdu ochranu podľa tým, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia totiž musí účastníkom konania umožniť posúdiť, ako súd (rozhodca) v ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia potom tvorí súčasť spravodlivého procesu, čo sa nevyhnutne vzťahuje aj na rozhodcovské konania a rozhodnutia. Táto zákonná požiadavka v danom konkrétnom prípade nebola naplnená. Súd po preskúmaní exekučného titulu nezistil, že by boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez odôvodnenia v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a ani rozhodcovské pravidlá takýto postup rozhodcu neumožňovali.

Nedostatok odôvodnenia exekučného titulu potom spôsobil, že exekučný súd nemal možnosť zisťovať, či rozhodnutím rozhodcovského súdu nebolo žalobcovi priznané plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné alebo ktoré by bolo v rozpore z dobrými mravmi. Takúto vadu rozhodnutia súd nemôže v exekučnom konaní odstrániť. Takýto postup by potom znamenal suplovanie rozhodovacej činnosti rozhodcu, ktorý svojim postupom - nedostatkom riadneho odôvodnenia znemožnil súdu posúdiť exekučný titul z hľadiska ustanovení exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd zato, že boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

O trovách exekučného konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ( ).

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.