Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-67-2023.pdf
PDF · 143.51 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/67/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a členiek senátu JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu A. B., bytom v C., D. XXX/ XX, právne zastúpeného JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Vážska 308/45, IČO: 42 144 299, proti žalovaným 1/ E. C., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., F. XXX/X, 2/ Renáte Tehlárikovej, narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C., F. XXX/X, oboch právne zastúpených advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v C., G. H. XXXX/XX, IČO: 47 256 907, za ktorú koná JUDr. Barbora Koncová, o zaplatenie 2 503,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 21C/13/2021-190 zo dňa 12. júna 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 2 503,42 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 03.02.2021 do zaplatenia. Požadovaného plnenia sa domáhal titulom uzavretej zmluvy o dielo dňa 13.07.2019 a titulom vyúčtovania nákladov mailom zo dňa 07.09.2020 s presným vymedzením realizovaných prác, ako aj prác, ktoré museli byť realizované nad rámec dohodnutých prác a výkonov s tým, že nad rámec dohodnutej ceny za rozšírenie vodovodu a kanalizácie musel žalobca uhradiť sumu, z ktorej 1/7 predstavuje 1 258,85 eur, nad rámec dohodnutej ceny za výstavbu komunikácie musel zaplatiť sumu, z ktorej 1/7 predstavuje sumu 953,14 eur, ako aj náklady za vykonané úkony a uhradené náklady súvisiace so získaním podkladov k NN rozvodom a úpravy trafostanice vo výške, z čoho 1/7 predstavuje 291,43 eur. Žalovaní považovali nárok žalobcu za nedôvodný, tento v celom rozsahu popreli. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení zmluvy o dielo, ako aj ďalších povinností, vyplývajúcich priamo zo zákona. Žalobca po zistení, že projektová dokumentácia, podľa ktorej vyhotovil cenovú ponuku, je v rozpore so stavebným povolením, o tomto žalovaných vôbec neinformoval a pokračoval v realizácii diela, čím porušil svoju povinnosť podľa článku V. bod 2, článku VIII. zmluvy o dielo. Žalovaní nemali vedomosť o potrebe navýšenia ceny diela, nemajú dôvod plniť nad rámec dohodnutej ceny diela a nezaviazali sa formou dodatku k zmluve o dielo k takémuto plneniu. Žalovaní považovali konečnú cenu diela uvedenú v predmetnej zmluve za platnú.
3. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.07.2019 uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka objednávatelia I. E., J. E., E. C. (žalovaný 1/), I. C. (žalovaná 2/), D. K. L., M. E., I. E., D. H. N., A. B., bytom C., H. XXX/XX a zhotoviteľ A. B. – SZČO, so sídlom Trenčín, Jahodová 472/34 (žalobca). Predmetom zmluvy podľa článku II. bodu 1 zmluvy bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľov výstavbu „Kostolná – Záriečie u Zelnicovej cesty, inžinierske siete“ na pozemku KN-C parc. č. 537/1, 249/2, 170/3,614/1, 614/5, 518/2, 518/3, 249/3, 518/59, 518/60, 518/93, 518/96-101 v obci Kostolná - Záriečie, k.ú. Kostolná
- Záriečie vo vlastníctve objednávateľa podľa vypracovanej a objednávateľom odsúhlasenej projektovej dokumentácie a harmonogramu platieb, ktorý tvorí prílohu č. 1 a podľa rozpočtu diela, ktorý tvorí prílohu č. 2 tejto zmluvy v rozsahu a v súlade s právoplatným stavebným povolením, a to riadne a včas. Podľa bodu 2, vety druhej čl. II. iné práce ako požadované objednávateľom budú vykonané na základe osobitných písomných dohôd, podpísaných oboma zmluvnými stranami, v ktorých bude určený rozsah ako aj odmeny za takéto práce. Podľa čl. II. bodu 5 zmluvy o dielo objednávateľ sa zaväzuje zhotoviteľovi platiť cenu za zhotovenie diela formou záloh podľa prílohy č. 1, v prípade, že zhotoviteľ realizuje dielo riadne a v požadovanej kvalite. Podľa čl. IV. cena za dielo podľa bodu 1 je v konečnej výške 127 000,- eur a podiel žalovaných 1/ a 2/ je z nej 1/7-ina a objednávateľ bude uvedenú sumu uhrádzať zálohovými platbami zhotoviteľovi podľa prílohy č. 1. Podľa čl. IV. bodu 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že uvedená cena za dielo je konečná a nepodlieha zmene v dôsledku zvýšenia inflácie, ani v dôsledku nárastu indexu cien v stavebníctve. Podľa čl. V. bodov 1 a 2 objednávateľ má právo požadovať zmenu diela počas realizácie výstavby za podmienky, že všetky náklady spojené so zmenou diela alebo ktorejkoľvek jeho časti, najmä dodatočná cena za zmenu diela bude upravená písomným dodatkom zmluvných strán, ktorý musí obsahovať a špecifikovať presné zmeny v predmete diela ako aj termín, o ktorý sa riadne a včasné odovzdanie diela predlžuje, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. V prípade sporu ohľadne výšky ceny za zmenu diela zhotoviteľ predloží položkovú kalkuláciu ceny objednávateľovi. Pokiaľ bude zhotoviteľ požadovať akékoľvek dodatočné plnenie za vykonanie dodatočných prác nad rámec tejto zmluvy, oboznámi o tom objednávateľa písomne najneskôr do troch dní od vzniku udalosti, ktorá bola dôvodom pre túto požiadavku. Podľa čl. VI. bodu 1 zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že v priebehu realizácie diela bude cena za dielo uhrádzaná objednávateľom v súlade s čl. IV. bod 1. Podľa bodu 3 po prevzatí ukončenej stavby na základe preberacieho protokolu sa zhotoviteľ zaväzuje vystaviť zúčtovaciu faktúru, ktorú zhotoviteľ predloží objednávateľovi. Podľa čl. XIII. všetky zmeny k tejto zmluve vyžadujú dodatok v písomnej forme, ktorý bude odsúhlasený a podpísaný všetkými zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 272 ods. 2, § 536 ods. 1 a § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že predmetná zmluva o dielo je absolútne neplatná pre objednávateľom nedostatočne špecifikované dielo. Predmet diela bol dostatočne špecifikovaný v zmluve o dielo ako inžinierske siete na uvedených pozemkoch podľa projektovej dokumentácie v súlade s právoplatným stavebným povolením. V stavebnom povolení a územnom rozhodnutí bolo uvedené, ktorá projektová dokumentácia je pre dané dielo záväzná. Z tohto dôvodu skutočnosť, že pre predmetné inžinierske siete boli vypracované 2 projektové dokumentácie, a to jedna z 04/2017 a druhá z 10/2018, obe z času pred podpisom predmetnej zmluvy o dielo, a tvrdenie žalobcu, že pri tvorení cenovej ponuky nemal k dispozícii projektovú dokumentáciu z 10/2018, nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy o dielo. Žalovaná 2/ a svedkovia Obdržal a Altperger v zásade potvrdili, že bola snaha získať stavebné povolenie na základe tejto projektovej dokumentácie, ale na stavebnom úrade nebola priechodná. Všetci vlastníci sa zhodli na tom, že treba objednať novú projektovú dokumentáciu od D. O.. Projektovú dokumentáciu z 10/2018 dal vypracovať D. O. na základe objednávky žalobcu. Túto podľa svedka D. O. overil stavebný úrad a na základe nej bolo vydané stavebné povolenie. Overenú projektovú dokumentáciu žalobca mal k dispozícii. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmenu v projektoch zistil prostredníctvom geodeta pri vytyčovaní stavby v apríli 2020 a PD z 10/2019 dostal až koncom roka 2019, v danej veci nanajvýš došlo k zmene pokynov, čo nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo, preto súd predmetnú zmluvu o dielo považoval za platnú podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka.
4. Žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia nákladov na práce a materiál vykonané nad rámec dohodnutých prác v predmetnej zmluve o dielo vo výške 2 503,42 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadny písomný dodatok k zmluve o dielo vyhotovený nebol. Žalobca nepreukázal, že žalovaní súhlasili s navýšením ceny diela ústne. Nedošlo k osobnému stretnutiu všetkých vlastníkov so žalobcom za tým účelom, aby vlastníci odsúhlasili zvýšené náklady na kanalizáciu a cestu. Všetci sa stretli až po ukončení výstavby sietí. Žalobca nezaslal ani prvé preddavkové faktúry, ani zúčtovaciu
faktúru. V apríli 2020 mali všetci vlastníci stretnutie, kde žalobca oznámil, že bola chyba v projektovej dokumentácii od D. O., a vzniknutú škodu si započíta s nejakými bližšie neuvedenými pohľadávkami, ktoré má s Ing. Peciarom. Potom prišiel mail o škode vo výške 6 000,- eur, ďalší o škode 15 000,- eur. Svedok N. uviedol, že bolo stretnutie s vlastníkmi, kde žalobca hovoril, že treba zaplatiť práce navyše, ale že si to vysporiada s D. O.. Od nich ako vlastníkov nežiadal žalobca súhlas s prácami naviac, to, že sa urobili práce naviac im oznámil až potom, čo boli spravené. Následne bola písomná výzva od žalobcu, kde vyčíslil koľko má kto zaplatiť. Z uvedeného súd vyvodil, že žalobca práce nad rámec zmluvy vykonal bez predchádzajúceho súhlasu žalovaných a bez predchádzajúceho písomného oznámenia potreby týchto prác naviac. Podľa názoru súdu v danej veci došlo k zmene projektovej dokumentácie, čo sú v podstate pokyny pre vyhotovenie diela, čo nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo, ale zhotoviteľovi ukladá povinnosť postupovať podľa § 551 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Výšku ceny za dielo upravuje § 547 a nasl. Obchodného zákonníka. Náhrady nákladov za práce vykonané naviac si mohol žalobca u žalovaného uplatniť podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny. Žalobca potvrdil, že o zmene projektovej dokumentácie sa dozvedel minimálne koncom roka 2019 a najneskôr od geodeta niekedy v apríli 2020, pričom žalovanému a ostatným objednávateľom oznámil len všeobecne potrebu zvýšenia ceny za už naviac vykonané práce na stretnutí dňa 07.07.2020, a až e-mailom zo dňa 07.09.2020 určil zvýšenú cenu, čo súd nepovažoval za určenie zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, v dôsledku čoho žalobcovi zanikol nárok na určenie zvýšenia ceny podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka a zároveň aj nárok na zaplatenie navýšenej ceny od žalovaných. Keďže súd považuje predmetnú zmluvu o dielo za platnú, nemôže nárok žalobcu posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Cena diela bola určená rozpočtom podľa prílohy č. 2 zmluvy o dielo fixnou konečnou cenou 127 000,- eur. Zmluvne bolo dohodnuté, že žalobca ako zhotoviteľ pre prípad ďalšej úhrady za vykonanie dodatočných prác nad rámec zmluvy o tom objednávateľov písomne najneskôr do troch dní od vzniku udalosti oboznámi. Práce naviac neboli zo strany žalobcu dopredu oznámené žalovaným a už vôbec nie písomne. Žalobca konal v rozpore s písomnou zmluvou o dielo, na základe ktorej vykonával dielo, a pokiaľ na tomto diele vznikla potreba prác naviac (ako tvrdil), nepostupoval podľa zmluvných dojednaní, nepredložil položkovú kalkuláciu novej ceny objednávateľom. Žalobca konal aj v rozpore s čl. XIII. zmluvy, podľa ktorého všetky zmeny k tejto zmluve vyžadujú dodatok v písomnej forme, ktorý bude odsúhlasený a podpísaný všetkými zmluvnými stranami. Prípadné ústne dohody o zmene predmetnej zmluvy o dielo (ktoré neboli preukázané) sú absolútne neplatné pre nedodržanie písomnej formy, čo v danej veci spôsobuje nemožnosť súdnou cestou sa domáhať zaplatenia navýšenia ceny.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa odvolacím návrhom domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov sa žalobcovi javí, že konanie nebolo vedené v zmysle zásady rovnosti zbraní a súd svojvoľným spôsobom rozhodol, nevysporiadal sa riadne s procesnými návrhmi žalobcu, pri rozhodovaní vo veci nebral do úvahy výpovede troch svedkov, ktorí vypovedali a dosvedčovali skutkové tvrdenia žalobcu, pričom v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, z ktorých by vyplynuli ďalšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie v tejto veci sa rozhodnutie súdu javí ako prekvapivé, nedostatočne odôvodnené a vychádzajúce iba z ľubovôle sudcu. Uviedol, že pre dostatočné zistenie skutkového stavu bolo potrebné poznať aj spisový materiál zo stavebného úradu týkajúci sa stavby jednotlivých inžinierskych sietí. Stavebný úrad Kostolná-Záriečie súdu zaslal stavebné povolenie na stavbu „Kostolná-Záriečie u Zanicovej cesty, inžinierske siete“ SO01 komunikácie. Po námietke zo strany žalobcu, že stavebné povolenie na komunikácie nie je dostatočným dôkazom o skutočnosti, že stavebné povolenie bolo vydané na základe nesprávnej projektovej dokumentácie, na podklade ktorej by nebolo možné niektoré stavby postaviť, súd už odmietol tento dôkaz vykonať, to malo za následok, že žalobca nemal možnosť uniesť dôkazné bremeno. Žalobca nenavrhoval dôkazy, ktoré by boli zjavne neodôvodnené. Pre prípad ustálenia hodnoty bezdôvodného obohatenia navrhoval, aby vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie na hodnotu výstavby inžinierskych sietí, na čo potreboval spisový materiál zo stavebného úradu, ktorý súd odmietol vyžiadať. Uviedol, že o nahliadnutie do spisu stavebného úradu sa dožadoval aj sám, čo mu však zo strany úradu umožnené nebolo. Súd prvej inštancie nepoňal do rozsudku výpovede svedkov, a to výpoveď I. E., N. E. a I. B., ktorých navrhol žalobca. Ich svedecké výpovede pritom potvrdzovali vo viacerých bodoch skutkové tvrdenia žalobcu. Rozsudok je preto nedostatočne odôvodnený. Na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie o nedostatku náležitej starostlivosti zo strany žalobcu žalobca zastával názor, že dielo nebolo v niektorých častiach v zmysle schválenej
PD realizovateľné, preto muselo dôjsť k jeho zmene. Žalobca projektovú dokumentáciu poznal, avšak vykonanie diela na základe projektovej dokumentácie a schváleného stavebného povolenia nebolo objektívne možné. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové tvrdenie týkajúce sa vyhotovenia vody a kanalizácie. Žalobca dňa 15.12.2019 písal všetkým účastníkom zmluvy o dielo, že sa podarilo dokončiť vodovod (nie kanalizáciu). Až v maily zo dňa 22.01.2020 žalobca uvádza, že sa vyskytol problém týkajúci sa kanalizácie, ktorý je potrebné riešiť. Žalobca presne popisuje, že problém bol v nesprávnom zameraní jestvujúceho pripojenia. Zástupcov TVK žalobca zavolal v určitom štádiu rozpracovanosti prípojky kanalizácie, teda keď si bol vedomý, že kanalizácia ešte nie je úplne hotová a nespĺňa všetky požiadavky. Pokiaľ by už boli kanalizačné potrubia umiestnené tak, že by ich bolo nutné odkopávať úplne vrátane štrkopiesku a ostatných náležitostí-naviac náklady by boli oveľa väčšie ako v konečnom dôsledku vznikli. Súd nesprávne ustálil aj skutkové zistenia týkajúce sa projektových dokumentácií, s ktorými sa v priebehu vykonávania diela pracovalo. Dokumentácie boli tri. Prvá bola dokumentácia z roku 2017, ktorá bola žalobcovi odovzdaná na vypracovanie cenovej ponuky. Druhá projektová dokumentácia bola z roku 2019, pričom tá mala byť zmenená, a jej zabezpečením bol poverený Ing. Marián Peciar. Boli aktualizované len dátumy a inou farbou boli zakreslené vedenia, ale návrh riešenia bol rovnaký. V tomto smere žalobca postupoval aj pri výstavbe diela v zmysle týchto projektových dokumentácií. Problém nastal pri časti kanalizácia a komunikácia, kde sa projektová dokumentácia musela meniť znova, a to v čase, keď dielo už bolo rozpracované podľa dokumentácie z roku 2017, resp. 2019 (v tejto časti išlo o odlišný projekt a v tejto časti bola zmluva neplatná pre nedostatočnú špecifikáciu diela). V priebehu vykonávania prác došlo k situáciám a rozhodnutiam orgánov, ktoré mali za následok, že došlo k vydaniu vecne nesprávnych a neuskutočniteľných úkonov (nesprávne projektové dokumentácie). Keďže sa na tieto pochybenia došlo až v priebehu vykonávania diela zo strany žalobcu, žalobca sa zachoval tak, aby chránil svoj majetok, ako aj majetok ostatných osôb, aby v čo najkratšom čase bolo z jeho strany možné práce ukončiť a tieto odovzdať. Úkony, ktoré bolo potrebné zo strany zhotoviteľa urobiť, zhotoviteľ starostlivo vykonal, čím si splnil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. a pokiaľ by tieto nevykonal mohla by voči nemu byť vyvodená zodpovednosť za oneskorené dodanie diela. Žalobca uviedol, že síce podpísal zmluvu o dielo ako fyzická osoba- podnikateľ, cenovú ponuku predkladal s vedomím, že nejde zarobiť na výstavbe sietí, ale zrealizuje výstavbu inžinierskych sietí, čím zhodnotí aj svoj vlastný pozemok. V tomto zmysle sa aj s ostatnými vlastníkmi pozemkov dohadovali, ktorí chceli, aby výstavba inžinierskych sietí bola čo najlacnejšia a na začiatku vykonávania diela nevyžadovali žiadne účtovné doklady. Ostatní objednávatelia mu na požiadanie posielali bez akýchkoľvek dokladov platby a všetko prebiehalo vždy podľa ich ústnej dohody. Dohoda medzi zhotoviteľom, ktorý bol zároveň aj v pozícii jedného z objednávateľov, a ostatnými objednávateľmi bola taká, že práce budú vykonávané za náklady, čo sa aj stalo. Písomná zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená sa v zásade nerealizovala, nakoľko došlo k rôznym modifikáciám. O potrebe zvýšenia prác žalobca informoval žalovaných bezprostredne po tom, čo sa o ich potrebe dozvedel, pričom tieto nevedel v tom čase kvalifikovať a ich výšku sa dozvedel až v čase, keď tieto práce vykonával. Túto skutočnosť niektorí objednávatelia a medzi nimi aj žalovaní zneužili a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatili. Súd vykonanie dôkazov zamietol čím znemožnil žalobcovi uplatňovanie svojich procesných práv, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca svoje dôkazy navrhol včas, nemôže byť preto uplatnená námietka koncentrácie konania. Súd nevyžiadal spisový materiál zo stavebného úradu Kostolná – Záriečie, čím znemožnil žalobcovi preukázanie skutkových tvrdení a vyvrátenie tvrdení protistrany a niektorých svedkov. Pokiaľ by sa vychádzalo zo záveru, že zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom, pri vykonaní diela sa v jej zmysle nepostupovalo zo strany objednávateľov, ani zo strany zhotoviteľa. Bez písomného dodatku bol zmenený rozsah diela, čo objednávatelia nenamietali, pretože sa na tom zmluvné strany dohodli, zároveň došlo k zmene ceny diela, tiež bez písomného dodatku. Spôsob platenia ceny za dielo sa nevykonávalo v zmysle zálohových faktúr, ale čiastkové finančné plnenia posielali objednávateľa na základe písomnej výzvy (e-mail, sms komunikácia) čo nebolo potvrdené písomným dodatkom k zmluve. Dielo sa realizovalo v priateľskom duchu viacerých spoluvlastníkov pozemkov, čo fungovalo až do času, kým nedošlo k zisteniam, že existujú chyby v projektovej dokumentácií a k nutnosti vyvodenia zodpovednosti za chyby v dôsledku ktorých bolo v zmysle schválenej projektovej dokumentácie dielo nerealizovateľné. Až do toho času pri všetkých úkonoch pri vykonávaní diela, ktoré boli v rozpore s písomným znením zmluvy, žiadna zo strán nenamietala ich rozpor so zmluvnými ustanoveniami, napriek tomu bez výhrad plnila a až v čase keď bolo dielo ukončené, a teda už nebolo čo od zhotoviteľa požadovať došlo k obštrukcií zo strany žalovaných a ďalších spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli, že nezaplatia zvýšenie, ku ktorému došlo v dôsledku z dôvodov, ktoré nespočívali na strane žalobcu. V odvolaní poukázal na to, že oprávnenie na vykonávanie živnosti mu zaniklo dňa 01.06.2021,
preto z jeho strany po vznesení tejto námietky nebolo možné faktúry vystaviť, zánikom živnostenského oprávnenia však nárok žalobcu nezaniká. Namietal, že sa súd nevysporiadal so zmenou označenia žalobcu v zmysle návrhu žalobcu uvedeného v písomnom podaní zo dňa 16.05.2023. Faktúra má účtovný a evidenčný charakter, ale nepredstavuje titul na základe ktorého pohľadávka žalobcu vznikla. Pokiaľ ide o zvýšené náklady za dielo, súd aplikoval § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobca neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. Žalobca na osobnom stretnutí dňa 07.07.2020 vlastníkom pozemkov oznámil, že sú chyby v projektovej dokumentácií týkajúcej sa kanalizácie, pričom tieto chyby sú zásadného charakteru a napriek tomu, že táto projektová dokumentácia bola schválená, pokiaľ by vykonával dielo v zmysle tejto projektovej dokumentácie, nebolo by bolo skolaudovateľné. Tieto skutočnosti boli ďalej komunikované aj prostredníctvom e-mailov a sms správ. V danom čase žalobca nevedel koľko bude stáť prestavba kanalizácie do stavu, ktorý by bol skolaudovateľný, a ktorý by spoločnosť TVK, a.s. prevzala. V danom čase žalobca nemohol zvýšenú cenu vedieť a dozvedel sa ju až po vykonaní opravy týchto prác. Hodnota ceny prác nad rámec pôvodne predpokladaných prác bola primeraná a sám žalobca z nej plnil za seba 2/7, preto nebolo v jeho záujme vykonávať a platiť za práce nad rámec pôvodne predpokladaných. Nie je možné stotožniť sa s názorom súdu, že žalobca prekročil a nesplnil zákonom stanovanú lehotu „bez zbytočného odkladu“, preto mu nárok zaniká. Súd argumentuje absolútnou neplatnosťou dohody o zmene ceny. Pre nedodržanie písomnej formy, ale nezaoberal sa nárokom, ktorý vznikol žalobcovi z neplatného právneho úkonu. Aj v tomto prípade platí, že vykonaním diela zo strany žalobcu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a žalobca má nárok na zaplatenie sumy 2.503,42 eur. Žalobca má za to, že zmluva o dielo v časti týkajúcej sa výstavby kanalizácie a komunikácie je absolútne neplatná, absentuje v nej dostatočne určený predmet diela. Dielo, ktoré malo byť predmetom plnenia zo strany zhotoviteľa, nebolo objednávateľom dostatočne špecifikované, čím nebolo spôsobilé založiť účinky zhodného prejavu vôle pre nedostatok náležitosti zmluvy o dielo. Túto skutočnosť súd nesprávne právne posúdil, v čoho v dôsledku došlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.
6. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že argumentáciu žalobcu považujú za zmätočnú, keď na jednej strane žalobca uvádza, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, no na druhej strane uvádza, že súd nebral do úvahy výpovede troch svedkov. Samotná skutočnosť, že súd neprihliadal na niektoré výpovede predsa neznamená, že by nebol vykonaný dôkaz – výsluch svedka. K údajnému nevykonaniu dôkazov navrhovaných zo strany žalobcu žalovaní poukázali na to, že konajúci súd vykonal azda všetky sporovými stranami navrhované dôkazy a to aj napriek opakovaným námietkam zo strany žalovaných, vzhľadom na ich absolútnu neúčelnosť a nehospodárnosť, preto sa predmetná námietka zo strany žalobcu javí byť účelová. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z výsluchov svedkov mohli „vyplynúť ďalšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie“ na žiadnom mieste v podanom odvolaní ani v priebehu prvoinštančného konania žalobca tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nekonkretizuje ani nešpecifikuje. Vo vyjadrení tiež zdôraznili to, čo tvrdili počas celého konania a to, že pokiaľ chcel byť žalobca v konaní úspešný, bolo na ňom aby uniesol dôkazné bremeno o existencii dohody medzi ním a žalovanými o zvýšení ceny diela a to v predpísanej forme tak, ako sa zmluvne dohodli. Žalovaným vôbec nie je zrejmé, ako chcel tieto skutočnosti preukázať žalobca výsluchom svedkov a z nich vyplývajúcich prípadných (nekonkretizovaných) ďalších skutočností. K námietke žalobcu, že súd síce vypočul navrhovaných svedkov, avšak na dostatočné zistenie skutkového stavu bolo potrebné poznať aj spisový materiál zo stavebného úradu týkajúci sa stavby jednotlivých inžinierskych sietí uviedli, že žalobca je účastníkom stavebného konania, tak má sám prístup do stavebného spisu, preto nemôže obstáť jeho tvrdenie, že mu nebolo umožnené do spisu nahliadnuť. Ani žalobcom deklarovaná chybovosť projektovej dokumentácie v stavebnom konaní nemá žiadny vplyv na cenu diela dohodnutého so žalovanými a pokiaľ v priebehu realizácie diela na takúto skutočnosť prišiel, mal to vopred žalovaným oznámiť. K námietke, že súd do svojho rozsudku nezahrnul výpovede svedkov I. E., N. E. a I. B. uviedli, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí uviesť ako sa vysporiadať so všetkými vykonanými dôkazmi, jeho odôvodnenie má byť však také, aby bez akýchkoľvek pochybností dával odpoveď na zásadné otázky, ktoré boli predmetom konania, čo podľa názoru žalovaných súd dodržal. Nad rámec uvedeného žalovaní poukazujú na výpoveď p. B., z výpovede ktorého jednoznačne vyplynulo, že pri realizácií diela došlo k pochybeniu na strane žalobcu ako zhotoviteľa, ktorý nedodržal požiadavky TVK, a.s. a nedodržal ani platné STN. Odvolanie
žalobcu považovali za nedôvodné a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Ustanovenie § 365 ods. 1 CSP upravuje, že odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami v tomto zákonnom ustanovení vymenovanými. V podanom odvolaní žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností; podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a dospel k záveru, že námietky odvolateľa nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.
11. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Pri zisťovaní skutkového stavu súd vychádza zo skutkových tvrdení procesných strán. Stranu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore.
12. V posudzovanej veci žalobca v podanom odvolaní akcentoval, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahol podľa názoru žalobcu takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. V odvolaní jednak namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, keďže si súd nevyžiadal spisový materiál zo stavebného úradu Kostolná - Záriečie, čím žalobcovi znemožnil preukázanie skutkových tvrdení a vyvrátení tvrdení protistrany a niektorých svedkov, čo malo tiež za následok stratu možnosti žalobcu dať vyhotoviť znalecký posudok na hodnotu – cenu stavby sporných stavebných objektov. Žalobca doplnil, že nenavrhoval dôkazy, ktoré by boli zjavne neodôvodnené a nemali vzťah k prejednávanej veci.
13. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP tak, ako sa tomu podaným odvolaním žalobca domáhal. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe súdu pri uskutočňovaní procesných práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje na to, že ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo napravenie správneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.).
14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.ÚS 251/03).
15. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa dokazovania odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie je časť civilného súdneho konania v rámci ktorej si súd vypára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.
16. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy (III.ÚS 332/09). Z práva na spravodlivý súdny proces zároveň vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu bolo najvyšším súdom ustálené, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z akých dôvodov, tak neurobil. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 22.05.2023 z ktorej vyplýva, že súd konštatoval, že vykonané dokazovanie považuje za dostačujúce k tomu, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté, preto návrh žalobcu na dokazovanie nebude akceptovať a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a s poukazom na vyhlásené uznesenie v bode 32. odôvodnenia uviedol, že zadováženie celého spisu zo stavebného úradu a prípadné znalecké dokazovanie nevykonal, nakoľko toto smerovalo k nároku z bezdôvodného obohatenia v dôsledku absolútne neplatnej zmluvy o dielo, ktorý ale v tomto prípade vzniknúť nemohol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že žalobcom navrhované dôkazy sú vzhľadom na prijatý záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu irelevantné, keďže skutočnosti, ktoré nimi mali byť preukázané neovplyvnia súdom vyslovený názor na dôvodnosť/nedôvodnosť uplatneného nároku. Z hľadiska dokazovania ide o nadbytočný dôkaz, čo znamená, že argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
17. V závislosti od toho aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na vady konania a vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád (vady skutkových zistení uvedené v písm. e/, f/ a g/) alebo vád právnych (nesprávne právne posúdenie veci – písm. h/).
18. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.
19. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú: chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdom prvej inštancie. V súdenom spore odvolacím súdom neboli zistené v postupe súdu prvej inštancie pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho hodnotenie nepredstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces tak, ako ho podaným odvolaním namietal.
21. Pokiaľ ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
22. Uplatnenou žalobou sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal zaplatenia sumy 2.503,42 eur s príslušenstvom. Rozhodujúcou skutočnosťou, od ktorej odvodzoval svoj nárok bolo tvrdenie žalobcu, že so žalovanými (ako aj ďalšími spoluvlastníkmi) uzatvoril dňa 13.07.2019 podľa § 536 a nasl. Obch. zák. zmluvu o dielo, podľa ktorej bol ako zhotoviteľ povinný dodať dielo tak, ako vyplýva z uzavretej zmluvy a žalovaní ako objednávatelia boli povinní zaplatiť za dielo cenu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu predmetných pozemkov, na ktorých sa dielo realizovalo. Nakoľko z nesprávne vyhotovenej projektovej dokumentácie vyplynula potreba prác a materiálov naviac, žiadal od žalovaných (objednávateľov) úhradu za práce, ktoré museli byť realizované nad rámec dohodnutých prác a výkonov, k čomu žalovaným zaslal mailom zo dňa 07.09.2020 vyúčtovanie nákladov s presným vymedzením realizovaných prác. Žalobca argumentoval tým, že zmluva o dielo zo dňa 13.07.2019 je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti predmetu plnenia, preto na jej základe nemohol vzniknúť platný záväzkový vzťah. Súd prvej inštancie sa s názorom žalobcu, že predmetná zmluva o dielo je absolútne neplatná pre objednávateľom nedostatočne špecifikované dielo nestotožnil, s čím odvolací súd súhlasí a má za to, že zmluva o dielo uzavretá dňa 13.07.2019 medzi objednávateľom a zhotoviteľom nie je neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie špecifikácie predmetu diela v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti tak, ako konštatuje v bode 22. súd prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie odvolací súd poukazuje. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní pripúšťa, že zmluva o dielo nie je absolútne neplatným právnym úkonom v tom zmysle, ako poukazoval žalobca v priebehu konania.
23. Z vykonaného dokazovania a z výpovedí strán sporu vyplynulo, že za účelom výstavby inžinierskych sietí, resp. za účelom vykonania diela boli pred uzavretím zmluvy o dielo z 13.07.2019 vypracované dve projektové dokumentácie, a to jedna z apríla 2017 a druhá z októbra 2018. Žalobca v podanom odvolaní akcentuje, že projektovú dokumentáciu poznal, čím polemizuje s bodom 30. odôvodnenia súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie uvádzal, že žalobca ako zhotoviteľ mal poznať projektovú dokumentáciu, ktorá bola vyhotovená pre potreby vydania príslušného stavebného povolenia. Žalobca tiež akcentoval, že vykonanie diela na základe projektovej dokumentácie a schváleného stavebného povolenia nebolo objektívne možné, dielo nebolo v niektorých častiach realizovateľné, preto muselo dôjsť k jeho zmene. V prípade potreby zmeny schválenej projektovej dokumentácie tak, ako na to poukazuje žalobca, bol žalobca ako zhotoviteľ povinný postupovať v zmysle ust. § 551 Obch. zák. a upozorniť na uvedené skutočnosti objednávateľov, prerušiť vykonávanie diela do zmeny a ustálenia pokynov zo strany objednávateľov v podobe písomných dodatkov k zmluve o dielo.
24. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že aj pokiaľ by pripustil, že zmluva bola platná, je nutné konštatovať, že sa pri vykonaní diela v jej zmysle nepostupovalo v žiadnom ohľade a to ani zo strany objednávateľov, ani zo strany zhotoviteľa. Bez písomného dodatku bol zmenený rozsah diela, lebo sa na ňom zmluvné strany ústne dohodli. Zároveň došlo k zmene ceny diela, rovnako bez písomného dodatku. Existenciu ústnej dohody medzi zmluvnými stranami tak, ako vyplýva z obsahu celého spisu žalovaní popierali. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní zdôraznili to, čo tvrdili počas celého prvoinštančného konania, a to, že pokiaľ chcel byť žalobca v konaní úspešný, bolo na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno o existencii dohody medzi ním a žalovaným, o zvýšení ceny diela a to v predpísanej forme tak, ako sa zmluvne dohodli, resp. že existuje dodatočné schválenie ceny nadprác. Z bodu 26. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že podľa vykonaného dokazovania žiadny písomný dodatok k zmluve o dielo vyhotovený nebol. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani to, že objednávatelia, teda aj žalovaní súhlasili s navýšením ceny diela ústne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca práce nad rámec zmluvy vykonal bez predchádzajúceho súhlasu žalovaných a bez predchádzajúceho písomného oznámenia potreby týchto prác naviac. Žalobca oznámil ostatným objednávateľom nutnosť úhrady za ním vykonané práce nad rámec zmluvy až po vykonaní týchto prác a na stretnutí, ktoré sa malo konať niekedy v júli 2020. Žalobca uvedené náklady vyčíslil a ich úhradu požadoval až po tomto stretnutí, pričom potvrdil, že novú PD dostal do rúk niekedy koncom roka 2019 a pri vytyčovaní stavby, niekedy v apríli 2020, ho geodet upozornil na rozdiely v novej PD oproti starej PD z 04/2017. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne konštatuje, že žalobca si mohol svoj nárok na zaplatenie zvýšenej ceny uplatniť u žalovaného/žalovaných podľa § 547 ods. 6 Obch. zák. bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny.
25. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
26. Je nepochybné, že zmluva o dielo uzavretá dňa 13.07.2019 obsahovala záväzný rozpočet diela podľa Prílohy č. 1 a 2 a v zmysle článku IV. Cena diela predstavovala konečnú sumu vo výške 127 000,- eur, ktorá mala byť uhrádzaná zálohovými platbami zhotoviteľovi zo strany objednávateľov, kedy podiel žalovaných na zaplatení ceny diela predstavoval 1/7 z konečnej sumy. Bolo potrebné vyhodnotiť, či oznámenie o potrebe zvýšenia ceny diela zo strany žalobcu ako zhotoviteľa na osobnom stretnutí dňa 07.07.2020 a určenie zvýšenej ceny diela uvedenej v e-maili zo dňa 07.09.2020 boli dôkazom toho, že žalobca v zmysle ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka oznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu v zmluve o dielo tak, ako to vyžaduje ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, inak žalobcovi ako zhotoviteľovi pri nesplnení tejto zákonnej podmienky zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny. Odvolací súd uvádza, že v súvislosti aplikovaním zákonného ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka na skutkový stav, ktorý bol v úplnosti zistený súdom prvej inštancie a pre vyvodenie zákonných dôsledkov z predmetného zákonného ustanovenia, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa preukázať, že zákonnú povinnosť, a to potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia oznámil bez zbytočného odkladu objednávateľom, čo sa mu v konaní nepodarilo. Dohoda o cene diela je plne ovládaná princípom zmluvnej voľnosti strán (§ 263 Obchodného zákonníka), čo znamená, že je vždy na zhode prejavu vôle objednávateľa a zhotoviteľa, na akej výške ceny sa dohodnú alebo ako určia spôsob určenia ceny. V danej veci v ústnej ani písomnej forme nedošlo medzi stranami sporu k dohode o zvýšení ceny diela. Nakoľko lehota „bez zbytočného odkladu“ v zákone nie je bližšie vymedzená (možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že pojem bez zbytočného odkladu je pojem neexaktný, ktorý je potrebné vykladať primerane k situácii a k okolnostiam daného prípadu). Je nepochybné, že povinný subjekt, v danom prípade žalobca, musí takýto prejav urobiť bezodkladne po tom, čo sa dozvedel o potrebe zvýšenia ceny, jej výšky. Pokiaľ sa zisťuje, kedy bol takýto prejav urobený, ide o skutkové zistenia. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa o zmene projektovej dokumentácie dozvedel od geodeta najneskôr niekedy v apríli 2020 (viď bod 28 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Žalobca nespochybňuje záver súdu, že až na osobnom stretnutí dňa 07.07.2020 žalovaným a aj ostatným spoluvlastníkom pozemkov oznámil, že sú chyby v projektovej dokumentácii s tým, že pokiaľ by vykonával dielo v zmysle projektovej dokumentácie, nebolo by skolaudovateľné. V odvolaní nespochybňuje ani skutkové zistenie, že až e-mailom zo dňa 07.09.2020 žalobca určil zvýšenú cenu. Potrebu úhrady nákladov za vykonané práce nad rámec dohodnutých prác v zmysle zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ oznámil teda až po vykonaní prác nad rámec zmluvy. Bolo preto povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa diela, ktorý ak chcel byť so svojim žalobným nárokom úspešný, uniesť dôkazné bremeno tvrdenia v zmysle ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, a to preukázať splnenie si notifikačnej povinnosti v rovine prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného zvýšenia bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená podľa záväzného rozpočtu v zmysle príloh č. 1 a 2 k zmluve o dielo zo dňa 13.07.2019, ktorú dôkaznú povinnosť žalobca nesplnil. Pokiaľ zvýšenie, resp. potreba prekročenia rozpočtovanej sumy bola objednávateľom, ako aj žalovaným, oznámená na osobnom stretnutí dňa 07.07.2020 a výška požadovaného zvýšenia bola oznámená e-mailom zo dňa 07.09.2020, uvedené oznámenia nespĺňajú zákonnú povinnosť notifikovať takéto prekročenie rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia bez zbytočného odkladu, v dôsledku čoho nastal zánik nároku uplatneného žalobou vo výške 2 503,42 eur na základe dôsledkov vyplývajúcich z ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, preto zamietnutie žaloby v tejto časti súdom prvej inštancie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené.
27. S prihliadnutím na odvolaciu námietku žalobcu sa odvolací súd zaoberal tiež tým, či žalobcovi vznikol právny nárok na uhradenie ceny diela nad rámec dohodnutých prác v zmysle zmluvy o dielo titulom bezdôvodného obohatenia.
28. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na skutkové závery, keďže žiadne dohody o zmene predmetnej zmluvy o dielo neboli preukázané, dôvodne, nepovažoval za opodstatnený nárok žalobcu ani titulom bezdôvodného obohatenia. Objednávateľ totiž nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela (prípadne cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), za predpokladu, že nejde o zmenu ceny diela za podmienok vymedzených v ust. § 549 Obchodného zákonníka. V prípade, ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú splnené zákonné podmienky pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác naviac požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko v takomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravených v § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade totiž nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe platnej zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác.
29. S ohľadom na skutočnosť, vyplývajúcu z obsahu spisu, že v priebehu konania zaniklo živnostenské oprávnenie žalobcu, odvolací súd s prihliadnutím na žiadosť žalobcu (č. l. 178, resp. č. l. 205) konal vo veci so žalobcom ako so stranou sporu tak, ako je označený v úvode tohto rozsudku, keďže samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby po začatí konania, nemá vplyv na jeho procesnú subjektivitu (§ 61 CSP).
30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktoré vecne spochybnené neboli.
31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).