Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. 28. 11. 1959, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., 2/ E. B., nar. 24. 08. 1960, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., obaja v konaní zastúpení: AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o splnenie povinnosti , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ odstrániť technológiu trafostanice, nachádzajúcu sa v priestoroch stavby so súp. č. 13307, postavenej na CKN parcele č. 3341 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres a obec D. D., katastrálne územie F., na tom skutkovom základe, že sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva výluční vlastníci predmetnej stavby ako aj pozemkov - CKN parcely č. 3341, CKN parcely č. 3354/654

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 a CKN parcely č. 3354/655 - ostatná plocha o výmere 25 m2. Podľa písomného vyjadrenia žalovaného z roku 2011, predmetná technológia trafostanice bola uvedená do prevádzky v roku 1982. Žalobcovia 1/ a 2/ argumentovali, že technológia trafostanice má spolu s jej príslušenstvom (obvodové múry) rozlohu, ktorá presahuje 30 m2 a teda nenapĺňa ust. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), platného v čase uvedenia trafostanice do prevádzky, potrebné na vznik zákonného vecného bremena. Tvrdili, že v súvislosti s danou stavbou technológie trafostanice vecné bremeno zo zákona vôbec nevzniklo, nakoľko daná stavba nespĺňala kritériá malej trafostanice do rozlohy 30 m2. Poukázali, že z projektovej dokumentácie, ktorú si dali vypracovať, vyplýva, že výmera žalovaným užívanej plochy presahuje zákonom stanovenú výmeru (4,7 m2 x 6,7 m2) a že technológia trafostanice má spolu s jej príslušenstvom (značná časť technológie je umiestnená priamo aj po obvodových múroch stavby,) rozlohu, ktorá presahuje 30 m2. V tejto súvislosti poukázali na bod 17. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. januára 2019. Podľa ich informácií je ulica, na ktorej je technológia trafostanice umiestnená, dostatočne pokrytá a prípadné odstránenie trafostanice z budovy by nijakým spôsobom neovplyvnilo chod a prevádzku žalovaným poskytovaných služieb v tejto oblasti. Zároveň vyjadrili pochybnosť, či žalovaný vôbec v súvislosti s prevádzkovaním trafostanice spĺňa a dodržiava všetky jemu zákonnom kladené povinnosti.

2. Žalobcovia 1/ a 2/ k žalobe pripojili listinné dôkazy, a to doručenky (č. l. 7 súdneho spisu), fotodokumentáciu (č. l. 8-11 súdneho spisu), výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 12, 13 súdneho spisu), žiadosť – odpoveď žalovaného zo dňa 28. 01. 2021 (č. l. 14 súdneho spisu), žiadosť zo dňa 16. 11. 2021 – odpoveď žalovaného zo dňa 09. 12. 2021 (č. l. 14 rub-15 súdneho spisu), žiadosť o prehodnotenie stanoviska – odpoveď žalovaného zo dňa 25. 04. 2022 (č. l. 16 súdneho spisu), výkres 01 – časť pôdorysu skutkového stavu 03/2022 (č. l. 17 súdneho spisu), žiadosť o zaslanie správ zo dňa 20. 12. 2022, vrátane doručenky (č. l. 18 súdneho spisu), žiadosť zo dňa 24. 11. 2020 (č. l. 19 súdneho spisu), stanovisko k uzatvoreniu nájomného vzťahu (č. l. 20 rub-21 súdneho spisu), žiadosť – urgencia zo dňa 04. 02. 2021 (č. l. 21 rub-22 súdneho spisu), žiadosť – stanovisko žalobcov k odpovedi zo dňa 05. 03. 2021 (č. l. 22 rub-23 súdneho spisu), urgencia – žiadosť, stanovisko žalobcov k odpovedi zo dňa 14. 07. 2021 (č. l. 23 rub-24 súdneho spisu), žiadosť žalobcov zo dňa 16. 11. 2021 (č. l. 24 rub-25 súdneho spisu). Žalobcovia 1/ a 2/ ako ďalší dôkaz žiadali, aby žalovaný do konania predložil fotokópie záznamu o vykonanej úradnej skúške a revíznej správy ohľadom trafostanice (technológie).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva. Poukázal, že je držiteľom povolenia oprávneného na podnikanie v energetike a zároveň prevádzkovateľom distribučnej sústavy v zmysle o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Energetické zariadenie, umiestnené v nehnuteľnosti žalobcov - technológia trafostanice 470/ts/229, bola skolaudovaná a uvedená do prevádzky v roku 1982 za účinnosti o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov. Do správy právneho predchodcu žalovaného bola trafostanica prevedená na základe Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. 135/83-ZP ku dňu 01. 11. 1983. Žalovaný vedie trafostanicu ako svoj majetok na karte majetku č. 47 225. Trafostanica bola umiestnená v nebytovom priestore v budove žalobcov o celkovej rozlohe 24,8 m2 na základe stavebného povolenia, vydaného MNV Banská Bystrica č. 2249/79 zo dňa 22. 11. 1979, tak ako to vyplýva zo Zápisnice o prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí zo dňa 22. 01. 1982, t. j. stavba trafostanice bola riadne povolená v súlade s vtedajšími právnymi predpismi. Preto neexistuje žiadny právny dôvod na odstránenie trafostanice z predmetných nebytových priestorov. Podľa prislúchalo energetickým podnikom pri plnení svojich úloh podľa tohto zákona oprávnenie stavať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m s príslušenstvom. Uvedené oprávnenie energetických podnikov v súvislosti s podnikaním v energetike boli definované ako vecné bremená vznikajúce zo zákona. V súlade s tieto vecné bremená sa nezapisovali do katastra nehnuteľností, pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní. Podľa o energetike v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 09. 2012, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Na nebytový priestor nachádzajúci sa v stavbe so súp. číslom 13307 o výmere 24,8 m2 vzniklo tak žalovanému zákonné vecné bremeno do rozlohy 30 m2. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcov 1/ a 2/, že technológia trafostanice presahuje rozlohu 30 m2 a že rozlohou nebytového priestoru majú byť aj obvodové múry ako príslušenstvo. Žalovaný tiež poukázal na to, že predmetný nebytový priestor je súčasťou budovy vo vlastníctve žalobcov a táto je okrem iného využívaná aj ako autoumývareň, sklenárstvo, t. j. samotné obvodové múry využívajú aj žalobcovia, prípadne iné subjekty. Tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ je podľa žalobcu v rozpore aj s o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Žalovaný tiež poukázal na to, že obvodové múry sú podľa spoločnými časťami domu. Z uvedenej zákonnej dikcie tak vyplýva, že obvodové múry nie sú súčasťou nebytového priestoru. V zmysle projektovej dokumentácie predloženej žalobcami a v súlade so zákonom je rozloha nebytového priestoru nasledovná: 4,1 m x 5,8 m = 23,78 m2. Táto približne korešponduje aj s náčrtom predloženým žalovaným, na základe ktorého bola výmera nebytového priestoru zameraná zamestnancami žalovaného na 4,06 x 6,11 m = 24,8 m2. Podľa oboch výpočtov je rozloha nebytového priestoru menšia ako zákonom určených 30 m2. Preto trafostanica je podľa žalovaného v uvedenom priestore umiestnená legálne s tým, že žalobcovia už v súčasnosti nemajú ani právny nárok na náhradu za umiestnenie trafostanice, nakoľko nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady bol limitovaný prekluzívnou lehotou, a to 3 mesiace odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania). Žalovaný tiež argumentoval, že na trafostanicu je pripojených v súčasnosti viac ako 70 odberateľov, pričom ich presmerovanie bez vybudovania novej trafostanice nie je technicky možné, t. j. prevádzkovanie trafostanice neustále plní svoj verejnoprospešný účel. Žalovaný ďalej uviedol, že

prevádzkuje trafostanicu v súlade so všetkými právnymi predpismi. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu.

4. Žalovaný k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to hospodársku zmluvu o prevode správy národného majetku zo dňa 18. 11. 1983 (č. l. 54, 55 súdneho spisu), zápisnicu o prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí zo dňa 22. 01. 1982 (č. l. 56, 57 súdneho spisu), kartu majetku (č. l. 58, 59 súdneho spisu), pôdorys – 470/ts/229 (č. l. 60 súdneho spisu), fotodokumentáciu (č. l. 61 súdneho spisu), správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 26. 03. 2021 (č. l. 62-66 súdneho spisu).

5. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v replike nad rámec žaloby uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdením žalovaného o výmere trafostanice 24,8 m2, a to s poukazom na projektovú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že výmera žalovaným užívanej plochy presahuje zákonom stanovenú výmeru 30 m2 (4,7 m2 x 6,7 m2). Podľa nich nie je možné na tento prípad aplikovať, keďže trafostanica sa nachádza vo vnútri budovy, jej múry, jej ohraničenie nie je možné považovať za múry obvodové v zmysle uvedeného zákona. Podľa žalobcov 1/ a 2/ žalovaný riadne užíva na prevádzku trafostanice aj steny - múry, teda na účely posúdenia tejto právnej veci nie je možné vypočítavať tzv. „podlahovú plochu“, ale je potrebné zobrať do úvahy celú plochu, ktorú im žalovaný trafostanicou zaberá, nakoľko zákonné ustanovenia vyslovene hovoria o rozlohe a nie o podlahovej ploche.

6. Žalovaný v reakcii na repliku v duplike nad rámec vyjadrenia k žalobe uviedol, že nie je možné rozhodnúť o odstránení stavby, ktorá bola riadne stavebne povolená a skolaudovaná v zmysle vtedajších právnych predpisov a žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, že trafostanica bola umiestnená do stavby v rozpore so zákonom a bez príslušných povolení. Odvolávanie sa na nevzniknuté zákonné bremeno právne neobstojí, nakoľko hovorí len o tom, v ktorých prípadoch vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech energetického podniku bezodplatne. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela, aby mu energeticky podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu. Žalovaný ďalej trvá na tom, že rozloha nebytového priestoru, ktorý užíva, je 24,8 m2. Ak aj žalobcovia uvádzajú, že niektoré súčasti trafostanice sú umiestnené na múroch, táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko aj keď by boli niektoré súčasti pripevnené k stene, resp. múru, stále sa nachádzajú len v rozlohe 24,8 m2. Tvrdenia žalobcov, ktorí sa opierajú o uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré však nikde neuvádza a z neho ani nevyplýva, akým spôsobom sa počíta rozloha nebytového priestoru, kde je umiestnená trafostanica, preto považuje za absurdné, v rozpore so zákonom a ničím nepodložené. V zmysle projektovej dokumentácie predloženej žalobcami a v súlade so zákonom je rozloha nebytového priestoru 23,78 m2 (4,1 m x 5,8 m), ktorá približne korešponduje aj s náčrtom predloženým žalovaným, na základe ktorého bola výmera nebytového priestoru zameraná zamestnancami žalovaného na 4,06 x 6,11 m2 = 24,8 m2. Podľa oboch výpočtov je rozloha nebytového priestoru menšia ako zákonom určených 30 m2.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 14. 09. 2023, na ktorom právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ ako aj žalovaný zhrnuli obsah svojich písomných podaní, na ktoré zároveň v plnom rozsahu aj odkázali. Žalovaný zdôraznil, že na technológiu trafostanice je v súčasnosti pripojených 70 odberných miest a nie je ani technicky ani právne možné zo dňa na deň nejakým spôsobom ošetriť týchto odberateľov tak, aby mali zabezpečený prístup k elektrickej energii.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 2. a 4. tohto rozhodnutia, pričom z vykonaných listinných dôkazov, z prednesu právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ a prednesu žalovaného, ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobcovia 1/a 2/ sú titulom kúpnej zmluvy V 3623/2011 zo dňa 18. 08. 2011 bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., okres Banská Bystrica, obec D. D., a to:

- stavby – budova so súpisným číslom 13307, postavená na CKN parcele č. 3341,

- CKN parcely č. 3341 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2,

- CKN parcely č. 3354/654 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2,

- CKN parcely č. 3354/655 – ostatná plocha o výmere 25 m2.

10. Z písomnej komunikácie medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadali odstránenie trafostanice z ich budovy, alternatívne finančnú kompenzáciu, s čím žalovaný nesúhlasil.

11. Z výkresu 01 – časť pôdorysu skutkového stavu 03/2022 vyplýva, že vonkajšie rozmery (pôdorys) časti budovy (nebytového priestoru), v ktorej je umiestnená technológia trafostanice, sú nasledovné: šírka vrátame obvodových múrov je 4700 mm, dĺžka vrátame obvodových múrov je 6700 mm, z toho hrúbka obvodového múru je 300 mm.

12. Hospodárskou zmluvou zo dňa 18. 11. 1983 má súd preukázané, že odovzdávajúca organizácia STAVOINVESTA – IIO Banská Bystrica, ktorej nadriadený orgán bol S KNV Banská Bystrica, previedla preberajúcej organizácii – Stredoslovenské energetické závody k. p. – RZ – Banská Bystrica, ktorej nadriadený orgán boli Stredoslovenské energetické závody k. p. – PR – Žilina, správu národného majetku podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka, a to: trafostanicu T – 8 Radvaň 2. st. B. Bystrica, číslo st. 600591/0027, prest. náklad, projektové práce, trafo v. č. 178621, rozvádzač, odpínače, montáž, kondenzátor, 4 ks kobky VN, a to ku dňu 01. 11. 1983.

13. Zo zápisnice o prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí zo dňa 22. 01. 1982 vyplýva, že stavebné povolenie pre stavbu označenú ako „Vystrojenie v murovanej z 22/0,4 kv trafostanici TS Radvaň“, pozostávajúcu z technických jednotiek: 3 ks kobky prívodové a vývodové, 1 ks kobka pre transformátor, 1 ks transformátor 22/0,4 kV, 1 ks sekundárny rozvádzač, 1 ks kondenzátorová batéria, uvedenú do prevádzky pravdepodobne v roku 1982, a majúcu slúžiť pre občiansku vybavenosť, vydal MNV Banská Bystrica č. 2249/79 dňa 22. 11. 1979 s tým, že investorom stavby bola Stavoinvesta B. Bystrica.

14. Z pôdorysu – 470/ts/229 vyplýva, že vnútorné rozmery časti budovy (nebytového priestoru), v ktorej je umiestnená technológia trafostanice (t. j. bez obvodových múrov) sú 4,06 m x 6,11 m.

15. Zo správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 26. 03. 2021 vyplýva, že predmetom odb. prehliadky je murovaná trafostanica č. 229 v obci Banská Bystrica, Radvaň, Bernoláková ul., slúžiaca na zásobovanie EE v danej oblasti s tým, že elektrické zariadenie vyhovuje požiadavkám bezpečnosti technických zariadení a je spôsobilé bezpečnej prevádzky.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

17. Podľa 151o ods. 1 prvá veta vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne.

18. Podľa , , (1) vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. (3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

19. Podľa o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení účinnom do 01. 07. 1998 (ďalej len „“) energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej

len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.

20. Podľa za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).

21. Podľa prvá veta oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia.

22. Podľa povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

23. Podľa , o energetike a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), účinného od 01. 07. 1998 do 31. 12. 2004, (2) oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. (3) Vlastnícke vzťahy k elektroenergetickým zariadeniam, plynárenským zariadeniam a zariadeniam tepelných sústav, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

24. Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2012 (ďalej len ) držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitného predpisu (pozn. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov).

25. Podľa prvá veta povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti.

26. Podľa oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

27. Podľa energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a) vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.

28. Podľa prvá veta vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť držiteľovi povolenia alebo ním poverenej osobe výkon činnosti podľa odseku 1.

29. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Predmetom tohto konania bolo odstránenie technológie trafostanice žalovaného, umiestnenej v budove, resp. v jej časti, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/.

31. V danom konaní nie je sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby – budovy so súpisným číslom 13307, vrátane CKN parcely č. 3341, na ktorej je stavba postavená, a že žalovaný má v časti tejto budovy na základe stavebného povolenia, vydaného MNV Banská Bystrica č. 2249/79 zo dňa 22. 11. 1979, umiestnenú technológiu trafostanice 470/ts/229, ktorá bola do prevádzky uvedená pravdepodobne v roku 1982. Nie je sporné ani to, že žalovaný je držiteľom povolenia oprávneného na podnikanie v energetike a zároveň prevádzkovateľom distribučnej sústavy v zmysle

32. Sporným však je, či žalovanému vzniklo k predmetnej budove, resp. jej časti, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ďalej rozloha časti budovy (nebytového priestoru), v ktorom je technológia trafostanice umiestnená a či existuje právny dôvod na odstránenie technológie trafostanice z predmetnej časti budovy (z nebytového priestoru).

33. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že vecnému bremenu upravenom v zákone o energetike nemožno, na rozdiel od vecného bremena upraveného v ( ), priznať súkromný charakter. Nemožno však povedať, že by sa využitie všeobecnej úpravy vecných bremien v vylučovalo (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 04. 2015).

34. Zákonné vecné bremená sú svojou povahou vecné bremená sui generis, ktoré podľa prislúchali spravidla energetickým podnikom a ako oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam boli v zákone upravené v piatom oddiele pod názvom „Spoločné ustanovenia“. Oprávnenia energetického podniku boli vymenované v citovaného zákona, viazli na dotknutej nehnuteľnosti ako vecné bremeno a mohli vzniknúť len za predpokladu, ak zariadenie pre rozvod elektriny (stanica, elektrické vedenie) bolo postavené na cudzej nehnuteľnosti (spravidla na cudzom pozemku; nemožno vylúčiť aj ich zriadenie v cudzej stavbe). Tieto zariadenia pre rozvod elektriny bolo možné podľa tohto zákona stavať na cudzích nehnuteľnostiach bez súhlasu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Aby boli vlastníci najmä pozemkov obmedzovaní v ich vlastníckom práve v čo najmenšom rozsahu, energetickým podnikom prislúchalo oprávnenie stavať bez súhlasu vlastníka len malé stanice do rozlohy 30 m2. Zmyslom určenia maximálnej rozlohy stavby stanice bolo zabrániť energetickému podniku obmedzovať vlastníka pozemku v jeho užívaní bez možnosti udeliť súhlas v akomkoľvek rozsahu. Pokiaľ nešlo o stavbu trafostanice na cudzej nehnuteľnosti, takéto obmedzenie samozrejme neplatí a v takomto prípade ani neprichádzalo do úvahy použitie ustanovení a nasl. (pozri bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 01. 2019).

35. Vo všeobecnosti zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán sporu (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 03. 2009 a sp. zn. zo dňa 15. 12. 2009). Preto v danom konaní bolo pre úspech žalobcov 1/ a 2/ s poukazom na vyššie uvedené potrebné z ich strany tvrdiť a zároveň aj preukázať, že žalovanému buď právo zodpovedajúce vecnému bremenu k budove, resp. jej časti, v ktorej má umiestnenú technológiu trafostanice, vôbec nevzniklo alebo už na základe nejakej právnej skutočnosti zaniklo.

36. V danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ právne odôvodňovali podanú žalobu ustanovením Preto bolo z ich strany v prvom rade potrebné tvrdiť a zároveň aj preukázať, že technológia trafostanice 470/ts/229 bola umiestnená v cudzej nehnuteľnosti, pretože ako už bolo vyššie uvedené, v opačnom prípade použitie ustanovení a nasl. neprichádza do úvahy.

37. V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách, kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t. j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné

výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. V danom prípade však možno konštatovať, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní netvrdili a ani neprodukovali žiadny dôkaz a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v roku 1979, kedy bolo vydané MNV Banská Bystrica stavebné povolenie č. 2249/79 pre stavbu označenú ako „Vystrojenie v murovanej z 22/0,4 kv trafostanici TS Radvaň“, resp. v roku 1982, kedy bola stavba pravdepodobne uvedená do prevádzky, išlo o stavbu v cudzej nehnuteľnosti (stavbe), t. j. v stavbe, ktorá nepatrila štátu. Pretože jedine v tomto prípade by žalovanému (resp. jeho predchodcovi) mohlo vzniknúť vecné bremeno zodpovedajúce oprávneniam podľa , vrátane oprávnenia stavať na alebo v cudzích nehnuteľnostiach malé stanice do rozlohy 30 m2. Ale ak nešlo o cudziu stavbu (technológia trafostanice bola umiestnená napr. v budove vo vlastníctve štátu), žalovaný, resp. jeho právny predchodca nebol v tomto smere nijako limitovaný a preto v tomto prípade nemôže byť smerodajná a mať právny význam ani rozloha technológie trafostanice.

38. V konaní bola nespornou len tá skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ uvedenú stavbu aj s umiestnenou technológiou trafostanice nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2011, t. j. za účinnosti Teda najneskôr dňom, keď žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k budove so súp. č. 13307, v ktorej sa nachádza technológia trafostanice, nepochybne nastal stav, že technológia trafostanice sa nachádza v cudzej nehnuteľnosti, a teda, že došlo k naplneniu zákonnej požiadavky, ktorá je predpokladom vzniku oprávnení prislúchajúcich žalovanému v podobe vecného bremena viaznuceho na dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaný svojou činnosťou nepochybne napĺňa aj požiadavku uspokojovania verejného záujmu, spočívajúcu v spoľahlivej dodávke energií a zabezpečovania jej prepravy v súčasnosti pre 70 odberných miest. Preto až od tohto momentu ustanovenia upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam začali pôsobiť, resp. byť aktuálne.

39. Keďže platí zásada, že režim právneho vzťahu sa riadi podľa právnych predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku, a žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastníctvo k budove v roku 2011, určenie obsahu a rozsahu oprávnení žalovaného bolo potrebné posúdiť podľa v znení účinnom do 31. 08. 2012, pričom v zmysle uvedeného zákona držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba (žalovaný) môže vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitného predpisu ( o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov) s tým, že povinnosti zodpovedajúce uvedenému oprávneniu žalovaného sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti ( prvá veta ). Zároveň súd poukazuje aj na prechodné ust. , v zmysle ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Uvedené platilo aj podľa A rovnako i po zrušení citovaných ustanovení aj v ust. , účinného od 01. 09. 2012, je upravené, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto, aj v prípade, ak by vlastníctvo žalobcovia 1/ a 2/ alebo tretie osoby nadobudli do vlastníctva skôr, t. j. pred rokom 2011, nastala by situácia, že technológia trafostanice by sa nachádzala v cudzej nehnuteľnosti, a teda, že by rovnako došlo k naplneniu zákonnej požiadavky, ktorá by bola predpokladom vzniku oprávnení prislúchajúcich žalovanému v podobe vecného bremena viaznuceho na dotknutej nehnuteľnosti.

40. Ak by však žalobcovia 1/ a 2/ v konaní aj preukázali, že technológia trafostanice 470/ts/229 bola umiestnená v cudzej nehnuteľnosti, neuniesli dôkazné bremeno ohľadom jej rozsahu, keď v konaní tvrdili a výkresom 01 – časť pôdorysu skutkového stavu 03/2022 preukazovali len podlahovú plochu časti budovy, a nie technológie trafostanice. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že podlahová plocha časti budovy, v ktorej je technológia trafostanice umiestnená, a samotná rozloha technológie trafostanice nie sú identické pojmy. Dokazovanie vo vzťahu k výmere technologického zariadenia v konaní ani navrhnuté nebolo.

41. Napokon, žalobcovia 1/ a 2/, ktorí nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva titulom kúpnej zmluvy museli mať vedomosť o tom, že v budove sa nachádza technológia trafostanice patriaca žalovanému, že táto slúži na uspokojovanie verejného záujmu a že žalovanému priamo

zo zákona vzniká oprávnenie prevádzkovať zariadenie trafostanice a vstupovať a vchádzať v rámci prevádzky na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti.

42. Súd tak v posudzovanej veci konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ dôkazné bremeno neuniesli, keď v konaní neprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý bezpečne preukázať zánik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, viaznuceho na ich budove v prospech žalovaného, či už na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zo zákona alebo na základe zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.