Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: FRONTINUS s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 3, Žilina, IČO: 30 227 194, právne zastúpeného Mgr. Radovanom Hrádkom, advokátom so sídlom Drieňová 3, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 25. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Právny predchodca žalovaného Rada pre vysielanie a retransmisiu voči žalobcovi začal správne konanie č. vo veci možného porušenia

- o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súvislosti s tým, že dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h. odvysielal na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus program Debata na telefón, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti politicko-publicistických programov,

- v súvislosti s tým, že dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h. odvysielal na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus program Debata na telefón, v ktorom mohlo dôjsť k porušeniu zákazu otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe viery a náboženstva, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.

2. Výsledkom správneho konania č. bolo rozhodnutie č. zo dňa 25. apríla 2017, ktorým právny predchodca žalovaného rozhodol, že žalobca porušil: I. povinnosť ustanovenú v tým, že dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h. odvysielal na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus program Debata na telefón, ktorý obsahoval vyhranené a výlučne jednostranné názory A. A. k témam týkajúcim sa riešenia rómskej problematiky, väzenského systému, sociálneho systému, dôchodkov, prerozdeľovania verejných financií a tiež kritické vyjadrenia ku konaniu vlády, predstaviteľov koalície i opozície, výboru pre ľudské práva, riaditeľa RTVS B. A., generálneho prokurátora C. D., E. F. a mimovládnych organizácií, konkrétne mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu, bez akejkoľvek názorovej oponentúry, čím

prišlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti politicko-publicistického programu, za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia sankciu – upozornenie na porušenie zákona, II. povinnosť ustanovenú v tým, že dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h. odvysielal na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus program Debata na telefón, v ktorom došlo v dôsledku stavania príslušníkov rómskeho etnika do kontrastu s majoritou a vyjadrení o ich neprispôsobivosti, sociálnych výhodách, násilí a vandalizme k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva a v dôsledku explicitných urážlivých vyjadrení na adresu rómskeho etnika k porušeniu zákazu otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia sankciu - pokutu, určenú podľa vo výške XX.XXX,- G..

3. V odôvodnení rozhodnutia právny predchodca žalovaného uviedol, že účelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) cit. zákona je zabezpečiť reálnu možnosť pre recipientov informácií vytvoriť si na predmetnú tému ucelený názor, čomu korešponduje povinnosť vysielateľa poskytnúť divákom čo najširšie najobjektívnejšie informácie. Voči predmetným vyjadreniam nebolo v rámci programu zabezpečené stanovisko takto kritizovaných subjektov, a teda osôb, strán, či organizácií. Rada sa už opakovane zaoberala zachovaním objektivity a nestrannosti politicko-publicistických programov v prípade, ak je obsahom programu politická diskusia len s jedným politickým predstaviteľom, resp. len s politickými predstaviteľmi jedného politického spektra. Z rozhodovacej praxe Rady vyplýva, že v záujme splnenia si povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistických programov podľa § 16 ods. 3 písm. b) nemusí mať takýto program nevyhnutne zastúpenie viacerých predstaviteľov politickej reprezentácie. Postačujúcim je pokiaľ moderátor programu svojím aktívnym moderovaním zabezpečuje názorovú oponentúru a kriticky vyvažuje subjektívne vyjadrenia hosťa. Zo záznamu vysielania, ako i prepisu/popisu skutkového stavu však vyplýva, že moderátor hosťa v žiadnom ohľade nekoordinoval, bol pasívny a do jeho vyjadrení nezasahoval ani čo sa týka ich obsahu a ani času.

4. Taktiež právny predchodca žalovaného konštatoval, že poslucháči posudzovaného programu väčšinou prezentovali svoje súhlasné stanoviská s názormi A. A. a vyjadrovali mu svoje sympatie. Názory prezentované v programe nemožno považovať za všeobecne akceptované. Obsahom programu boli viaceré kontroverzné témy, názory na ktoré sa v jednotlivých skupinách obyvateľstva, nielen politicky vyhranených, v podstatnej miere odlišujú. Telefonické podnety a ich obsah tak nemožno považovať v rámci programu Debata na telefón za prostriedok, ktorý by slúžil na zabezpečenie plurality názorov v politicko-publicistickom programe.

5. Zdôraznil, že v danom prípade nie je vysielateľ sankcionovaný za odvysielanie kritických vyjadrení, ale za nesplnenie si povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b) cit. zákona. Na splnenie povinnosti podľa predmetného ustanovenia je potrebné zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistickej relácie s ohľadom na jej celkové vyznenie. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti spravodajskej relácie, v prípade ak príspevok prezentuje kontroverznú informáciu, v ktorej je zainteresovaných viacero strán, je zabezpečiť stanovisko všetkých takto dotknutých strán, či zabezpečiť dostatočnú názorovú konfrontáciu a vyvažujúce stanoviská k diskutovaným témam, ktoré v posudzovanom programe absentovali.

6. Ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie slobody prejavu. Vzhľadom na mienkotvorný charakter médií, a to najmä spravodajských relácií a politicko-publicistických programov, je nanajvýš oprávnená zákonná požiadavka, aby bolo divákom, ako pasívnym recipientom informácií, umožnené prijímať objektívne informácie podané nestranným spôsobom, spomedzi ktorých si môžu vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor. Význam zákonného ustanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v rámci politicko- publicistického programu je treba vidieť v ochrane verejného záujmu a práva verejnosti byť objektívne informovaný s možnosťou utvoriť si na predmetnú kauzu vlastný názor. Preto je nevyhnutné, aby v politicko-publicistických programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť sami a slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou práva verejnosti prijímať informácie, ktoré sú objektívne

a nestranné, a to na základe zákona, konkrétne ustanovením Podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu je teda nepochybne naplnená.

7. Proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom, v tomto prípade zakotvením ustanovenia Keďže zákonodarca využil ústavné splnomocnenie ( SR) na zakotvenie tohto obmedzenia formou zákona, je potrebné považovať tento princíp za zachovaný. Rade neprináleží zachovanie proporcionality v tejto rovine skúmať. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení, v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať. V tomto konkrétnom prípade je sloboda prejavu obmedzená v dôsledku vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie povinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistických programov, sledujúc legitímny cieľ ochrany práva verejnosti byť objektívne a nestranne informovaný o spoločensky relevantných témach. Rade prináleží skúmať zachovanie proporcionality len v druhej rovine, ktorou je rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia zákona č. a obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať.

8. Vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona právny predchodca žalovaného uviedol, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) je ochranou pred tzv. hate speech, ktorej je v rámci Európskej únie venovaná veľká pozornosť aj na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v rozhodnutí G. v. Turkey uviedol, že tolerancia a úcta k rovnakej dôstojností všetkých ľudských bytostí tvorí základ demokratickej pluralitnej spoločnosti. Za týchto okolností, môže byť zo zásady uznané za nevyhnutné v určitých demokratických spoločnostiach sankcionovať či dokonca predchádzať všetkým formám prejavu, ktoré by rozširovali, iniciovali, propagovali, alebo schvaľovali nenávisť založenú na netolerancii... za predpokladu že akékoľvek formality podmienky, obmedzenie alebo sankcie takto uložené sú primerané sledovanému legitímnemu cieľu. Vychádzajúc z uvedeného je tak zrejmé, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona sleduje legitímny cieľ, ktorého nevyhnutnosť a opodstatnenosť v právnom poriadku nie je predmetom posudzovania zo strany správneho orgánu. Úlohou správneho orgánu je len posúdiť, či je možné predmetné ustanovenie aplikovať na posudzovaný skutkový stav, a v prípade, ak príde ku konštatovaniu porušenia povinnosti, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti obmedziť na jeho základe slobodu prejavu vysielateľa.

9. Ďalej konštatoval, že podstatnú obsahovú časť posudzovaného programu venoval hosť A. A. tzv. rómskej problematike. Pri analyzovaní situácie a návrhoch riešení však často využíval rasové predsudky, zovšeobecňovanie, zjednodušenie a zveličovanie. Typickým príkladom je ním použitý výraz cit. „problematika cigánskeho teroru na východnom Slovensku". Podľa Slovníka cudzích slov (akademický) z r. 2005 označuje slovo teror - hrubé násilie, fyzické aj psychické, uplatňované obyčajne proti politickému odporcovi, hrozba násilím, zastrašovanie, hrôzovláda, tyrania. Hosť tak svojimi tvrdeniami prisúdil „asociálnej časti" rómskeho etnika na východnom Slovensku rolu toho etnika, ktoré en bloc pácha hrubé násilie, zastrašuje a tyranizuje nerómske etnikum. Na predmetné vyjadrenia nezaznelo žiadne vysvetľujúce stanovisko a neboli ani korigované moderátorom. K vyjadreniam A. A. na adresu rómskeho etnika sa pridali aj vyjadrenia poslucháčov. Predmetné vyjadrenia poslucháčov boli svojím charakterom neúctivé a urážlivé, čím hanobili a znevažovali na základe príslušnosti k etniku. Keďže išlo o živé vysielanie programu, bolo úlohou moderátora v záujme predísť protizákonnému stavu vysielania predmetné vyjadrenia korigovať, prípadne poskytnúť vyvažujúce stanovisko. Všetky vyjadrenia však ostali bez akejkoľvek názorovej oponentúry, ktorá by predstavovala alternatívu v programe prezentovaným názorom. Na základe uvedeného, a s ohľadom na celkové vyznenie posudzovaného programu boli výroky A. A., ako i telefonujúcich poslucháčov nesporne namierené voči skupine ľudí, v tomto prípade časti neprispôsobivého rómskeho etnika, ktorí majú v zmysle vyslovených informácií predstavovať len záťaž sociálneho systému, či nepriateľov mladých rodín, a teda nebezpečenstvo pre spoločnosť. V demokratickej spoločnosti je žiaduce, aby bolo v rámci politickej diskusie prezentované stanovisko k problémom s neprispôsobivými občanmi, či skupinami obyvateľstva vyžadujúcimi špeciálnu sociálnu starostlivosť. H. A. A. však opakovane zovšeobecňuje rómsku menšinu, ako problémovú, ktorej príslušníci majú predstavovať asociálov stojacich oproti majorite, ktorá má

byť v zmysle jeho názorov tvorená slušnými pracujúcimi ľuďmi. Vychádzajúc z jeho tvrdení je však neprispôsobivosť, či deviantné správanie viazané výhradne príslušnosťou k etniku.

10. Právny predchodca žalovaného dospel k záveru, že na základe výrokov odvysielaných programom možno vyvodiť jasnú segregáciu spoločnosti, kedy A. A. vyčleňuje medzi príslušníkmi rómskeho etnika a ..slušnými ľuďmi" určitú hranicu. Takéto zovšeobecňovanie je možné považovať za značne vysoký prejav intolerancie. Prezentovanie takýchto názorov je potrebné odsúdiť najmä vzhľadom k nepopierateľnému faktu, že atmosféra v spoločnosti, prevažne v niektorých častiach Slovenskej republiky, je z hľadiska spolužitia s rómskou menšinou značne problémová a vyhrotená s narastajúcimi prejavmi intolerancie a rasizmu v spoločnosti ako celku.

11. Skutočnosť, či v programe prišlo k podnecovaniu nenávisti, je nutné posúdiť na jednej strane s ohľadom na jednoznačnosť identifikácie subjektu, voči ktorému je nenávisť podnecovaná a na druhej strane na základe obsahu, spôsobu a formy spracovania programu. Právny predchodca žalovaného mal za to, že špecifikácia skupiny ľudí na základe ich príslušnosti k rómskemu etniku bola v danom prípade jednoznačná. Zároveň je však potrebné posúdiť, či programom prišlo k podnecovaniu nenávisti v otvorenej alebo skrytej forme. Uvedené sa posudzuje na základe spôsobu a formy spracovania programu obsahujúceho sporné výroky k podnecovaniu nenávisti. V odvysielanom programe uvedené vyjadrenia vzhľadom na ich charakter nepredstavovali priame nabádanie recipientov k nenávisti a program otvorenou formou nevyzýval poslucháčov k nenávistným prejavom voči takto špecifikovanej skupine ľudí. Predmetné zákonné ustanovenie však postihuje aj také konanie, kedy odvysielaná informácia podnecuje nenávisť nepriamo. Z celkového spracovania programu a informácií v ňom odvysielaných rezonuje negatívny postoj, ktorý je prejavom nenávisti namierenej voči skupine ľudí v tomto prípade identifikovanej na základe príslušnosti k rómskemu etniku. Preto vyslovil názor, že napriek nejednoznačnosti výzvy k nenávisti podanej programom boli recipienti túto informáciu schopní prijať. Poslucháči tak boli predmetnými tvrdeniami, ich spracovaním a intenzívnym upriamovaním negatívnej pozornosti na problémy súvisiace s rómskym etnikom a jeho kontrastom s majoritou nabádaní k nenávisti voči príslušníkom rómskeho etnika. Takýmto konaním vysielateľa prišlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť voči skupine definovanej na základe príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.

12. Zároveň právny predchodca žalovaného uviedol, že dôvodné podozrenie z porušenia § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona vzniklo aj na základe výrokov, ktoré odzneli na adresu imigrantov moslimského vierovyznania prichádzajúcich do Európy. V závere programu A. A. vysvetľuje pomerne mediálne známy incident, kedy prišlo k údajnému útoku na rodinu zo Saudskej Arábie, pričom prezentuje svoj názor na danú situáciu a upozorňuje na nekorektný zostrih udalosti, ktorý bol prezentovaný v médiách. Xenofóbne vyjadrenia ako „nenávidia našu kultúru, prišli sem, aby mohli všetko zničiť" nesporne vzbudzujú negatívne nálady voči danej skupine populácie a vedú k strachu a napätiu z ich príchodu na Slovensko. Hoci A. otvorenou formou nevyzýval poslucháčov k nenávisti voči takto špecifikovanej skupine ľudí, predmetné vyjadrenia odzneli bez vyváženia a akejkoľvek snahy o ich zmiernenie. Vo vysielaní tak bol poskytnutý dostatočný priestor na prezentovanie výhradne negatívnych postojov týkajúcich sa skupiny ľudí špecifikovanej na základe náboženstva, ktoré disponovali potenciálom vzbudiť napätie a nevraživosť v spoločnosti. Radikálnymi výrokmi bol kladený dôraz na nebezpečenstvo, ktoré pre našu spoločnosť predstavujú, a hoci priamo nevyzývali recipientov k prejavom násilia, či inému negatívnemu správaniu je možné na základe ich obsahu a spôsobu spracovania konštatovať, že napriek ich nepriamej forme k nenávisti nabádali. Vychádzajúc z uvedeného právny predchodca žalovaného konštatoval, že takto v programe odvysielané informácie skrytou formou podnecovali násilie k skupine ľudí, identifikovanej na základe viery a náboženstva.

13. Za porušenie povinnosti ustanovenej v cit. zákona tak bola v zmysle uložená sankcia – upozornenie na porušenie zákona, predstavujúcim osobitný druh sankcie, pri ktorom je kladený dôraz na prevenčný a edukačný charakter sankcionovania. Upozornenie na porušenie zákona tak slúži ako prevenčný nástroj na predchádzanie obdobnému konaniu zo strany vysielateľa.

14. Pri určovaní výšky pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona zobral právny predchodca žalovaného do úvahy:

-závažnosť správneho deliktu - závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočíva v tom, že odvysielaním predmetného programu došlo k porušeniu zákonom osobitne ustanovenej povinnosti vysielateľa chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudskosť. Rada sankcionovala vysielateľa za porušenie viacerých zákazov za kumulatívneho naplnenia oboch kritérií nezákonného konania podľa § 19 ods. l písm. b), a to v dôsledku stavania príslušníkov rómskeho etnika do kontrastu s majoritou vyjadrením o ich neprispôsobivosti, sociálnych výhodách, násilí a vandalizme, čím prišlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, v dôsledku vyjadrení o nebezpečenstve, ktoré predstavuje skupina islamských imigrantov, čím prišlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva a v dôsledku explicitných urážlivých vyjadrení na adresu rómskeho etnika, čím prišlo k porušeniu zákazu otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine. Závažnosť konania vysielateľa je zvýraznená charakterom a silou médií, ktoré nielenže sprostredkovaním informácií ponúkajú recipientovi možnosť získavať obraz o sociálnom prostredí, ale ho určitým spôsobom aj formujú tým, že nastoľujú nejaké témy a ovplyvňujú spôsob ich spracovávania recipientmi. Hosťom posudzovaného vydania programu Debata na telefón bol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“). Možný vplyv názorov politického predstaviteľa na tak podstatné otázky a vyslovenie nebezpečenstva je o to vážnejší, keďže u takejto osoby je odôvodnený predpoklad, že disponuje relevantnými informáciami o aktuálnych spoločenských témach. Vyjadrenia upozorňujúce na nebezpečenstvo nesporne vedú k vyvolaniu strachu, a tým i k nepriamemu podnecovaniu nenávisti, čo bolo umocnené skutočnosťou, že moderátor do takýchto vyjadrení nezasahoval, a tak bol A. A. poskytnutý neobmedzený priestor na prezentovanie svojich kontroverzných a vyhranených názorov, k čomu sa neskôr pridali aj poslucháči prostredníctvom telefonátov, SMS správ a e-mailov. Výroky a tvrdenia, ktorými prišlo k porušeniu zákazov podľa predstavovali frekventovanú i podstatnú obsahovú zložku posudzovaného programu, z jeho celkového trvania cca 90 minút, a nemožno ich považovať za zanedbateľné;

- miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie;

- rozsah a dosah vysielania - účastník konania je na základe licencie č. R/115 regionálnym vysielateľom. Táto skutočnosť vyjadruje podľa percentuálne pokrytie vysielania účastníka konania, a teda vyjadruje, koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých vnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v , v tomto prípade regionálne vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov;

- trvanie a následky porušenia povinnosti - v danom prípade sa nejedná o trvajúci správny delikt. Nakoľko k jeho spáchaniu došlo odvysielaním programu Debata na telefón dňa 02. októbra 2016 v čase cca 9:34 h. následkom tohto konania je zmarenie účelu ustanovení piatej časti ;

- spôsob porušenia povinnosti - je predmetom výroku a odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého právny predchodca žalovaného vychádzal (od 497,- eur do 49.790,- eur), je sankcia vo výške 15.000,- eur plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.

II.

Žaloba

15. Správnou žalobou zo dňa 19. júna 2017 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 25. apríla 2017 z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Žalobca v podanej žalobe namietal, že postupoval v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky. Moderátor žalobcu v reláciách produkovaných žalobcom nie je a ani nemôže byť oponentom hosťa. Úlohou moderátora je sprostredkovať názor hosťa v relácii, do ktorej bol tento hosť pozvaný, pričom

žalobca spadá pod ochranu SR a čl. 17 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, pretože nositeľom práva na slobodu prejavu je každý, nielen fyzická, ale aj právnická osoba. Zároveň zdôraznil, že každý nositeľ práva na slobodu prejavu požíva ochranu zaručenú SR, nesmie byť vystavený cenzúre. Taktiež tvrdil, že výroky poslanca boli správnym orgánom vytrhnuté z kontextu celej diskusie, čím ich správny orgán aj následne nesprávne interpretoval izolovane od ďalších výrokov. Správnemu orgánu vyčítal, že sa uchýlil k neprimeranému zovšeobecňovaniu výrokov poslanca, nehľadiac na to, že tento sa ako politik vyjadroval k veciam verejného záujmu, jednalo sa teda o politickú diskusiu.

17. Ďalej žalobca poukazujúc na SR, namietal, že Ústavný súd SR pregnantne definoval vo svojom rozhodnutí sp. zn. posledné dve vety SR. Podľa Ústavného súdu SR tieto nemožno vysvetľovať a uplatňovať ako generálne splnomocnenia pre zákonodarcu, aby v zákone ustanovil podmienky pre uplatňovanie slobody prejavu alebo práva vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie (nález sp. zn. zo dňa 11. marca 1999, strana 45). Podľa žalobcu ústavodarca splnomocnil zákonodarcu jedine na to, aby ustanovil podmienky, ktoré musia splniť pre udelenie licencie pre podnikanie v odbore rozhlasu a televízie.

18. Rovnako tak dal do pozornosti, že A. A. bol zvolený za poslanca NR SR v riadnych voľbách v marci 2016 a ako poslanec NR SR bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Základnou úlohou tohto výboru je posudzovať návrhy zákonov predložených oprávnenými subjektmi z pohľadu dodržiavania a podpory ľudských práv, práv príslušníkov národnostných menšín, ostatných zraniteľných skupín, ochrany osobných údajov, rovnoprávnosti žien a mužov s dôrazom na princíp zákazu diskriminácie. Zdôraznil, že výbor venuje osobitnú pozornosť zákonom, ktoré upravujú činnosť nezávislých i ľudskoprávnych inštitúcií (verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov, Ústav pamäti národa). Doplnil, že zároveň ako gestorský výbor prerokúva správy predkladané týmito inštitúciami NR SR. Pri vykonávaní svojej kontrolnej činnosti výbor spolupracuje aj s relevantnými 11 mimovládnymi organizáciami, ako aj so splnomocnencom vlády pre rómske komunity, resp. so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny. Výbor taktiež sleduje plnenie niektorých vládnych programov, ako napr. Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv, Stratégia SR pre integráciu Rómov do r. 2020, Národný akčný plán na elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 - 2019. Preto mal žalobca za to, že v tejto pozícii mal hosť - poslanec NR SR A. A. relevantné a pravdivé informácie o situácii národnostných menšín v Slovenskej republike a túto objektívnu situáciu prezentoval aj v predmetnom programe žalobcu.

19. Právnemu predchodcovi žalovaného taktiež žalobca vyčítal, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia cituje implementáciu Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý bol podpísaný členskými štátmi Rady Európy a ďalšími zmluvnými štátmi Európskeho kultúrneho dohovoru do Uvedený argument žalobca označil za neprijateľný, nakoľko v danom prípade ide o rádiové vysielanie, na ktoré Európsky dohovor o cezhraničnej televízii nie je možné aplikovať.

20. Žalobca vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia správnemu orgánu vyčítal aj citáciu komentáru k . Akcentoval, že jediným oprávneným orgánom na výklad práva podľa SR a platných zákonov Slovenskej republiky sú súdy. Argument žalovaného odkazujúci na komentár k preto pokladal za neprijateľný. Dodal, že žalovaný nie je v pozícii súdu, aby interpretoval a vykladal zákon podľa svojej úvahy. Správny orgán totiž môže konať len v rozsahu, ktorý je mu pridelený zákonom, avšak výklad práva v kompetencii nemá.

21. Napokon žalobca ohľadom časti, v ktorej právny predchodca žalovaného vyslovil porušenie § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona tomuto vyčítal nedostatočnú identifikáciu skupiny osôb, do zásahu ľudskej dôstojnosti ktorej prišlo. Naopak žalobca tvrdil, že z vyjadrení hosťa relácie bolo zrejmé, že za „asociálnu“ nepovažuje určitú skupinu obyvateľstva.

22. Namietal aj, že právny predchodca žalovaného v správnom konaní opomenul skúmať pravdivosť vyjadrení hosťa programu.

23. V ďalšom mu vyčítal, že sankcionovaním masmédia za výroky poslanca NR SR prednesené v jeho vysielaní, dochádza k porušeniu SR, ako aj zákonov platných v Slovenskej republike a súčasne to má za následok obmedzenie slobody poslanca vyjadriť svoj názor.

24. Rovnako tak tvrdil, že závery právneho predchodcu žalovaného, ktorými vyhodnotil vyjadrenia poslucháčov relácie ako neúctivé a urážlivé nesú znaky svojvoľnosti. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nezasiahol do výberu osôb formulujúcich otázky, alebo nesmeroval svoje názory k prejednávanej téme v zmysle toho, že by uprednostnil osoby len z určitého politického spektra alebo len sympatizantov určitej strany.

25. Pochybenie právneho predchodcu žalovaného videl aj v porušení zásad správneho konania, konkrétne zásady materiálnej pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako aj zásady ústnosti konania, pričom v závere podanej žaloby opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok presvedčivých dôvodov.

III.

Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného

26. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 07. septembra 2017 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Mal za to, že v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli pre konštatovanie porušenia zákona rozhodujúce. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo správne konanie, v rámci ktorého bol náležite zistený skutkový stav veci a vysporiadal sa i s nevyhnutnosťou obmedzenia slobody prejavu vysielateľa.

27. Dal do pozornosti, že ustanovenie ustanovuje jednoznačnú požiadavku pre spravodajské a politicko-publicistické programy, aby boli objektívne a nestranné. Ak príde k porušeniu tejto povinnosti, Rada je povinná konať a vyvodiť voči vysielateľovi administratívnoprávnu zodpovednosť. Politicko-publicistický program, ktorý je jednostranne orientovaný a poskytuje len vyhranené názory na spoločensky relevantné témy nemožno považovať za korešpondujúci požiadavke verejnosti na objektívne a nestranné informovanie. Absenciou alternatívnych názorov neprichádza k vytvoreniu podmienok na relevantnú diskusiu o veciach verejného záujmu. Recipientom je prezentovaný jediný názor, pričom je im odopretá možnosť voľby a vytvorenia si nezaujatého názoru na danú tému. Ohľadom uvedeného poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , či sp. zn. .

28. V súvislosti so žalobcom citovaným rozhodnutím ESĽP Handyside vs. United Kingdom (sťažnosť č. 5493/72) právny predchodca žalovaného uviedol, že charakter každej informácie je jedinečný. Za informácie, ktoré znepokojujú, a na ktoré má verejnosť nárok nemožno automaticky považovať všetky informácie, ktoré nie sú všeobecne pozitívne prijímané, najmä nie také, ktoré zasahujú do práv iných, a také informácie, ktoré podnecujú nenávisť, propagujú násilie znevažujú alebo hanobia na základe príslušnosti osôb k určitej či už náboženskej, národnostnej alebo etnickej skupine. Ak konanie vysielateľa poruší niektorú z povinnosti vyplývajúcich zo , je i napriek jeho nepopierateľnému právu na slobodu prejavu potrebné v záujme ochrany iného spoločenského záujmu toto právo obmedziť a vysielateľa sankcionovať.

29. Ďalej uviedol, že ustanovenie predstavuje v slovenskom právnom poriadku ochranu pred tzv. hate speech, ktorej je v rámci Európskej únie venovaná veľká pozornosť aj na pôde ESĽP, ktorý v rozhodnutí Erbakan v. Turecko uviedol, že tolerancia a úcta k rovnakej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí tvorí základ demokratickej pluralitnej spoločnosti. Za týchto okolností môže byť zo zásady uznané za nevyhnutné v určitých demokratických spoločnostiach sankcionovať, či dokonca predchádzať všetkým formám prejavu, ktoré by rozširovali, iniciovali, propagovali alebo schvaľovali nenávisť založenú na netolerancii... za predpokladu, že akékoľvek, formality podmienky, obmedzenie alebo sankcie takto uložené sú primerané sledovanému legitímnemu cieľu. Vychádzajúc z uvedeného je tak zrejmé, že ustanovenie 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona sleduje legitímny cieľ, ktorého nevyhnutnosť a opodstatnenosť v právnom poriadku nie je predmetom posudzovania zo strany správneho orgánu. Úlohou správneho orgánu je len posúdiť, či je možné predmetné ustanovenie aplikovať na posudzovaný skutkový stav, a v prípade, ak príde ku konštatovaniu

porušenia povinnosti, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti obmedziť na jeho základe slobodu prejavu vysielateľa.

30. Ku argumentom žalobcu, že postupoval v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky uviedol, že v predmetnom správnom konaní bolo nevyhnutné obmedziť slobodu prejavu vysielateľa, nakoľko konaním vysielateľa prišlo k porušeniu a zákona ě. Takýmto postupom Rady bola sledovaná nevyhnutná spoločenská potreba ochrany práv iných, keďže táto uznáva široký rozsah slobody prejavu, zároveň však zdôrazňuje, že jej legálne a legitímne obmedzenie nemožno považovať za cenzúru, či zakazovanie slobody prejavu ako takej.

31. Dodal, že žalobca v texte správnej žaloby nešpecifikuje osobitne námietky k jednotlivým porušeniam zákona a neaplikuje namietané vady rozhodnutia na konkrétny stav. Domnieval sa, že žalobcom vznesené námietky sa týkajú konštatovania porušenia , a teda porušenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko- publicistických programov. Právny predchodca žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s obsahom programu a argumentáciou žalobcu a uviedol dôvody, pre ktoré bol predmetný program posúdený ako nevyvážený. V rozhodnutí o porušení na základe skutkového stavu konštatuje, akým spôsobom mohol vysielateľ zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti, t.j. poskytne vysielateľovi určitý návod ako postupovať, čo však neznamená, že Radou uvedený spôsob je jediný a sledovaný výsledok nie je možné dosiahnuť aj inak. Úlohou a ani snahou Rady v žiadnom prípade nie je určovať vysielateľovi spôsob, resp. techniku, akou má zabezpečiť vo svojom vysielaní plnenie zákonných povinností.

file_0.jpg

file_1.wmf

32. Zákon formálne nepredpisuje spôsob, akým má vysielateľ zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov, spôsob, akým vysielateľ dosiahne želaný zákonný stav je súčasťou jeho práva vysielať slobodne a nezávisle. Rada nespochybňuje redakčnú nezávislosť vysielateľa, a túto v plnej miere akceptuje. V danom prípade neukladá Rada sankciu za formu, akú účastník konania zvolil pri spracovaní predmetného príspevku, ale v dôsledku skutočnosti, že v ňom boli prezentované jednostranné nevyvážené informácie, čím príspevok nebol svojím obsahom a spôsobom spracovania objektívny a nestranný. Z rozhodovacej praxe Rady, potvrdenej rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR vyplýva, že jedným z prostriedkov na zabezpečenie plurality informácií je poskytnúť alternatívne názorové stanovisko v prípadoch, kedy je prezentovaná téma, na ktorú existujú v spoločnosti viaceré názory. Rovnako, ak v programe odznie kritika, na základe ktorej možno identifikovať dotknutú osobu, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť v akejkoľvek podobe vyjadrenie takto dotknutej osoby (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ).

33. Právny predchodca žalovaného v podanom vyjadrení taktiež odmietol názor žalobcu, že by posudzoval jednotlivé výroky vytrhnuté z kontextu a označil tento argument za nesprávny a nepravdivý. Podkladom pre rozhodnutie bol záznam vysielania, resp. jeho prepis/popis, ktoré v nezmenenej podobe zachytávajú skutkový stav. Poukázanie na niektoré problematické výroky v odôvodnení rozhodnutia neznamená, že by ich správny orgán posudzoval izolovane. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán snaží účastníkovi konania čo najdetailnejšie vymedziť relevantné skutočnosti, ktoré viedli ku konštatovaniu porušenia zákona. Citovanie výrokov, ktoré odzneli v programe v rámci odôvodnenia rozhodnutia slúži na ilustráciu problematických pasáži, ktoré vo významnej miere ovplyvnili celkové vyznenie programu, ktoré je pre posúdenie skutkového stavu rozhodujúce. 34. Potreba regulovať médiá vyplýva zo značného vplyvu, ktorý majú na formovanie verejnej mienky. Preto je nevyhnutné, aby v spravodajských a politicko-publicistických programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť sami a slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

35. Ohľadom žalobnej námietky, týkajúcej sa výkladu SR, a to najmä z pohľadu možnosti obmedzenia slobody prejavu a práva vyhľadávať a šíriť informácie, zdôraznil, že podľa čl. 26

ods. 4 SR „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. Doplnil, že file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

file_10.jpg

file_11.wmf

takýmto Zdôraznil, že s proporcionalitou obmedzenia slobody prejavu žalobcu sa podrobne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Taktiež uviedol, že v prípade vzájomného konfliktu garantovaných práv Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy. Zároveň poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR (, , m. m. , ).

36. Za neopodstatnenú pokladal aj žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že hosť programu mal ako člen výboru NR SR pre ľudské práva „relevantné a pravdivé informácie o situácii národnostných menšín v SR a túto objektívnu situáciu prezentoval aj v predmetnom programe žalobcu . Dal do pozornosti, že zo záznamu vysielania je zrejmé, že práve v súvislosti s otázkou národnostných menším v Slovenskej republike hosť neprezentoval len overiteľné fakty, ale i vlastné názory na riešenie danej problematiky, resp. názory politickej strany, ktorej je členom. Takto prezentované informácie nemožno vyhodnotiť za pravdivé avšak ani nepravdivé. V prípade prezentovania takýchto kontroverzných tém je posúdenie pravdivosti, resp. relevantnosti vecou subjektívneho vnímania a pohľad na opodstatnenosť a vhodnosť takýchto návrhov riešení sa v rámci jednotlivých politických spektier líši. Žalobca okrem poukázania na funkciu hosťa programu neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by podporili jeho argument o pravdivosti informácií, na základe čoho sa právny predchodca žalovaného domnieval, že argument zostal len v subjektívnej a nepodloženej rovine.

37. Nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, ktorou žalobca právnemu predchodcovi žalovaného vyčítal, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odkazuje na Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, nakoľko tento podľa žalobcu nemá spojitosť s rádiovým vysielaním. Vo vzťahu k uvedenému sa vyjadril, že Rada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovala predmetný článok Európskeho dohovoru o

cezhraničnej televízií v súvislosti s implementáciou povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť určitých typov programov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Napriek tomu, že samotný dohovor sa vzťahuje na televízne vysielanie, predmetná povinnosť bola na území Slovenskej republiky uzákonená prostredníctvom 16 ods. 3 písm. b) a vzťahuje sa ako na televízne, tak i rozhlasové vysielanie. Voči žalobcovi bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť v dôsledku porušenia ustanovení , a nie na základe porušenia Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

38. Ku žalobnej námietke vzťahujúcej sa k časti textu preskúmavaného rozhodnutia, v ktorej právny predchodca žalovaného citoval komentár k , uviedol, že aj tento argument žalobcu je potrebné odmietnuť. Zároveň uviedol, že v rámci správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia sa právny predchodca žalovaného nesnažil poskytnúť všeobecne akceptovaný a záväzný výklad zákona, a už vôbec nie . Odkázal na komentár k v záujme poukázať na pojem „národ”, ktorý nemá legálnu definíciu. Takýmto postupom právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom nezasiahol do procesných práv žalobcu. V záujme pokryť bližšie nešpecifikované spektrum prípadov zákony ponechávajú v diskrečnej právomoci správneho orgánu pre účely správneho konania určité pojmy definovať a vymedziť. Patrí do bežnej argumentačnej praxe Rady odvolávať sa na rôzne, nielen právne záväzné texty, nakoľko delikty na úseku vysielania zahŕňajú rôznorodé oblasti, čo sa premieta i do rôznorodosti rozhodovacej činnosti a ojedinelosti každého prípadu. V takomto prípade ide o tzv. právne neurčitý pojem, pričom je v diskrécii aplikujúceho správneho orgánu pre účely správneho konania takéto pojmy interpretovať. Správny orgán podáva tzv. autentický výklad práva, ktorým sa zabezpečuje efektivita, pružnosť a schopnosť aplikujúceho orgánu reagovať na neohraničené množstvo situácií. Zároveň zdôraznil, že postavenie národnostnej menšiny rómskemu etniku na území Slovenskej republiky vyplýva z Uznesenia vlády SR č. , a nie z citovaného komentára k .

39. Taktiež sa vyjadril, že za opodstatnenú nie je možné pokladať ani žalobnú námietku, v ktorej žalobca v súvislosti s konštatovaním porušenia § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona namieta nedostatočnú identifikáciu skupiny osôb, do zásahu ľudskej dôstojnosti ktorej prišlo. Mal za to, že sa podrobne venoval identifikácii skupín, do ktorých práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prišlo už v napadnutom rozhodnutí a to v súvislosti so všetkými skutkami, ktorými prišlo k spáchaniu správneho deliktu podľa (porušenie zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, porušenie zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva a porušeniu zákazu otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine). Nakoľko žalobca nenamietal nejednoznačnosť identifikácie ďalších skupín osôb, do zásahu práv ktorých programom prišlo, právny predchodca žalovaného svoje vyjadrenie obmedzil výhradne na námietku nejednoznačnej identifikovateľnosti príslušníkov rómskej národnostnej menšiny. Vo výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že zásahu do práv skupiny ľudí identifikovanej na základe ich príslušnosti k rómskemu etniku sa žalobca v predmetnom programe dopustil porušením zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, a to v dôsledku stavania príslušníkov rómskeho etnika do kontrastu s majoritou a v dôsledku vyjadrení o ich neprispôsobivosti, sociálnych výhodách, násilí a vandalizme a taktiež, porušením zákazu otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, a to v dôsledku explicitných urážlivých vyjadrení na adresu rómskeho etnika. Táto skupina obyvateľstva je jednoznačne identifikovaná a identifikovateľná, pričom Uznesením vlády SR č. Zásady vládnej politiky SR k Rómom došlo k uznaniu etnickej svojbytnosti rómskej populácie na úroveň ostatných etnických minorít žijúcich na území Slovenska.

file_12.jpg

file_13.wmf

file_14.jpg

file_15.wmf

40. Súčasne dospel k záveru, že na základe odvysielaných výrokov vyznela z programu jasná segregácia spoločnosti a etnická hranica medzi príslušníkmi rómskeho etnika a majoritou. Práve príslušníci rómskej národnostnej menšiny boli jednoznačne identifikovateľnou skupinou ľudí v súvislosti s porušením povinnosti ustanovenej v Takéto zovšeobecňovanie je možné považovať za značne vysoký prejav intolerancie. Prezentovanie takýchto názorov bolo potrebné odsúdiť najmä vzhľadom k nepopierateľnému faktu, že atmosféra v spoločnosti, prevažne v niektorých častiach Slovenskej republiky, je z hľadiska spolužitia s rómskou menšinou značne problémová a vyhrotená s narastajúcimi prejavmi intolerancie a rasizmu v spoločnosti ako celku. Postihovaním takéhoto konania Rada koná v záujme Slovenskej republiky podporovať toleranciu a medzikultúrny dialóg, sledujúc cieľ vyplývajúci Slovenskej republike z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín č. a to prijať primerané opatrenia na ochranu osôb, ktoré by sa mohli stať predmetom ohrozenia alebo aktu diskriminácie, nepriateľstva alebo násilia pre ich etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu. 41. Nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že sankcionovaním vysielateľa za nesplnenie si povinnosti podľa prichádza k porušeniu SR a zákonov a k postaveniu poslancov NR SR do neistoty týkajúcej sa uplatňovania ich slobody prejavu v médiách a opätovne poukázal na fakt, že ani rozhodnutím a ani samotným správnym konaním nedošlo do zásahu do slobody prejavu do programu pozvaného hosťa. Mal za to, že náležite definoval problematické aspekty programu, a teda, že problémom nebolo odvysielanie kritických názorov per se, ale celkové vyznenie programu a jeho názorová nevyváženosť v súvislosti s porušením a zásah do základných práv a slobôd iných v súvislosti s porušením Hoci je legitímne vysloviť názor k spoločensky relevantným témam, je potrebné tak robiť v súlade so zákonmi a bez zásahu do práv a slobôd iných. 42. Ku tvrdeniu žalobcu, že Rada mala svojvoľne hodnotiť vyjadrenia poslucháčov ako neúctivé a urážlivé, uviedol, že táto je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie. Medzi túto kompetenciu patrí i vyhodnocovanie takých obsahov, ktoré môžu svojím charakterom porušiť zákaz vymedzený v , a to zákaz, aby programová služba a jej zložky propagovali násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovali nenávisť, znevažovali alebo hanobili na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine. file_16.jpg

file_17.wmf

file_18.jpg

file_19.wmf

file_20.jpg

file_21.wmf

Na základe ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) je tak Rada povinná v zákonných medziach správnej úvahy posúdiť obsah vysielania, ktorý môže byť neúctivý, urážlivý, hanobiť a znevažovať. Ak dospela v rámci správneho konania k záveru, že istá zložka programovej služby obsahovala také vyjadrenia, ktoré v konečnom dôsledku a v celkovom kontexte programu dosiahli intenzitu hanobenia, či znevažovania otvorenou alebo skrytou formou, nemožno takúto skutočnosť považovať za svojvoľné

konania správneho orgánu, nakoľko žalovaná takýmto postupom neprekročila zákonom vymedzené medze správneho uváženia.

43. K namietanému porušeniu zásad správneho konania uviedol, že nie je možné prisvedčiť všeobecným námietkam žalobcu, ktoré považuje za jeho subjektívne tvrdenia bez pravdivého základu. Mal za to, že ako príslušný správny orgán v rámci konania v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v o správnom konaní (správny poriadok), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené, vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku a je v súlade so skutočným stavom veci. Právny predchodca žalovaného zistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie a napadnutým rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu nebol žalobca na svojich právach ukrátený.

IV.

Replika žalobcu

44. Žalobca v replike zo dňa 23. novembra 2017 uviedol, že relácia Debata na telefón vysielaná v rádiu Frontinus je pokračujúcim pásmom relácií, ktoré sú vysielané týmto rádiom 24 rokov, pričom ide o pokračujúcu reláciu, v ktorej žalobca zabezpečuje pluralitu názorov a do relácie sú pozývaní hostia zo širokého spektra, či už politických strán, mimovládnych organizácií, miestnych, okresných a krajských politikov. Zdôraznil, že moderátor relácie Debata na telefón zasahuje do debaty medzi poslucháčmi a hosťom len v prípade, ak by tento hosť prezentoval vulgárne a neakceptovateľné prejavy, ktoré nie sú totožné so všeobecným vnímaním slušnosti a etiky. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, pričom označil doc. H. C. I., J., H. K. K., H. L. M., N. L. A., J., a O. A. P., PhD.

45. Právny predchodca žalovaného právo podať dupliku nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

46. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

VI.

Pojednávanie

47. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 14. septembra 2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

48. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe. Konanie vedené pred správnym orgánom označil za pochybné a šikanózne. Ďalej uviedol, že rádio Frontinus (žalobca) vysiela už 30 rokov a do relácie Debata na telefón boli pozývaní hostia, ktorí sú reprezentantmi každej časti politického spektra.

49. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa pridržiava predloženého písomného vyjadrenia. Taktiež poukázal na skutočnosť, že pozvaný hosť relácie Debata na telefón bol následne po odvysielaní tejto relácie právoplatne odsúdený Najvyšším súdom SR za prečin hanobenia národa, rasy

a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, farbu pleti či pôvod rodu.

VII.

Relevantné právne predpisy

50. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

XX. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

53. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

54. Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

55. Podľa SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

56. Podľa SR cenzúra sa zakazuje.

57. Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

58. Podľa poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

59. Podľa rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

60. Podľa , vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

61. Podľa , audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať

nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.

62. Podľa , za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.

63. Podľa za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.

64. Podľa Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa .

VIII.

Závery správneho súdu

65. Správny súd v prvom rade uvádza, že o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022 zrušený a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu ( ). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.

66. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), preto správny súd na vec aplikoval

67. Jednou zo sporných otázok medzi účastníkmi konania je, či bola v dostatočnej miere zachovaná objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu Debata na telefón odvysielaného na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h., keď v danom prípade obsahom programu bola politická diskusia s politickým predstaviteľom len jednej časti politického spektra.

XX. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa.

69. Slobodu prejavu (ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky) je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a za jednu zo základných podmienok na jej chod a individuálnu realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je spätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa atribúty tejto ľudskej slobody, ku ktorým patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a prijímať názory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti. Sloboda prejavu je prakticky neoddeliteľná od slobody myslenia. Nijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je slobodná, nech už má vláda tejto spoločnosti (štátu) akúkoľvek formu.

70. Slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných alebo na ochranu určitého kvalifikovaného verejného

záujmu. Limitačná klauzula inkorporovaná v SR explicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť stále v súlade s demokratickým charakterom spoločnosti ("nevyhnutné v demokratickej spoločnosti"). V tejto súvislosti je potrebné odkázať aj na SR.

71. Tak ako sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze sp. zn. aj médiám prináleží sloboda prejavu. Tá sa vzťahuje predovšetkým na sprostredkovávanie informácií, ako aj šírenie správ, myšlienok a názorov, ktoré sú nielen pozitívne či neutrálne, ale aj takých, ktoré nesú negatívnu konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diškurzu, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje ochranu nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a šírenia.

72. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou žalovaného ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru.

73. Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej zo strany vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, je potrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie.

74. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií v zmysle SR alebo čl. 10 ods. 1 Dohovoru, keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor ().

75. Pojmy "objektívnosť" a "nestrannosť" sú vzájomne podmienené, t.j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov. Jednostranné názory alebo informácie môžu znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. In concreto môže ísť napríklad o šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo ideí úmyselne popierajúcich ľudské práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny politických režimov, podporujúcich náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu politickú stranu, hnutie či skupinu s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov v rámci demokratického politického súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich totalitné štátne zriadenie alebo propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej alebo obdobnej ideológii, podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť a pod. V uvedených intenciách sú povinné orgány verejnej moci interpretovať a aplikovať obmedzenie slobody prejavu vyplývajúce z zákona š.

76. Účelom ustanovenia je vytvorenie priestoru pre diskusiu o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, pri súčasnom zamedzení zneužitia vysielacieho času v spravodajských a politicko-publicistických programoch na prezentovanie jednostranne zameraných informácií. Je zrejmé, že mediálna prezentácia názorov len jednej názorovej skupiny je v demokratickej spoločnosti nežiaducim javom, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten vo svojej judikatúre vyslovil názor, že médiá zohrávajú podstatnú úlohu v demokratickej spoločnosti. Ako pasívnym recipientom informácií občanom musí byť umožnené, prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (Çetin and others v. Turecko, sťažnosti č. 40153/98 a 40160/98, rozsudok ESĽP zo dňa 13. februára 2003).

77. Na zdôraznenie správnosti uvedeného právneho záveru správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP NIT S.R.L. v. Moldavsko, sťažnosť č. 28470/12, rozsudok zo dňa 05. apríla 2022, v ktorom prípade sťažovateľovi bola uložená sankcia odobratia vysielacej licencie za opakované odvysielanie spravodajského programu obsahujúceho vyslovenú kritiku vlády nespĺňajúcu zákonnú požiadavku na zabezpečenie vyváženosti a plurality v spravodajských reláciách. ESĽP dospel k záveru, že nedošlo k obmedzeniu slobody prejavu sťažovateľa a zdôraznil, že „odvysielaný program musí poskytovať záruku rôznorodosti celého obsahu programu a v čo najvyššej možnej miere sprostredkovať rozmanité názory, rezonujúce v spoločnosti, v ktorej je program vysielaný. Záruku uvedeného totiž automaticky nepredstavuje pluralita informácií a rôznorodosť mediálneho obsahu ponúkaná recipientovi prostredníctvom početných komunikačných prostriedkov“.

78. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s ohľadom na obsah pojmov objektívnosť a nestrannosť, správny súd konštatuje, že právny predchodca žalovaného správne vyhodnotil posudzovaný príspevok ako nespĺňajúci požadované atribúty objektívnosti a nestrannosti. Dostatočným spôsobom sa vysporiadal s odôvodnením, že odvysielaný príspevok nebol objektívny a nestranný, preto bolo namieste využiť zákonné obmedzenie slobody prejavu v zmysle Na spravodajské a politicko-publicistické programy sa kladú vyššie kvalitatívne nároky, ktoré spočívajú najmä v objektívnosti a nestrannosti odvysielaných informácií. Správny súd zdôrazňuje, že na to, aby sa recipient mohol slobodne rozhodnúť a utvoriť si názor potrebuje mať prístup k viacerým názorom a nie len k jednostranne poňatým príspevkom, v ktorých by boli, resp. neboli zverejnené všetky dostupné objektívne informácie k danej téme. Požiadavky, aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné vyplývajú aj z čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ako aj z Rezolúcie 428 (1970) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezasahuje do techniky ani formy spracovania príspevku, ale len poskytuje návod ako má žalobca dodržiavať povinnosti stanovené Konečné rozhodnutie, ako zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť vysielaných programov preto aj v danom prípade spočinulo na vysielateľovi.

79. Správny súd ďalej uvádza, že hoci na zabezpečenie tejto povinnosti môžu slúžiť viaceré varianty možného postupu, bolo v prvom rade potrebné prostredníctvom moderátora relácie divákom priblížiť aj ďalšie postoje tvoriace súčasť názorového spektra. Zdôrazňuje, že úloha moderátora je v predmetnom programe kľúčová pri usmerňovaní samotného priebehu diskusie, pričom v prípade potreby je jeho úlohou upozorniť diskutujúcich na neprítomnosť diskusiou dotknutej osoby a jej nemožnosť brániť sa. Rovnako by mal konfrontovať jednotlivé tvrdenia hosťa vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany druhej. Z obsahu stavu veci tak, ako vyplýva zo zvukového záznamu programu je podľa názoru správneho súdu evidentné, že moderátor v posudzovanom programe uvedené pravidlá nerešpektoval, a teda zvoleným spôsobom pochybil pri usmerňovaní relácie. Z predloženého zvukového záznamu je totiž zrejmé, že vyslovená kritika pozvaným hosťom relácie nebola konštruktívna a objektívna.

80. Správny súd si je tiež vedomí, že samotný moderátor politicko-publicistického programu nevie predvídať, akým spôsobom bude pozvaný hosť reagovať na diskutované témy. Tomu ako sa s touto okolnosťou moderátor vysporiada, korešponduje povinnosť Rady ako správneho orgánu vo výroku rozhodnutia presne opísať skutok, ktorým vysielateľ porušil zákonom ustanovenú povinnosť, ako aj v rozhodnutí náležite odôvodniť, či prišlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektivitu alebo nestrannosť resp. aj objektivitu aj nestrannosť politicko-publicistického programu. Ohľadom uvedeného má správny súd za to, že táto povinnosť Rady bola v prejednávanej veci naplnená, keď výrok napadnutého rozhodnutia zodpovedá stanoveným kritériám jeho určitosti, zrozumiteľnosti a predovšetkým materiálnej vykonateľnosti. K uvedenému zároveň dopĺňa, nakoľko v odvysielanom programe bola vyslovená aj kritika konkrétnych osôb, že žalobca tiež opomenul splniť si povinnosť zvoliť vhodnú formou, akou by bolo zabezpečené vyjadrenie takýchto osôb. V praxi je potrebné rátať aj so situáciou, že vysielateľ nebude mať možnosť takéto vyjadrenie dotknutej osoby zabezpečiť, v takom prípade je úlohou vysielateľa zvoliť iný adekvátny spôsob, ktorým zabezpečí súlad vysielania s právnymi predpismi.

81. K vyššie uvedenému pokladá správny súd za potrebné dodať, že v tomto prípade predmetom posudzovania nie je zdroj odkiaľ pochádzajú informácie uvádzané hosťom relácie, ale iba to, čo bolo odvysielané, teda to čo recipient videl resp. počul. Ak by sa aj adresát kritiky k tejto odmietol vyjadriť, bolo povinnosťou vysielateľa túto skutočnosť v rámci odvysielaného programu uviesť. Nie je teda

opodstatnená ani žalobná námietka, v zmysle ktorej bolo právnemu predchodcovi žalovaného vyčítané, že v správnom konaní opomenul skúmať pravdivosť vyjadrení hosťa programu.

82. Vo vzťahu k uloženej sankcii, správny súd dáva do pozornosti, že upozornenie je sankciou preventívneho charakteru a je predpokladom uloženia pokuty za druhovo zhodné protiprávne správanie vysielateľa vytýkané v upozornení, keďže konanie ktorým je možné porušiť povinnosť stanovenú v nie je explicitne uvedené v zákone ani len exemplifikatívnym výpočtom. Teda uvedená sankcia nemá povahu represie, ale je skôr autoritatívnym pomenovaním nežiaduceho správania vysielateľa a usmernením do budúcnosti. Z tohto dôvodu žalovaný musí v upozornení identifikovať, akým konaním vysielateľa došlo k porušeniu povinnosti, čím je vysielateľ oboznámený so zakázaným správaním. Taktiež aj v tomto ohľade správny súd považuje za potrebné prisvedčiť postupu právneho predchodcu žalovaného, ako aj vysloviť, že uložená sankcia zodpovedá zákonným kritériám, ako aj že obsahuje dostatočnú identifikáciu konania, ktorým došlo k porušeniu povinností.

83. Preto správny súd považoval uloženú sankciu – upozornenie na porušenie zákona - za primeranú správnemu deliktu, zabezpečujúcu preventívnu aj výchovnú funkciu s tým, že vysielateľ sa bude snažiť v budúcnosti podobného konania vyvarovať.

84. Ďalšou zo sporných otázok medzi účastníkmi konania je, či odvysielaním programu Debata na telefón na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h., došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v

85. Zo zistení správneho súdu zdokumentovaných v administratívnom spise vyplynulo, že žalobca dňa 02. októbra 2016 o cca 9:34 h. odvysielal na rozhlasovej programovej službe Rádio Frontinus program Debata na telefón, ktorý obsahoval vyjadrenia na adresu rómskeho etnika, ktorými ich staval do kontrastu s majoritou, ako aj vyjadrenia o ich neprispôsobivosti, sociálnych výhodách, násilí a vandalizme takej intenzity, že tým došlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine. Zároveň obsahoval vyjadrenia o nebezpečenstve, ktoré predstavuje skupina islamských imigrantov, čím došlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva a v dôsledku explicitných urážlivých vyjadrení na adresu rómskeho etnika došlo k porušeniu zákazu otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine. Preto vyvodenie administratívnej zodpovednosti za porušenie bolo podľa názoru súdu dôvodné.

86. Žalobca tvrdí, že zásah do slobody prejavu vydaním napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku legitimity a proporcionality. Právny predchodca žalovaného posudzoval skutkový stav v kontexte slobody prejavu vysielateľa, pričom naplnenie všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu žalobcu vyhodnotil ako pozitívne preukázané.

87. Správny súd rovnako ako Rada nespochybňuje právo na slobodu prejavu pre kohokoľvek ako základného politického práva v právnej demokratickej spoločnosti, ktoré je v našom právnom poriadku zakotvené v článku 26 SR. Zároveň ale pripomína, že sloboda prejavu nemá absolútny charakter.

88. Z článku 26 ods. 4 SR explicitne vyplýva, že sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Neprimeraný rozsah môže spočívať najmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. V takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Pri posúdení kolízie dvoch základných práv je uznávanou teóriou tzv. teória proporcionality, tiež nazývaná aj „trojstupňový test proporcionality“.

89. Z citovaného článku SR vyplýva a správne na to poukázal už právny predchodca žalovaného, že slobodu prejavu je možné obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok; a / obmedzenie musí vyplývať zo zákona (požiadavka legality), b/ musí byť nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti (požiadavka proporcionality), c/musí sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity), pričom samotnú proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je treba vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom. V danom prípade ide o ustanovenie Keďže zákonodarca využil svoje ústavné splnomocnenie (čl. 26 ods. 4) na zakotvenie tohto obmedzenia formou zákona, treba považovať tento princíp za zachovaný a žalovanej neprináležalo zachovávanie proporcionality v tejto rovine skúmať. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení, v danom prípade aplikácie ustanovenia obmedzujúceho slobodu prejavu.

90. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že právny predchodca žalovaného skúmal proporcionalitu zásahu do práv vysielateľa eventuálnym uložením sankcie vyvažovaním všetkých práv a chránených záujmov, ktoré sa v tomto prípade dostali do kolízie. Po posúdení kolízie zaručených práv a právom chránených záujmov správny súd dospel k rovnakému záveru, že posudzovaný program Debata na telefón obsahoval vyjadrenia na adresu rómskeho etnika, ktorými došlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, ako aj vyjadrenia o nebezpečenstve, ktoré predstavuje skupina islamských imigrantov, čím došlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva a v dôsledku explicitných urážlivých vyjadrení na adresu rómskeho etnika došlo k porušeniu zákazu otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, bolo teda odôvodnené zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vyvodením administratívnej zodpovednosti za porušenie Inak povedané, vo veci existovala nevyhnutná potreba zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým si Rada splnila zákonom zverenú právomoc. K uvedenému je napokon možné doplniť, že predmetné vyjadrenia hosťa odvysielaného programu v konečnom dôsledku viedli k jeho právoplatnému odsúdeniu pre úmyselný trestný čin, ako predniesol poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní.

91. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že právny predchodca žalovaného sa rozhodnutím dopustil cenzúry. Pod cenzúrou v zmysle SR je treba chápať štátom vopred nariadené obmedzenie slobody prejavu. Činnosť Rady v súvislosti s plnením jej povinností vyplývajúcich zo zákona spočíva v následnom posúdení vysielateľom odvysielaného obsahu, a to tak, že dbá o to, aby sa vo vysielaní programovej služby neobjavovali prejavy spôsobilé o. i. znevažovať alebo hanobiť na základe viery a náboženstva, ako aj na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.

92. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti, že ESĽP zdôraznil, že „tolerancia a rešpektovanie dôstojnosti všetkých ľudských bytostí predstavuje základ demokratickej a pluralistickej spoločnosti. Napriek tomu možno v princípe považovať za nevyhnutné v niektorých demokratických spoločnostiach sankcionovať, či dokonca predchádzať všetkým formám prejavu, ktoré šíria, podnecujú, propagujú alebo ospravedlňujú nenávisť založenú na netolerancii... za predpokladu, že akékoľvek uložené „formality“, „podmienky“, „obmedzenia“ alebo sankcie sú primerané sledovanému legitímnemu cieľu.“ (Erbakan v. Turecko, sťažnosť č. 59405/00, rozsudok zo dňa 06. júla 2006).

93. Ďalším príkladom postoja ESĽP v súvislosti s obmedzením slobody prejavu je aj prípad Féret proti Belgicku (sťažnosť č. 15615/07, rozsudok zo dňa 16. júla 2009). V tejto veci sa ESĽP zaoberal otázkou odsúdenia politika za nenávistné prejavy rozširované letákmi v rámci volebnej kampane svojej strany, ktoré napokon označil za oprávnené. Európskemu súdu pre ľudské práva stačila na poskytnutie ochrany práv iných osôb existencia výrokov, ktoré viedli verejnosť nevyhnutne k pocitu odmietania, neúcty a nenávisti (v tomto prípade voči cudzincom). ESĽP v tejto veci vyslovil, že „podnecovanie k nenávisti nevyžaduje nevyhnutne výzvu na nejaký akt násilia alebo iný kriminálny čin. Útoky na osoby urážaním, zosmiešňovaním alebo hanobením určitej časti obyvateľstva a konkrétnych skupín obyvateľstva alebo podnecovanie k diskriminácii, ako to bolo v danom prípade, stačia na to, aby orgány dali prednosť boju proti rasistickým prejavom pred slobodou prejavu uplatňovanou nezodpovedným spôsobom, ktorá ohrozuje dôstojnosť a dokonca bezpečnosť týchto častí alebo skupín obyvateľstva.“

94. Napokon správny súd poukazuje na vec Le Pen proti Francúzsku (sťažnosť č. 18788/09, rozsudok zo dňa 20. apríla 2010) prejednávanú pred ESĽP, v ktorom prípade sťažovateľ ako predseda politickej strany Národný front poskytol 19. apríla 2003 rozhovor pre denník E. A., ktorého súčasťou boli prejavy podnecujúce k nenávisti, diskriminácii, násiliu voči skupine ľudí z dôvodu

ich pôvodu alebo ich príslušnosti k istému etniku, národu, rase alebo určitému náboženstvu. ESĽP sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú s odôvodnením, že „zásah do výkonu práva sťažovateľa na slobodu prejavu bol „v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“, nakoľko vyjadrenia sťažovateľa boli rozhodne schopné vyvolať negatívny až znepokojujúci obraz o moslimskej komunite ako celku“. Taktiež vyslovil, že „sťažovateľ vplýval na verejnú mienku a podsúval verejnosti presvedčenie, že pre bezpečnosť Francúzov je nutné zavrhnúť moslimov, a že obavy a strach spojené s ich vzrastajúcou prítomnosťou vo Francúzsku prestanú len vtedy, ak ich počet klesne a ak zmiznú. Tak ako to už poznamenali sudcovia odvolacieho súdu, sťažovateľ sa tentokrát prihováral nielen svojim voličom a elektorátu, ktorý oslovoval, ale aj „ľuďom“ identifikovaným ako francúzsky ľud, ktorí by sa mali v prítomnosti moslimov držať opodiaľ a pociťovať podriadenosť, pričom sťažovateľ poukázal ako na hrozbu iba na rastúcu veľkosť tejto komunity“.

95. Legálne a legitímne obmedzenie slobody prejavu preto nemožno považovať za cenzúru/ zakazovanie slobody prejavu, či prejavenia názoru. Vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti voči vysielateľovi za porušenie zákonnej povinnosti v konkrétnom prípade preto nejde o cenzurovanie, ani o zakazovanie prejaviť slobodne názor.

96. Ako už bolo vyššie uvedené, na základe ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona je Rada povinná v zákonných medziach správnej úvahy posúdiť obsah vysielania, ktorý môže byť neúctivý, urážlivý, hanobiť a znevažovať. Ak Rada v rámci správneho konania dospeje k záveru, že istá zložka programovej služby obsahovala také vyjadrenia, ktoré v celkovom kontexte programu dosiahli intenzitu hanobenia, či znevažovania otvorenou alebo skrytou formou, nemožno takúto skutočnosť považovať za svojvoľné konanie správneho orgánu a Rada takýmto postupom neprekročila zákonom vymedzené medze správneho uváženia.

97. Správny súd tiež pripomína, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z sa neviaže na vysielanie špecifického programového typu a k porušeniu predmetného ustanovenia tak môže dôjsť k odvysielaniu informácií v rámci akéhokoľvek programu, avšak opätovne zdôrazňuje, že je potrebné na uvedené zvlášť starostlivo dbať v rámci politicko- publicistického programu.

98. Správny súd za nedôvodnú považuje i námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že právny predchodca žalovaného pri vydaní rozhodnutia vychádzal zo zistenia skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na posúdenie prejednávanej veci, a že jeho rozhodnutie nespĺňa požiadavky vyplývajúce z § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože nedáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovede na základné otázky v danej veci.

99. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu a s obsahom nahrávky na predloženom CD nosiči dospel k záveru, že vydaniu rozhodnutia vo veci predchádzalo správne konanie, v rámci ktorého právny predchodca žalovaného postupoval v medziach zákona, úplne a presne zistil skutkový stav veci, oboznámil sa s podkladmi pre rozhodnutie a zanalyzoval odvysielaný obsah v súvislosti s povinnosťami plynúcimi žalobcovi zo Vykonané dokazovanie bolo postačujúce pre prijatie správneho záveru, že žalobca odvysielaním sporného programu porušil povinnosť ustanovenú v a právny predchodca žalovaného svoj záver zhrnul v odôvodnení rozhodnutia č.: zo dňa 25. apríla 2017 zrozumiteľne, jasne, presvedčivo a s dostatkom dôvodov ku každej žalobou namietanej skutočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právny predchodca žalovaného posudzoval význam a charakter odvysielaných informácií, záujem na ich odvysielaní a zároveň aj záujem na ochrane práv národnostných menšín a tiež príslušníkov jednotlivých cirkví. Právny predchodca žalovaného ako príslušný správny orgán teda v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, jeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené správneho poriadku a nevykazuje žiadne formálne ani logické nedostatky.

100. Správny súd nevzhliadol pochybenie ani vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorú právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí formuloval presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným skutkom a je z neho dostatočne zrejmé, za aké konanie bol žalobca sankcionovaný. Dôvody uloženia sankcie právny predchodca žalovaného následne podrobne rozviedol

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že zásahu do práv skupiny ľudí identifikovanej na základe ich príslušnosti k národnosti, etnickej skupine, ale na základe ich náboženstva sa žalobca v predmetnom programe dopustil porušením zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, ako aj podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva, a napokon aj otvorenou formou znevažovať alebo hanobiť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, pričom zároveň jasne a zreteľne identifikovala, akým spôsobom došlo k porušeniu predmetného zákona. Výroková časť rozhodnutia tak exaktne popisuje konanie, ktorého sa žalobca dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Svoj názor právny predchodca žalovaného podporil poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Vychádzajúc z uvedeného preto nie je možné prisvedčiť ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočná identifikácia skupiny osôb, do zásahu ľudskej dôstojnosti ktorej prišlo.

101. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného aj v časti o vyvodení administratívnej zodpovednosti za porušenie má podklad vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá zásadám správneho uváženia. Tým bol naplnený právny dôvod pre uloženie pokuty podľa zákona, ktorá bola uložená vo výške XX.XXX,- G., čo je výška pokuty uložená v dolnej časti zákonného rozpätia prípustnej sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej zákona. Výška pokuty napokon medzi účastníkmi nebola ani sporná, sporné bolo jej samotné uloženie. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery právneho predchodcu žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.

102. Napokon správny súd dodáva, že žalobca až v replike navrhol vykonať dôkazy, a to výsluchy

- svedecké výpovede osôb, ktorých označil menom a priezviskom, ďalej uvádzajúc, že ich adresou nedisponuje a preto žiada o ich predvolanie súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, nie je súdom skutkovým a vykonáva dokazovanie len výnimočne za účelom prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí alebo opatrení. O vykonanie výsluchu svedkov žalobca v priebehu administratívneho konania nežiadal, rovnako ho nenavrhol ani v podanej žalobe. Vykonanie dôkazu výsluchom svedkov správny súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci, navyše žalobca neuviedol žiaden dôvod preukazujúci opodstatnenosť vykonania výsluchu, keď neuviedol aké skutočnosti by mali byť uvedeným preukázané.

XXX. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného postupoval v sankčnom konaní v súlade so a správnym poriadkom, správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil ( správneho poriadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa ako nedôvodnú.

104. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

105. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.