Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/140/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným: 1/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX a 2/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, o vymoženie 1.681,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 18. 10. 2011 č. k. -16, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinným v 1. a 2. rade na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.681,01 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, ktorý bol poverený vykonaním predmetnej exekúcie, priznal trovy exekúcie vo výške 93,83 eura a oprávnenému uložil povinnosť ich zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 29. 06. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 27. 11. 2006 sp. zn. RK-461/06-GR, ktorým bola povinným v 1. a 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 1.681,01 eura s príslušenstvom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným v 1. a 2. rade, založený zmluvou o revolvingovom úvere č. 8000007068 zo dňa 13. 10. 2005, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. , , , , , , , , ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Opierajúc sa o ust. , a o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je tak adhézna, t. j. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Naviac obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a spotrebiteľ si len veľmi ťažko mohol byť vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj záver argumentačne podporil i rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05 Mostaza Claro, C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sistikné Győrfi bod 40, 43, ako i vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. O trovách exekúcie rozhodol podľa , , Exekučného poriadku a , a ods. 1, vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď v skutočnosti, že oprávnený spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde nedôvodného plnenia vzhliadol zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Dospel k záveru, že exekútorovi prináleží paušálna odmena vo výške 26,56 eura ( získanie poverenia, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie

upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného ) a náhrada hotových výdavkov, a to poštovné a založenie spisu v sume 51,63 eura, t. j. v celkovej výške 93,83 eura vrátane 20 % DPH v sume 15,64 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za úkony- doručenie 3 príkazov na začatie exekúcie a 4 exekučných príkazov z dôvodu, že nie je možné uplatniť si paušálnu odmenu za každé uskutočnené doručenie písomnosti uvedenej v písmene b) a d), t. j. príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov tak, ako je to možné v prípade viacnásobných úkonov exekučnej činnosti uvedených v ust. § 15 ods. 1 písm. g) až j) cit. vyhlášky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Dôvodil, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím poprel svoj postup, ktorým vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie, t. j. potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. Exekučného poriadku. Postup exekučného súdu preto označil za nezákonný a jeho rozhodnutie považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. Vychádzajúc z ust. mal za to, že rozhodcovská doložka je v spotrebiteľskej zmluve prípustná. V tejto súvislosti dôvodil, že z formulácie čl. 17 ods. 17. 1 zmluvy jednoznačne vyplýva, že rozhodcovské konanie je len alternatívne, t. j. umožňujúce spotrebiteľovi vybrať si buď konanie pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Uviedol, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. Uzavrel, že exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale i v hrubom rozpore s právom EÚ, čím porušil a zásadu rovnosti účastníkov konania.

Povinný v 1. a 2. rade a poverený súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 25. 05. 2009 súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 01. mája 1053, o vykonanie exekúcie voči povinnému v 1. a 2. rade na vymoženie sumy 1.681,01 eura spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.681,01 eura od 04. 11. 2006 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 5,61 eura, trov konania vo výške 49,79 eura a kolkovej známky vo výške 16,50 eura. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27. 11. 2006 sp. zn. RK-461/06-GR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2006 a vykonateľnosť dňa 27. 12. 2006. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 08. 06. 2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 29. 06. 2009 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere č. 8000007068 uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 13. 10. 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ). Preskúmavacia

činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným ( písm. a ) , ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným ( písm. b ), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo ( písm. f ), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( písm. g ), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný “iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď v danej veci zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle , keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. , Exekučného poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, nakoľko počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o revolvingovom úvere č. 8000007068 uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 13. 10. 2005. Nepochybne ide o spotrebiteľskú

zmluvu podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky ( v spotrebiteľskej veci ) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní ), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. ). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23. 11. 2011 č. k. -19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 13. 10. 2005 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000007068, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i zmluvné dojednania zmluvy. Podľa bodu 17 sa účastníci zmluvy dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17.2 tejto zmluvy výber jednej z alternatív riešenia sporov tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 17.2 rozhodcovskej doložky akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným v zmluve vymenovaným rozhodcom. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto na mieste obavy, že povinný v 1. a 2. rade si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázali náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemali iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkami poskytovania úveru a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému v 1. a 2. rade vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil, a to vo všetkých jeho častiach, keď si v plnom rozsahu osvojil i dôvody napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa trov exekúcie, na ktoré v ďalšom len poukazuje, tieto duplicitne opakovať nebude a v súlade s ust. sa obmedzuje na skonštatovanie ich správnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.