Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/145/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XXX/XX, zast. JUDr. Ľubicou Gkortsilas, advokátkou, so sídlom Nitra, Ríbezľová 12, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. októbra 2022 č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , a uviedol, že dňa 04. 08. 2022 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré neobsahovalo náležitosti predpokladané ustanoveniami , a tiež v spojení s . Uznesením č. k. -37 zo dňa 19. 08. 2022 vyzval súd prvej inštancie navrhovateľku, aby v lehote 20 dní doplnila podanie doručené súdu dňa 04. 08. 2022, pričom uviedol, v akom smere je potrebné podanie doplniť. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v podaní navrhovateľky absentuje údaj, ktorý by účastníkov konania jednotlivo identifikoval, aby nemohli byť zameniteľní s inými, pričom zároveň poukázal na otázku zastúpenia tzv. nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom. Navrhovateľka dňa 09. 09. 2022 doplnila podanie tak, že vlastníka č. 1 identifikovala ako neznámy (nezistený) právny nástupca ostatnej vlastníčky: O. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D., k. ú. D. pod D ako Q. O. (r. J.) 1/1, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345. Vlastníka č. 5 identifikovala ako neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka K. C., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec D., k. ú. D. pod D. ako K. C. (ž. K. J.) v X/X, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345. Uviedol, že konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov. Súd prvej inštancie preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. ). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. 10. 2017 sp. zn. ). Okruh účastníkov upravuje ust. , pričom sa jedná

o kogentnú úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D. absentuje dátum narodenia, resp. iný identifikačný údaj o vlastníkovi č. 1, keď je ako vlastníčka označená O. Q., rod. J. (SPF). Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla dátum narodenia vlastníčky č. 1 a predložila dedičské uznesenie sp. zn. D 1317/73 po zomrelej poručiteľke, z čoho vyplýva, že nejde o neznámeho (nezisteného vlastníka) a je známy okruh dedičov po poručiteľke ako ďalších účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť konaním o potvrdení vydržania vlastníckeho práva priamo dotknuté. Navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníka konania správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, z ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle a v spojení s na vydanie vyzývacieho uznesenia. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovenia a skutočnosť, že ide o výlučne návrhové konanie, nie je možné uvedené odstrániť ani postupom podľa . Ustanovenie ) ods. 2 jednoznačne stanovuje, kto je účastníkom konania o potvrdení vydržania v zmysle . Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie až upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa , , a uviedla, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie dôsledkom jeho nesprávnej interpretácie, podľa ktorého súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . Podľa ust. , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. Z citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že súd zamietne návrh len z dôvodov, ak zistí, že navrhovateľ neosvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutiu o zamietnutí návrhu teda zákonite predchádza posudzovanie osvedčenia hmotnoprávnych podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súd je povinný vykonať dokazovanie vo veci samej, vykonané dôkazy zhodnotiť samostatne, ako aj v ich logických súvislostiach a na základe riadne vykonaného dokazovania rozhodnúť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. V prípade, ak navrhovateľ osvedčí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie ( ). Ak navrhovateľ neosvedčí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa zamietne. V žiadnom prípade súd nemôže rozhodnúť o zamietnutí návrhu bez tohto, aby posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania, teda bez toho aby sa zaoberal meritom veci. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu je rozhodnutím vo veci samej, ktoré zakladá prekážku už rozhodnutej veci res iudicata, hoci sa súd meritom veci nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľné a zmätočné, keď súd zamietol návrh pre nesplnenie procesných podmienok na vydanie vyzývacie uznesenia, hoci ust. pod pojmom podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia rozumie výslovne osvedčenie hmotnoprávnych podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že prvoinštančný súd použil nesprávnu právnu normu (ust. pre zamietnutie návrhu), ktorú zároveň nesprávne právne interpretoval (ust. neumožňuje zamietnutie návrhu pre nedostatok procesným podmienok v zmysle ust. a ). Súd zároveň nesprávne právne interpretoval aj ust.

ods. 1 , keď dospel k záveru, že postup pribratia účastníka konania nemožno použiť v návrhových konaniach, hoci v tomto konaní, ktoré je mimosporové, má súd vyhľadávaciu povinnosť. Dôsledkom tejto nesprávnej interpretácii ust. súdom došlo zároveň k nesprávnemu procesnému postupu súdu, keď súd nepribral účastníka do konania, resp. nevyzval ju (navrhovateľku) na doplnenie podania. Súd zamietol návrh z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky v zmysle a v spojení s . Uvedený postup súdu je nesprávny. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu o nesplnení procesných podmienok pre neúplné označenie účastníkov konania. V civilnom mimosporovom konaní účastníkov konania definuje zákon. V danom type konania ich presne vymedzuje v . Ak nie sú účastníci označení správne, resp. úplne, súd musí navrhovateľa vyzvať na odstránenie vád jeho podania a zároveň ho aj poučiť o vadách jeho podania, ako aj o tom, v akom znení ich treba odstrániť. Poukázala na a . Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v takýchto konaniach sú účastníkmi tí, ktorých za účastníkov označuje. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že v predmetnom prípade

- nedostatočné označenie účastníkov nebolo možné odstrániť postupom podľa ust. . Zo znenia ust. nevyplýva, že toto sa aplikuje iba na nenávrhové konanie tak, ako ho interpretuje súd v napadnutom rozhodnutí. Ak navrhovateľka neoznačila účastníkov konania riadne, mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle a pribrať účastníka do konania. Preto neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci návrh navrhovateľky neobsahuje účastníkov konania, ktoré účastníctvo je dané kogentne, a to zákonným ustanovením a , a preto bolo potrebné zamietnuť návrh navrhovateľky. Súd ju uznesením zo dňa 19. 08. 2022 sp. zn. vyzval, aby doplnila podanie tak, že presne označí účastníkov konania uvádzaných ako nezistených vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom a zároveň ju poučil, že ak podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Súd jej v uznesení zo dňa 19. 08. 2022 nevytýkal neoznačenie správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond ako účastníkov konania, a to v rozpore s ust. , hoci práve absencia označenia týchto účastníkov bola, tak ako vyplýva z bodu 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia, dôvodom na zamietnutie návrhu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie procesne pochybil (, ) s odkazom na ust. , , ako aj . Preto bolo rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre ňu prekvapivé a nezrozumiteľné. Ak súd dospel k záveru, že nedostatočne označila účastníkov, mal v zmysle poučenia súdu jej podanie odmietnuť a nie zamietnuť bez tohto, aby posudzoval osvedčenie hmotnoprávnych podmienok splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Podľa jej názoru, ak na výzvu súdu účastníkov konania nedostatočne označila, mohol ju súd opätovne vyzvať na presné označenie. Opätovná výzva súdu by bola vhodná najmä s poukazom, že súd v napadnutom rozhodnutí vytýkal iné nedostatky označenia, ako tie, ktoré vytýkal v uznesení zo dňa 19. 08. 2022. Súdom namietané nedostatky však boli nanajvýš dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí podania podľa ust. , , v spojení s ust. . Napriek tomu súd, v rozpore so zákonom, rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky v zmysle a v spojení s . Ak by súd postupoval v zmysle zákona a podanie by odmietol, mala by možnosť vytýkané nedostatky podania odstrániť do uplynutia lehoty na podanie odvolania spolu s podaním odvolania. V predmetnom prípade však súd rozhodol o zamietnutí návrhu, pri ktorom jej zákon takúto možnosť nepriznáva, čím jej súd de facto odoprel prístup k súdu. Uvedeným postupom bolo porušené jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných. Rozhodnutie o zamietnutí podania (aplikáciou nesprávnych zákonných ustanovení) je rozhodnutím vo veci samej, teda meritórnym rozhodnutím, ktoré zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) a bráni jej podať nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky zákonné náležitosti. Týmto nesprávnym procesným postupom jej súd znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdila, že jej nie je zrejmé, ako súd dospel k záverom o nutnosti zamietnuť návrh bez tohto, aby sa zaoberal meritom veci a posudzoval hmotnoprávne podmienky osvedčenia nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo zákonným štandardom. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, teda tým, v neprospech koho bolo rozhodnutie vydané ( ) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle , a (ďalej len „“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 1. augusta 2022 dožadovala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. reg. „C“ J. druh pozemku: vinica o výmere XXXX m2 pre k. ú. D. a parc. reg. „C“, KN p. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 pre k. ú. D., v celosti tak, ako sú tieto nehnuteľnosti zakreslené v Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 31. 05. 2022, vypracovaným zhotoviteľom Z. s.r.o., úradne overeným Okresným úradom R., katastrálny odbor dňa 06. 07. 2022 pod č. Z ktoré vznikli zlúčením a znovurozdelením pozemkov: parc. reg. „E“ KN p. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. D. a parc. reg. „E“ KN p. č. XXXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2 a parc. reg. „E“ KN p.č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2, obe parcely zapísané na LV č. XXXX, pre k. ú. D.. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. augusta 2022 č. k. -37 vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoj návrh zo dňa 1. augusta 2022 tak, že presne označí účastníkov konania uvádzaných ako nezistení vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, v zmysle , , s poučením, že ak toto podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom vo veci samej. Navrhovateľka podaním zo dňa 9. septembra 2022, reflektujúc na výzvu súdu, doplnila svoje podanie zo dňa 1. augusta 2022 nasledovne; „Vlastník 1 podľa katastra nehnuteľností: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatnej vlastníčky O. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D. a k. ú. D. pod B1 ako Q. O. (r. J.) v X/X-ina, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345. Vlastník 5 podľa katastra nehnuteľností: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka K. C., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D. a k. ú. D. pod B4 ako K. C., rod. C. (ž. K. J.) v X/X-ina, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345“. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa , súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

6. Podľa , súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

9. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

9. Podľa , účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

10. Podľa , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

11. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

12. Podľa § 359e ods. 1, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

13. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

14. Podľa , o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

15. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

16. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

17. Podľa , v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

18. Podľa , ak súd v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Z povahy vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že podaním návrhu na začatie konania sa založí procesné postavenie navrhovateľa ako účastníka konania, tento nemá tak, ako je to v konaní sporovom, absolútnu autonómiu pre vymedzenie okruhu ďalšieho, resp. ostatných účastníkov konania. Verejný záujem favorizovaný v týchto konaniach teda rešpektuje procesné následky podania návrhu na začatie konania, ale vymedzenie okruhu účastníkov konania upravuje zákon odlišným spôsobom, a to, že identifikuje kto bude účastníkom. Prelínanie hmotnoprávnej a procesnej legitimácie viedlo k tomu, že zákon pre označenie účastníkov konania využíva v zásade hmotnoprávnu terminológiu.

21. Pre mimosporový proces je typické materiálne poňatie účastníctva v konaní, a preto má zásadný význam otázka tzv. vecnej legitimácie, na rozdiel od konania sporového, už vo fáze začatia konania a tiež v jeho priebehu. Vecná legitimácia ako stav vyplývajúci z hmotného práva vyjadruje, že procesné subjekty sú nositeľmi hmotnoprávnych subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Jej nedostatok nebráni začatiu konania, ale bráni priznaniu práva (alebo uloženiu povinnosti) v meritórnom rozhodnutí. V mimosporových konaniach je nutné vecnú legitimáciu vnímať skôr ako predpoklad účasti na konaní. Vecná legitimácia má určite zásadný význam aj v mimosporových konaniach, ak má súd rozhodnúť o práve jedného účastníka voči druhému. Kvalitatívne odlišnosti právnej úpravy civilného mimosporového procesu sa prejavujú aj v spôsobe identifikácie procesných subjektov, v právach a povinnostiach, resp.

právom chránených záujmoch, o ktorých sa koná. Zákonné vymedzenie účastníkov mimosporových konaní je na rozdiel od koncepcie účastníctva v sporovom procese ovplyvnené verejným záujmom štátu a súčasne oslabením vôle subjektov nielen iniciovať konanie, ale mať postavenie účastníka konania. Postavenie účastníkov tak v zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne postavenie. Účastníkom konania bude vždy a teda výlučne ten, koho zákon za účastníka označuje ( ).

22. V danej veci neboli v pôvodnom návrhu označené za účastníkov konania všetky subjekty, ktoré nimi v zmysle ustanovenia mali byť, preto súd správne postupoval, keď navrhovateľku vyzval, aby návrh doplnila a presne označila účastníkov konania uvádzaných ako nezistení vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Aj keď v napadnutom uznesení súd uviedol že zistil, že na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D. absentuje dátum narodenia, resp. iný identifikačný údaj o vlastníkovi č. 1, keď je ako vlastníčka označená O. Q., rod. J. (SPF), navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla dátum narodenia vlastníčky č. 1 a predložila dedičské uznesenie sp. zn. D 1317/73 po zomrelej poručiteľke, z čoho vyplýva, že nejde o neznámeho (nezisteného vlastníka) a je známy okruh dedičov po poručiteľke ako ďalších účastníkov konania, v uznesení zo dňa 19. 08. 2022 ani na túto skutočnosť nepoukázal a navrhovateľku nevyzval na odstránenie tohto nedostatku návrhu. Napriek tomu, že podľa je účastníkom konania aj správca lesného pozemku a v návrhu ako účastník konania označený nebol, ani na tento nedostatok návrhu súd navrhovateľku neupozornil a nevyzval ju na doplnenie tohto účastníka, avšak následne v napadnutom uznesení uviedol, že navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníka konania správcu lesného pozemku, z ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle v spojení s s. 1 na vydanie vyzývacieho uznesenia, preto návrh navrhovateľky zamietol. Uviedol tiež, že navrhovateľka za účastníka konania neoznačila ani Slovenský pozemkový fond, pričom v návrhu Slovenský pozemkový fond figuroval, a to ako zástupca vlastníka 1 podľa katastra nehnuteľností a vlastníka 5 podľa katastra nehnuteľností. Po výzve súdu navrhovateľka návrh doplnila a uviedla ako vlastníka 1 - neznámy (nezistený) právny nástupca ostatnej vlastníčky O. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D., k. ú. D. pod D ako Q. O. (r. J.) X/X, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a vlastníka 5 - neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka K. C., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec D., k. ú. D. pod B4 ako K. C. (ž. K. J.) v X/X, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345. Ak teda súd prvej inštancie mal za to, že v návrhu nie sú označené za účastníkov konania všetky subjekty, ktoré by nimi v zmysle ustanovenia mali byť, mal na všetky tieto nedostatky návrhu poukázať a vyzvať navrhovateľku na ich odstránenie. Ak takýmto spôsobom nepostupoval, na všetky nedostatky návrhu nepoukázal a následne návrh pre takýto nedostatok zamietol (okrem iného aj neoznačenie za účastníka správcu lesného pozemku), znemožnil navrhovateľke realizovať jej patriace procesné právo, teda jeho postupom došlo k porušeniu práv na spravodlivý súdny proces. Ak bolo podanie navrhovateľky neúplné, mal ju súd vyzvať, aby návrh doplnila v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní a mal uviesť, ako je potrebné návrh doplniť, pričom mala byť upozornená na možnosť odmietnuť jej podanie.

23. Odvolací súd poukazuje na nálet Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. : „právny názor, podľa ktorého nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, resp. o otázkach vecnej legitimácie, nie je možné uplatňovať rigorózne bez prihliadania na špecifiká konkrétneho konania. Pokiaľ v konaní nebol účastník riadne poučený a vyzvaný na odstránenie vád návrhu, je nutné uvedené považovať za vadu konania. Ak táto vada konania nebola v ďalšom priebehu konania pred všeobecným súdom zhojená a táto skutočnosť je dôvodom neúspechu účastníka konania, konanie je potom postihnuté vadou predstavujúcou významný zásah do procesného postavenia tohto účastníka, resp. porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.“

24. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu o potvrdení vydržania, došlo k znemožneniu realizácie procesných práv navrhovateľa do takej miery, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v súlade s na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a pokiaľ by dospel k záveru, že ani po doplnení podania zo dňa 04. 11. 2022, ktoré bolo súdu predložené

spolu s odvolaním nie je návrh úplný, vyzvať navrhovateľku opätovne na odstránenie všetkých vád neúplného podania. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).