Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-92-2012.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/92/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov : 1/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W. nad A., 2/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W. nad A., obaja zas. JUDr. Jánom Garajom, advokátom, AK Floriánova 2, 080 01 Prešov proti odporcovi : MAC TV s.r.o. so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, o určenie povinnosti uverejniť opravu a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/215/2011-22 zo dňa 17.04.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
Na konanie je miestne príslušný OS Vranov nad Topľou.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o odmietnutí podania v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
O d m i e t a odvolanie voči výroku o vylúčení veci o určenie povinnosti uverejniť opravu na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľov zo dňa 18.07.2011 označené ako „Žaloba o určenie povinnosti uverejniť opravu podľa zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch“.
Vylúčil na samostatné konanie vec v časti o určenie povinnosti uverejniť opravu, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.
V odôvodnení citujúc ust. § 42 ods. 3, § 43 ods. 1 až 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. ako aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2011 a 5Cdo/4/1999, ako aj uznesenie Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 1Co/174/1995 zo dňa 20.07.1995 vyslovil svoj názor, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce závislá na úvahe súdu, ktorý prihliada pri jej určení na kritéria uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka, avšak pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je rozhodujúci samotný návrh navrhovateľov. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie podľa § 79 ods. 1 O. s. p., preto musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda akej konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch potom tvorí maximálnu hranicu, ktorú súd môže priznať.
Súd prvého stupňa preto navrhovateľov vyzval na doplnenie ich podania a uvedenie konkrétnej sumy nemajetkovej ujmy v peniazoch a po tom, čo navrhovatelia podaním zo dňa 14.03.2012 návrh na začatie konania nedoplnili, odmietol ich podanie zo dňa 18.07.2011 v časti, ktorou sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha ( tzv. petit ), musí byť totiž presný, určitý a zrozumiteľný a súd musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou uvedenou v § 153 ods. 2 O. s. p. nesmie účastníkovi priznať viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované.
Súd prvého stupňa konanie v časti, ktorou sa domáhali určenia povinnosti uverejniť opravu, vylúčil podľa § 112 ods. 2 O. s. p. na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.
Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja navrhovatelia. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2009 zo dňa 19.05.2010 uviedli, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Vytýkali súdu prvého stupňa, že tento bez vykonania dokazovania a zisťovania predpokladov na priznanie nároku navrhovateľa odmietol návrh len z dôvodu, že určenie výšky peňažnej náhrady ponechal výlučne na úvahu súdu. Navrhovateľovi sa nemôže odňať právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch len z dôvodu, že vo svojom návrhu nešpecifikoval výšku peňažnej náhrady. V danom prípade nebolo objektívne možné kvalifikovať jej výšku.
Mali za to, že dôvody na odmietnutie návrhu dané neboli a neboli ani dôvody na vylúčenie na samostatné konanie veci v časti o určenie povinnosti uverejniť opravu.
Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca tak, že vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou na prejednanie veci v zmysle ust. § 105 O. s. p. Odporca mal za to, že na prejednanie veci je miestne príslušný všeobecný súd odporcu, ktorým je Okresný súd Bratislava III.
K napadnutému uzneseniu uviedol, že toto je vecne správne. Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom nesplnenia povinnosti pri špecifikácii návrhu vo veci samej. Uviedol, že pomerne rozsiahla judikatúru potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá pod skutočnosti, ktoré je možné nahradiť úvahou súdu. Preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 237,41 Eur, ktoré špecifikoval v prílohe k tomuto vyjadreniu. Navrhol, aby bola vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená na Okresný súd Bratislava 3 na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemá byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví, alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie,ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal ( § 43 ods. 1, 2 O. s.p. ).
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď uznesením č. k. 4C/215/2011-13 zo dňa 12.12.2011 vyzval navrhovateľov, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnili svoje podanie pod následkom odmietnutia podania o sumu, v akej konkrétnej výške žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a aby predložili listinné dôkazy na preukázanie existencie žiadosti o odvysielanie opravy zo dňa 16.06.2011. Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 05.03.2012, čo vyplýva z poštovej doručenky.
V ust. § 43 O. s. p. je určený postup súdu pri zistení nedostatkov v podaní účastníkov. Ak návrh nemá všetky zákonom ustanovené náležitostí, súd má povinnosť uznesením ho vyzvať na splnenie povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona a vzťahujú sa na návrh. Zároveň ho poučí, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Táto progresívna poučovacia povinnosť súdu chráni účastníka konania, aby neutrpel ujmu na svojich právach. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania by nebol v súlade s princípmi zákonnosti.
Navrhovatelia svoje podanie zo dňa 18.07.2011 nedoplnili o sumu, ktorú žiadajú ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to ani v súdom stanovenej lehote 10 dní po doručení výzvy formou uznesenia. Neurobili tak ani v odvolacej lehote plynúcej proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa odmietol ich podanie v uvedenej časti. Neodstránili teda vady svojho podania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý bráni tomu, aby v konaní bolo možné pokračovať. Prvostupňový súd preto správne postupoval, keď takéto podanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odmietol.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom odmietnutia podania navrhovateľov v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a na toto odôvodnenie poukazuje.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo odmietnuté podanie navrhovateľov zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že neobsahovalo náležitosti riadneho návrhu, ako vo výroku vecne správne potvrdil.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia odvolaním napadli aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým vylúčil na samostatné konanie vec v časti o určenie povinnosti uverejniť opravu, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania, a keďže ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle ust.§ 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p., proti ktorému odvolanie nie je prípustné, bolo toto odvolanie v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuté.
Z dôvodu, že odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.04.2012 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou, odvolací súd sa zaoberal aj touto námietkou. Zo spisu vyplýva, že návrh v predmetnej právnej veci bol doručený Okresnému súdu Bratislava III. dňa 18.07.2011. Uvedený súd postúpil v zmysle ust. § 105 ods. 2 O. s. p. spis na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. o/ O. s.p. na miestne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Vranov nad Topľou. O uvedenom postúpení boli obaja účastníci poučení. Tak právny zástupca navrhovateľov, ako aj odporca upovedomenie o postúpení prevzali dňa 14.10.2011, čo vyplýva z poštových doručeniek pripojených v spise. Odporca však miestnu príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou prvýkrát namietal až v podaní zo dňa 10.04.2012.
Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. o/, účinného do 31.12.2011, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti.
V čase podania návrhu, t. j. dňa 18.07.2011, bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 písm. o/ O. s. p., podľa ktorého bola určená špeciálna miestna príslušnosť pre konanie vo veciach ochrany osobnosti, a to súdu, v obvode ktorého má žalobca bydlisko. Keďže bydlisko navrhovateľov v čase podania návrhu bolo v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresný súd Bratislava III. správne vec postúpil miestne príslušnému súdu.
Z uvedeného vyplýva, že správne postupoval Okresný súd Bratislava 3, keď postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného v čase podania návrhu a postúpenia veci.
Je potrebné poukázať tiež na ust.§ 105 ods. 1 štvrtá veta O. s. p., podľa ktorého súd miestnu príslušnosť skúma iba podľa § 88 O. s. p., pritom ju skúma prv než začne konať vo veci. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Odporcovi prvý úkon patril v súvislosti s upovedomením o postúpení veci Okresnému súdu Vranov nad Topľou, o postúpení pritom bol upovedomený prípisom, ktorý prevzal 14.10.2011. Jeho vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov teda nie je prvým úkonom, ktorým mohol prípadne vzniesť námietku miestnej príslušnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov a aby bol nepochybná miestna príslušnosť odvolací súd vyslovil, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.