Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/454/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M., bývajúceho v H., 2/

M., bývajúcej v H., obaja zastúpení JUDr. J., advokátom v P., proti ţalovanému M., so

sídlom v B., o uloženie povinnosti uverejniť opravu a náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 17. apríla 2012, č.k. -22

odmietol podanie ţalobcov z 18. júla 2011 a to v časti petitu, kde sa domáhali „uloţenia

povinnosti ţalovanému zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

sumu určenú súdom do troch dní od právoplatnosti rozsudku“ a v časti, kde sa domáhali

určenia povinnosti uverejniť opravu vec vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude

rozhodnuté o trovách konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia neodstránili

vady podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie

konania, nedoplnili ho o zákonom poţadované náleţitosti v zmysle výzvy a pre tento

nedostatok nemohol v konaní pokračovať.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov uznesením z 29. novembra 2012, sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţnil s obsahom tej časti

odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, podľa ktorej ţaloba ţalobcov v časti

dotknutej odmietnutím podania i po urobení výzvy súdu prvého stupňa (pojatej do uznesenia

z 12. decembra 2011, č.k. -13, doručeného právnemu zástupcovi ţalobcov

5. marca 2012 a určujúceho na odstránenie vád lehotu 10 dní od doručenia uznesenia), trpela

vadami znemoţňujúcimi jej vecné prejednanie. Mal za to, ţe ţalobcovia neodstránili vady

svojho podania ani v odvolacej lehote plynúcej proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa

odmietol ich podanie, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý bráni tomu,

aby v konaní bolo moţné pokračovať. V časti o určenie povinnosti uverejniť opravu a v ktorej

bude rozhodnuté aj o trovách konania odvolanie odmietol podľa ,

keďţe ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle § 202

ods. 3 písm. a/ , proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia a navrhli

uznesenie odvolacieho súdu zmeniť (zrejme zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie).

Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením tvrdiac, ţe postupom

odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietali, ţe rozhodnutie

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôvodoch

dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalobcov zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi moţnosť pred súdom konať

ide tieţ vtedy, ak súd podľa odmietne podanie (ţalobu), hoci podmienky pre

tento postup nie sú dané.

Keďţe súd (aţ na prípady uvedené v zákone - viď ) nezačína konanie

z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie

konania, aby ţalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej ustanoveniu § 79

ods. 1

Najdôleţitejšou obsahovou náleţitosťou ţaloby je ţalobný návrh (petit). V ňom

ţalobca uvádza, ako by podľa jeho názoru mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok

jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah poţadovanej súdnej ochrany a určuje súdu

medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretoţe v podstate ide o návrh súdneho výroku,

kladie zákon na formuláciu petitu určité poţiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje

presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. , ktorý vyţaduje,

aby ţalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito, zohľadňuje zároveň, ţe pri podaní

ţaloby, t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností

rozhodujúcich pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad

na prejednávanú vec; práve preto pripúšťa procesnú moţnosť, aby ţalobca za konania

so súhlasom súdu spresnil ţalobu a dokonca ju aj zmenil ( ). Uvedená

moţnosť nemení nič na povinnosti ţalobcu vymedziť vţdy petit ţaloby spôsobom dostatočne

presným, zrozumiteľným a určitým, umoţňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu

v tom, čo je predmetom konania. Ani vo vyššie spomenutých prípadoch, kedy ţalobcovi

určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môţu spôsobovať ťaţkosti pri

formulovaní a obsahovom vymedzení ţalobného návrhu, nemoţno ustúpiť od poţiadavky

určitosti ţalobného petitu, pretoţe ten je pre súd vţdy rámcom rozhodovania, z ktorého

nesmie vybočiť a ktorý môţe prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153

ods. 2 ). Kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o čom sa koná;

to, čo je predmetom konania, ale v ţiadnom prípade nemôţe byť určené aţ dodatočne

výsledkami súdneho dokazovania (vrátane dokazovania znaleckým posudkom).

Podľa dovolacieho súdu z návrhu na začatie konania ani z jeho doplnenia nemoţno

ţalobcami uvedený petit v časti, kde sa domáhali „náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške určenej súdom“ povaţovať za presný a určitý, aby súdne rozhodnutie bolo

(z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré ţalobcovia sledovali

podaním návrhu na začatie konania, nakoľko chýbajúce náleţitosti podania nedoplnili.

Vzhľadom na to, ţe ţalobcovia napriek súdnej výzve spôsobom v nej uvedeným petit

ţaloby v týchto častiach riadne nešpecifikovali a vadu (neurčitosť) predmetného podania

neodstránili, postupoval súd prvého stupňa správne, keď toto ich podanie v časti, ktorou

sa domáhali „náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške určenej súdom“ odmietol

( ). Rovnako správne postupoval odvolací súd, keď jeho uznesenie v tejto

časti ako vecne správne potvrdil. Keďţe odvolací súd postupoval v medziach zákona,

nie je opodstatnené tvrdenie ţalobcov, ţe jeho postupom im bola odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ).

Dovolatelia tieţ namietajú, ţe uznesenia súdov sú nepreskúmateľné. Pod túto

námietku treba zahrnúť ich argumentáciu, ţe rozhodnutia súdov sú zaloţené výlučne

na uvedení právnych predpisov, ktoré boli pouţité pri rozhodovaní, avšak absentuje právna

úvaha súdu a vysvetlenie, akou úvahou sa pri hodnotení uvádzaných ustanovení zaoberal.

Pokiaľ ţalobcovia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu a vyporiadania sa s ich odvolacími námietkami, dovolací súd

uvádza, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces ().

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou,

ţe majú význam pre rozhodnutie (, , , ,

).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň poukazujúc

na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd

dospel k záveru, ţe právo ţalobcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje nielen zhrnutie podstatných

odvolacích námietok ţalobcov, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne

posúdenie. V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody odvolacieho uznesenia

v spojení so skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

v potrebnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Ako

vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcov ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe mu ţiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová