Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-53-2012.pdf
PDF · 140.4 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/53/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. K. M. B. T. S. Ž. Á. Y. , narodený dňa X.X.XXXX, U. H. H., S. Č.. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v H., D. Č.. X/A, H., dieťa rodičov: matka N. C. B. S. B. W. G. Y. Á. , U. H. H., S. Č.. XX, zastúpená JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou v Bratislave, Miletičova č. 3/a, otec N. K. M. B. T. S. Ž. Á. Y., U. H. H., S. Č.. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. júna 2012, č.k. 1P 227/2010-599, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. júna 2012, č.k. 1P 227/2010-599, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U.Z. K. zo sumy 166,-- € mesačne na sumu 350,-- € mesačne od 6.10.2010 a vo výroku o zročnom výživnom za čas od 6.10.2010 do 30.6.2012 v sume 3.834,-- € a spôsobe jeho zaplatenia, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava I. rozsudkom, v poradí druhým, zo dňa 22.6.2012, č.k. 1P 227/2010-599, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. zo sumy 166,-- € (5.000,-- Sk) mesačne na sumu 350,-- € mesačne od 6.10.2010, ktoré je otec povinný platiť vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci; zročné výživné za obdobie od 6.10.2010 do 30.6.2012 v sume 3.834,-- € povolil otcovi splácať v 159,75 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012; tým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 6.10.2004, sp.zn. 22C 115/2004, v časti o bežnom výživnom na maloletého. Vyhovel tým sčasti návrhu matky doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.10.2010; ním sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého syna zo sumy 166,-- € mesačne na 500,-- € mesačne a zároveň žiadala určiť výživné na tvorbu úspor v sume 500,-- € mesačne od 1.2.2010.
Rozsudkom zo dňa 26.9.2011, č.k. 1P 227/2010-422, v poradí prvým, súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. zo sumy 166,-- € na sumu 350,-- € mesačne od 1.9.2010, keďže z vykonaného dokazovania ustálil zmenu pomerov na strane maloletého od 1.9.2010, kedy maloletý nastúpil do 6. ročníka základnej školy, teda takmer po 6 rokoch od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného. Výška zvýšeného výživného zodpovedala i zisteným možnostiam a schopnostiam otca maloletého, životnej úrovni oboch rodičov a potrebám maloletého. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 30.9.2011 v sume 2.392,-- € súd povolil otcovi splácať v 50,-- € mesačných splátkach spolu
s bežným výživným počnúc mesiacom október 2011. Tým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 6.10.2004, sp.zn. 22C 115/2004, v časti o bežnom výživnom na maloletého; vo zvyšku návrh matky zamietol.
Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.3.2012, č.k. 20CoP 108/2011-446, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd môže právo na výživné priznať spätne 3 roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo uviesť dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže zvýšil výživné od 1.9.2010, pričom matka návrh podala na súd dňa 6.10.2010. Samotné odôvodnenie priznania zvýšeného výživného iba na základe zmeny pomerov maloletého ku dňu 1.9.2010 jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy nepostačuje.
V ďalšom konaní už matka žiadala zvýšiť výživné v intenciách rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 26.9.2011 zo sumy 166,-- € mesačne na sumu 350,-- € mesačne od podania návrhu, t.j. od 6.10.2010.
Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý U. K. dňa 5.8.2012 dovŕšil vek 14 rokov. Manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 6.10.2004, sp.zn. 22C 115/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2004; schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné v sume 5.000,-- Sk (166,-- €) mesačne. V tom čase bol maloletý vo veku 6 rokov, navštevoval predškolské zariadenie, nemal zdravotné ťažkosti. Otec maloletého podnikal od roku 1997 so sídlom podnikania I. Č.. XX, C., kde otec v čase rozvodu žil už 3 roky. Na výživu maloletého prispieval sumou 5.000,-- Sk mesačne, ako uviedol synovi kupoval oblečenie, prispieval na škôlku. Matka maloletého podnikala, uvádzala, že v čase rozvodu nepracovala, žila z príjmu svojho priateľa, bola zabezpečená. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali, vlastnili rodinný dom na H. O. D. H. a byt na T.R. O. D. H..
Maloletý U. v školskom roku 2010/2011 navštevoval 6. ročník základnej školy, matka synovi financovala všetky výdavky spojené s návštevou školy (do triedneho fondu, školské pomôcky, školské výlety, školu v prírode, obedy, električenku, telef. kredit, vreckové). Maloletý navštevoval krúžok karate, kde boli výdavky v sume 330,-- € + 35,-- € ročne, flauty, kde boli výdavky v sume 250,-- € ročne, angličtiny, kde boli výdavky v sume 180,-- € ročne, nemčiny - rakúsky inštitút, kde boli výdavky v sume 220,-- € za trimester, keramiky, kde boli výdavky v sume 60,-- € ročne, gitarový krúžok bezplatne (za nákup aparatúry zaplatila sumu 150,-- €). Počas letných prázdnin v roku 2010 matka synovi zaplatila tábor v M. Z. v sume 530,-- € + 50,-- € vreckové, na G. J., kde zaplatila sumu 180,-- € + 50,-- € vreckové a v T., kde zaplatila sumu 126,-- € + 50,-- € vreckové. Matka synovi platí životné poistenie v sume 76,-- € mesačne, stavebné sporenie v sume 66,-- € mesačne. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu maloletého matka má zvýšené výdavky na jeho zdravotnú starostlivosť. Maloletý navštevuje zdravotnícke zariadenie I., kde poplatok je v sume 200,-- € ročne, za pohotovostnú službu platí sumu 85,-- € ročne podľa zmluvného vzťahu. Výdavky na lieky sú v sume 5,-- € mesačne, za zubárske ošetrenia v sume 100,-- € ročne, homeopatické kúry v sume 150,-- € ročne, ortopedické vložky do topánok v sume 60,-- € ročne, rehabilitácie v sume 60,-- € ročne. V školskom roku 2011/2012 navštevoval 7. ročník základnej školy, jeho výdavky na odôvodnené potreby sa oproti vyššie uvedenému školskému roku nezmenili. Zdravotný stav maloletého sa nezlepšil, trpí na alergiu s potrebou dodržiavania upravenej stravy, trpí poruchou zrážanlivosti krvi, bolo mu diagnostikované 50 % zníženie imunity, naďalej je vedený v ortopedickej ambulancii s doporučenou rehabilitáciou. Matka preukázala, že počas školského roka 2011/2012 sa výdavky maloletého podstatným spôsobom nezvýšili, avšak jeho zdravotný stav sa zhoršil, dieťa trpí aj na vysoký krvný tlak, preto výdavky s jeho zdravotným stavom neodpadli. Matka všetky vynaložené výdavky na potreby maloletého riadne preukázala a zdokladovala.
Matka dňa 2.10.2010 uzavrela manželstvo s Ľ. C., ktorý má z prvého manželstva dve vyživovacie povinnosti v sume 332,-- € a 265,-- € mesačne. Podľa vyjadrenia matky otec prestal prispievať na výživu maloletého sumu 400,-- €, ktoré platil od roku 2007, pretože začiatkom roka 2010 mali konflikt po tom, čo odmietla bezodplatne na otca prepísať spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti
- byte. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, má zvýšené výdavky so zabezpečením jeho zdravotného stavu. Otec sa so synom pravidelne stretáva, okrem sumy 166,-- € mesačne sa iným spôsobom na zvýšených potrebách syna nepodieľa (okrem darčekov pri príležitosti Vianoc a narodenín), neprispieva na mimoriadne výdavky spojené s jeho školskými povinnosťami, či mimoškolskej činnosti, ani na výdavky súvisiace so zdravotným stavom syna. V čase od konca augusta 2011 do konca roka 2011 bola z dôvodu vážneho zdravotného stavu nepretržite práceneschopná. Jej príjem pozostáva z dvoch častí, mzda od spoločnosti Z. X., G..M..B.., kde pracuje, s tým, že má príjem aj za prenájom nehnuteľnosti (časti domu na S. O. Q. Z. X., G..M..B..), príjem z nájmu a zamestnaneckého pomeru predstavuje mesačne 715,-- € netto. Jej majetkové pomery sa nezmenili, naďalej je vlastníčkou domu na S. O. (po rekonštrukcii), naďalej vlastní polovicu domu na H. O., dom je v predaji a doposiaľ sa ho nepodarilo predať. Ďalej je vlastníčkou bytu na H. O., kde býva jej matka, ktorá si hradí výdavky spojené s bývaním. Jej rodinné pomery sa nezmenili, ani príjem jej manžela, v spoločnej domácnosti bývajú na adrese S. Č.. XX D. H.. Manžel matky mal za rok 2010 podľa potvrdení o príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti čiastkový základ dane v sume 6.651,57 €. Matka maloletého pracuje ako podnikateľka-živnostníčka, jej priemerný mesačný príjem v roku 2009 dosahoval sumu 8.000,-- €. Od roku 2008 sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav a bola viackrát hospitalizovaná, v roku 2009 bola práceneschopná 4 mesiace, v roku 2010 bola práceneschopná viac ako 5 mesiacov, v roku 2011 matka z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu prerušila výkon živnosti, jej práceneschopnosť bude trvať pravdepodobne niekoľko mesiacov. Pozastavenú živnosť má za čas od 17.8.2011 do 16.8.2014. V období od septembra 2011 do januára 2012 bola nepretržite práceneschopná. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby mala matka za rok 2009 základ dane v sume 7.054,59 €, daň v sume 101,40 €, za rok 2011 mala základ dane v sume 7.788,39 €, daň na úhradu v sume 109,61 €. Podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vydanom zamestnávateľom matky spol. Z. X., G..M..B.., mala matka za rok 2011 čiastkový základ dane v sume 5.142,26 €. Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby firmy Z. G..M..B.., v ktorej je matka konateľkou a jedinou spoločníčkou, súd zistil, že firma má záporný výsledok hospodárenia. Matka maloletého v roku 2010 na základe kúpnej zmluvy predala nehnuteľnosť-dom v Bratislave na H. O. za kúpnu cenu 312.000,-- €. Z uvedenej sumy zaplatila 11.138,-- € za sprostredkovanie, 91.552,-- € uhradil kupujúci v prospech U. H., Z..G.. Zo zostatku kúpnej ceny 209.309,-- € matka zaplatila hypotekárny úver vo D. Ú. H., Z..G.., 3.000,-- € použila podľa jej udania na nedoplatky súvisiace s nehnuteľnosťou na S. O. D. H., zvyšok v sume 40.000,-- € mieni použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v jej vlastníctve. Matka je vlastníčkou rodinného domu v H. na S. O. a podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v H. na H. O.; ide o starý drevený neobývateľný dom, ktorý sa pokúša predať, je spoluvlastníčkou bytu v H. na T. O., ide o spoločný majetok rodičov, ktorý doposiaľ nebol vysporiadaný.
Otec poprel, žeby dôvodom neplatenia výživného v sume 400,-- € mesačne bol spor s matkou ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti. V čase rozvodu žil a pracoval v C. a jeho zárobkové možnosti mu umožňovali platiť výživné vyššie ako bolo stanovené; synovi kupoval hračky, ošatenie, platil mu letné tábory a dovolenky. Z dôvodu platovej neschopnosti v lete 2010 už nemohol syna vziať na dovolenku ani platiť letné tábory. V roku 2007 ukončil podnikanie v Č. a vrátil sa na G., otvoril si kaviareň vo D. I. a prevádzku predaja textilu v S. G.. V roku 2009 sa zamestnal na základe živnosti ako manažér predaja firmy W., jeho príjem bol cca 600,-- € - 700,-- € mesačne. V roku 2009 si požičal peniaze od svojho brata N. a kúpil pozemky - ornú pôdu vo D. I. za účelom výstavby apartmánového domu. Mal v úmysle si vziať pôžičku, vrátiť bratovi peniaze a postaviť apartmánový dom za účelom podnikania. Avšak z dôvodu, že medzi ním a matkou nedošlo k vysporiadaniu BSM k bytu na T. O., teda nestal sa jediným vlastníkom, banka mu neposkytla úver. Jeho brat N. si musel vziať na výstavbu apartmánového domu pôžičku a keďže mu nemohol vrátiť požičané peniaze, vlastníctvo k nehnuteľnosti previedol darovacou zmluvou v prospech svojho brata. Nakoľko brat nemal v úmysle podnikať s touto nehnuteľnosťou, pomáha mu doposiaľ v podnikaní ako kontaktná osoba pri prenajímaní apartmánov, bez nároku na odmenu. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2009 otec maloletého spolu s bratom nadobudli vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území D. I. parcela č. XXXX/XXX vo výmere 157 m2 za cenu 3.320,-- €. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2010 otec maloletého previedol na svojho brata N. spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti označenej vyššie. Otec maloletého podniká na základe živnostenského oprávnenia, je spoločníkom a konateľom v spoločnosti Z.-K., G..M..B.., podľa daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby mal za rok 2008 príjmy zo živnosti v sume 179.161,-- Sk a výdavky v sume 309.791,-- Sk, vykázal daňovú stratu v sume 130.630,-- Sk, za rok 2009 mal príjmy v sume 18.776,98 €, výdavky v sume 15.570,74 €, základ
dane v sume 3.206,24 €, daň 0,-- €. V roku 2010 mal príjmy zo živnosti v sume 17.966,14 €, výdavky v sume 19.860,13 €, vykázal daňovú stratu v sume 1.883,89 €. V roku 2011 mal príjmy zo živnosti v sume 47.439,77 €, výdavky v sume 50.159,57 €, vykázal daňovú stratu v sume 2.058,30 €. Podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2009, 2011 podaného v Českej republike mal príjem 0,-- Kč. Podnikanie v Českej republike otec od 2.7.2008 nevykonáva z dôvodu prerušenia živnosti. Podľa potvrdenia spoločnosti Z.-K., G..M..B.., nebol otcovi vyplatený v roku 2010 podiel na zisku. Podľa výpisu so živnostenského oprávnenia zo dňa 28.3.2011 prevádzky otca nachádzajúce sa na adresách R. X, D. I., R. XXXX, S. G., C. X, H., I. - G., H., S. X. X, H., boli zrušené. Otec maloletého v roku 2010 pracoval pre firmu W., G.. G..M..B.., D. H.. Ako sám uviedol má finančné problémy a nevypláca dohodnutú odmenu v lehote splatnosti, jeho priemerné fakturované odmeny predstavujú mesačne čiastku 700,-- € až 1.200,-- € v závislosti od dosahovaných tržieb. Podľa mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi otcom maloletého a firmou X., G..M..B.., dňa 1.9.2010, otec vykonával uzatváranie obchodov pre túto firmu. Otec preukazoval výpisom z účtov príjem cca 700,-- € mesačne i keď, ako sám uviedol, jeho dohodnutý mesačný príjem mal presahovať sumu 1.000,-- €. V mesiaci august 2011 obchody firmy X. prevzala firma L., G..M..B.., pričom aktuálny príjem otca podľa jeho udania je v sume 480,-- € mesačne. Zároveň je otec výhradným zástupcom pre firmu X., ktorá sa zaoberá dovozom spodného prádla. Otec ukončil zmluvný vzťah so spoločnosťou L., G..M..B.., ku dňu 30.11.2011, za obdobie od septembra do decembra 2011 mal obrat 1.200,-- €. Z kópie čestného prehlásenia firmy Q. V. G..M..B.., so sídlom R., Č. M., vyplýva, že otec pracuje pre firmu ako obchodný zástupca, kde jeho mesačná provízia za obdobie od decembra 2011 do marca 2012 je od 650,-- € do 1.300,-- €, provízia za 4. a 5. mesiac roku 2012 nebola vyplatená pre vysoké záväzky zákazníkov otca. Otec maloletého preukazoval svoje mesačné výdavky v roku 2010, v roku 2011, 2012 nezmenené, v sume 2.234,90 €. Ide o úhradu za užívanie bytu v sume 67,25 €, platby elektriny 14,22 €, úhradu za zameškané nájomné 200,-- €, splátku úveru v prospech I. Č. H. - S. v sume 147,71 €, splátku zameškaného úveru v prospech I. Č. H. S. (na základe dohody o zaplatení dlhu č. XXX/XXXX) v sume 100,-- € mesačne (zostatok dlžnej čiastky je 1.770,-- €), splátka úveru v prospech Š. Q. M. H. v sume 90,95 € mesačne, splátka zameškaného úveru v prospech Š. v sume 362,20 €, splátka úveru č. W. v prospech U. H., Z..G.., v sume 216,54 € (zostatok dlžnej čiastky 2.381,94 €), splátka úveru č. W. v prospech U. H., Z..G.., v sume 379,83 € (zostatok dlžnej čiastky 8.736,09 €), splátka debetu z kreditnej karty v prospech U. H., Z..G.., v sume 27,-- € mesačne a splátka debetu z povoleného prečerpania účtu v prospech Y. H., Z..G.., v sume 285,60 € mesačne (zostatok dlžnej čiastky 64.249,07 Kč), výdavky na bývanie, stravu, lieky a hygienické potreby v sume 180,-- € mesačne. V roku 2012 otec preukazoval nesplatenie si svojich finančných záväzkov voči Š., U. H., Z..G.., nedoplatok voči Y..U..V.. C., S., a to úhrady spojené s užívaním bytu, voči I. Ú. I. - H. S. a D. F. C.. Otec pracuje ako obchodný zástupca pre firmu X., za túto prácu dostáva odmenu 5 % provízie z faktúr, ktoré sa vystavia. Pracuje pre firmu Q. V., firma sa zaoberá predajom spodného prádla; v novembri 2011 skončil prácu pre spoločnosť L., G..M..B.. Nevie preukázať skončenie pracovného pomeru v spoločnosti L.. Podobná situácia je aj v spoločnosti Q. V., momentálne má pozastavenú výplatu provízií, pretože odberatelia neplatia faktúry. Jeho majetkové pomery sa nezmenili a svoj príjem preukazoval predloženými faktúrami. Nestíha platiť svoje pôžičky a úvery, o čom predložil súdu upomienky. Opakovane predložil súdu zmluvu o pôžičke s jeho bratom, z ktorej vyplýva, že v marci 2009 si mal od neho požičať 19.916,-- € na kúpu pozemku a výstavbu apartmánového domu. Naďalej pracuje ako kontaktná osoba pre zabezpečovanie ubytovania v apartmánoch, ktoré vlastní jeho brat, ale z tejto činnosti nemá žiaden príjem. Pracuje ako obchodný zástupca a jeho príjem závisí od predaného tovaru. Počas konania zmenil už troch zamestnávateľov a nevie predpokladať, aké odmeny mu firma vyplatí, i keď dohoda o jeho príjme je vyššia. So synom sa pravidelne stretáva, výživné platí v pôvodnej sume 166,-- € mesačne. Synovi neprispieva na mimoškolské aktivity, ani výdavky spojené s jeho zdravotným stavom. Poukazuje na zbytočné výdavky maloletého v súkromnom zdravotníckom zariadení I., pričom obdobná zdravotná starostlivosť by maloletému mohla byť poskytnutá aj v štátnych zariadeniach, taktiež poukázal na výšku ročných poplatkov, ktoré sú neprimerane vysoké. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou. Možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2004 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého U. K., ktorá je základným predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči nemu. V čase posledného rozhodnutia súdu mal maloletý 7 rokov a začal
navštevovať povinnú školskú dochádzku, v školskom roku 2010/2011 teda v čase podania návrhu, navštevoval druhý stupeň základnej školy (6. ročník) a mal 12 rokov, v školskom roku 2011/2012 navštevoval 7. ročník ZŠ a dňa 5.8.2012 dovŕši vek 14 rokov. V konaní bolo výsluchom oboch rodičov preukázané, že otec maloletého prispieval na potreby syna nad rámec stanoveného výživného, platil k rukám matky výživné v sume 350,-- € od roku 2006 a v sume 400,-- € od roku 2007, okrem toho kupoval synovi ošatenie, hračky, brával ho na dovolenky a prispieval na mimoriadne výdavky, a to až do februára 2010. Osobnú starostlivosť o maloletého a jeho výchovu zabezpečovala a zabezpečuje matka, ktorá v roku 2010 uzavrela druhé manželstvo. Ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka v konaní preukázala všetky uvedené výdavky spojené so zabezpečovaním výživy a potrieb maloletého U.. Otec od februára 2010 na výživu maloletého na rozdiel od predchádzajúceho obdobia prispieva iba výživným v sume 166,-- €, čo odôvodnil znížením svojich príjmov od roku 2010. Po vyhodnotení majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov. Súd dospel k záveru, že životná úroveň oboch rodičov a ich majetkové a zárobkové pomery umožňujú návrhu matky vyhovieť a tieto sa nezmenili ani za obdobie od septembra 2011 do júna 2012, kedy súd znova vykonal a vyhodnotil dôkazy potrebné a nevyhnutné na posúdenie návrhu matky na zvýšenie výživného. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú a na to, že starostlivosť a potreby syna zabezpečuje výlučne matka. Pokiaľ otec opakovane v konaní namietal, že požadované výživné zo strany matky je neprimerané potrebám maloletého, súd opäť dôvodil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom zárobkové a majetkové pomery rodičov umožňujú zabezpečiť maloletému U. potreby i nad rámec jeho základných životných potrieb, v záujme jeho všeobecného rozvoja. Túto skutočnosť rodičia napokon deklarovali i v dohode, podľa ktorej otec prispieval na výživu maloletého nad rámec už od roku 2005, a preto si otec musí byť vedomý, že v budúcnosti sa tieto náklady budú primerane zvyšovať. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na rast životných nákladov, ako aj na potreby maloletého a ktoré matka riadne zdokladovala, ktoré súd nepovažoval za prehnané ani účelovo vytvárané. Zohľadnil, že matka má zvýšené výdavky so zhoršeným zdravotným stavom maloletého. Nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa predstavuje podstatnú časť nevyhnutných výdavkov, ktoré sú nevyhnutné a nie neprimerané, a to ani s ohľadom na skutočnosť, že maloletý je od útleho detstva evidovaný v súkromnom zdravotníckom zariadení. Nestotožnil sa s obranou otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii a ustálil, že otec je schopný platiť výživné v sume 350,-- € mesačne. Otec v konaní nepreukázal dostatočným spôsobom svoje príjmy, ako aj skutočnosť, že jeho príjmy a finančná situácia sa za posledné roky zmenila tak, že jeho príjmy sa rapídne znížili. Otec maloletého už v roku 2008 ako podnikateľ vykázal finančnú stratu, pričom v tomto období mal funkčné prevádzky vo D. I. Z. D. S. G.. V ďalšom období napriek tomu, že bol povinný splácať svoje finančné záväzky voči bankám, zrušil prevádzky vo D. I. Z. D. S. G. a začal pracovať pre firmu W., G..M..B.., s príjmom 600,-- € - 700,-- € mesačne, naďalej však platil svoje záväzky a výživné v sume 400,-- € mesačne, pričom v marci v roku 2009 rozbehol projekt kúpy pozemkov a výstavby apartmánového domu vo D. I. (nehnuteľnosti boli darovacou zmluvou zo dňa 29.4.2010 prevedené na brata otca N. K.), prevádzku ktorého vykonáva doposiaľ, avšak bez nároku na honorár, s odôvodnením, že pomáha bratovi. Táto skutočnosť sa súdu s ohľadom na tvrdenia otca o jeho nedostatočnom príjme javí ako neprípustná. Nebolo preukázané, že príjem otca a jeho majetkové pomery sa za posledné obdobie výrazne zmenili. Otec si musí byť vedomý nárastu výdavkov na odôvodnené potreby maloletého za posledných 7 rokov, je povinný vyvinúť zrejme väčšie úsilie na dosiahnutie primeraného zárobku, aj keď jeho reálny pokles otec súdu nepreukázal. Otec maloletého namiesto rozvíjania svojej podnikateľskej a zárobkovej činnosti, na ktorej nepriaznivú situáciu sa odvoláva, pomáha s prevádzkou nehnuteľnosti postavenej za účelom podnikania bez nároku na honorár, ktorú bezodplatne previedol na brata. Skutočnosť, že otec si aktuálne neplní finančné záväzky voči bankám, podľa názoru súdu sama osebe dostatočne nepreukazuje, že otec pri svojich príjmoch a podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával od roku 1992 nie je schopný platiť výživné určené vo výške stanovenej súdom. Súd ani po opakovanom prehodnotení návrhu matky a doplnenia dokazovania po 9 mesiacoch od pôvodného rozhodnutia nedospel k inému záveru. Zvýšil preto vyživovaciu povinnosť otca za obdobie 7 rokov o 184,-- € mesačne, ktorého výšku považoval za primeranú na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého s prihliadnutím aj na majetkové pomery matky. Súd zvýšil výživné v súlade s pozmeneným návrhom matky od podania jej návrhu, t.j. od 6.10.2010, obdobie, ktoré súd vyhodnotil ako zmenu pomerov na strane maloletého v súlade so zákonom. V danom prípade je možné bez pochybností konštatovať, že v školskom roku 2010/2011, kedy maloletý nastúpil do 6 ročníka základnej školy (takmer po 6 rokoch od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného) došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, pričom prihliadol na skutočnosť, že otec okrem pôvodne určeného výživného v sume 166,-- € mesačne sa na zvýšených potrebách syna ničím nepodieľa. Zročné
výživné za obdobie od 6.10.2010 do 30.6.2012 v sume 3.834,-- € (20 mesiacov x 184,-- € + 26 dní za mesiac október 2010 -1 deň x 5,935 €); nedoplatok otec zaplatí v 24 splátkach. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 78 ods. l, 3, § 76 ods. l, § 77 ods. l, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. l, 2, § 75 ods. l Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. K. zo sumy 166,-- € mesačne na sumu 350,-- € mesačne od 6.10.2010 a vo výroku o zročnom výživnom, podal včas odvolanie otec. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Rozsudok tiež považuje za nepreskúmateľný, pretože uvádza skutočnosti, ktoré sú v zrejmom rozpore s obsahom spisu. Výška bežného výživného, zročného výživného, vôbec neodzrkadľuje jeho príjmy a jeho životnú úroveň. Z rozhodnutia nie je jasné, podľa akého ustanovenia súd postupoval, keď mu uložil výživné stanovené pre neho v neúnosnej výške. Preukázal všetky skutočnosti potrebné k posúdeniu jeho príjmov, čomu nekorešponduje výška výživného 350,-- € mesačne. Iné príjmy nemá, a teda nemôže ich zdokladovať. Priznaním zročného výživného by sa ešte viac zhoršila a skomplikovala jeho nezávideniahodná finančná situácia. Zdôraznil, že výživné uhrádzal pravidelne a včas, riadne si plní aj iné svoje rodičovské povinnosti. Tiež na splácanie zročného výživného po 159,75 € mesačne nie je daný žiaden zákonný dôvod. Mal za to, že opäť súd prvého stupňa nebral do úvahy právny názor odvolacieho súdu v tom, že neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa pri uložení zročného výživného. Matka maloletého U. má vyššiu životnú úroveň ako on. Nesúhlasil s tým, že zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov umožňujú zabezpečiť synovi uspokojenie potrieb nad rámec základných životných potrieb. Jeho príjmy nezodpovedajú jeho výdavkom, čo spôsobuje jeho neustále zadlžovanie. Na brata previedol vlastníctvo k bytovému domu preto, že mu nesplatil pôžičku; nie preto, aby sa vyhol plateniu výživného. Pôžička pritom bola väčšia ako hodnota prevádzanej nehnuteľnosti. Bratovi, ktorý má zdravotné problémy, vypomáha ako kontaktná osoba v apartmánoch Z. príležitostne. V tejto súvislosti nepoberá žiaden príjem. Vážne pochybnosti o nezaujatosti má ku kolíznej opatrovníčke vzhľadom na jej vyjadrovania k veci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo ho zmeniť tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na syna U. v sume 200,-- € mesačne a nárok na zročné výživné synovi neprizná.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie, zaoberal sa otázkou určenia dátumu, odkedy zvýšil výživné. Podrobne analyzoval všetky vyjadrenia účastníkov, vyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo aj v súvislostiach, tvrdenia účastníkov, poukázal na ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa výživného a svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil. Od poslednej úpravy výživného skutočne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého. Čo sa týka zročného výživného za obdobie odo dňa podania návrhu k mesiacu rozhodovania, súd sa vzhľadom na vyjadrenie matky, už ďalej nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pretože to vzhľadom na úpravu petitu nebolo potrebné. Kolízny opatrovník prednášal stanovisko v súlade so zákonom a v záujme maloletého U..
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodil, že súd prvého stupňa mal v konaní dostatočne preukázané zvýšené výdavky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého U., ktoré súvisia s jeho vzdelávaním, záujmovými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou. Vzhľadom na závažné ochorenia maloletého (porucha zrážanlivosti krvi, ortopedické problémy, imunologická nedostatočnosť, zvýšený krvný tlak), ktorými maloletý U. dlhodobo trpí, a s tým súvisiace zvýšené výdavky na liečbu a udržiavanie priaznivejšieho zdravotného stavu, považuje s prihliadnutím na kvalitnejšiu a hlavne urgentnú starostlivosť súkromného zdravotníckeho zariadenia, liečenie v súkromnom zdravotníckom zariadení za primerané. Zvýšené výživné v sume 400,-- €, ktoré otec na syna dobrovoľne platil od roku 2007 do februára 2010 ani v tom období nekorešpondovalo s jeho oficiálne vykazovanými príjmami, preto je možné sa domnievať, že aj jeho súčasné nízke príjmy vzhľadom na nepomerne vysoké základné výdavky, nie sú reálne. Životné náklady od rozvodu rodičov maloletého U. podstatne vzrástli, tým vzrástli aj výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť rodičovi s cieľom poskytnúť svojmu dieťaťu podmienky na
jeho všestranný rozvoj, vzdelanie a zabezpečiť mu v prípade nutnosti kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Navrhol preto odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. novembra 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, o zročnom výživnom a spôsobe jeho úhrady) potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
Podľa § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami, zásadami, dôsledne riadil, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane dieťaťa i na strane rodičov v čase poslednej úpravy (v roku 2004), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania. Z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Nie je sporným, že k podstatnej zmene pomerov došlo u maloletého U.. Zvýšili sa mu odôvodnené potreby jednak vzhľadom na vek, na plnenie študijných povinností, a jednak aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Nebolo možné tiež opomenúť, ani sa tak nestalo, možnosti a schopnosti oboch rodičov, ani to, že ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Otec vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal, doplnil, dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správe aj po právnej stránke; riadil sa právnym názorom odvolacieho súdu už vysloveného v prejednávanej veci. Odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa len to, že neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného za obdobie spätne pred podaním návrhu na súd (do 6.10.2010). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V rozsudku súd podrobne uviedol, aké dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil, posúdil a ako vec posúdil po právnej stránke. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu výška výživného k maloletému Tomášovi v sume 350,-- € mesačne je primeraná k veku a potrebám dieťaťa, osobitne ku zdravotnému stavu dieťaťa, k možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, predovšetkým k možnostiam a schopnostiam výživou povinného rodiča, je určená, zvýšená podľa zákonných zásad; nie je neúnosná, ako to tvrdí otec. Čo sa týka zaplatenia nedoplatku na výživnom otca k maloletému Tomášovi za čas od podania návrhu na súd po rozhodnutie súdu je potrebné zdôrazniť nasledovné. Výška zročného výživného (nedoplatku) odzrkadľuje rozdiel medzi skutočne plateným výživným a sumou súdom priznanou. Otec napokon vôbec nenamietal, žeby súd prvého stupňa takto určený nedoplatok na výživnom zle vyrátal a takéto pochybenie ani nebolo v konaní zistené súdom. Je potrebné ešte zdôrazniť, že spôsob zaplatenia nedoplatku povinného rodiča na výživnom ku svojim deťom sa riadi tými istými zásadami, akými sa súd riadi pri určení, resp. zmene jeho vyživovacej povinnosti (ktoré vyplývajú z rozsudkom súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu v prejednávanej veci). O otcom vznesenej námietke zaujatosti proti zamestnancovi kolízneho opatrovníka (pre jeho vyjadrenia
v prospech maloletého dieťaťa v konaní pred súdom prvého stupňa) súd vôbec rozhodovať nemôže; nedovoľuje mu to žiaden právny predpis. Jeho tvrdenie v tejto časti odvolací súd považuje len za účelové tvrdenie v odvolacom konaní vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu nevyplýva, žeby otec vzniesol námietku zaujatosti proti zamestnancovi kolízneho opatrovníka už v konaní pred súdom prvého stupňa; o ktorej by bol oprávnený rozhodnúť len kolízny opatrovník sám. Napokon ani z jeho odvolania nevyplýva, žeby sa tak stalo. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že kolízny opatrovník zastupuje maloleté dieťa, koná v prospech maloletého dieťaťa (aj proti vôli, názoru rodičov).
Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).
Odvolací súd nedoručoval otcovi vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom matka i kolízny opatrovník (opakovane) uviedli dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce však z návrhu na začatie konania, z ich písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa otca k danému vyjadreniu by neovplyvnilo iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu otcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.
V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.