Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-56-2012.pdf
PDF · 118.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Q. C. O. F. D. M. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, B. B., A. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, V. Č.. X/A, B., dieťa rodičov: matka L. Q. C. O. F. D. M. L. H. V. Á. , J.. A., B. B., A. Č.. XX, zastúpená JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou v Bratislave, Košická č. 37, otec F. Q. C. O. F. D. M. L. , B. B., A. Č.. XX, zastúpený Mgr. Janou Pohančeníkovou, bytom Bratislava, Koprivnická č. 9/A, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. júna 2012, č.k. 15P 26/2011-149, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 27.6.2012, č.k. 15P 26/2011-149, zamietol návrh matky. Ním sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému F. naposledy mu určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 8.4.2009, č. k. 23C 288/2008-78, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2009, zo sumy 250,-- € mesačne na sumu 650,-- € mesačne z dôvodu, že súčasné výživné 250,-- € nepokryje výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého syna, ktorý sa aktívne venuje hokeju a vzhľadom na svoj vek a hokejovú činnosť sú zvýšené výdavky na jeho stravu, oblečenie, športovú výstroj a dopravu. Otec má dostatočný príjem a spôsob jeho života mu umožňuje navrhované vyššie výživné platiť.
Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo rodičov maloletého F. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 8.4.2009, č. k. 23C 288/2008-78, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2009; maloletý F. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 250,-- € mesačne. V čase posledného rozhodovania súdu matka maloletého nepracovala, mala príjem z nájomného za prenájom nehnuteľností v sume 1.825,-- € mesačne. Otec v čase posledného rozhodnutia súdu bol zamestnaný a príjem zo zamestnania mal 905,10 € mesačne netto. Matka sa proti rozhodnutiu súdu, proti všetkým výrokom, odvolala, pričom v časti konania o výživnom v rozvodovom konaní argumentovala, že výdavky na maloletého syna činia 835,30 € mesačne. Podaním zo dňa 22.10.2009 matka zobrala odvolanie proti rozsudku späť. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom v rodinnom dome, nepracuje, je kozmetickou poradkyňou v F. A. od decembra roku 2011, z čoho má nepravidelný príjem cca 100,-- € - 200,-- € mesačne, žije z peňazí, ktoré má na účte, čiastočne z vyrovnania BSM a čiastočne z dedičstva po otcovi. Okrem toho má príjem z prenájmu
nehnuteľností v sume 350,-- € mesačne a 50,-- € za údržbu nehnuteľností. Sumu 10.000,-- €, ktorú otec vložil na jej účet, považuje za diskutabilnú z hľadiska ich účelu pre potreby syna, keďže boli zaslané na jej účet v rámci vyporiadania BSM a suma 10.000,-- € zodpovedá vyrovnaniu za hodnotu domov, ktoré účastníci vlastnili, s tým, že matke zostal starší rodinný dom a otcovi druhý rodinný dom v susedstve, ktorý je v lepšom stave. Z daňového priznania matky mal súd zistené, že matka mala príjem z prenájmu nehnuteľnosti za rok 2010 v sume 4.204,67 € ročne, t.j. 350,-- € mesačne a za rok 2011 v sume 4.402,99 €, z toho daň na úhradu v sume 593,38 €, t.j. priemerný mesačný príjem v sume 317,46 € netto.
Otec pracoval 13 rokov v Q., odkiaľ odišiel a pracuje ako potápač. Z predchádzajúceho zamestnania poberá V. L. v sume XXX,XX € mesačne a zo súčasného zamestnania má priemerný príjem 1.173,42 € netto mesačne. Otec vložil na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX sumu 10.000,-- €, ktorú matka dňa 13.4.2010 vybrala spolu s úrokmi s odôvodnením, že ich potrebovala použiť inde. Zmluvu o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX V. R. B., T..Q.., matka súdu nepredložila, pričom uviedla, že tento účet zriadila v čase, keď bola uzavretá dohoda o BSM. Účet, na ktorý bola poukázaná suma 40.000,-- €, mala zriadený už predtým. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi otcom ako dlžníkom a F. A. ako veriteľkou (sestrou otca) súd mal zistené, že dňa 16.10.2009 veriteľka poskytla otcovi pôžičku v sume 40.000,-- €, ktorú sa otec zaviazal vrátiť v lehote 20 rokov; do r. 2029. Otec žije v rodinnom dome susediacom s rodinným domom navrhovateľky, ktorý nadobudol v rámci vyporiadania BSM. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou a jej synom, svoje mesačné náklady vyčíslil v sume 1.660,-- €. Otec dňa 23.11.2009 čerpal V. R. B., T..Q.., úver v sume 7.000,-- €. Dňa 21.10.2009 rodičia pred notárkou P.. P. O. na základe dohody o vyporiadaní BSM sa dohodli, že otec zloží do notárskej úschovy sumu 50.000,-- €, ktoré notárka uvoľní po predložení listu vlastníctva matke tak, že na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX uvoľní sumu 10.000.-- € a na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX uvoľní sumu 40.000,-- €. Príjem otca za 12 kalendárnych mesiacov bol priemerne 1.173,42 € mesačne netto.
Od posledného rozhodnutia o výživnom do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo 16 mesiacov. Súd skúmal, či nastala zmena pomerov u maloletého F. a na strane rodičov, a či táto zmena je podstatná. Je nesporné, že príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil zo sumy 905,-- € mesačne na sumu 1.731,42 € mesačne (1.173,42 € zo zamestnania a XXX,-- €. V. L.). Avšak na strane maloletého nedošlo k zásadnej zmene pomerov. Maloletý je stále žiakom na druhom stupni základnej školy, jeho výdavky prezentované matkou sú nadštandardné. Je nesporné, že hokejový šport je náročný, avšak matka má k dispozícii finančné prostriedky na úhradu tohto športu, ktoré jej otec vyplatil počas vyporiadania BSM. Matka nevedela odôvodniť, prečo bolo vyporiadanie BSM realizované dvoma platbami na dva rôzne účty, pričom účet, kde bola poukázaná suma 10.000,-- €, bol zriadený až v čase vyporiadania BSM. Matka nepredložila súdu zmluvu o zriadení účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX, iba výpis, že peniaze vybrala, pretože ich potrebovala použiť inde. Súd považoval tvrdenie otca ohľadom vyporiadania BSM za dôveryhodný, nakoľko je nelogické a nebolo to zo strany matky ani zdôvodnené, prečo bol zriadený osobitný účet na sumu 10.000,-- €. Neexistujú žiadne logické zdôvodnenia, pre ktoré by sa malo vyporiadanie BSM realizovať dvoma splátkami v ten istý deň na dva rôzne účty. Naviac tvrdeniu otca o tom, že po vyporiadaní BSM týmto spôsobom zoberie matka odvolanie proti rozsudku o rozvode späť, svedčí aj fakt, že zápisnica o úschove peňazí bola zrealizovaná dňa 21.10.2009 a späťvzatie odvolania proti rozsudku bolo podané dňa 22.10.2009 na Krajskom súde v Bratislave.
V danom prípade súd vyhodnocoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a rodičov pri zohľadňovaní potrieb dieťaťa. Zmena pomerov nenastala len u otca tým, že sa mu zvýšil príjem, ale aj u matky, ktorá získala po rozvode z titulu vyporiadania BSM sumu 40.000,-- € a 10.000,-- €. Tým sa majetkové pomery matky zmenili v pozitívnom smere a táto skutočnosť je relevantná pri určení výšky výživného. Je nesporné, že matka sa osobne stará o maloletého, avšak jeho vek ani mimoškolské aktivity si nevyžadujú celodennú osobnú starostlivosť, a preto je otázne, z akého dôvodu matka nepracuje. Matka súdu relevantne neobjasnila, prečo nie je pracovne aktívna, resp. argument starostlivosti o maloletého sa javí súdu nedostatočný a z dôvodov už uvedených súd tento argument neakceptoval. Pri posudzovaní majetkových pomerov otca dospel súd k záveru, že životná úroveň otca nie je vyššia ako životná úroveň matky, matka ničím tieto svoje tvrdenia nepreukázala. Z hľadiska potrieb dieťaťa je doterajšia suma výživného postačujúca. Vzhľadom na finančné prostriedky poskytnuté otcom po rozvode na športové aktivity, je súd názoru, že suma 250,-- € pokrýva nielen bežné potreby dieťaťa. V tejto súvislosti súd uviedol, že je na mieste zvážiť náklady na mimoškolské aktivity maloletého, pokiaľ to pomery rodičov
nedovoľujú. U maloletého nastala zmena vo výdavkoch na športové aktivity tým, že sa zvýšili doplnkové tréningy, hokejové campy a ďalší šport floorball, ktorému sa maloletý intenzívne venuje, čo prináša zvýšené výdavky na maloletého. Nadštandardné výdavky na šport maloletého matka s otcom nekonzultuje, s odôvodnením, že s otcom sa nedá komunikovať, lebo nemá o syna záujem. Je nesporné, že účastníci majú zlé vzťahy, komunikujú spolu minimálne, resp. vôbec, avšak je potrebné uviesť, že rodičia by mali spolurozhodovať o aktivitách dieťaťa s tým, aby zvážili svoje reálne možnosti ohľadom výdavkov na maloletého. Matkou vyčíslené výdavky na maloletého podľa názor súdu prevyšujú potreby trinásťročného dieťaťa a aj životnú úroveň rodičov. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. l, 2, 3, § 75 ods. l, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia §146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom). V konaní účastníci predložili súdom požadované dôkazy a bolo prednesené množstvo tvrdení, avšak otcom predložené dôkazy súd nedoručil matke (ani na pojednávaní) napr. č.l. 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, a z tohto dôvodu sa k nim nemohla vyjadriť. Na jednej strane veľmi starostlivo súd skúmal matkou predložené doklady a kládol jej v tejto súvislosti množstvo otázok týkajúcich sa potrieb maloletého, avšak dôkazy predložené otcom skúmal okrajovo, resp. prijal ich za vierohodné v takej forme, v akej ich otec predložil. Na základe vyporiadania BSM bola matke vyplatená suma 50.000,-- €, čo predstavuje polovicu úspor vytvorených počas trvania manželstva, s maloletým synom zostala bývať v dome po odchode otca zo spoločnej domácnosti; nehnuteľnosť vlastnila pred uzavretím manželstva v podiele 2/3, otec maloletého v podiele 1/3 k celku, jeho hodnota bola pri vyporiadaní BSM taktiež zahrnutá do sumy 50.000,-- €. Zdôraznila, že dom, ktorý z titulu vyporiadania BSM pripadol otcovi, je kompletne zrekonštruovaný, ktorý v čase trvania manželstva prenajímal VIP klientom. Za spoločné úspory počas trvania manželstva otec si kúpil auto Mercedes typu C 220 EČV: B. XXX R. za cca 22.000,-- €. Aj toto vozidlo bolo registrované na nezamestnanú sestru otca. Do konečnej hodnoty vyporiadania masy BSM bola zahrnutá aj polovica z nákupnej ceny tohto vozidla. Považuje za neakceptovateľné, že pri rozdelení BSM obdržala určitú sumu, v dôsledku čoho má táto skutočnosť na jednej strane zvyšovať jej majetkové pomery a na druhej strane bude iba matka povinná z tejto sumy v plnom rozsahu a po neurčitú dobu financovať všetky potreby maloletého. Z rozsudku nevyplýva, podľa čoho súd prvého stupňa hodnotil majetkové pomery matky a otca v čase podania návrhu na zvýšenie výživného, keď matka ostala bývať s maloletým synom v starom dome, ktorý potrebuje rekonštrukciu a otec býva v novozrekonštruovanom dome a titulom vyporiadania BSM bol vyporiadaný iba majetok účastníkov, ktorý nadobudli počas manželstva. Zo sumy získanej pri vyporiadaní BSM musela nevyhnutne vykonať opravu domu, v ktorom zostala bývať s maloletým po rozvode manželstva (odstránenie poškodenia domu, ktoré otec spôsoboval úmyselne, aby jej znemožnil spolu s maloletým bývať v dome /oprava vchodových dverí, výmena verandových dverí, výmena všetkých zámkov v dome, oprava garážovej brány, oprava vchodovej brány/, vykonanie izolácie vlhkých kamenných múrov /boli plesnivé steny, opadávala omietka/, výmena zhnitej podlahy vo verande, dodatočné zateplenie strechy), všetko v hodnote cca 20.000,-- €. Maloletému zriadila študentskú izbu, ktorú do rozvodu manželstva nemal; v celkovej hodnote cca 3.000,-- €. Znamená to, že ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného už sumou 50.000,-- € nedisponuje. Prevažná časť nákladov predstavuje náklady spojené so športovou činnosťou syna (aktívne hokej v Š. X O. Q. a G. V. L. B.) a s tým súvisiace hokejové kempy a sústredenia, tréningy, doprava na zápasy a tréningy, doprava do školy. Otec nad rámec určeného výživného nie je ochotný ničím prispievať maloletému, a tak všetko musí hradiť sama (z prostriedkov, ktoré jej boli vyplatené z vyporiadania BSM). Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi otcom a jeho sestrou na sumu 40.000,-- € považuje za účelovú, súd si nepreveril, či skutočne ju aj otec spláca. Rovnako súd nepreveril, či skutočne motorové vozidlo Mercedes ML patrí sestre otca, ktorá je dlhodobo nezamestnaná a žije v cudzine, zistené rozpory neodstránil. Napriek tomu, že súd zistil u otca maloletého podstatnú zmenu pomerov, a síce nárast príjmu zo sumy 905,-- € na sumu 1.731,42 €, u nej pokles príjmu zo sumy 1.825,-- € (za prenájom spoločnej nehnuteľnosti v čase posledného rozhodovania), súd tomu nepripisoval taký význam, ktorý by považoval za dôvodný a opodstatnený pre zvýšenie výživného na maloletého syna. Otec podľa jej názoru zahmlieva svoje skutočné majetkové pomery predovšetkým z dôvodu, aby nemusel synovi platiť vyššie výživné. Z preukázanej skutočnosti, že komunikácia rodičov neexistuje, v dôsledku čoho tiež neexistuje komunikácia otca s maloletým, súd prvého stupňa nevyvodil záver, žeby mal svojím rozhodnutím o zvýšení výživného aj keď možno v nižšom, než ňou požadovanom
rozsahu, v záujme uspokojenia komplexných potrieb maloletého pomôcť rozriešiť patovú situáciu, v ktorej otec nad rámec určeného výživného nič neposkytuje. Vytýkala ďalej súdu prvého stupňa, že sa so zmenou pomerov na strane maloletého zaoberal iba z hľadiska veku dieťaťa (2. stupeň základnej školy, teda nedošlo z tohto pohľadu ku zmene pomerov) a skonštatovaním zvýšenia jeho športových aktivít, absolútne neberúc do úvahy, že potreby 12. a 14. ročného chlapca, športovca, sú veľmi individuálne. Súd nezohľadnil, že otec maloletého žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, ktorá je zárobkovo činná a ktorá by sa taktiež mala podieľať na nákladoch „jeho“ domácnosti. Súd tiež neskúmal, prečo si otec v novembri 2009 zobral úver v sume 7.000,-- € so splátkou 210,-- € mesačne, keď v januári 2009 bol na exotickej zahraničnej dovolenke, prečo denne používa luxusné vozidlo Mercedes ML. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je neobjektívne. Vytýkala mu ďalej, že pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného neprihliadol na stanovisko kolíznej opatrovníčky, ktorá navrhla zvýšiť výživné, pričom jeho výšku ponechala na úvahe súdu. Odvolaciemu súdu navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jej návrhu na zvýšenie výživného na maloletého F. vyhovieť s účinnosťou od 5.10.2011. V odvolaní vôbec nedôvodila, aký má sama mesačný príjem, z čoho sama žije, aké sú jej skutočné majetkové pomery; ani to, ako sama finančne, osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého F..
Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dôvodil, že súd prvého stupňa postupoval správne a rozhodol objektívne na základe riadneho dokazovania, dôkazy správne vyhodnotil. Tvrdenie matky považoval za nepravdivé a zavádzajúce, pretože po rozvode manželstva došlo k majetkoprávnemu vysporiadaniu dohodou, s ktorou matka súhlasila, akú si želala, a vo forme notárskej zápisnice ju aj podpísala s tým, že si už voči nemu z titulu vysporiadania majetku nebude nič uplatňovať. Sám súhlasil s tým, že osobné motorové vozidlo LEND Cruiser pripadne matke, ktorý mal v tom čase hodnotu 50.000,-- € a jemu zostal 12-ročný automobil Mazda 326. Z titulu vyporiadania, tak ako si želala, dostala sumu 40.000,-- € a na osobitný účet pre maloletého syna na jeho športové potreby spojené s hokejom sumu 10.000,-- €, ktorú sumu krátko po prevode peňazí matka vybrala celú a previedla na svoj účet. Po rozvode manželstva bolo už len na nej, ako sa sama postará ďalej o svoju osobu, napr. aj tým, že začne pracovať. Vzťahy so synom od rozvodu sa zlepšili, sú vo vzájomnom kontakte; dáva mu naviac 100,-- € popri bežnom výživnom v sume 250,-- € mesačne. Životná úroveň jeho samého sa nezvýšila, skôr naopak. Hoci sa mu v dôsledku zmeny zamestnania zvýšil príjem, v sume 850,-- € mesačne spláca pôžičky, o ktoré musel požiadať, aby sa po rozvode mohol postarať o syna a dodržať dohodu o vysporiadaní BSM. Ak matka tvrdí, že spolu mali úspory v sume 100.000,-- €, je namieste, aby svoje tvrdenie aj preukázala; takéto jej tvrdenie považuje za zavádzajúce. Od uzavretia manželstva matka nepracovala, úspory nevytvárala a sám ako štátny zamestnanec pri svojom príjme cca 1.000,-- € mesačne s prihliadnutím na všetky výdavky aj vrátane príjmu 1.650,-- € z prenájmu druhého rodinného domu, takúto úsporu by nemohli dosiahnuť. Rodinný dom v jeho vlastníctve nie je zrekonštruovaný úplne, ale len čiastočne, osobný automobil Mercedes Bens vlastní jeho sestra. Rodinný dom, v ktorom býva matka s dieťaťom, nie je starý, naopak 1 z neho je úplne nová prístavba. S priateľkou a jej synom nemá spoločné bydlisko. Pred rozvodom manželstva zo spoločného účtu v R. B., T..Q.., práve matka vybrala sumu 602.815,-- Sk (v mesiaci august 2008). Syn má 14 rokov a vo svojom veku je už dosť sebestačný. Počas jeho návštev v škole môže matka riadne pracovať. V tejto súvislosti uviedol, že matka dokáže požičiavať iným ľuďom vysoké čiastky; napr. X. K. sumu 15.000,-- € a sumu 6.000,-- €. Z toho všetkého vyplýva, že matke, napriek dnešným ťažkým ekonomickým pomerom, keď súčasne nepracuje a dokáže požičiavať vysoké finančné čiastky, sa finančné pomery po rozvode nezhoršili, ale naopak, vedie život vo vysokom nadštandarde a maloletý syn má dostatok prostriedkov, aby mal vysoko nadštandardný príjem v porovnaní so svojimi rovesníkmi. Návrh matky preto opakovane žiadal zamietnuť.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach pred súdom prvého stupňa. Výšku výživného odporúča určiť s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého F., ako aj na príjmy oboch rodičov.
Matka sa už k dôvodom otca nevyjadrila (napriek doručovaniu /č.l. 189 spisu/).
Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. novembra 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
Podľa § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, osobitne tiež výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami, zásadami, dôsledne riadil, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane dieťaťa i na strane rodičov v čase poslednej úpravy (v roku 2009), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania. Z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Nie je sporným, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo u maloletého F.. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, matka už v konaní o rozvod manželstva žiadala určiť otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému F. v sume 650,-- € mesačne dôvodiac predovšetkým jeho športovými aktivitami, potrebou neustáleho kupovania nových vecí; bolo však tiež preukázané, že už veci nepotrebné rodičia predávali a takto utŕžené peniaze používali na nákup ďalších vecí. Matka neuvádzala žiadne nové skutočnosti, vôbec nedôvodila, žeby oproti roku 2009 sa zvýšili odôvodnené potreby syna vzhľadom na jeho vek, na plnenie študijných povinností, športové aktivity. Maloletý F. bol a je zdravý, rodičia v roku 2009 nemali a ani teraz nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka ani vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Zaoberala sa len skutočnosťami vo vzťahu k otcovi, k jeho majetku, tiež nadobudnutého po vyporiadaní BSM. Vo vzťahu k sebe vôbec neuvádzala, z čoho žije, aký má mesačný príjem, aké sú jej skutočné majetkové pomery, tak, aby sa celkovo mohla posúdiť životná úroveň oboch rodičov z pohľadu práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Maloletý F. je vo veku 14 rokov, z veľkej časti už sebestačný. Matka si tiež musí plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému F. v prevažnej časti vo finančnom vyjadrení a v nepatrnej časti vo forme osobnej starostlivosti o dieťa. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V rozsudku súd podrobne uviedol, aké dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil, posúdil, a ako vec posúdil po právnej stránke. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu výška výživného k maloletému F. v sume 250,-- € mesačne je, zostala, primeraná. Čo sa týka tvrdenia matky, že jej súd nedoručil na oboznámenie listiny predložené otcom nachádzajúce sa na č.l. 32-41 spisu odvolací súd dôvodí, že súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 30.4.2012, 6.6.2012 (č.l. 127, 145 spisu), na ktorom bola matka osobne prítomná, na ktorom aj súd oboznámil dovtedajší obsah spisu. Nežiadala osobitne, aby jej súd doručil dané listiny, nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom k tomu už v odvolacom konaní takéto jej tvrdenie nemá žiaden právny význam.
Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).
Odvolací súd nedoručoval matke vyjadrenie kolízneho opatrovníka k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom kolízny opatrovník (opakovane) uviedol dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce však z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa matky k danému vyjadreniu by neovplyvnilo iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu matke bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.
V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.