Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-233-2012.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/233/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľky: Y. G., nar.XX.X.XXXX, bytom Z., X. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom v Z., T. XX, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Martin, Kollárova 2, 036 59 Martin, IČO: 00 365 327, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom v T., P. B.. X, o náhradu škody vo výške 300.000 Eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 9C/59/2010-204, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 300.000 Eur, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na jej strane. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka je zákonnou zástupkyňou (matkou) maloletého H. G., nar. X.X.XXXX, u ktorého podľa názoru navrhovateľky, došlo k vzniku predpokladov nároku na náhradu škody podľa § 415 a § 421a Občianskeho zákonníka. Na základe skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v návrhu na začatie konania, odporca si nesplnil prevenčnú povinnosť, keď v čase hospitalizácie H. u odporcu, v období od 8.10.2007 do 13.11.2007, po prijatí do nemocnice s diagnózou postintubačná stenóza trachei a akútny zápal priedušiek, bol vykonávaný lekársky zákrok laryngoskopia v celkovej anestéze, pričom v dôsledku nedostatočného prívodu kyslíka maloletý H. zostal v bezvedomí a v takomto stave je do dnešného dňa, tzn. v stave tzv. bdelej kómy - coma vigile. Tvrdenie navrhovateľky o porušení prevenčnej zodpovednosti odporcu vychádzalo zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. V., že pri okamžitom poskytnutí odbornej pomoci, pri nástupe ohrozenia dýchania lekárom prítomným bezprostredne pri pacientovi, by k poškodeniu mozgu pravdepodobne v takom rozsahu nedošlo. Poukazovala ďalej aj na výsluch účastníkov v konaní, z ktorých vyplýva, že technická porucha kyslíkovej hadice, v dôsledku čoho ošetrujúci lekári zabezpečovali urgentnú náhradnú kyslíkovú hadicu, zakladá zodpovednosť odporcu aj podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľkou v návrhu na začatie konania ako aj v priebehu konania, na základe ktorých si uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť konaním odporcu, nemohlo zakladať nárok na náhradu škody priznaný navrhovateľke, keďže podľa tvrdenia v návrhu, sa jedná o spôsobenú škodu na zdraví u maloletého H.. Poškodenou a aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu je maloletý H. G.. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti tohto konania.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Namietala procesný postup súdu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 25.4.2012 rozhodol o jej návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania tak, že návrh zamietol. Následne po ústnom vyhlásení uznesenia i napriek
jej nesúhlasu s obsahom uznesenia, okresný súd v konaní pokračoval a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Okresný súd mal procesne postupovať tak, že mal uznesenie písomne vypracovať, doručiť obom účastníkom konania a tak by mala možnosť podať proti uzneseniu odvolanie. Takýmto postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Rozsudok okresného súdu považuje za nepreskúmateľný, keďže nezodpovedá podmienkam uvedeným v § 157 O.s.p. Z hľadiska hmotného práva okresný súd nedôvodne návrh zamietol z dôvodu, že nie je v konaní aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu na náhradu škody, ale touto osobou má byť mal. H. G., nar. X.X.XXXX. Uvedený právny záver je nesprávny, poukazujúc na hmotnoprávne podmienky uvedené v § 28, § 31 Zákona o rodine ako aj v ust. § 18 a nasl. O.s.p. Z uvedených ustanovení ale aj z ďalších ustanovení § 20, § 22 a § 23 O.s.p. vyplýva nielen právo, ale dokonca povinnosť ako zákonného zástupcu zastupovať maloleté dieťa v konaní pred súdom a pri všetkých právnych úkonoch z dôvodu, že dieťa je maloleté a je nesvojprávne. Zo skutkových okolností zistených okresným súdom, na základe výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že nárok na náhradu škody uplatnený v celkovej výške 300.000 Eur je dôvodný. Z opatrnosti, v prípade, že ak by odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu, žiadala pripustiť proti rozsudku krajského súdu dovolanie, pretože sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rozhodnutie zásadného právneho významu spočíva v správnom posúdení aktívnej legitimácie ako aj v posúdení existencie procesnej vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne podľa § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmeniť a jej žalobnému návrhu vyhovieť.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Námietka navrhovateľky o závere okresného súdu, že v spore nie je aktívne legitimovaná, poukazujúc v odvolaní na ust. § 28, § 31 Zákona o rodine, ako aj na ust. § 18 a nasl. O.s.p. nie je dôvodná. Aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní je odvodená od predpisov hmotného práva, t.j. nositeľom práva je subjekt, s ktorým dané právo predpisy hmotného práva spájajú. V konaní navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku neposkytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu jej synovi. Pri posúdení otázky aktívnej legitimácie sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu, že pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto záväzku je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Poškodeným vo vzťahu k uplatnenému nároku je mal. H. G., nie navrhovateľka, ktorá môže maloleté dieťa zastupovať v konaní ako (zákonný) zástupca účastníka. Taktiež treba odlišovať procesnoprávnu subjektivitu v zmysle § 19 O.s.p. od procesnoprávnej spôsobilosti (možnosti pred súdom samostatne konať) podľa § 20 O.s.p. Okresný súd taktiež správne rozhodol, keď nepripustil maloletého H. G. ako účastníka konania do konania, keďže uvedeným návrhom navrhovateľka jednoznačne obchádza inštitút zámeny účastníkov podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. s poukazom už na predchádzajúci návrh na zámenu účastníka, o ktorom bolo rozhodnuté súdmi.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru, keď návrh navrhovateľky na náhradu škody zamietol z dôvodu nedostatku vecnej (aktívnej) legitimácie. Krajský súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu, že navrhovateľka nie je nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia na náhradu škody, vyhodnotenie skutkových okolností vo vzťahu k právnemu postaveniu veci považuje za zrozumiteľné, úplné a presvedčivé, s uvedenými dôvodmi sa krajský súd stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia aj na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významné sa vyjadriť k tým skutočnostiam, ktoré sú uvádzané navrhovateľkou v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a ktoré sú aj významné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci okresným súdom. V odvolaní navrhovateľka namietala, že okresný súd tým, že na pojednávaní dňa 25.4.2002 rozhodol o jej procesnom návrhu tak, že nepripustil mal. H. v zmysle § 92
ods. 2 O.s.p. do konania na strane navrhovateľa, pričom uznesenie písomne nevyhotovil, nedoručil ho účastníkom konania a vo veci samej vyhlásil rozhodnutie, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom.
Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka v priebehu konania pred prvostupňovým súdom podala návrh na zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa podľa § 91 ods. 4 O.s.p., o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu v Martine zo dňa 22. februára 2012 sp. zn. 9C/59/2010-192 tak, že zámenu účastníkov nepripustil; ako aj návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania - maloletého H. G., nar. X.X.XXXX podľa § 92 ods. 1 O.s.p. O tomto procesnom návrhu navrhovateľky okresný súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.4.2012 tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka v odvolaní správne uviedla, že proti uzneseniu o (ne)pristúpení ďalšieho účastníka do konania podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p. je odvolanie objektívne prípustné. V takom prípade sa v zmysle § 168 ods. 2 O.s.p. uznesenie doručuje účastníkom konania. V procesnom postupe okresného súdu došlo k tzv. inej vade konania, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto krajský súd odvolanie navrhovateľky nepovažoval za dôvodné.
Z teórie práva je známe, že je neprípustné, aby inštitút zámeny účastníka bol obchádzaný tým, že navrhovateľ najskôr navrhne, aby do konania pristúpil ďalší účastník (ďalší odporca, alebo ďalší navrhovateľ) a potom väzme buď späť návrh proti pôvodnému odporcovi alebo vezme späť svoj návrh s tým, že v konaní bude pokračovať už ďalší navrhovateľ. Dôvodom, prečo niektorí navrhovatelia taký postup zvolia, je vylúčenie nutnosti súhlasu odporcu (pôvodného odporcu) so zámenou. Ak je zrejmé, že pôvodný účastník konania v dobe začatia konania nebol vecne legitimovaný, nápravu je možné dosiahnuť len pomocou jeho zámeny. Ak teda navrhovateľ navrhuje, aby na strane účastníka, ktorý nie je a v dobe začatia konania nebol vecne legitimovaný, pristúpil ďalší účastník, nemôže súd tomuto návrhu vyhovieť, i keby inak boli formálne splnené predpoklady uvedené v § 92 ods. 1 O.s.p. Tieto podmienky nastali aj v prejednávanej veci, keďže navrhovateľka na základe skutkových okolností uvedených v návrhu si uplatnila nárok na náhradu škody (na základe doplneného návrhu- na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), kde poškodeným je jej syn mal. H. G.. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka už v čase začatia konania nebola vecne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Zhojenie uvedeného hmotnoprávneho nedostatku procesným návrhom podľa § 92 ods. 1 O.s.p. nie je preto možné. Z hľadiska uplatneného nároku na náhradu škody v predmetnom konaní - na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka, poškodeným a aktívne vecne legitimovaným je maloletý H. G..
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže okresný súd zistené skutkové okolnosti vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľky z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Nebolo dôvodné pripustiť proti rozsudku krajského súdu dovolanie, keďže navrhovateľkou nastolená otázka zásadného právneho významu je posúdením dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva. Posúdenie aktívnej legitimácie účastníka konania - nároku na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, nie je otázkou zásadného právneho významu, ktorú by mal posudzovať Najvyšší súd SR.
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.