Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/101/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému A. A. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 19. novembra 2012 odvolanie obžalovaného A. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. mája 2012, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. mája 2012, sp. zn. , boli uznaný za vinných obžalovaný A. A. z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaná F. B. zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. A. dňa 28.04.2011 kúpil od nezistenej osoby psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú spoločne s obžalovanou F. B. prechovával v mieste bydliska v obci B. č. XX, okres U., pričom dňa 29.04.2011 pri domovej prehliadke v rodinnom dome č. XX v obci B., okres U. bola nájdená a zaistená 1 plastová injekčná striekačka objemu 2 ml, ktorá obsahovala 1,201 gramov metamfetamínu s priemerným obsahom 62,0 % hmotnostných, ktoré množstvo predstavuje 19-75 obvykle jednorazových dávok drogy (stopa č. 1), pričom metamfetamín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok, obžalovaný A. A. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 28.11.2007, právoplatným 28.11.2007 odsúdený pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 18.05.2009 so skúšobnou dobou na 6 rokov.

Za tento trestný čin boli odsúdení nasledovne:

Obžalovaný A. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému A. A. uložený ochranný dohľad na 1 rok a podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Obžalovaná F. B. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1,2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe a za uloženia primeraných obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, v povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanej F. B. uložené aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť len v časti týkajúcej sa obžalovaného A. A., pretože tento obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol rozsudok odvolaním pre nesprávnosť výrokov o vine, o treste a ochrannom opatrení. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcov v súlade s obhajobnými námietkami prednesenými už pred okresným súdom poukazoval na to, že jeho výpovede z prípravného konania a z hlavného pojednávania sú síce v protiklade, ale na hlavnom pojednávaní podľa jeho názoru dostatočným a presvedčivým spôsobom zdôvodnil svoj postup v prípravnom konaní a pritom aj spoluobžalovaná F. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní o okolnostiach prechovávania drog spôsobom svedčiacim v jeho prospech. Podľa neho okresný súd vec nesprávne posúdil, nevykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru neodstránil rozpory v jeho výpovedi a vo výpovedi spoluobžalovanej F. B. týkajúce sa okolnosti, kto z nich predmetnú striekačku obsahujúcu metamfetamín zadovážil a za situácie, keď spoluobžalovaná F. B. sa pred okresným súdom priznala k zadováženiu a prechovávaniu psychotropnej látky a vysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k zmene výpovede, pričom on o tejto látke nemal vedomosť, je mu nepochopiteľné, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov potom okresný súd dospel k záveru o jeho vine. Nebol totiž vykonaný žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol trestný čin spáchaný ich spoločným konaním a ani okresný súd takú kvalifikáciu nepoužil. Namietal ďalej, že príkaz na domovú prehliadku nebol podľa jeho názoru vydaný v súlade so zákonom, pretože v zmysle v ňom nebol bližšie špecifikovaný predmet ohliadky konkrétnym určením druhu hľadanej psychotropnej látky. Podľa jeho názoru okresný súd pochybil, keď v rámci dokazovania neobjektivizoval množstvo nájdenej psychotropnej látky tým, že nezisťoval, akým obvykle jednorazovým dávkam zodpovedá množstvo zaisteného pervitínu a za zásadné pochybenie považoval to, že množstvo obvykle jednorazovej dávky nebolo zisťované s ohľadom na jeho pomery ako konzumenta najmä z dôvodu, že stanovenie množstva psychotropnej látky ako určitý násobok obvykle jednorazovej dávky má zásadný dopad na právnu kvalifikáciu predmetného skutku. Takýto návrh na doplnenie dokazovania predniesol obhajca na hlavnom pojednávaní, avšak okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s tým, prečo tento navrhnutý dôkaz nebol vykonaný, hoci vzhľadom na jeho tvrdenie, podľa ktorého nájdené množstvo pervitínu nemohlo zodpovedať viac ako 10 jednorazovým dávkam, prichádza podľa jeho názoru do úvahy zmena právnej kvalifikácie skutku na prečin podľa , Tr. zák. Okresnému súdu ďalej vytýkal postup, pokiaľ mu aj pri kvalifikácii jeho konania ako obzvlášť závažného zločinu podľa , Tr. zák. neukladal trest s použitím Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Poukazoval na to, že prechovávanie drogy preukázateľne pre vlastnú potrebu, hoci i v množstve prevyšujúcom 11 násobok obvyklej dávky nie je tak závažné konanie, aby muselo byť tvrdo postihnuté v rovnakej trestnej sadzbe, aká za účinnosti predchádzajúceho bola aplikovaná pri trestnom čine vraždy, pričom tvrdý trestný postih by mohol byť kontraproduktívny a viedol by k pretrhnutiu rodinných a sociálnych väzieb a k zničeniu života takého človeka, u ktorého je potrebné uprednostniť liečbu drogovej závislosti pred trestnou represiou. Uviedol tiež, že pripúšťa svoju závislosť od psychotropných látok, snaží sa ju riešiť i absolvovaním terapie u psychiatričky a je ochotný urobiť všetko pre to, aby sa zo závislosti od drog zbavil v záujme dvojročnej dcéry, o ktorú sa spoločne s priateľkou starajú a pretože chce, aby

vyrastala v riadnej a úplnej rodine. Navrhol preto, aby krajský súd podľa , a napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu zrušil a aby podľa rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby podľa alebo alternatívne, aby podľa vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného i na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 4. septembra 2012, vykonal verejné zasadnutie dňa 19. novembra 2012 a postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste a o ochrannom opatrení napadnutého rozsudku týkajúcich sa len obžalovaného A. A., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného A. A. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného A. A. a obžalovanej F. B. z hlavného pojednávania, ale predovšetkým o ich priznávajúce výpovede z prípravného konania v postavení osoby podozrivej i obvinenej, podľa ktorých pervitín zaistený pri domovej prehliadke zaobstaral práve obžalovaný A. A. dňa 28.4.2011, o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, z odvetvia kriminalistickej toxikológie, zo znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatrie, ako aj o zistenia vyplývajúce zo zápisnice o v súlade so zákonom vykonanej domovej prehliadke a o zaistení vecí. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného A. A., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s jeho priznaním, ako aj s priznaním obžalovanej F. B. v prípravnom konaní, listinnými a vecnými dôkazmi, ako aj s objektívnymi zisteniami a závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej toxikológie. Zo zistení a záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru Slovenská Ľupča z odvetvia kriminalistickej toxikológie, o správnosti ktorého nie sú pochybnosti a ktorý bol postupom prečítaný so súhlasom obhajcu obžalovaného na hlavnom pojednávaní 15.5.2012 (obžalovaný požiadal vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom obhajca obžalovaného už na hlavnom pojednávaní dňa 16.4.2012 uviedol, že obžalovaný netrvá na osobnom výsluchu znalcov z odvetvia toxikológie a z odvetvia psychiatrie

- čl. 181 až 183, čl.188 a čl. 195 až 202a) je pritom preukázané, že pri domovej prehliadke obom obžalovaným zaistená plastová striekačka objemu 2 ml obsahovala 1,201 gramov metamfetamínu s priemerným obsahom 62,0 % hmotnostných zodpovedajúceho 19-im až 75-im obvykle jednorazovým dávkam drogy. Na podklade týchto záverov okresný súd v napadnutom rozsudku správne zistil nielen minimálne množstvo obvykle jednorazových dávok metamfetamínu - 19 dávok (rovnako aj maximálne množstvo 75 dávok), ktoré z hľadiska § 135 ods. 1, 2 Tr. zák. je rozhodným zákonným kritériom pre záver o použití kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a nie podľa § 171 ods. 1, 2 Tr. zák. ako sa mylne domnieval obžalovaný v podanom odvolaní. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, zistil, že dôkazmi vykonanými v súlade so zákonom bolo spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný A.. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam okresný súd vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. So zreteľom na skutočnosť, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku vecne správne a logicky vysporiadal s obhajobou obžalovaného prednesenou na hlavnom pojednávaní a dôvodne mu neuveril, krajský súd odkazuje na uvedené dôvody napadnutého rozsudku s poukazom na to, že správnosť záverov okresného súdu zvýrazňujú predovšetkým výpovede obžalovaného A. A. a už odsúdenej F. B. z prípravného konania, o pravdivosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti. Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu okresný súd preto nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného A. A. ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a k právnemu posúdeniu jeho konania nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému A. A. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 10 rokov zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. je aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. V súlade s vykonanými dôkazmi a so zákonom sú tiež výroky, ktorými okresný súd uložil obžalovanému A. A. podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 1 rok a podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, ktorého sa obžalovaný v podanom odvolaní domáhal, a aj v tomto smere sú preto zistenia a závery okresného súdu vecne správne. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej veci okresný súd takto postupoval a keďže vo vzťahu k obžalovanému A. A. dôvodne nezistil žiadnu bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp. viacero takých okolností) alebo také (mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu, nemohol obžalovaným navrhovaný postup podľa Tr. zák. aplikovať. Obžalovaný A. A. posudzovaný trestný čin spáchal napriek tomu, že už bol za taký čin odsúdený, teda za okolnosti, ktorá je v jeho neprospech, ktorá odôvodnila u neho použitie vyššej trestnej sadzby podľa Tr. zák. a ktorá mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, teda postup podľa Tr. zák., pre vyššiu závažnosť spáchaného trestného činu vyplývajúcu práve z hľadiska hodnotenia povahy a charakteru tejto okolnosti v posudzovanej veci aj vylučuje. Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu ustanovenia Tr. zák., tieto u obžalovaného rovnako nie sú dané. Za pomery páchateľa (v podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však u obžalovaného A. A. nejde (dieťa i priateľku mal už v čase činu, pričom na páchanie trestného činu to nemalo u neho vplyv) a preto aplikácia ustanovenia Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa rovnako neprichádzala

do úvahy. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu ani na zmenu spôsobu jeho výkonu, preto neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní, jeho odvolacie námietky neakceptoval a preto podľa odvolanie obžalovaného A. A. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.