Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-19-2026.pdf
PDF · 169.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/19/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. apríla 2026 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/33/2025 zo dňa 15.12.2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora zamietajú, pretože nie sú dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/33/2025 zo dňa 15.12.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), v bode 2/ rozsudku z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., v bode 3/ rozsudku z prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 18.11.2024 o 16:35 hod. v Topoľčanoch na ulici P.O. Hviezdoslava pri obchodnom dome Billa bez príslušného povolenia prechovával a dňa 18.11.2024 o 19:00 hod. vydal príslušníkovi PZ v troch plastových vreckách s tlakovým uzáverom, metamfetamín (pervitín) s hmotnosťou 30,676 g obsahujúci 16,074 g absolútneho metamfetamínu spôsobilého nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa a tiež bez príslušného povolenia prechovával pervitín do 18.11.2024 o 20:50 hod. v D. č. 95 vo svojej izbe rodinného domu, pričom pervitín s hmotnosťou 24 mg obsahujúci 16 mg absolútneho metamfetamínu spôsobilého nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa bol zaistený príslušníkom PZ pri domovej prehliadke, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín (metamfetamín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
2/ osobe D. F. bezodplatne poskytol k jej spotrebe metamfetamín (pervitín) v období od 31.10.2024 do 16.11.2024 na adrese D. E. XX celkom dvakrát vždy po jednej dávke - jednom diele, teda 0,1 g pervitínu,
3/ v období od februára 2024 do 08.07.2024 v meste Bánovce nad Bebravou pri čerpacej stanici Slovnaft a na iných miestach v danom meste, ako aj v obci Rybany, predal pervitín osobe G. D. minimálne štyrikrát, z čoho trikrát po 0,5 g pervitínu za sumu 30,- eur, raz za 1g za 50,-€, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín (metamfetamín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 171 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Samsung S24, strieborný bez poškodenia s IMEI I.: 351885219837233, IMEI II.: 2352096889837235, SIM: 8942102180056358551 spolu s obalom, mobilný telefón zn. Samsung S24 Ultra, zelenej farby bez poškodenia, IMEI I.: 355928817047098, IMEI II.: 359324917047095, SIM I: 0311001454448, SIM II: 894210218005503415-3 spolu s obalom, mikrováha MODE 8068, čierna, bez predného a zadného krytu na baterku. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému súd uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Okresný súd zároveň napadnutým rozsudkom obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) oslobodil obžalovaného pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č.k. Pv 245/24/3301-83 z 31.03.2025 právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona na skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby najneskôr do 18.11.2024 na presne nezistených miestach od presne nestotožnených osôb si zadovažoval metamfetamín (pervitín), a zadovážený pervitín delil na menšie dávky a poskytoval alebo predával osobe H. I., ktorej predal pervitín od presne nezisteného obdobia do 05.11.2024 na adrese D. E. XX nepravidelne raz za dva týždne v presne nezistených množstvách od 0,5 g do 1 g pervitínu za sumu 30,- eur za 0,5 g pervitínu a niekedy jej pervitín poskytol bezodplatne s tým, že mu zaplatí neskôr, pričom v presne nezistenej dobe pred letným obdobím roku 2024 v obci Rybany na parkovisku za zmrzlinou jej predal prostredníctvom ďalšej osoby presne nezistené množstvo pervitínu predstavujúce dve dávky na bežné užitie, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín (metamfetamín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/101/2011-208 zo dňa 15.05.2012, právoplatným dňa 19.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/101/2012-246 zo dňa 19.11.2012, uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o vine a treste a obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o vine ako aj o treste. Obžalovaný a prokurátor podali odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku.
Prokurátor zahlásené odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom uviedol nasledovné:
„V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025-643 zo dňa 15.12.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným v bode 1/ pre zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, v bode 2/ pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona a v bode 3/ pre "prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol podľa § 171 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne, podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákon súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to mobilného telefónu zn. Samsung S24 a Samsung S24 Ultra, podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona § 78 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému súd uložil ochranný dohľad na 1 rok a zároveň podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby v časti pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona pretože nebolo dokázané, že sa v tejto časti stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd odôvodnil rozsudok v podstate tým, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba z hľadiska jednoty skutku v rozsahu v akom obžalovaného súd uznal vinným sa stal, súd ho však právne posúdil ako skutky
tri, pretože sa nestotožnil s právnym názorom prokurátora o totožnosti prechovávanej a ďalej predávanej či pre iného zadovažovanej drogy. Pretože z dokazovania bez dôvodných pochybností nebol predaj pervitínu preukázaný vo vzťahu k osobe H. I., súd v tejto časti skutku obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Súd považoval za nedôvodné právne kvalifikovanie skutku pokiaľ ide o kvalifikačný znak právoplatného odsúdenia za uvedený čin. Ďalej nebolo preukázané, že práve zaistené drogy boli použité na iný účel ako na osobnú spotrebu, zaistené totiž boli u obžalovaného a nie inej osoby, ktorej by obžalovaný drogu zadovážil. Pervitín, ktorý obžalovaný predal svedkovi D. či zadovážil svedkyni F. sa zaistiť nepodarilo a súd je názoru, že jrechovávanie pervitínu nemožno včleniť do právnej kvalifikácie prečinu podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovanému bolo kladené za vinu obchodovanie s pervitínom, konkrétne jeho predaj osobe G. D. a H. I. a poskytnutie D. F.. Podstatnou skutočnosťou, ktorá kladie mimoriadny význam z hľadiska preukázania viny obžalovanému za predaj pervitínu je skutočnosť, že hoci bol pervitín u obžalovaného zaistený, nejde o ten konkrétny pervitín, ktorý mal predávať, či poskytnúť bezodkladne svedkom. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne F. súd prihliadol na jej prečítanú usvedčujúcu výpoveď z prípravného konania, kde vypovedala o bezodplatnom zadovážení pervitínu od obžalovaného v dvoch prípadoch celkovo v dvoch dávkach. Súd jej výpoveď poukazujúc na právny názor súdu odvolacieho považoval za postačujúcu na usvedčenie obžalovaného. Preukázané bolo nie ovplyvňovanie svedkyne políciou, ale naopak pôsobenie obžalovaného na ňu, čo logicky by nerobil vo svoj neprospech, napokon výsledok bola zmena, výpovede svedkyne v prospech obžalovaného pred súdom. Tento skutok v bodé 2/ však súd právne posúdil ako prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona poukazujúc aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu k zodpovedajúcej právnej kvalifikácii s poukazom na § 138b ods. 1 Tr. zákona druhá veta, teda zadováženie - bezplatné poskytnutie psychotropnej látky inej osobe pre jej osobnú spotrebu najviac vo väčším množstve (v tomto prípade v nepatrnom). Súd je toho názoru, že nejde o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu vo vzťahu k skutku v bode 1/ rozsudku, ale skutok samostatný, to preto, že sa líšia nie len časom spáchania, ale aj spôsobom páchania. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne I. súd k tejto uviedol, že jej výpoveď bez dôvodných pochybností nemožno považovať za dostatočnú na preukázanie viny obžalovaného a riziko, že nevypovedala pravdu, či všetky podstatné okolnosti skutku je privysoké, pričom ani ona nie je svedok, ktorý by vypovedal konzistentne v prípravnom konaní a aj v konaní pred súdom. Naviac bola na jej osobu podaná obžaloba pre prečin krádeže, kde je poškodeným obžalovaný B., čo len podčiarkuje nedôveryhodnosť. Svedok D. vypovedal konzistentne v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom, nebol preukázaný ani namietaný žiaden relevantný dôvod, motív, prečo by mal on voči obžalovanému krivo svedčiť. Súd z hľadiska hodnotenia výpovede svedkov poukázal a aplikoval doktrínu RAVEN. S poukazom na uvedené súd v bode 3/ uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zákon. Súd dodal, že hoc obchodovanie s psychotropnou látkou bolo preukázané, na ustálenie, že presiahlo nepatrné množstvo už je potrebné preukázať množstevné a koncentračné kritérium, opäť poukázal na to, že zaistená droga a predávaná droga nie je ten istý materiál. K oslobodzovacej časti rozsudku dodal, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, čo vyplynulo z pochybností o vierohodnosti výpovedí svedkyne H. I. pri neexistencii iných usvedčujúcich dôkazov. K výroku o treste v podstate uviedol, že obžalovaný spáchal dvoma skutkami dva trestné činy a ukladal úhrnný trest za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona. Prihliadol na opakované odsúdenie za úmyselnú trestnú činnosť a to aj za zločin. Tiež prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, aj § 38 ods. 3 Tr. zákona. Mal za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je namieste aj vzhľadom k okolnostiam spáchania skutku a osobe páchateľa a jeho recidívu. Obžalovaného zaradil súd do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a uložil aj trest prepadnutia doličných vecí s výnimkou peňažnej hotovosti a taktiež uložil aj ochranné liečenie. S rozsudkom súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa pri rozhodovaní opätovne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci v nadväznosti na čo vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12.Tr. poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a v konaní vykonané dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne. Dôkazný postup je totiž potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva práve z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Po opätovnom prerokovaní veci zastávam názor, že skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe sa stal, tento napĺňa všetky obligatórne znaky stíhaného pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona a tohto sa dopustil obžalovaný A. B., ktorého vina bola
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní jednoznačne a nepochybne preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou svedka D., svedkyne I., svedkyne F., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 39/2025, zápisnicou o vydaní veci zo dňa 18.11.2024 s fotodokumentáciou, zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 18.11.2024 s fotodokumentáciou, zápisnicou o ohliadke zo dňa 18.11.2024 s fotodokumentáciou, znaleckým posudkom KEU PZ v Bratislave pod č. PPZ-KEU- BA-EXP-2024/12324 a jeho dodatku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2025/1647, pozitívnymi konečnými výsledkovými listami obžalovaného a svedkyne F., zvukovými nahrávkami telefonických hovorov obžalovaného a ďalšími listinnými podkladmi. Súd podľa môjho názoru nesprávne v napadnutom rozsudku v časti, v ktorej bol obžalovaný uznaný vinným, rozdelil trestnú činnosť kladenú obžalovanému za vinu na časť neoprávneného prechovávania návykovej látky - metamfetamínu vo väčšom množstve (bod 1/ rozsudku), neoprávneného prechovávania návykovej látky - metamfetamínu, ktorý bezodplatne poskytol svedkyni D. F. (bod 2/ rozsudku) a neoprávneného obchodovania s návykovou látkou - metámfetamínom (bod 3/ rozsudku vo vzťahu k svedkovi D.) a v časti, v ktorej bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby na neoprávnené obchodovanie s návykovou látkou - metamfetamínom (vo vzťahu ku svedkyni I., ktorej výpoveď považoval za nedôveryhodnú). Zotrvávam na právnom názor, že v danom prípade ide o jeden, pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, ktorého podstata a totožnosť spočíva v jednom konaní. Pre uvedené konštatovanie treba vychádzať v danom konaní najmä z jednotiaceho zámeru, totožnosti predmetu a spôsobu konania. Predmet - pervitín je rovnaký pri zadovážení, prechovávaní a predaji. Spôsob balenia do troch malých vreciek s tlakovým uzáverom o rozmeroch 9x5 cm, nájdené a zaistené v ten istý deň spolu s finančnou hotovosťou vo výške 860,- eur v malých bankovkách a dvomi mobilnými telefónmi s dvomi rozličnými SIM kartami, vrátane mikrováhy, predstavuje vo svojom súhrne „logistiku“ opakovaného a systematického predaja po dávkach a rozhodne nie zásobu pre osobnú spotrebu. Vo veci je potrebné tiež poukázať na časovú a miestnu súvislosť, kedy k páchaniu trestnej činnosti malo dochádzať v susedných okresoch Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske vtom istom období. Charakter pokračovacieho trestného činu priamo vyplýva aj z ekonomického motívu a stabilnej ceny 30,- eur za 0,5 - 1 g ako aj pravidelných stretnutiach za účelom obchodovania s návykovou látkou - pervitínom. Tieto všetky okolnosti zakladajú zákonné znaky pokračovacieho trestného činu -„viac útokov rovnakého druhu spojených "spoločným zámerom, spáchaných podobným spôsobom a v krátkych intervaloch. Rozdelenie trestnej činnosti obžalovaného súdom je preto nedôvodné a súčasne vedie k neodôvodnene miernej trestnoprávnej reakcii. Ďalšia distribúcia návykových látok - metamfetamínu vyplýva zo súhrnu dôkazov (najmä balenia po dávkach, finančná hotovosť v malých bankovkách korešponduje s jednotkovými cenami, dva telefóny a SIM karty, čo zodpovedá štandardnému komunikačnému základu dílera, mikrováha, paralelné výpovede odberateľov - minimálne svedka D., svedkyne F., svedkyne I., záznamy hovorov z ÚVV o ovplyvňovaní svedkov a snahe zaistiť si kontrolu nad dôkazmi), ktoré vytvárajú uzavretý reťazec indícií. Mimo rozumnú pochybnosť vyplýva, že držba 30,676 g (16,074 g absolútneho metamfetamínu) a držba 24 mg (16 mg absolútneho metamfetamínu) nebola rozhodne pre vlastnú potrebu. Súd všetky tieto znaky „dílerstva“ nezobral vo svojom súhrne do úvahy a mylne v podstate uzavrel, že účel – predaj návykových látok nebol preukázaný a v prípade týchto návykových látok - pervitínu sa jedná len osobnú spotrebu. O obchodovaní s návykovými látkami navyše svedčí aj správa o povesti obžalovaného v zmysle ktorej obžalovaný nemá dôveru a vážnosť u spoluobčanov, chodili na jeho osobu upozornenia, že pácha drogovú trestnú činnosť, pohyboval sa v spoločnosti konzumentov drog a zo strany okolia bol upozorňovaný na škodlivosť užívania drog ako aj na trestnosť ich distribúcie a jeho ďalšie aktuálne trestné stíhanie pre obchodovanie s návykovými látkami. Neoprávnená držba zaistenej návykovej látky - metamfetamínu bola len jednou fázou procesu „dílerstva“ a má byť správne hodnotená skutkovo aj právne / zmysle podanej obžaloby ako pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm, c) Tr. zákona. Súd postavil záver o „nepatrnom- množstve“ len na tom, koľko bolo gramov zobchodovaných pri jednotlivých stretnutiach so svedkom Kosibom (bod 3/ rozsudku). V spojení s vyššie uvedeným ide o vecne nesprávny záver. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že pri pokračovacom trestnom čine je rozhodujúca kumulácia útokov, pravidelnosť, dĺžka obdobia, počet odberateľov a ekonomický zisk. Už len pri svedkovi D. ide o minimálne štyri predaje pervitínu po 0,5-1 g, vždy za 30,- eur, resp. 50,- eur, čo prekračuje rámec ojedinelého poskytnutia návykovej látky - pervitínu a smeruje k právnej kvalifikácii
podľa § 173 ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Obdobný právny záver je nevyhnutné uplatniť aj vo vzťahu k čiastkovým útokom týkajúcich sa svedkyne F. a svedkyne I.. K svedeckým výpovediam uvádzam, že svedok D. v konaní vypovedal konzistentne a to jednak v prípravnom konaní a jednak v konaní na súde. Jeho výpoveď nebola motivovaná výhodou a detailne opisuje miesta, dávky, ceny a frekvenciu. Neboli preukázané dôvody, prečo by mal krivo vypovedať. Súd pri svojom opätovnom rozhodnutí vecne správne zobral za základ pre zistenie skutkového stavu veci prečítanú výpoveď svedkyne F. z prípravného konania, ktorú skutočnosť aj riadne vo svojom odôvodnení zdôvodnil. Svedkyňa I. ha súde odmietla vypovedať a preto bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania. Táto zápisnica obsahuje - rovnako všetky podstatné údaje k trestnej činnosti obžalovaného a zhoduje sa so - svedkom D. v cene, dávkach a miestach, ako aj svedkyňou F.. Súd bez riadneho odôvodnenia v podstate tvrdí, že výpoveď svedkyne I. nie je podporovaná inými dôkazmi, pritom túto podporu poskytuje najmä svedok D., svedkyňa F., zaistené návykové látky, zaistené veci dôležité pre trestné konanie - mobilné telefóny so SIM kartami, finančná hotovosť, mikrováha, preukázaná snaha obžalovaného o ovplyvnenie výpovede svedkyne a pod. V nadväznosti na hodnotenie dôveryhodnosti výpovede vo vzťahu ku svedkyni I. mám za to, že závery súdu o jej nedôveryhodnosti neobstoja. Prečítanú výpoveď svedkyne I. z prípravného konania považujem za dôveryhodnú najmä preto, že jej výpoveď má výrazný sebausvedčujúci charakter, keď svedkyňa priznáva vlastné zadovažovanie a užívanie drogy, čím vypovedá aj proti vlastnému záujmu, čo spravidla posilňuje vierohodnosť a je pritom konkrétna, detailná, vnútorne logická a obsahuje údaje, ktoré sú typovo verifikovateľné (miesta, frekvencia, množstvá, ceny, spôsob kontaktovania a odovzdávania). Podstatné je, že nejde o izolované tvrdenie, ale zapadá do súhrnu ďalších vykonaných dôkazov a celkového dôkazného obrazu veci, takže pri hodnotení podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku je potrebné ju posudzovať v kontexte a v súvislostiach, nie selektívne cez diskreditáciu osoby svedkyne. Tiež samotné neskoršie odmietnutie vypovedať pred súdom nie je dôkazom nepravdivosti skoršej výpovede, ale je v obdobných veciach bežné a môže byť vysvetliteľné obavou, tlakom okolia či vzťahovými väzbami, takže pokiaľ súd jej výpoveď z prípravného konania odmietol prevažne s poukazom na životný štýl, osobné pomery svedkyne, vzťah s obžalovaným a to bez presvedčivého vyvrátenia jej konkrétnych-tvrdení a bez vysporiadania sa s ich podporou v ostatných dôkazoch, ide o neúplné a jednostranné hodnotenie dôkazov vedúce k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený za drogovú trestnú činnosť a to rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/101/2011 -208 zo dňa 15.05.2012, právoplatným dňa 19.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/101/2012-246 zo dňa 19.11.2012, ktorým bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Pri správnom posúdení stíhaného skutku ako pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona v rámci špeciálnej recidívy súd túto okolnosť nevzal do úvahy a uvedenú právnu | kvalifikáciu neaplikoval, hoci skutkový a právny základ to nielen, že dovoľuje ale aj j vyžaduje. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný nielen neoprávnene zabezpečil a prechovával návykovú látku pre osobnú spotrebu, ale zároveň s návykovou látkou - pervitínom obchodoval, pričom z hľadiska obchodovaného množstva a jeho právneho posúdenia ide o väčšie množstvo. Úmysel obžalovaného tak nesmeroval len k prechovávaniu návykovej látky pre osobnú spotrebu ale aj k jej opakovanému zadováženiu iným osobám - obchodovaniu a tak je jeho konanie potrebné aj vyhodnotiť ako celok. Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal, nesprávne zistil skutkový stav veci a dôkazy nesprávne vyhodnotil, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov považujem napadnutý rozsudok za nezákonný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považujem za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku. V nadväznosti na uvedené je preto aj uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne neprimerane mierny, nakoľko vychádza nielen z nesprávne ustálenej právnej kvalifikácie skutku sudom. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne považujem za neprimerane miery vzhľadom najmä na povahu a závažnosť drogového protiprávneho konania, opakovanú a časovú súvislosť útokov, recidívu a predchádzajúce drogové odsúdenia a potrebu ochrany spoločnosti pred opätovným páchaním rovnakej trestnej činnosti. Zároveň pri dílerskej činnosti recidivistu je potrebné, aby trest reálne odrážal mieru ohrozenia chráneného záujmu a plnil generálnu
prevenciu. V kontexte prípadu a osoby obžalovaného ako aj jeho trestnej minulosti trest v uvedenej výmere nepôsobí ako primeraná trestnoprávna reakcia na prechovávanie tvrdej drogy v zistenom rozsahu, nie to ešte na dílerskú trestnú činnosť. Navyše sú splnené všetky zákonné podmienky aj pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zákona vo vzťahu k zaistenej finančnej hotovosti a to minimálne v rozsahu 140,- eur ako výnos z trestnej činnosti vo vzťahu k svedkovi D., ktorý postup však súd neaplikoval a v odôvodnení rozhodnutia ani svoj postoj bližšie nevysvetlil. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025-643 zo dňa 15.12.2025 v celom rozsahu, a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:
„Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025-643 zo dňa 15.12.2025 podal obžalovaný odvolanie, ktoré takto odôvodňuje: Nezákonný dôkaz (skutok v bode 1 rozsudku) Podľa rozsudku obžalovaný dňa 18.11.2024 v Topoľčanoch pri obchodnom dome Billa vydal príslušníkovi polície pervitín. S týmto záverom súdu obžalovaný nesúhlasí, polícii nič nevydal a nerozumie záveru súdu v odôvodnení rozsudku na strane 8, že nenamietal, že by OČTK predmetné v zápisnici uvedené veci nezaistili na danom mieste a osobe obžalovaného. Toto potvrdil pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 11.8.2025 svedok J. B., ktorý uviedol, že obžalovanému príslušníci polície povedali, že sa mu bude otvárať taška: Z obsahu výpovede tohto svedka je možné ustáliť, že išlo o vykonanie osobnej prehliadky, ku ktorej si polícia prizvala svedka ako nezúčastnenú osobu, pretože vydanie veci takýto postup nevyžaduje, na ktorú nemala polícia príkaz prokurátora. Obžalovaný v priebehu trestného konania namietal, že zápisnicu o vydaní veci zo dňa 18.11.2024 nepodpísal, že v spise sa nachádza iba jej fotokópia a obžalovaný spochybňuje v tomto odvolaní aj zápisnicu zabezpečenú súdom. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že zápisnica je listinou, ktorá osvedčuje priebeh a zákonnosť procesného úkonu a jeho uskutočnenie. Z obsahu zápisnice o vydaní veci, ktorá sa nachádza v spise vyplýva, že vyšetrovateľ vyzval obžalovaného na vydanie konkrétne vymedzených vecí uvedených už vo výzve zápisnici, čo je nemožné. Vyšetrovateľ nemohol vedieť, z obsahu spisu to nevyplýva, čo presne, v akom balení obžalovaný (drogy) v taške a nemohol vedieť ani o ďalších veciach v zápisnici uvedených. Aj zo zápisnice o vydaní veci zabezpečenej súdom vyplýva, že podpis sa nenachádza v samotnej zápisnici na liste s popisom vydaných vecí, ale na strane s poučením ohľadom vydania veci, o ktorom obžalovaný tvrdí, že nie je jeho, pričom aj súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že tento podpis sa viditeľne líši od podpisu obžalovaného, že sa zdá, že je roztrasený a pričom obžalovaný dopĺňa, že je minimálne podozrivé, že sa podpis nachádza na opačnej strane, než sú ostatné podpisy. Súd v tomto smere vyslovuje domnienky nepreukázané procesným spôsobom na hlavnom pojednávaní, že je to tak preto, lebo asi podpisoval spútaný, dokonca aj s rukami za chrbátom spútanými. Súd ide v úvahách ešte ďalej a uvádza, že podpis je len formálny náležitosť, ktorej nedostatok môže byť aj výsledkom prostého opomenutia. Obhajoba dopĺňa, že pri takýchto úvahách dospejeme až k záveru, že načo vôbec robiť zápisnicu. Obhajoba k tomuto uvádza, že ak by aj podpis na poučení patril obžalovanému, zápisnica mala byť podpísaná na každej strane, a keďže nie je popísaná práve na liste, ktorý osvedčuje priebeh tohto úkonu (§ 59 ods. 1 Tr. por.), kde je obsah vydaných vecí, nemôžeme ju považovať za použiteľnú v trestnom konaní a teda za zákonný dôkaz. Zápisnica o vydaní veci tak nie je listinou, ako to tvrdí súd, ktorá osvedčuje priebeh a zákonnosť procesného úkonu a jeho uskutočnenie, ale je listinou, ktorá vzbudzuje pochybnosti. Z rozhodnutia NS SR č.k. 4Tdo 67/2016 vyplýva: Nevyhnutne treba, zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona.
Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona. Žiadnymi limitmi neobmedzené objasňovanie trestných činov, by viedlo k zničeniu mnohých spoločenských a osobných hodnôt a zákonný postup štátnych orgánov je sám. o sebe hodnotou, ktorá je imanentným princípom demokratického a právneho štátu a umožňuje ochranu ďalších práv a právom chránených záujmov. Nezákonný postup v prípravnom konaní pri zaistení veci prvostupňový a odvolací súd zákonne nezhodnotili v zmysle zásady, že na nepráve nemôže byť založené právo, a v rozpore s ustálenou súdnou praxou sa snažili o legitimovanie nezákonne získaného dôkazu a z neho odvodených dôkazov. Z týchto dôvodov nie je možné použiť v trestnom konaní proti obžalovanému veci, ktoré údajne boli ním vydané dňa 18.11.2024 v Topoľčanoch pri obchodnom dome Billa príslušníkovi PZ. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 299/2024-24 zo dňa 15.1.2025 a na Nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 395/2025-39 zo dňa 17.12.2025 si dovoľuje obhajoba uviesť, že ani ďalšie dôkazy nadväzujúce na zásah polície proti obžalovanému, nie je možné ako dôkaz použiť (plody otráveného stromu). Toto sa týka skutkov v bodoch 2 a 3 rozsudku. Droga a znalecké skúmanie (skutky v bodoch 2 a 3 rozsudku) K tomuto je potrebné uviesť, že látka, ktorá mala byť predmetom predaja v skutku v bode 2 a 3 rozsudku, nebola skúmaná znaleckým dokazovaním a nie je možné preto zistiť, z čoho súd usúdil, že išlo o pervitín. Obhajoba sa domnieva, že podľa súčasného znenia Tr. zák. je potrebné určenie množstva účinnej látky aj v prípade nepatrného množstva, inak nevieme, či ide o drogu tak, ako to súd ustálil v rozsudku. Takto to bolo aj pred účinnosťou zákona č. 214/2024 Z.z., obhajoba poukazuje napr. na G. XX/XXXX. Podľa uznesenia NS SR č.k. 2Toš 4/2009 zo dňa 26.2.2010, str. 25, ak má byť j rozhodnutie založené na výpovedi len jedného_ svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu. Podľa uznesenia NS SR č.k. 5To 17/2009 zo dňa 25.2.2010, str. 3,4, súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. V danej veci nie je výpoveď svedka G. D., ktorá je jediným usvedčujúcim dôkazom v bode 3 rozsudku, potvrdená žiadnym iným dôkazom. Obhajoba sa domáhala zabezpečenia telefónu z jeho inej trestnej veci, ktorou chcela dokázať nepravdivosť jeho tvrdení, čo jej nebolo umožnené (potvrdenie alebo nepotvrdenie vzájomnej komunikácie). Za týchto okolnosti nie je možné na základe výpovede tohto svedka uznať vinu obžalovaného v bode 3 rozsudku. Rovnako je sporné, či sa stal skutok v bode 2 rozsudku, opäť totiž vychádza iba z výpovede svedkyne D. F., ktorá naviac výpoveď menila, iný dôkaz neexistuje. Záver Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025-643 zo dňa 15.12.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť, pričom navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu samosudcu okresného súdu (ďalej len ako „samosudca“), ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého výroku rozsudku samosudcu o uznaní viny obžalovaného a v časti o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkane procesné chyby v rámci konania, pričom odvolací súd nezistil v postupe samosudcu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci už bolo rozhodnuté v poradí prvým rozsudkom samosudcu okresného súdu zo dňa 11.08.2025, sp. zn. 26T/33/2025, ktorý rozsudok bol na podklade odvolania obžalovaného ako aj prokurátora v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2025, sp. zn. 2To/93/2025 a vec bola vrátená samosudcovi okresného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uvedeným uznesením odvolacieho súdu bolo samosudcovi okresného súdu vytknuté chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, neúplnosť a aj nepreskúmateľnosť skutkových zistení, tiež preto, že sa súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov i právnych záverov ako aj preto, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá v celom rozsahu zákonnému ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por., teda že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý, a teda aj nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.), a to z tam uvedených dôvodov.
K odvolaniu obžalovaného
Nakoľko obžalovaný A. B. náležite podrobne nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. e) Tr. por., bez bližšieho odôvodnenia svojho odvolania v časti týchto odvolacích dôvodov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného B. napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania nenamietal žiadne konkrétne procesné nedostatky. Poukázal len na to, že odvolanie podáva aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, čo má zakladať dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku však odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia zo strany okresného súdu a nestotožnil sa tak s formálnymi námietkami obhajoby proti procesnému postupu súdu, ktoré rozsudku predchádzali, teda nezakladali zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Obžalovaný súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jeho záverečného návrhu uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania nevyplýva, resp. obžalovaný nešpecifikuje aké konkrétne dôkazy by chcel zopakovať, prípadne aké ďalšie konkrétne dôkazy žiada vykonať. Odvolací súd uzatvára, že obhajoba nepožaduje doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, napáda len spôsob hodnotenia dôkazov okresným súdom a domáha sa ich iného hodnotenia a vyvodenia iných skutkových záverov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a preto z takto formálne uplatneného odvolacieho dôvodu neprichádzalo do úvahy zrušenie, či zmena napadnutého rozsudku. Obžalovaný súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jeho záverečného návrhu uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) a písm. e) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a že uložený trest je neprimeraný. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania obžalovaného nevyplýva, resp. obžalovaný nešpecifikuje aké konkrétne ustanovenie Trestného zákona boli porušené a odvolací súd ani takéto porušenie v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil. Ohľadom primeranosti uloženého trestu sa odvolací súd vyjadrí nižšie.
Obžalovaný B. ďalej v dôvodoch svojho odvolania namietal odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Odvolací súd skúmal chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný ohľadom skutku 1 rozsudku namietal, že zápisnicu o vydaní veci zo dňa 18.11.2024 nepodpísal, že v spise sa nachádza iba jej fotokópia a spochybňuje zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zaistení vecí. Obžalovaný ohľadom skutku 2 a 3 rozsudku spochybňuje výpoveď svedka G. D. ako aj D. F., ktorých výpovede súd jedinými usvedčujúcimi dôkazmi ohľadom týchto skutkov.
V súvislosti s odvolaním obžalovaného B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku správnemu skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B. zo spáchania zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona (skutok 1), prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (skutok 2), prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. (skutok 3).
V súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania ohľadom skutku 1, podľa ktorého boli zaistené veci (stopa č. 3 - tri plastové vrecká s tlakovým uzáverom, ktorá podľa znaleckého posudku KEU PZ v Bratislave pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2024/12324 a jeho dodatku č. PPZ-KEU- BA-EXP-2025/1647 obsahovala metamfetamín (pervitín) s hmotnosťou 30,676 g obsahujúci 16,074 g absolútneho metamfetamínu spôsobilého nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa a stopa č. 9 obsahovala pervitín s hmotnosťou 24 mg obsahujúci 16 mg absolútneho metamfetamínu), získané nezákonným spôsobom, odvolací súd poukazuje na to, že vina obžalovaného zo skutku 1 bola v konaní preukázaná predovšetkým na základe obsahu zápisnice o vydaní veci zo dňa 18.11.2024 (originál č.l. 514 spisu), ktorá obsahuje originál podpisy obžalovaného na oboch stranách, ako aj výpoveďou
nezúčastnenej osoby svedka J. B.. V trestnom konaní bolo nesporne preukázané, že obžalovaný B. veci vydal dobrovoľne a bol riadne procesne poučený, obsah poučenia je zachytený v zápisnici, aby nebolo do budúca pochýb a bolo možné vyhnúť sa spochybňovaniu práve poučovacej povinnosti. Obžalovaný tak prejavil voľu vydať veci, ktoré mal u seba, pričom sa nejednalo o úkon osobnej prehliadky, nakoľko v danej veci sa jednalo o dobrovoľné vydanie hľadanej veci obžalovaným, teda nebolo potrebné pristúpiť k jeho osobnej prehliadke. Nebolo potrebné preukazovať zákonnosť vydania veci obžalovaným skúmaním jeho podpisu na zápisnici o vydaní veci s poukazom na uvedené. V súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania ohľadom skutku 2 a 3, podľa ktorého na uznanie jeho viny boli v konaní len jediné usvedčujúce dôkazy svedkov G. D. a D. F., odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde sa okresný súd vysporiadal s vierohodnosťou týchto svedkov, ako aj svedkyne H. I.. Okresný súd správne uznal vinu aj za skutok 2 rozsudku predovšetkým na základe výpovede svedkyne D. F., z ktorej výpovede vyplynulo, že obžalovaný jej zadovažoval pervitín, pričom v čase skutku dňa 18.11.2024 mala pozitívny test na amfetamín, ktorú drogu jej poskytol obžalovaný avšak bezodplatne celkovo v dvoch prípadoch, v dvoch dávkach. Jej výpoveď z prípravného konania teda nie je jediným a zásadným usvedčujúcim dôkazom o zadovážení pervitínu jej osobe, nakoľko o účinkoch a kvalite pervitínu svedčí práve pozitívny drogový test. Svedok D. usvedčoval obžalovaného počas celého trestného konania, pričom súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal krivo svedčiť v jeho neprospech. Svedok obžalovaného usvedčoval z predaja pervitínu jeho osobe, popísal účinky a vyjadril sa ku kvalite pervitínu. Naopak súd správne neuznal obžalovaného B. za vinného aj za skutok, z ktorého ho usvedčovala svedkyňa H. I., a to najmä s poukazom na jej nedôveryhodnosť, pričom svedkyňa mala s obžalovaným osobný spor ohľadom krádeže, kde poškodeným mal byť obžalovaný B., teda nejednalo sa o nezaujatého svedka, preto jej výpoveď nemohol súd považovať za dostatočnú na uznanie viny obžalovaného B.. Preto na základe všetkých vykonaných dôkazoch, mal okresný súd správne vinu obžalovaného B. za skutky 1 až 3 za preukázanú, naopak správne obžalovaného oslobodil zo skutku v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č.k. Pv 245/24/3301-83 z 31.03.2025 právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, na skutkovom základe tam uvedeného.
Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
K odvolaniu prokurátora
Prokurátor vo svojom odvolaní namietal, že obžalovaný B. mal byť uznaný za vinného v zmysle obžaloby, a to za pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák., tu odvolací súd poukazuje, že okresný súd správne rozdelil žalovaný skutok na štyri skutky, pričom obžalovanému bola preukázaná vina za skutky 1 až 3 rozsudku. Súd správne skutok v bode 1 posúdil ako zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (zaistené drogy), skutok v bode 2 ako prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (ohľadom svedkyne F.) a v bode 3 ako prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. (ohľadom svedka D.). Súd je toho názoru, že v prípade skutkov nejde o čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu ale o samostatné skutky, ktoré sa líšia nie len časom spáchania, ale aj spôsobom páchania. Prechovávanie omamnej a psychotropnej látky, kde nie je preukázané ďalšie obchodovanie s ňou (tou konkrétnou zaistenou), teda kde zostáva motív prechovávať ju pre seba na svoju spotrebu, nemožno stotožniť s úmyslom vyhovieť ad
hoc žiadosti priateľky (Haydenovej – skutok 2), ktorá je užívateľkou drogy o jej bezodplatné poskytnutie. Súd správne v bode 3 (svedok D.) uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Hoc v tomto skutku obchodovanie s psychotropnou látkou bolo preukázané, na ustálenie, že presiahlo nepatrné množstvo v zmysle § 135c Tr. zák., už je potrebné preukázať množstevné a koncentračné kritérium, súd opäť poukazuje na to, že zaistená droga a predávaná droga nie je ten istý materiál. Prokurátorovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že práve zaistené drogy boli použité na iný účel ako na osobnú spotrebu, zaistené totiž boli u obžalovaného a nie inej osoby, ktorej by obžalovaný drogu zadovážil. Okresný súd tiež správne nepoužil právne kvalifikovanie skutku pokiaľ ide o ten kvalifikačný znak, že obžalovaný bol za uvedený čin právoplatne odsúdený (§ 173 ods. 1, ods. 3 c/ Tr. zák. ), pretože s poukazom na skutkovú vetu rozsudkov Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/101/2011-208 z 15.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/101/2012-246 z 19.11.2012 a Okresného súdu Topoľčany č.k. 3T 121/07-182 z 28.11.2007 právoplatným 28.11.2007, v uvedených veciach nebol obžalovaný odsúdený za obchodovanie s pervitínom ani jeho výrobu, ani prechovávanie vo vyššom ako väčšom množstve, pričom treba skúmať skutkové okolnosti nie označenie trestného činu. Obžalovaný tak spáchal troma skutkami tri trestné činy. Porušil záujem na nakladaní s omamnými a psychotropnými látkami len oprávnenými osobami a zákonným spôsobom, konal pritom v priamom úmysle.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov (najmä výpovede svedkov F., D. či I.) v časti stíhaných skotkov, z ktorého skutku 2 a 3 obžalovaného uznal za vinného a zo skutku 4 ho oslobodil spod obžaloby, odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že hodnotenie dôkazov je výsostným právom okresného súdu, ktorý dôkazy vykonáva, pričom v tomto smere odvolací súd odkazuje na vyššie bližšie popísaný teoretický rámec ohľadne aplikácie § 2 ods. 12 Tr. por.). Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v skutkovej vete napadnutého rozsudku týkajúcej sa uznania viny obžalovaného majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Z obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery o oslobodení spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu na základe „iného“ vyhodnotenia skutkového stavu). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že môže okresný súd len upozorniť na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.
Odvolací súd ohľadne uznania viny a v časti neviny obžalovaného v okresným súdom ustálenom skutku nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne vykonané dôkazy hodnotil s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako vykonané dôkazy hodnotil v tomto smere okresný súd. Závery, ktoré okresný súd ohľadne týchto skutkových zistení uskutočnil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom.
Odvolací súd je preto toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu v tomto smere majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd ani z pohľadu odvolacích námietok prokurátora nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého výroku o treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru. Nakoľko prokurátor náležite podrobne
nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. písm. d) Tr. por., bez bližšieho odôvodnenia svojho odvolania v časti tohto odvolacieho dôvodu, a teda neodôvodnil potrebu zrušenia napadnutého rozsudku z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania prokurátora nevyplýva, resp. prokurátor nešpecifikuje aké konkrétne ustanovenie Trestného zákona boli porušené a odvolací súd ani takéto porušenie v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému, z obsahu jeho odôvodnenia, vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, uložený obžalovanému, je vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu ako i osobu obžalovaného neprimerane mierny, vychádza z nesprávne ustálenej právnej kvalifikácie skutku súdom, s poukazom na recidívu a predchádzajúce drogové odsúdenia, trest je nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel individuálnej ako aj generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného. Mal za to, že je potrebné obžalovanému uložiť aj trest prepadnutia veci vo vzťahu k zaistenej finančnej hotovosti minimálne v rozsahu 140 eur ako výnos z trestnej činnosti vo vzťahu k svedkovi D..
Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu odňatia slobody obžalovanému, na základe preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre najprísnejšie trestný zločin je v zákonnom rozpätí 1 až 6 rokov odňatia slobody. Tak priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., ako aj okolnosť uvedená v § 38 ods. 3 Tr. por. (opätovné spáchanie zločinu) sa prejavili len v uložení trestu zvýšeného o jednu tretinu nad dolnú hranicu trestnej sadzby (teda zvýšená dolná hranica tak bola vo výške 32 mesiacov, t. j. 2 roky 8 mesiacov). Obžalovaný však spáchal troma skutkami tri trestné činy, z ktorých je jeden zločinom, preto súd ukladal úhrnný trest za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. Horná hranica trestnej sadzby je tak 8 rokov odňatia slobody. Upravená trestná sadzba tak bola v rozmedzí 2 roky 8 mesiacov až 8 rokov. Uloženie nepodmienečného trestu súd vzhľadom k okolnostiam spáchania skutku a osobe páchateľa uložil správne. Obžalovaného neodradili od páchania ďalšej drogovej trestnej činnosti ani predchádzajúce nepodmienečné tresty a naďalej sa dopustil jej recidívy. Obžalovanému bolo v danom prípade preukázané predávanie drogy jednej osobe (svedkovi D.) v podstate s minimálnym ekonomickým efektom, bezplatné poskytnutie drogy priateľke (svedkyni F.), ktorá je užívateľkou drogy nezávisle od vzťahu s obžalovaným, inak len prechovávanie drogy v množstve väčšom (zaistené drogy). Súd obžalovaného na výkon trestu správne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Zaistené veci - mobilné telefóny slúžia štandardne na komunikáciu s dodávateľom či odberateľom, boli teda používané na ten účel, tiež boli nájdené pri domovej prehliadke či vydané zaisteným obžalovaným spolu s drogami, mikrováha bola zaistená pri domovej prehliadke spolu s drogami rovnako je primárne určená na váženie drogy, teda na spáchanie trestného činu, preto bol uložený trest prepadnutia týchto vecí. Naopak súd správne neuložil tento druh trestu ohľadom zaistenej hotovosti, nakoľko žiaden dôkaz nepreukázal, aká bola hodnota zaistených peňazí u obžalovaného, ktoré by bolo možné spojiť k kúpou, prechovávaním či predajom drog. Ochranný dohľad na 1 rok uložený obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol tiež dôvodný.
Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného B. na základe zistených skutočností jeho prípadu, významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd poukazuje na to, že na základe okresným súdom správne zistených skutočností, významných pre posúdenie závažnosti trestného činu, spáchaného obžalovaným v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o potrebe ďalšieho zvýšenia (okrem zvýšenia dolnej hranice trestu odňatia slobody o jednu tretinu na 32 mesiacov podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.) uloženého 3-ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného s poukazom na závažnosť trestného činu ako aj na osobu páchateľa.
Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ako v upravenej
- zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu.
Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného a jeho sklonmi k páchaniu násilnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný spáchal predmetný trestný čin, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody vo zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.