Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9CoCsp-1-2023.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F., v konaní o zaplatenie 112,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 10. októbra 2022 č.k. 10Csp/167/2022-81
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie sumy 112,03 eur s úrokmi z omeškania 5% ročne od 22.7.2021 do zaplatenia a žiadnej sporovej strane náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Tatra banka a.s. uzavrel so žalovanou 8. januára 2016 zmluvu o bežnom účte č. 8010059395, obsahom ktorej bolo tiež vedenie účtu so zvýhodneným úročením tzv. kasičky. Podľa tvrdení žalobcu na základe žiadosti žalovanej jej bolo poskytnutá k účtu aj rezerva ako povolené prečerpanie vo výške 50 eur na základe zmluvy „Rezerva“, z ktorej rezervy ku 18.10.2018 žalovaná vyčerpala 40,47 eur a k 30.03.2019 prečerpala povolenú sumu rezervy o 12,52 eur, ktorý dlh zahrňoval úroky, poplatky za vedenie účtu a vymáhanie pohľadávky. Listom z 5.júna 2019 označeným ako „Výpoveď zmluvy o rezerve a posledná výzva na zaplatenie“ bola vyzvaná k úhrade dlhu s tým, že k 4. júnu 2019 bola vyhlásená splatnosť dlhu z rezervy. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení z 21. júla 2021, pričom v čase postúpenia pohľadávka zo zmluvy o „Rezerve“ voči žalovanej činila 112,03 eur.
2. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listín o obsahu záväzkového vzťahu, súd posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení zmluvy o bežnom účte podľa § 708, § 709, § 710 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, hodnotiac záväzkový vzťah ako zmluvu spotrebiteľskú v zhode s § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ). Pri právnom posúdení aplikoval tiež ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozsahu vymedzenom ustanoveniami § 1 ods. 5 tohto zákona, prihliadajúc na vymedzenie povoleného prečerpania podľa § 2 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z.z., prekročenia podľa § 2 písm. f/, § 18 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zdôraznil, že pri posudzovaní dôkaznej situácie v spore vychádzal tiež z § 295 Civilného sporového poriadku (CSP), v zmysle ktorého súd vykonáva aj dôkazy spotrebiteľom nenavrhnuté, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a poukázal na obsah výziev súdu adresovaných žalobcovi za účelom odstránenia sporných otázok čo do povahy záväzku a špecifikácie pohľadávky. V tomto kontexte konštatoval, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil zmluvu
o povolenom prečerpaní pod označením „Rezerva“, a skutočnosť čerpania finančných prostriedkov bola dokumentovaná len platobnou históriou účtu žalovanej, ktorá dokladovala prehľad výberov, sumu úrokov, či poplatkov za vedenie účtu, ktoré v prevažnej miere tvorili obsah žalovanej istiny. Na základe predložených listinných dôkazov, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 CSP. Zohľadnil skutočnosť, že žalobca nepredložil písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania a neboli splnené podmienky ani v zmysle § 2 písm. f/, § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. o prekročení, teda nebola preukázaná relevantná dohoda za akých podmienok, do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie umožňovalo. Z uvedených dôvodov uzavrel, že nárok žalobcu vyplýva z neplatného právneho úkonu (§ 39 OZ) a právo na úhradu tvrdeného peňažného záväzku posudzoval podľa ustanovení o povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 až § 457 OZ, ktoré bezdôvodného obohatenia sa týkalo spotrebiteľského záväzku. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného plnenia, v súlade s § 54a OZ ex offo prihliadal na premlčanie nároku žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľke. Konštatoval, že podľa platobnej histórie žalovaná naposledy reálne čerpala peňažné prostriedky kartou 2. novembra 2018, preto od uvedeného času plynula žalobcovi objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 OZ. Súd vzal na zreteľ, že s ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt na podklade zákona č. 62/2020 Z.z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 v justícii, sa premlčacia doba predlžovala tak, že nárok na vydanie čerpaných peňažných prostriedkov sa premlčal uplynutím 76. dňa od posledného dňa trojročnej premlčacej doby, tj od 2. novembra 2021, teda k uplynutiu premlčacej doby došlo dňa 17. januára 2022. Pretože žalobca uplatnil svoje právo na súde podaním žaloby až 24. marca 2022, súd uzavrel, že sa tak stalo po uplynutí premlčacej doby, z ktorých dôvodov mu žiadané právo nemožno priznať, preto žalobu zamietol. O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na fakt, že žalovanej nevznikli žiadne trovy, a žalobca ako neúspešná strana sporu nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie tvrdiac existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, eventuálne rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolateľ považoval za procesne nesprávny postup, pokiaľ k prejednaniu veci došlo bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP, nakoľko takýto procesný postup prichádza do úvahy, iba ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Uviedol, že v danej veci súd nemal určité skutočnosti za preukázané, a preto neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez pojednávania, lebo ak by súd na nariadenom pojednávaní označil skutkové tvrdenia, ktoré sú medzi stranami sporné, mohol by žalobca prezentovať svoju obranu, že, pokiaľ súd vychádza z neplatnosti právneho úkonu, tak na taký vzťah nemožno aplikovať § 54a OZ, lebo uvedené ustanovenie sa dotýka iba nároku vyplývajúceho z platne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Odvolateľ tiež argumentoval tým, že jeho skutkové tvrdenia neboli medzi stranami vôbec sporné a žalovaná bola v konaní pasívna. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho nároku podľa ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia uviedol, že ide o osobitný záväzkovoprávny vzťah predstavujúci samostatný zaväzovací dôvod. Pokiaľ súd konštatoval, že nepredložil zmluvu o povolenom prečerpaní ani nedošlo k dohode o prekročení, preto je taký právny úkon neplatný, považoval za nesprávne, aby medzi stranami sporu bol uplatnený režim ex offo premlčania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 54a OZ, lebo uvedené ustanovenie sa týka len nároku zo spotrebiteľských zmlúv, nie z bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ. Zastával názor, že v prípade ak súd vyhodnotil žiadané plnenie ako nárok z neplatnej zmluvy, nemôže byť toto plnenie vyhodnotené podľa ustanovení o spotrebiteľských vzťahov, a teda aplikácia § 54a OZ nie je prípustná, čo zakladá nesprávne právne posúdenie veci.
5. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti opravného prostriedku podaného subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods.1 CSP potvrdený.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. septembra 2023 v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
8. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre správne posúdenie veci. Odvolacie námietky nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť ani jeho zmenu. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv, či inú vadu konania, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie zistený skutkový stav vyhodnotil podľa zodpovedajúcej zákonnej úpravy, ktorú aj správe interpretoval, z ktorých dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený.
9. K tvrdenému zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces, ku ktorému malo dôjsť tým, že súd rozhodol bez pojednávania odvolací súd poukazuje na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. II.ÚS 261/06), že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávnosti treba mať vždy na zreteli materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu strán sporu (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/268/2012). Konštantná judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie dospela napríklad k názoru, že podmienka prípustnosti dovolania nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania, avšak účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd nemusí nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Je možné súhlasiť so žalobcom, že v danej veci súd na základe predložených listinných dôkazov považoval určité žalobcom tvrdené skutočnosti za sporné, pokiaľ išlo o existenciu zmluvy o rezerve. No súd vytvoril procesný priestor žalobcovi na predloženie dôkazov súdom považovaných za podstatné, na vyhodnotení absencie ktorých bolo napokon založený aj právny záver súdu. Za daných okolností, po ustálení dôkaznej situácie v spore založenej na dôkazoch predložených žalobcom spolu so žalobou resp. dodatočne na výzvu súdu (§ 295 CSP), súd mal vzhľadom na predmet sporu splnené podmienky pre vyhlásenie rozhodnutia bez pojednávania, keď vykonal už len právne posúdenie skutočností vyplývajúcich z dôkazov. Len súd vykonáva právne hodnotenie nároku a to bez zreteľa na to, ako po právnej stránke definuje svoj nárok žalobca. Argumentácia žalobcu v odvolaní je len polemikou s právnym hodnotením veci súdom, bez spochybňovania skutkového stavu, z ktorého súd vychádzal, žalobca neoznačuje ani žiadne dôkazy, ktoré by mali (mohli mať) vplyv na zmenu právneho posúdenia, a ktoré by nemohol predložiť v dôsledku procesného postupu súdu, a niet tak priestoru na úvahy, aby v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zasiahnuté do práv žalobcu na spravodlivý súdny proces.
10. Nedôvodná je tiež odvolacia argumentácia žalobcu, že súd vychádzal z nesprávnej aplikácie a interpretácie právnych noriem, pokiaľ ex offo prihliadal na premlčanie nároku žalobcu podľa § 54a OZ. Podľa citovaného zákonného ustanovenia premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Oslabenie práva je viazané na objektívnu právnu skutočnosť
- na kvalifikované uplynutie času v rozsahu podľa ustanovení o premlčaní. Po márnom uplynutí premlčacej lehoty právo nemožno vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre aplikáciu uvedeného ustanovenia je povaha zmluvného vzťahu (spotrebiteľská zmluva). V prejednávanej veci je nesporné, že pohľadávka voči žalovanej vyplývala zo spotrebiteľskej zmluvy o bežnom účte s povoleným prečerpaním finančných prostriedkov podľa zmluvy o rezerve. Z dôvodov absencie dohody o Rezerve, ktorá je naviazaná na zmluvu o bežnom účte, súd prvej inštancie konštatoval aj absenciu predpokladov, aby túto skutočnosť hodnotil ako automatické prečerpanie bežného účtu, keďže k nemu absentovali akékoľvek informácie vyžadované § 18 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré závery žalobca v odvolaní nijako nespochybňuje. Základ nároku žalobcu sa teda odvíja od zmluvy majúcej charakter zmluvy spotrebiteľskej, u ktorej súd zistil nesplnenie náležitostí vyžadovaných zákonom pre daný zmluvný typ (povolené prečerpanie resp. prekročenie), preto ustálil neplatnosť právneho úkonu a právo žalobcu na plnenie posudzoval správne ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia
teda vznikol z neplatne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy týkajúcej sa úpravy práv a povinností vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ak sa na základe vykonaného dokazovania v konaní preukáže, že žalobcom tvrdená spotrebiteľská zmluva má také nedostatky, ktoré ju robia neplatnou, nemá to za následok zmenu hodnotenia uvedeného záväzkového vzťahu ako nespotrebiteľského, keďže samotná skutočnosť zakladajúca vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočíva práve v absencii takej náležitosti, ktorú zákonná úprava spája so spotrebiteľskou zmluvou. Zodpovedajúco zmyslu a účelu § 54a OZ preto súd prvej inštancie správne prihliadol na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy v trojročnej objektívnej premlčacej dobe v súlade s § 107 ods.2 OZ. V odvolaní žalobca nevymedzil žiadne skutočnosti spochybňujúce skutkové a právne závery súdu, z ktorých súd vychádzal pri posudzovaní premlčacej doby. Vychádzajúc z platobnej histórie účtu žalovanej je nesporné, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov nad rámec žalobcom tvrdeného povoleného prečerpania najneskôr 2. novembra 2018, lehota troch rokov uplynula 2. novembra 2021, pričom premlčacia doba bola zákonom č. 62/2020 Z.z. predĺžená o 76 dní a uplynula 17. januára 2022. Žalobou podanou na súde 24. marca 2022 žalobca zjavne oneskorene uplatnil svoj nárok, preto v súlade so zákonom súd jeho žalobu zamietol. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúce z procesnej úspešnosti sporových strán a zohľadňujúce, že žalovanej nevznikli žiadne trovy konania.
11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Procesne úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, žalobca nemá na ich náhradu nárok, preto odvolací súd vyslovil, že žiadnej strane sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
12. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).