Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-114-2011.pdf
PDF · 148.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/114/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: K. P. W., U..W.., Q. K. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX proti odporcovi v 1. rade: Q. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. S. XXX, XXX XX I. v zastúpení JUDr. Anton Kupšo, advokát, Advokátska kancelária Moyzesova ul. 34, 022 01 Čadca, v 2. rade: S. V., U..W.. B. H. F., Š. X, XXX XX O. H.: XX XXX XXX o zaplatenie 401,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 120,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 120,- eur odo dňa 06.05.2011 do zaplatenia a to všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.06.2011 domáhal voči odporcovi v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 401,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 401,44 eur odo dňa 06.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom náhrady škody.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 17.11.2010 došlo na komunikácii P. km: 127,500 k dopravnej nehode motorového vozidla evidenčné číslo D. XXXAY, ktorého prevádzkovateľom je odporca v 1. rade. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí a došlo ku škode na majetku navrhovateľa spolu vo výške 1.691,39 eur.
Navrhovateľ si dňa 17.11.2010 u odporcu v 2. rade ako u poisťovateľa odporcu v 1. rade uplatnil náhradu škody v celkovej výške 1.691,39 eur. Odporca v 2. rade dňa 01.02.2011 uhradil navrhovateľovi časť uplatnenej náhrady v sume 1.289,95 eur. Zostatok uplatnenej škody vo výške 401,44 eur odporca v 2. rade navrhovateľovi neuhradil. Z oznámenia odporcu v 2. rade o poistnom plnení možno vyvodiť záver, že odporca v 2. rade neuznal sumu 171,60 eur z titulu amortizácie a sumu vo výške 229,84 eur z titulu nepriznaných prestojov.
Navrhovateľ si voči odporcovi v 1. rade uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľovi vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a voči odporcovi
v 2. rade ako poisťovateľovi odporcu v 1. rade v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Navrhovateľ nárok na náhradu škody dostatočne preukázal v Hlásení o škode.
Dopravnou nehodou dňa 17.11.2010 došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí. Na odstránenie poškodenej cestnej komunikácie navrhovateľ vynaložil náklady vo výške 1.691,39 eur pričom mu bola uhradená len časť týchto nákladov v sume 1.289,95 eur a zvyšná časť nákladov v sume 401,44 eur zostala neuhradená.
V zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcej vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.
Správu komunikácie, diaľnice na ktorej došlo ku škode vykonáva podľa § 3d ods. 5 písmeno a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) navrhovateľ.
Nárok na zaplatenie sumy vo výške 171,60 eur, ktorá navrhovateľovi nebola uhradená z titulu amortizácie navrhovateľ odôvodnil tým, že existenciou špeciálnej zákonnej úpravy je súčasne vylúčená možnosť uplatňovania si akéhosi diskutabilného zhodnotenia súčastí diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácii ich opravou, ktoré boli protiprávnym konaním škodcu poškodenému vnútené, keď za predpokladu zohľadnenia amortizácie, by bola povinnosť úhrady časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu neodôvodnene prenášaná na poškodeného a neprípustne by poškodeného voči škodcovi znevýhodňovala.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku v sume 229,84 eur z titulu nepriznaných prestojov navrhovateľ uviedol, že prestoje predstavujú priame náklady na odstránenie následkov škody v podobe ušlého zisku. Ak by sa vozidlá navrhovateľa nezúčastnili odstraňovania následkov škody, mohli byť využité pri výkone predmetu podnikania navrhovateľa, ktorým je okrem iného aj zabezpečovanie prípravy, realizácie opráv a výstavby diaľnic. Je zrejmé, že vozidlá by boli využité pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa ak by neodstraňovali následky škody.
Uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 06.05.2011 do zaplatenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca v 2. rade je v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení potrebného prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie a ak si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť je povinný podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zaplatiť poškodenému úroky z omeškania . Dlžná suma nebola navrhovateľovi uhradená ani na základe písomnej výzvy zo dňa 19.04.2011, ktorou navrhovateľ odporcu v 1. rade vyzval na jej uhradenie do 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola odporcovi v 1. rade doručená dňa 28.04.2011 a teda odporca v 1. a 2. rade je so zaplatením v omeškaní odo dňa 06.05.2011.
Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca v 1. rade uviedol, že si riadne splnil svoju povinnosť danú mu zákonom o povinnom ručení, poistnú udalosť nahlásil zmluvnej poisťovni, teda odporcovi v 2. rade, ktorý aj vo veci plnil.
Nárok navrhovateľa neuznáva, čo navrhovateľovi oznámil i listom zo dňa 02.05.2011 pretože do náhrady škody sa nezapočítava amortizácia a prestoje navrhovateľových pracovníkov.
Odporca v 2. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadril a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť nakoľko navrhovateľovi z titulu škodovej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 17.11.2010 plnil za škodcu a nahradil mu skutočnú škodu, ktorá mu poistnou udalosťou ako poškodenému vznikla.
Navrhovateľ si uplatnil doplatenie náhrady škody v sume 401,44 eur, ktorá pozostáva
zo sumy 229,84 eur za tzv. prestoje (pracovný výkon pasívny) a zo sumy 171,60 eur, ktorá predstavuje amortizáciu materiálu vo výške 30% zo sumy 571,99 eur t.j. zo sumy materiálu použitého pri oprave zvodidiel navrhovateľom.
Navrhovateľ si sumu 229,84 eur uplatňuje titulom prestojov a uplatnenú sumu podľa vyjadrenia navrhovateľa si uplatňuje titulom ušlého zisku v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom uplatnené tzv. prestoje nie je možné považovať za ušlý zisk nakoľko podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody. Motorové vozidlo ktoré navrhovateľ použil na odstránenie následkov dopravnej nehody nebolo využívané pri inej podnikateľskej činnosti navrhovateľa, nemalo v danom čase vykonávať inú činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a tretím subjektom na základe, ktorej by mohlo dôjsť k rozmnoženiu majetkových hodnôt navrhovateľa. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval opak.
Na viac navrhovateľ ani nepreukázal, že je vlastníkom motorových vozidiel.
Vo vzťahu s krátením plnenia z dôvodu amortizácie poškodených zvodidiel a ich súčastí vo výške 30% odporca v 2. rade uviedol, že ku kráteniu plnenia došlo s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa skutočnej škody, ktoré sú východiskom pre výpočet plnenia odporcu z poistenia zodpovednosti.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 89/2008 je východiskom určenia výšky škody na veci cena, ktorú mala vec v dobe kedy došlo k jej poškodeniu.
Navrhovateľom uplatnená škoda tzv. vyčíslenie škody, ktoré v rámci likvidácie poistnej udalosti navrhovateľ predložil nie je možné chápať ako skutočnú škodu t.j ako reálny výsledok medzi existenciou protiprávneho aktu a príčinnou súvislosťou v objektívnom svete prejavujúcou sa úbytkom na hodnote či zmenšením majetku. Presná výška škody nie je stanovená samotným vyčíslením škody resp. faktúrou za opravu vecí. Náhrada skutočnej škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu t.j. nie stavu po zohľadnení pozitívnych výsledkov opravy použitím nových (neopotrebovaných) náhradných dielov.
Pri stanovení skutočnej škody je potrebné sa zaoberať výškou opotrebenia poškodených už používaných zvodidiel a ich súčastí, skúmať ich životnosť a výpočet ich opotrebovania tak ako to vyplýva z Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o hodnote majetku - príloha č. 4 časť „Ostatné stroje, zariadenia a súčasti“, ktorých životnosť je stanovená na 20 rokov a zostatkové percento je vyjadrené hodnotou 20.
Navrhovateľ pri likvidácii škodovej udalosti nepredložil vek poškodených zvodidiel, teda dátum ich uvedenia do prevádzky a teda odporca uplatnil mieru amortizácie vo výške 30%.
Odporcovia sa nemohli dostať do omeškania, keď navrhovateľ nárok na náhradu škody nepreukázal i keď v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinný preukázať nárok na náhradu škody.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti odporcu v 1. rade, keď odporca v 1. rade sa na nariadené pojednávanie vo veci sa neustanovil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal, súhlasil, aby pojednával v jeho neprítomnosti..
Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal odporcovi v 1. rade možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa
Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (3Cdo 72/2004, 5Cdo 88/2004, 2Cdo 110/2004, 3Cdo 181/2008, 6Cdo 70/2010).
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi poverenej zástupkyne navrhovateľa a odporcu v 2. rade, oboznámil sa s listinnými dokladmi - hlásenie navrhovateľa o škode spôsobenej na majetku K. P. W. U..W.. prevádzkou dopravných prostriedkov zo dňa 28.12.2010, vyčíslenie škody navrhovateľom na sumu 1 691,39 eur, denný záznam o výkonoch vozidiel zo dňa 17.11.2010 a zo dňa 21.11.2010, výdajka č. XXXXXXXX z 21.11.2010, fotografia dopravnej nehody z 17.11.2010, Záznam dopravnej nehody zo dňa 17.11.2010 Č.p.: KRP-KDI-DO-P-231/2010/530040, oznámenie odporcu v 2. rade o poistnom plnení zo dňa 31.01.2011, doklad o poukázaní plnenia vo výške 1 289,95 eur navrhovateľovi dňa 01.02.2011, výzva navrhovateľa zo dňa 17.01.2011 adresovaná odporcovi v 2. rade na úhradu škody, výzva navrhovateľa zo dňa 19.04.2011 adresovaná odporcovi v 1. rade na úhradu škody, poistka číslo X XXX XXX XXX zo dňa 26.11.2009, doklad o škodovom priebehu z 14.06.2011, oznámenie odporcu v 1. rade škodovej udalosti zo dňa 11.02.2011, rozbor kalkulácie výkonu vypracovaný navrhovateľom a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca v 1. rade ako poistník uzavrel s odporcom v 2. rade ako poistiteľom poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EVČ: D. so začiatkom poistenia 20.01.2008 na neurčito ako to vyplýva z poistky číslo: X XXX XXX XXX zo dňa 26.11.2009.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo medzi účastníkmi uzatvorené od 20.01.2008 do 28.10.2010.
Dňa 17.11.2010 došlo na komunikácii diaľnica P. v okrese I., obec G. na km 127,5 v smere na Ž. k dopravnej nehode osobného motorového vozidla zn. Š. E., EČ: D., ktorého vlastníkom a zároveň i vodičom bol odporca v 1. rade.
Odporca v 1. rade ako vodič motorového vozidla jazdil po diaľnici P. v smere od O. na Ž. na osobnom motorovom vozidle zn. Š. E., EČ: D., v pravom jazdnom pruhu, pričom v časti G. pred km 127,5 chcel predchádzať iné dodávkové vozidlo, pričom prešiel z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, plne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho ľavým predným a zadným kolesom zišiel z vozovky diaľnice na ľavú stranu nespevnenej časti trávnatého porastu a následne strhol riadenie vozidla na pravú stranu, dostal šmyk, čím z ľavého jazdného pruhu prešiel cez pravý jazdný pruh až po pravú krajnicu, kde narazil do pravých kovových zvodidiel z ktorých sa odrazil späť na diaľnicu, na ktorej sa 3 krát prevrátil, pričom vozidlo po prevrátení zostalo stáť opäť na kolesách.
Príčinnou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti vodiča - odporcu v 1. rade, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke.
Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla EČ: D. a veci - X ks kovových zvodidiel po 4 m, celkovo 32 m, kovové hrnce a spoje, vlastníkom , ktorých bol navrhovateľ.
Tieto skutočnosti vyplývajú zo Záznamu dopravnej nehody Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Diaľničné oddelenie, Trenčín Č.p.: KRP-KDI-DO-P-231/2010/530040 zo dňa 17.11.2010.
Navrhovateľ podaním zo dňa 28.12.2010 oznámil odporcovi v 2. rade hlásením o škode spôsobenej na majetku K. P. W.K. U..W.. prevádzkou dopravných prostriedkov vznik škody v dôsledku dopravnej nehody odporcu v 1. rade, ku ktorej došlo dňa 17.11.2010 a uplatnil si náhradu škody vo výške 1.691,39 eur.
Škoda 1.691,39 eur pozostávala zo sumy 571,99 eur titulom nákladov za materiál, zo sumy 908,20 eur titulom náhrady nákladov za dopravu, zo sumy 211,20 eur titulom náhrady nákladov za mzdu.
Odporca v 1. rade podaním zo dňa 11.02.2011, doručenom odporcovi v 2. rade dňa 16.02.2011 oznámil ako poistený z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodovú
udalosť, ku ktorej došlo dňa 17.11.2010 na diaľničnom úseku - I. stým, že pri nehode boli poškodené zvodidlá.
Odporca v 2. rade podaním zo dňa 31.01.2011 oznámil navrhovateľovi, že dňa 28.01.2011 ukončil šetrenie poistnej udalosti na základe, ktorého v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje poistné plnenie v sume 1.289,95 eur.
Podľa výpočtu výšky plnenia, odporca v 2. rade priznal navrhovateľovi z uplatnenej náhrady vo výške 1.691,39 eur sumu 1.289,65 eur, keď od uplatnenej sumy odpočítal odpočet za zhodnotenie (amortizáciu zvodidiel) v sume 171.60 eur a od skutočnej škody 1.519,79 eur (1.691,39 - 171,60) odpočítal plnenie za nepriznaný pasívny výkon (prestoje) v sume 229,84 eur.
Zvodidlá, stĺpiky a ich príslušenstvo poškodené pri dopravnej nehode spolu v hmotnosti 429,525 kg boli ako šrot odvezené na šrotovisko.
Hmotnosť šrotu - poškodených jednotlivých súčastí je udaná výrobcom a pozostáva z 4 ks zvodnica NH4 á 72,52 kg t.j. spolu 290,08 kg, z 7 ks stĺpik UE 100/1900 krajný á 16,58 kg t.j. spolu 116,06 kg, z 7 ks spojka trubková á 2,73 kg t.j. spolu 19,11 kg, z 30 ks skrutka M 16x30 á 0,0677 kg t.j. spolu 2,031 kg, z 30 ks matica M 16 zvod. á 0,0300 kg t.j. spolu 0,9 kg, z 30 ks podložka 17 zvod. á 0,0110 kg t.j. spolu 0,33 kg, z 30 ks matica M 12 zvod. á 0,0160 kg t.j. spolu 0,24 kg, z 15 ks skrutka M 12x30 zvod. á 0,0453 kg t.j. spolu 0,6795 kg, z 15 ks podložka 13 zvod. á 0,0063 kg t.j. spolu 0,0945 kg.
V danom období sa odkupovala tona šrotu za 120,00 eur a pri hmotnosti šrotu 0,43 t bola jeho hodnota 51,60 eur.
Tieto skutočnosti vyplývajú z tvrdení navrhovateľa a medzi účastníkmi neboli sporné.
Uplatnený nárok navrhovateľa pracovné výkony pasívne v sume 229,84 eur predstavujú pracovný výkon pasívny skriňového technologického vozidla E. P. ev. č. O. XXXSL v rozsahu 2 hodín pri sadzbe 29,81 eur t.j. spolu 59,62 eur a valníka E. P. ev. č. O. XXXPN v rozsahu 6 hodín pri sadzbe 28,37 eur t.j. spolu 170,22 eur.
Medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav a ani pasívna legitimácia odporcu v 1. a 2. rade.
Spornou otázkou medzi účastníkmi ostala výška náhrady škody vo vzťahu k odporcom v 2. rade uplatnenej amortizácie vymenených zvodidiel vo výške 171,60 eur a vo vzťahu odporcom v 2. rade nepriznaných prestojov vo výške 229,84 eur.
Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.
Podľa § 3d ods. 5 písmeno a) Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - K. P. W..
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Podľa bodu 3.7.1 písmeno a/ Technického predpisu 7/2000 Smernica na údržbu diaľnic údržba oceľových a betónových zvodidiel zahrňuje kontrolu stavu a čistoty, čistenie, výmenu poškodených častí, doplňovanie a údržbu spojovacieho materiálu a obnovu náterov. Kontrola stavu a čistoty oceľových zvodidiel sa vykonáva pravidelne 1-krát týždenne. Zistené závady sa evidujú a operatívne odstraňujú. pri poškodení zvodidiel (napr. vplyvom nárazu vozidla) je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu, najneskôr do 14 dní po havárii. Je zakázané ponechať zvodidlové stĺpiky bez zvodníc a začiatok zvodidlového úseku bez zvodnice zapustenej do terénu.
Podľa prílohy č. 1 Vyhlášky č. 558/2009 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody patria v rámci skupiny stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody v časti Výrobky pre cesty, chodníky a iné dopravné plochy i zvislé dopravné značky, premenné dopravné značky, stĺpy dopravných značiek a svetelnej signalizácie, smerové stĺpiky, bariérové stĺpiky a vodiace zariadenia určené na trvalú inštaláciu.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 120,00 eur a v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi v 1. a 2. rade zaplatenia spolu sumy vo výške 401,44 eur, ktorá pozostávala z nároku na doplatenie náhrady škody vo výške 171,60 eur titulom nevyplatenej amortizácie (zhodnotenia) za vymenené zvodidlá a ich súčastí a z náhrady za pracovný výkon pasívny - prestoje v sume 229,84 eur.
Vykonaným dokazovaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že správcom diaľnic P. na úseku, ktorej došlo k dopravnej nehode odporcu v 1. rade je navrhovateľ (§ 3d ods. 5 písmeno a/ Zákona č. 135/1961 Zb.), že odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ i ako vodič osobného motorového vozidla Š. E. evidenčné číslo D. XXXAY zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 17.11.2010 a že predmetné motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u odporcu v 2. rade.
V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľ si voči odporcovi v 1. a 2. rade uplatnil náhradu škody spolu vo výške 1.691,39 eur, ktorá mu v dôsledku odstránenia škôd vzniknutých pri dopravnej nehode vznikla. Z uplatnenej náhrady škody odporca v 2. rade navrhovateľovi uhradil len časť škody a to v sume 1.289,95 eur, keď uplatnenú škodu krátil o amortizáciu zvodidiel v rozsahu 30% ich hodnoty t.j. v sume 171,60 eur a o uplatnenú náhradu za pracovný výkon pasívny - prestoje v sume 229,84 eur.
Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody vo výške 171,60 eur odporca v 2. rade uvádzal, že uplatnenie amortizácie poškodených zvodidiel a ich súčastí pri poskytnutí náhrady škody považuje za oprávnené s poukazom na § 442 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého sa poškodenému uhrádza skutočná škoda.
Navrhovateľom požadovanú náhradu za výmenu poškodených zvodidiel a ich súčastí za nové nemožno stotožniť s výškou náhrady skutočnej škody. Navrhovateľom stanovená cena by bola skutočnou škodou len v prípade, ak by išlo o náhradu škody spôsobenej na nových zvodidlách a ich súčastí. Pokiaľ nešlo o nové zvodidlá a ich súčasti je potrebné zohľadniť ich opotrebenie čiže postupné znižovanie ich hodnoty. Plnenie z povinného zmluvného poistenia vychádza z ceny v čase poškodenia v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka.
Odporca ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa že cestný zákon je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis v otázke náhrady škody. Cestný zákon v otázke náhrady škody nie je vo vnútornom rozpore s Občianskym zákonníkom, keď obe právne normy ustanovujú, že poškodená vec sa má dať do pôvodného resp. predošlého stavu .
Súd sa s tvrdením odporcu v 2. rade nestotožnil. Podľa názoru súdu je jednoznačné, že ustanovenie § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Prejednávaná vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb. cestného zákona .
V zmysle citovaného § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. vyplýva povinnosť škodcu - odporcu uhradiť správcovi komunikácie - navrhovateľovi, náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. a to bez akéhokoľvek obmedzenia.
Odstrániť poškodenia a uviesť komunikáciu do pôvodného stavu t.j. realizovať výmenu poškodených zvodidiel a ich súčastí bolo zo strany navrhovateľa možné len použitím nových dielov zvodidiel zodpovedajúcim normám, keďže v zmysle Vyhlášky č. 558/2009 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody, zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri ich výmene použitie starých alebo opotrebovaných zvodidiel. Navrhovateľ je povinný uviesť poškodené zvodidlá do pôvodného 100% stavu v súlade s STN, zvodidlá musia spĺňať kritéria bezpečnosti cestnej premávky a mať vlastnosti vyžadované všeobecnými právnymi predpismi a technickými predpismi. Navrhovateľ bol v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. povinný vzniknuté poškodenie odstrániť.
Navrhovateľ teda vzhľadom na vyššie uvedené nemohol postupovať inak ako postupoval, teda, že zvodidlá a ich súčasti poškodené pri dopravnej nehode odporcu v 1. rade vymenil za nové a tak poškodenie odstránil. Výmenou poškodených zvodidiel nedošlo k prínosu pre navrhovateľa, keďže ich výmenou sa nezvýšili ich úžitkové vlastnosti, poškodené zvodidlá neboli vymenené za kvalitnejšie či nadštandardnejšie.
Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu navrhovateľom bolo nevyhnutné, účelné a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nie je možné prenášať povinnosť k úhrade časti nákladov na navrhovateľa a znevýhodňovať navrhovateľa voči škodcovi, keď výmenu zvodidiel a ich súčastí navrhovateľ musel vykonať v dôsledku protiprávneho konania odporcu v 1. rade, ktorý zvodidlá a ich súčasti poškodil.
K poškodeniu zvodidiel došlo bez zavinenia navrhovateľa a nebolo by spravodlivé, aby náklady, ktoré musel na opravu poškodenia vynaložiť a ktoré mu boli vnútené, boli znížené z titulu amortizácie uplatnenej odporcom v 2. rade v rozsahu 30%, nakoľko by u navrhovateľa v dôsledku odstránenia stavu, ktorý nezapríčinil, došlo k majetkovej ujme.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že krátenie náhrady škody predstavujúcej náklady za vymenené poškodené zvodidlá o 30% z titulu amortizácie bolo zo strany odporcu v 2. rade nedôvodné a teda navrhovateľovi patrí náhrada ním uplatnenej náhrady škody - vynaložených nákladov, ktorých výšku preukázal a ktoré čo do rozsahu odporca v 1. a 2. rade ani nenamietal.
Výmenou poškodených zvodidiel za nové ostali navrhovateľovi odstránené poškodené zvodidlá ako kovový odpad - šrot. Z oznámenia navrhovateľa celková hmotnosť kovového odpadu - šrotu z poškodených zvodidiel bola spolu v hmotnosti 429,525 kg. pričom tona šrotu sa v danom období odkupovala za 120,00 eur.
Pri hmotnosti šrotu 0,43 t bola potom jeho hodnota 51,60 eur, sumy, ktorú navrhovateľ získal keď ako sám uviedol odviezol poškodené zvodidlá, stĺpiky a ich príslušenstvo ako šrot na šrotovisko.
Tieto skutočnosti vyplývajú z tvrdení navrhovateľa a medzi účastníkmi neboli sporné.
Keďže navrhovateľ za odvezený šrot - kovový odpad získal sumu vo výške 51,60 eur, súd o túto sumu znížil ním požadovanú náhradu škody a uložil odporcovi v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 120,- eur (171,60 eur - 51,60 eur).
Navrhovateľ má nárok na náhradu škody voči odporcovi v 1. rade podľa § 427 Občianskeho zákonníka , keď odporca v 1. rade bol prevádzateľom osobného motorového vozidla Š. E., EČ D. XXXAY, teda vozidla, s ktorým bola spôsobená škoda.
Odporca v 1. rade zodpovedá za škodu , ktorú spôsobil navrhovateľovi podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka a je povinný navrhovateľovi škodu nahradiť vo výške ktorá mu vznikla.. Voči odporcovi v 2. rade má navrhovateľ nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla bol v zmluvnom vzťahu s odporcom v 2. rade a navrhovateľovi vzniklo právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi vozidla.
Súd uložil odporcovi v 1. a 2. rade povinnosť podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť náhradu škody navrhovateľovi spoločne a nerozdielne vo výške 120,- eur.
Navrhovateľ uplatnenú náhradu škody vo výške 229,84 eur z titulu nepriznaných prestojov odôvodňoval tým, že prestoj predstavuje účasť jeho vozidiel/mechanizmov na odstraňovaní vzniknutej škody a to po celú dobu počas, ktorej bola účasť vozidiel/mechanizmov pri odstraňovaní škody nutná.
Uplatnená náhrada za prestoje - pracovný výkon pasívny predstavuje náklady, ktoré boli navrhovateľom vynaložené keď motorové vozidlá použité pri odstraňovaní vzniknutej škody nemohli vykonávať inú činnosť v prospech navrhovateľa, navrhovateľ ich v dôsledku toho nemohol použiť na iné činnosti.
Náklady za prestoje navrhovateľ vyčíslil podľa svojho interného predpisu.
Súd uplatnenú náhradu škody vo výške 229,84 eur za prestoje navrhovateľovi nepriznal. Účtované prestoje boli navrhovateľom uplatnené ako ušlý zisk, ktorým je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí.
Navrhovateľ však nepreukázal, že vozidlá v čase keď mali prestoje počas odstraňovania škody, mali pracovať inde a teda, že by ich navrhovateľ použil resp. mohol použiť inak. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal a ani to netvrdil, že motorové vozidlá v súvislosti s ktorými si náhradu prestojov uplatnil, mali byť využité na inú činnosť a na inom mieste ako na mieste pri odstraňovaní vzniknutej škody. Vzhľadom na uvedené, keď navrhovateľ nepreukázal, že použitím motorových vozidiel pri odstraňovaní vzniknutej škody došlo k zmenšeniu jeho majetku o ušlý zisk, súd nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 229,84 eur ako nepreukázaný zamietol.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj návrh a prednesov na pojednávaní.
Navrhovateľ si voči odporcovi v 1. a 2. rade uplatnil i úroky z omeškania vo výške
9,25% ročne z dlžnej sumy 401,44 eur odo dňa 06.05.2011 do zaplatenia.
Nárok na uplatnené úroky z omeškania navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca v 2. rade ako poisťovateľ je povinný zaplatiť poškodenému i úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak si nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6. Celá dlžná suma nebola uhradená a preto si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 7. dni od doručenia výzvy na zaplatenie odporcovi v 1. rade, ktorá mu bola doručená dňa 28.04.2011.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd odporcovi v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania z priznanej sumy 120,- eur vo výške 9,25% teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 06.05.2011, teda odo dňa uplatneného navrhovateľom.
Odporca v 2. rade bol povinný nahradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie t.j. do dňa 14.02.2011 (28.01.2011 + 15 dní).
Odporca v 1. rade bol navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 19.04.2011 uhradiť škodu do 7 dní od doručenia. Výzva navrhovateľa bola odporcovi v 1. rade doručená dňa 28.04.2011 a teda odo dňa 06.05.2011 bol odporca v 1. rade v omeškaní (28.04.2011 + 7 dní).
Odporca v 1. rade bol povinný nahradiť navrhovateľovi ním uplatnenú škodu najneskôr do dňa kedy ho navrhovateľ na náhradu vyzval (§ 563 Občianskeho zákonníka) a keďže zo strany odporcu v 1. rade nedošlo k plneniu dostal sa do omeškania..
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď odporca v 1. a 2. rade mal v konaní čiastočný úspech.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody vo výške 401,44 eur, navrhovateľ bol úspešný v sume 120,- eur t.j. jeho úspech predstavuje 29,89 % a neúspešný bol v sume 281,44 eur , keď súd návrh v tejto časti zamietol a jeho neúspech predstavuje 70,11 % čo zároveň predstavuje úspešnosť odporcu v 1. a 2. rade.
Celková úspešnosť odporcu v 1. a 2. rade v konaní bola 40,22 % (70,11 - 29,89).
Vzhľadom na vyššie uvedené by mal odporca v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v pomernej časti k jeho úspechu v konaní, keď ich celková úspešnosť bola 40,22%.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu nevyplýva, že by odporcovi v 1. rade vznikli iné trovy ako trovy právneho zastúpenia.
Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca v 2. rade si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.