Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/53/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Bratislava, Klincová 35, IČO: 31 763 898 proti žalovaným 1/ KOČIŠ s.r.o., so sídlom Partizánske, Víťazná 190/40, IČO: 36 313 793 a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -68 zo dňa 22. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ uzavrel ako veriteľ zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 50.000 eur splatná do 31.12.2017. Žalovaný 2/ k záväzku žalovaného 1/ pristúpil dohodou so žalobcom zo dňa 02.09.2019. Žalovaní 1/ a 2/ ani na výzvu dlh nevrátili. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a namietli, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobca namietol, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, pohľadávka nie je premlčaná aj z dôvodu, že v čase pandémie COVID-19 premlčacie lehoty neplynuli. Rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že žalovaný 2/ mal informovať žalobcu o neschopnosti plniť záväzok, nie ho "vháňať do omylu" prísľubmi jeho splnenia. Ak mali žalovaní viacerých veriteľov, bolo povinnosťou žalovaného 1/ uspokojovať ich pomerne, nie len vytrhnúť pár a tých uspokojiť a na zvyšok neprihliadať.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli dňa 22.08.2016 písomnú zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 50.000 eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 31.12.2017. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ prijal peňažné prostriedky na svoj účet. Žalovaný 2/ na základe písomnej dohody so žalobcom zo dňa 02.09.2019 pristúpil k záväzku žalovaného 1/ zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.08.2016 a zaviazal sa splniť za dlžníka jeho peňažný záväzok. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pretože podstata sporu spočíva v právnom posúdení v podstate nesporného skutkového stavu. Z návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu ani nevyplýva, ktorá sporná skutková okolnosť má byť jeho výsluchom preukázaná. Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom A. A., predsedu predstavenstva PDP E. F.

k postupu žalovaných vo vzťahu k žalobcovi, k vytváraniu dojmu o záujme uhradiť dlh, teda ku konaniu, ktorým mal byť žalobca uvedený do omylu a žalovaní mali postupovať v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodol tak z dôvodu, že ide o dôkaz, ktorý má preukázať skutkové okolnosti prednesené žalobcom až na pojednávaní dňa 22.05.2023. Nejde pritom o také skutkové okolnosti, ktoré by žalobcovi neboli známe už skôr. Už v čase podávania žaloby musel vedieť o tom, akým spôsobom vo vzťahu k nemu konali žalovaní 1/ a 2/. Vedieť o tom musel aj v čase, keď sa vyjadroval k odporu, v ktorom žalovaní vzniesli námietku premlčania. Žalobca je zastúpený právnym zástupcom - advokátom. Musel si byť teda vedomý svojej procesnej povinnosti označiť a predložiť všetky dôkazy včas, najmä tak, aby kvôli ich vykonaniu nemuselo byť odročené pojednávanie. Ustanovenie /ďalej len / celkom jednoznačne stanovuje stranám procesnú povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mal skutkové tvrdenia o tom, že ho žalovaní uviedli do omylu, predložiť už v žalobe, prípadne najneskôr vo vyjadrení k odporu. Inak súd má možnosť využiť ustanovenie , podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prihliadanie na tvrdenia žalobcu o uvedení do omylu zo strany žalovaných ohľadom pripravenosti žalovaných plniť dlh by si vyžiadalo odročenie pojednávania, pretože na ich preukázanie bol navrhnutý výsluch svedka. Preto súd na tieto prostriedky procesného útoku (skutkové tvrdenia a návrh na vykonanie dôkazu) neprihliadal.

3. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa , a , , , , , , v znení neskorších predpisov / ďalej len / a podľa a o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uviedol, že dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť, pretože obaja žalovaní účinným spôsobom vzniesli námietku premlčania a uplatnený nárok skutočne premlčaný je. V posudzovanom spore mohol žalobca vykonať svoje právo uplatniť si pohľadávku z titulu pôžičky od žalovaných najskôr deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky, teda 01.01.2018 (pohľadávka bola splatná do 31.12.2017). Trojročná premlčacia doba by za normálnych okolností uplynula 01.01.2021. Časť tejto doby však premlčacia doba spočívala a z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Zákonodarca citovaným zákonom obmedzil plynutia premlčacej doby tak, že táto neplynula v čase od účinnosti tohto zákona (od 27.03.2020) do 30.04.2020 - v súlade s citovaného , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 (19.01.2021) do 28.02.2021

- v súlade s Je potrebné pripomenúť, že citovaného zákona bol účinný až od 19.01.2021 a nemá retroaktívne účinky. Slovné spojenie v "odo dňa účinnosti tohto zákona" teda treba vykladať tak, že ním , ktorým bolo citované ustanovenie do doplnené. Premlčacia doba v právnom vzťahu medzi stranami teda začala plynúť 01.01.2018, plynula do 26.03.2020, následne spočívala do 30.04.2020, plynula od 01.05.2020 do 18.01.2021 a následne spočívala do 28.02.2021. Do prvého spočívania z nej uplynuli 2 roky 2 mesiace a 26 dní. Od skončenia prvého spočívania do začiatku druhého spočívania z nej uplynulo 8 mesiacov a 18 dní. Spolu z nej uplynulo do začiatku druhého spočívania 2 roky 11 mesiacov a 14 dní. Premlčacia doba začala opäť plynúť 01.03.2021 a uplynula 16.03.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 12.02.2022. V čase podania žaloby bol uplatnený nárok už nepochybne premlčaný. Žalovanému 2/ patrí rovnaká námietka premlčania ako žalovanému 1/ ( a ). Obaja námietku vzniesli, preto súd žalobcovi podľa uplatnený nárok priznať nemôže a žalobu v celom rozsahu zamietol. K námietke žalobcu o rozpore vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi súd uviedol, že rozpor námietky s dobrými mravmi v konaní preukázaný nebol. Ústavný súd Slovenskej republiky k rozporu námietky zaujatosti s dobrými mravmi v rozhodnutí vo veci uviedol, že pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (). V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (m. m. ). Ďalej ústavný súd v uvedenom rozhodnutí uviedol aj to, že uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak účastník konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že námietku rozporu s dobrými mravmi podľa mal vyhodnotiť krajský súd v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či druhý účastník takýto rozpor výslovne namieta, ústavný súd konštatuje, že tento argument nie je neopodstatnený. V tomto prípade súd uviedol, že žalobca mal rozpor uplatnenej námietky s dobrými mravmi v konaní preukázať, čo ale neurobil (súd na jeho oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku neprihliadal). Rozpor s dobrými mravmi by súd mohol vyhodnotiť aj bez výslovnej námietky, musel by však na vyslovenie takého záveru mať dostatočné podklady vo vykonanom dokazovaní. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde už 01.01.2018. Rozhodol sa tak urobiť až 12.08.2022, teda po viac ako 4 a pol roku. Z ničoho nevyplynulo, že by niektorý so žalovaných nútil žalobcu čakať s uplatnením svojho nároku na súde. Ani uprednostnenie iných veriteľov žalovaných pred splnením záväzku žalobcovi nemá žiadnu príčinnú súvislosť s neuplatnením nároku žalobcom včas. Mohli a môžu síce z neho vyplývať žalobcovi určité oprávnenia, avšak nebránilo žalobcovi podať žalobu ešte pred uplynutím premlčacej doby. Premlčacia doba v tomto právnom vzťahu bola dokonca zákonom predĺžená, avšak ani napriek tomu žalobca žalobu v tejto dobe nepodal. Pri uplatnení svojich nárokov teda nebol dostatočne ostražitý, to však nemožno pričítať za vinu žalovaným. Nebol teda dôvod na vyslovenie záveru, že by uplatnená námietka premlčania bola v rozpore s dobrými mravmi.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa a , a a . Súd pritom vychádzal z toho, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli v spore v celom rozsahu procesne úspešní. Preto im súd (každému z nich) priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v predmetnej právnej veci bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní 1/ a 2/ odpor. K tomuto odporu sa žalobca vyjadril, navrhol pokračovať v konaní a tiež navrhol, aby po postúpení vecí upomínacím súdom príslušnému súdu prvej inštancie tento vykonal dôkazy označené v žalobe, a to okrem iného aj výsluch žalobcu. Ako vyplýva zo zápisnice z jediného pojednávania pred súdom dňa 22.05.2023 (zároveň v deň vynesenia rozsudku súdom), súd sa žiadnym spôsobom na predmetnom pojednávaní nevysporiadal s návrhom na výsluch žalobcu, hoci vykonal ostatné dôkazy označené v žalobe. Zároveň právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol súdu vypočuť pána A. A., predsedu predstavenstva C. C. G. E. F., a to k otázke postupu žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobcovi, vytváraniu dojmu o záujme uhradiť dlh a teda konaniu, ktorým bol žalobca uvedený do omylu a ku tomu, že žalovaní postupovali v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň právny zástupca na pojednávaní súdu namietal rozpor s dobrými mravmi v postupe žalovaných, ktorá skutočnosť mohla byť preukázaná jednak výsluchom žalobcu, ako aj výsluchom menovaného pána A. A.. Súd na pojednávaní nielenže nevypočul tam prítomného žalobcu, ktorého výsluch bol súdu navrhnutý už dňa 27.02.2022, zároveň zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a vyhlásil dokazovanie na prvom (a zároveň poslednom) pojednávaní dňa 22.05.2023 za skončené. Žalobca má za to, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený. Výsluchom žalobcu i menovaného pána A. A. by dospel súd k inému záveru, najmä vo veci žalobcom namietaného rozporu s dobrými mravmi. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že nenavrhol výsluch svedka A. A. včas. Žalobca tak učinil na prvom pojednávaní pred súdom. Žalobca má za to, že súd interpretoval

v prejednávanom prípade príliš formalisticky, pričom opomenul (prehliadol) . Žalobca má za to, že aj v prípade ustanovení tieto nie je možné interpretovať izolovane, ale tieto je nutné interpretovať vo vzájomných súvislostiach. Žalobca navrhol vypočutie svedka pred vyhlásením uznesenia, ktorým skončil súd dokazovanie, teda v súlade so zákonnou koncentráciou konania. Žalobca si je vedomý, že súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, avšak podľa ustálenej judikatúry najvyššej súdnej autority súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa dôkaz zabezpečí; jeho postup pri vykonávaní dokazovania nemôže však byť svojvoľný a neodôvodnený (). Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru žalobcu súd nezistil skutkový stav bez dôvodných pochybností, rozsudok považuje za nezákonný a arbitrárny. Žalobca tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní súdu, namietal rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Postupom súdu bolo znemožnené žalobcovi preukázať túto skutočnosť (príkladmo absencia výsluchu svedka, žalobcu). Žalobca tak nesúhlasí s konštatovaním súdu, že rozpor námietky s dobrými mravmi v konaní preukázaný nebol. Podľa názoru žalobcu by bolo vhodnejšie konštatovanie, že preukázaný nemohol byť, a to z dôvodu zamietnutia návrhu na vykonanie výsluchu žalobcu, ako aj svedka. Uvedená skutočnosť, však podľa názoru žalobcu, nemôže byť na jeho ťarchu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa a .

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal ním navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka A. A., ktorý mohli potvrdiť skutočnosti o správaní sa žalovaných 1/ a 2/, z ktorých možno usúdiť na to, že námietka premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesli žalovaní 1/ a 2/ je v rozpore s dobrými mravmi. Takto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie potom vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie skutočne vo veci nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch žalobcu a neprihliadal ani na návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka A. A.. Tento procesný postup však súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil a podložil ho existujúcou právnou úpravou civilného sporového konania. Odvolací súd preskúmajúc uvedené dôvody procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že postupu súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, tento procesný postup bol zákonný a správny, a odvolanie žalobcu je preto celkom nedôvodné.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie nevykonal v spore dôkaz výsluchom žalobcu a ani dôkaz výsluchom svedka A. A.. Vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu žalobca navrhol v písomnom vyjadrení k odporu žalovaných 1/ a 2/ k platobnému rozkazu vydanému vo veci upomínacím súdom /pričom treba uviesť, že žalobca bol od podania žaloby zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom/. Žalovaní 1/ a 2/ v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že žalobca si svoj nárok neuplatnil v premlčacej dobe a došlo tak k premlčaniu jeho práva vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaných 1/ a 2/ v podstate zopakoval svoje

žalobné tvrdenia o uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalovaným 1/, dohode o pristúpení k záväzku uzatvorenej so žalovaným 2/ a o neslnení záväzku zo strany žalovaných. K námietke premlčania vznesenej žalovanými 1/ a 2/ sa nijako konkrétne nevyjadril, neuviedol, že by bola táto v rozpore s dobrými mravmi a z akých dôvodov. Navrhol, aby bolo pokračované v konaní a aby súd prvej inštancie po postúpení veci z upomínacieho súdu vykonal dôkazy označené v žalobe /zmluvu o pôžičke, potvrdenie o prevode sumy pôžičky a dohodu o pristúpení k záväzku/, pričom medzi nimi uviedol aj výsluch žalobcu, ktorý v žalobe ako návrh dôkazu neuvádzal. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu potom žalobca v podanom vyjadrení k odporu žalovaných nijako bližšie nezdôvodnil, neuviedol aké tvrdení skutočnosti majú byť týmto dôkazom preukázané. Súd prvej inštancie vykonal vo veci pojednávanie dňa 22.05.2023. Právny zástupca žalobcu sa na ňom prvýkrát vyjadril k námietke premlčania vznesenej žalovanými s tým, že takéto konanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný 2/ prestával o veci komunikovať, vec nechával plynúť a hoci vedel, že ani on ani žalovaný 1/ nie sú schopní uhradiť predmetný záväzok zo zmluvy o pôžičke tak žalobcu o tom neinformovali, ale vháňali ho do omylu prísľubmi splnenia záväzku. Tiež mali žalovaní viacero dlžníkov a bolo preto ich povinnosťou ich uspokojovať pomerne. Súd prvej inštancie následne na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uvádzanými žalobcom v žalobe i v písomne podanom vyjadrení k odporu žalovaných proti platobnému rozkazu. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje ako dôkaz výsluch svedka A. A., ktorý sa môže vyjadriť o postupe žalovaných vo vzťahu k žalobcovi, k vytváraniu dojmu o záujme uhradiť predmetný dlh a teda konaniu, ktorým bol žalobca uvedený do omylu a žalovaní postupovali v rozpore s dobrými mravmi. Tiež uviedol, že viac návrhov na vykonanie dokazovania nemá. Po zhrnutí návrhov, vyjadrení k dokazovaniu a k právnej stránke veci zo strany právneho zástupcu žalobcu /žalovaní 1/ a 2/ toto právo nevyužili/ súd prvej inštancie vyhlásil uznesení o zamietnutí návrhov na doplnenie dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne vyhlásil vo veci rozsudok.

12. Nevykonanie výsluchu žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil tým, že podstata sporu spočívala v právnom posúdení v podstate nesporného skutkového stavu a z návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu nevyplynulo, ktorá skutková okolnosť má byť jeho výsluchom preukázaná. S takýmto odôvodnením nevykonania navrhnutého dôkazu sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje ho za správne. Vykonávania dokazovania v civilnom sporovom konaní sa realizuje v zásade na návrhy strán sporu, avšak konajúci súd nie je návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania viazaný a preto sám rozhodne, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu nemôže byť samozrejme svojvoľné, ničím neodôvodnené. V zásade môže konajúci súd odmietnuť vykonanie dôkazu vtedy, ak by bol takýto dôkaz nadbytočný, pretože skutočnosť, ktorú má preukázať už bola bez pochybností inými dôkazmi potvrdená alebo vyvrátená, alebo ak by ním mala byť preukázaná skutočnosť, ktorá nie je pre rozhodnutie vo veci podstatná, alebo ak by nebol spôsobilý preukázať skutočnosť, na dokázanie ktorej bol navrhnutý. V predmetnej právnej veci žalobca navrhol vo vyjadrení k odporu žalovaných proti platobnému rozkazu vykonať dokazovanie výsluchom svojej osoby. Neuviedol pritom výslovne, aká skutočnosť má byť týmto dôkazom preukázaná. Ak by aj konajúci súd tento návrh žalobcu na vykonanie dokazovania posudzoval vo väčšej miere neformálnejšie, žalobca v písomnom podaní, v ktorom navrhol vykonanie takéhoto dôkazu len opätovne uviedol svoje predchádzajúce žalobné tvrdenia o vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami a dobrovoľnom nesplnení záväzku zo strany žalovaných. Tieto skutočnosti však boli už bez pochybností preukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalobca navrhol vykonať v žalobe i v písomnom vyjadrení k odporu žalovaných proti platobnému rozkazu a ktoré súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal. Na preukázanie uvedených skutočností tak nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie. Že by tento dôkaz mal slúžiť na preukázanie konania žalovaných, v dôsledku ktorého by bolo možné posúdiť ich námietku premlčania uplatneného práva žalobcu ako rozpornú s dobrými mravmi, žalobca nielenže výslovne neuviedol, ale ani jeho písomné podanie, v ktorom navrhol vykonanie takéhoto dôkazu takéto tvrdenia o konaní žalovaných neobsahovalo. Nie nevýznamnou je potom aj tá skutočnosť, že právny zástupca žalobcu súdu prvej inštancie na pojednávaní po vykonaní dokazovania neuviedol, že na tomto návrhu na dokazovanie trvá, naopak, navrhol doplniť dokazovanie len výsluchom svedka A. A. a iný návrh na doplnenie dokazovania nemal.

13. Za uvedeného stavu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu výsluchom žalobcu dôvodné, súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne odôvodnené a nevykonanie tohto dôkazu nijako nespochybňuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie.

Súd prvej inštancie potom uvedeným procesným postupom ani neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

14. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu výsluchom svedka A. A. súdom prvej inštancie, ani tu odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadnu nesprávnosť. Súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutom rozsudku nevykonanie tohto dôkazu tým, že išlo o dôkaz, ktorý má preukázať skutkové okolnosti prednesené žalobcom až na pojednávaní dňa 22.05.2023, hoci išlo o také skutkové okolnosti, ktoré boli žalobcovi známe už skôr a on už v čase podávania žaloby, resp. v čase kedy sa vyjadroval k odporu žalovaných proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaní namietli premlčanie jeho uplatneného práva, musel vedieť o tom, akým spôsobom vo vzťahu k nemu konali žalovaní 1/ a 2/. Žalobca zastúpený advokátom si musel byť vedomý svojej procesnej povinnosti označiť a predložiť všetky dôkazy včas, najmä tak, aby kvôli ich vykonaniu nemuselo byť odročené pojednávanie. Preto súd využil svoje oprávnenie podľa a na takto neskoro predložený prostriedok procesného útoku / skutkové tvrdenie sprevádzané návrhom na vykonanie dôkazu/ neprihliadal.

15. Odvolací súd považuje aj uvedený procesný postup súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci sa plne dôvodný a správny. Ustanovenie je výrazom sudcovskej koncentrácie konania a tú uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy. Spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať alebo nie. Nie je pritom rozhodné, či strana sporu uplatnila prostriedok procesného útoku, či obrany pred momentom zákonnej koncentrácie konania, ktorý nastáva vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí / /.

16. Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto spore upomínacím súdom vzniesli námietku premlčania jeho uplatneného práva, tvrdenia, ktorými odôvodňoval rozpor tejto námietky s dobrými mravmi ako aj návrh na vykonanie dokazovania na preukázanie týchto tvrdení neuviedol v písomnom vyjadrení k odporu žalovaných a ani neskôr pred pojednávaním súdu prvej inštancie. Tieto prostriedky procesného útoku uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na samotnom pojednávaní súdu prvej inštancie, kde prítomnosť navrhovaného svedka nemal zabezpečenú, a je teda zrejmé, že pojednávanie by muselo byť za účelom vykonania takéhoto dôkazu odročené na nový termín. Z hľadiska časovej vedomosti žalobcu o konaní žalovaných 1/ a 2/, ktoré bolo podstatou týchto nových skutkových tvrdení je pritom zrejmé, že o tomto konaní žalovaných mal žalobca vedomosť už pri podaní svojej žaloby, keď išlo o konanie, ktoré sa časovo malo uskutočniť pred podaním žaloby a smerovalo voči jeho osobe.

17. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že prostriedky procesného útoku žalobcu /skutkové tvrdenia o konaní žalovaných, ktoré umožňujú posúdiť nimi vznesenú námietku premlčania ako rozpornú s dobrými mravmi ako aj návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka A. A. na preukázanie týchto skutkových tvrdení/ neboli zo strany žalobcu uplatnené pred súdom prvej inštancie včas, pretože ich žalobca mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a ich neskoré uplatnenie si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Boli preto splnené všetky zákonné podmienky, aby konajúci sudca súdu prvej inštancie podľa vlastného uváženia na tieto prostriedky procesného útoku žalobcu z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadal. Aj v tomto smere možno preto konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu výsluchom svedka A. A. bolo dôvodné, súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne odôvodnené a nevykonanie tohto dôkazu nijako nespochybňuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie potom uvedeným procesným postupom ani neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy preukázane nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).