Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/93/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľky: U. H., W.. XX.X.XXXX, M. F. Y., Q. XX, zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom

- advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 546,43 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcov Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra a Slovenská republika v zastúpení Generálna prokurátora náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia sp. zn. ČVS: ORP-88/ OEK-MT-2008 zo dňa 18.4.2008, spočívajúcu v zaplatených trovách obhajoby vo výške 546,43 € a nemajetkovú ujmu za nezákonné rozhodnutie vo výške 500,00 €.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.4.2008 bolo vydané uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo vznesené obvinenie navrhovateľky pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote opravný prostriedok - sťažnosť, ktorú však prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením sp. zn. -6 zo dňa 8.8.2008 ako nedôvodnú zamietol. Dňa 17.8.2009 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Martin obžalobu pre trestný čin, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie a dňa 13.4.2010 bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu v Martine č. k. -235, ktorým bola oslobodená spod podanej obžaloby. Zahlásené odvolanie prokurátor zobral späť, čo prvostupňový súd vzal na vedomie uznesením zo dňa 15.6.2010. Uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o zamietnutí sťažnosti prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin považuje za ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto rozhodnutia smerovali po strate dôvery k štátnej mašinérii k potrebe zvolenia si obhajcu. Škoda, ktorá jej bola spôsobená spočíva v trovách obhajoby a v nemajetkovej ujme. Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy nezákonným rozhodnutím. V zmysle ust. a zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ a iný ústredný štátny orgán, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy Generálna prokuratúra SR vo vzťahu k dozorovaniu prípravného konania k podaniu

obžaloby. Škodu spočívajúcu v trovách obhajoby vo výške 546,43 Eur vyčíslila v zmysle priloženého vyúčtovania, príjmových pokladničných dokladov. Nemajetkovú ujmu odôvodnila vzhľadom na sociálny status (dôchodkyňa), finančným vyjadrením dvojročného šikanovania v procesnom postavení obvinenej, obžalovanej, vyjadruje nespavosť, obavy, akú silu mu lož, z poznania akou irelevantnou súčiastkou pre štátnu moc je jednotlivec. V zmysle § 15 zákona požiadala o predbežné prerokovanie nároku a to dňa 25.10.2010. Odporca v rade 2/ žiadosť o náhradu škody považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu. Odporca v rade 1/ taktiež považoval žiadosť za nedôvodnú.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.10.2011 a na základe odvolania účastníkov konania Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -141 zo dňa 28.6.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým súd zaviazal Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom vnútra zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške 546,43 € a vo výroku, ktorým voči odporcovi v rade 2/ Slovenská republika, v zastúpení Generálnou prokuratúrou návrh v celom rozsahu zamietol. Súd taktiež zrušil výrok o náhrade trov konania. V časti, v ktorej súd navrhovateľky zamietol uznesením súd rozhodnutie súdu potvrdil. V rámci uznesenia Krajského súdu v Žiline súd konštatoval, že odporcom v prejednávanej veci je Slovenská republika. V priebehu celého konania navrhovateľka označenie odporcu nezmenila. Spornou zostáva iba okolnosť, ktorý orgán má v spore v mene odporcu vystupovať. Táto otázka má povahu nedostatkov procesných podmienok konania preto v prípade, ak navrhovateľka označila organizačnú zložku štátu, ktorá nebola príslušná za štát konať, nešlo o vadu podania, ani o nedostatok podmienok konania, pretože ustanovenie kogentne upravuje kto vystupuje v konaní za štát. Takže súd je povinný z úradnej povinnosti správnu organizačnú zložku zistiť a začať s ňou konať, bez toho, aby vydával uznesenie o pribratí do konania konať. Ak je v občianskosúdnom konaní označený ako účastník konania štát (SR) aj z procesného hľadiska ide o správne označenie subjektu a je iba vecou spresnenia, ktorý subjekt bude za štát v súdnom konaní realizovať procesné práva a povinnosti. Preto je v ďalšom konaní potrebné doplniť návrh, označiť správny orgán, ktorý bude pokračovať v konaní. Na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline právny zástupca navrhovateľky doplnil označenie odporcu s tým, že v ďalšom konaní má súd konať s účastníkom Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to uznesením o vznesení obvinenia, sťažnosťou proti uzneseniu, uznesením okresnej prokuratúry, obžalobou, zápisnicami o hlavnom pojednávaní, rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 13.4.2010, vyúčtovaním trov obhajoby a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi.

Súd na pojednávaní 7.11.2012 poučil účastníkov v zmysle 120 ods. 4 , že sú povinní označiť všetky dôkazy do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania. Zástupcovia účastníkov nenavrhli vo veci doplniť dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené nasledovné:

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva policajného zboru č. ČVS:ORP-88/OEK- MT-2008 zo dňa 18.4.2008 bolo voči navrhovateľke vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, nakoľko bol dostatočne odôvodnený záver, že uzatvorila darovaciu zmluvu s obdarovanými R. S. a Ingrid Pokornou, v rámci ktorej uviedla, že je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, hoci bola len podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1. Ako protihodnotu za darované nehnuteľnosti vylákala od obdarovaných 600.000,-Sk, pričom zápis vlastníckych a iných práv do katastra nebol uskutočnený. Peniaze nevrátila, čim spôsobila škodu vo výške minimálne 600.000,-Sk.

Navrhovateľka podala voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Martin uznesením zo dňa 8.8.2008 tým, že sťažnosť zamietla ako nedôvodnú.

Okresnou prokuratúrou Martin bola dňa 17.8.2009 podaná na Okresný súd v Martine obžaloba pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Z rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. -235 zo dňa 13.4.2010 súd zistil, že navrhovateľka bola ako obžalovaná spod obžaloby oslobodená a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka podpisom darovacej zmluvy naplnila všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Vykonaným dokazovaním nie je preukázané, že poškodeným spôsobila škodu a na ich úkor sa obohatila. Škoda poškodeným ani nemohla vzniknúť, pretože poškodení v súvislosti s bezodplatným prevodom uvedených nehnuteľností obžalovanej nevyplatili žiadne finančné prostriedky. Svojim konaním nenaplnila ani znaky iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti účinného do 1.1.2006 a keďže skutok nie je trestným činom, navrhovateľka ako obžalovaná bola spod obžaloby oslobodená.

Z vyčíslenia trov obhajoby súd zistil, že celkové trovy obhajoby predstavovali 546,43 Eur a boli vyčíslené obhajcom ako trovy spojené s trestným konaním za prevzatie a prípravu obhajoby, písomné podanie na súd, hlavné pojednávanie 19.1.2010, 11.3.2010, 13.4.2010 a poradu s klientom 9.4.2010. Zaplatenie týchto trov obhajoby je potvrdené príjmovými pokladničnými dokladmi.

Z odpovede odporcu v rade 1/ na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľky podľa súd zistil, že odporca v rade 1/ považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný. V rámci trestného konania navrhovateľky nedošlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia prokurátorom, ani k odmietnutiu obžaloby prokurátora. Náhrada škody v podobe trov obhajoby vznikla až v priebehu trestného konania, teda v trestnom konaní súdnom.

Zástupca navrhovateľky pred súdom trval na podanom návrhu na náhradu škody, ktorú si uplatňoval od odporcov. Voči navrhovateľke bolo vydané nezákonné rozhodnutie a to uznesenie o vznesení obvinenia. Navrhovateľka využila riadny opravný prostriedok, aby toto uznesenie bolo zrušené. Konštatoval, že závery, ktoré sú uvedené v rámci rozhodnutia vo veci samej v rozsudku boli zrejmé už v prípravnom konaní a napriek týmto skutočnostiam v rámci prípravného konania nebolo trestné konanie zastavené. Škoda navrhovateľky predstavuje trovy obhajoby navrhovateľky v rámci trestného konania vyčíslené v zmysle vyhlášky a predstavujú čiastku 546,43 Eur.

V súvislosti s nemajetkovou ujmou, ktorú si navrhovateľka uplatňuje vo výške 500,00 Eur, navrhovateľka svoj návrh opiera o ust. a s poukazom na to, že dva roky počas trvania trestného stíhania predstavovali pre ňu určitú šikanu v pozícii obvinenej a obžalovanej. Celé trestné konanie bolo pre ňu určitým spôsobom ponižujúce. V minulosti pracovala v štátnej správe a zrovna v tomto období začala poberať výsluhový dôchodok. Taktiež na základe trestného konania a stíhania voči jej osobe navrhovateľka stratila dôveru v orgány štátu.

Navrhovateľka bola oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, čo je diametrálne odlišné od oslobodenia spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vyšetrovateľ a prokurátor musia zistiť, že bol spáchaný trestný čin a to vôbec ako prvý predpoklad začatia trestného stíhania. Aj z judikátu Najvyššieho súdu ako aj z nálezu Ústavného súdu SR -33 z 24.3.2011 vyplýva, že zodpovednosť štátu je daná aj na prípady, kedy je vznesené obvinenie a je rozsudkom súdu oslobodená takáto osoba spod podanej obžaloby. Vznesenie obvinenia je to rozhodnutie, ktorým dochádza k zásahu do postavenia navrhovateľky mení povahu jej osoby z osoby nezúčastnenej na trestnom konaní na osobu obvinenú. Činnosť prokurátora pri rozhodovaní o sťažnosti, resp. podanie obžaloby a jej prijatie súdom je podľa ustálenej judikatúry irelevantné.

Zástupca odporcu na pojednávaní súdu navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre náhradu škody v zmysle a to na základe tých skutočností, že súd v konaní o náhradu škody nemôže posudzovať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. Nezákonnosť takéhoto uznesenia by mohol posudzovať len legitímny orgán v zmysle , ktorým môže byť buď okresný prokurátor alebo generálny prokurátor. Uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľke v rámci trestného konania nie je

nezákonným rozhodnutím. Tým, že sťažnosť podaná navrhovateľkou voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá, bola legitímnym orgánom potvrdená zákonnosť tohto rozhodnutia. Keďže rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené pre nezákonnosť, nebola konštatovaná nezákonnosť tohto uznesenia, bolo vydané v rámci zákona a v súlade s , nebolo zrušené. Ďalej namietal nedostatok pasívnej legitimácie a to z dôvodu, že navrhovateľke mala škoda vzniknúť až v konaní pred súdom a v zmysle je zodpovedné za škodu Ministerstvo spravodlivosti, pokiaľ škoda vznikla v trestnom konaní pred súdom. Samotné oslobodenie navrhovateľky spod obžaloby neznamená automaticky, že v rámci trestného konania bolo vydané nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia. Navrhovateľka kedykoľvek v priebehu celého trestného konania mohla podávať dozorujúcemu prokurátorovi podnet na prešetrenie postupu vyšetrovateľa a odporca nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľka takýto podnet v priebehu celého trestného konania bola podala, okrem sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. Odporca v tomto konaní nemá procesnú spôsobilosť v súvislosti s judikátom Najvyššieho súdu SR č. , ktorý rieši otázku, ktorý orgán je spôsobilý v rámci náhrady škody spôsobenej orgánmi štátu. Zodpovednosť je daná tomu orgánu, ktorý začal konať ako prvý v danom prípade. Nárok odporkyne na náhradu škody bol daný ako prvý na prerokovanie Generálnej prokuratúre. Z toho je odôvodnená aj pasívna subjektivita Generálnej prokuratúry, z tohto dôvodu navrhol odporca návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - orgán príslušný podľa písm. a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, ak ku škode došlo, v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vykonané dokazovanie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Voči navrhovateľke bolo vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ kriminálnej polície vznesené dňa 18.4.2008 obvinenie pre podozrenie z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podala navrhovateľka sťažnosť, ktorá bola prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine zamietnutá ako nedôvodná, čím splnila podmienky stanovené v , aby si mohla uplatniť náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle článku 46 ods. 3 SR. Plnenie nezákonného rozhodnutia treba vykladať extenzívne. Výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenia trestného stíhania, ak takémuto rozhodnutiu došlo, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Taký istý dôsledok má aj oslobodenie spod obžaloby, ktorým sa trestné konanie skončí. To znamená, že oslobodením spod obžaloby zanikajú aj účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia. Skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. -235 bola navrhovateľka ako obžalovaná spod obžaloby oslobodená, a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo tak nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť. Na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánom, ak ich postup sa ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv účastníkov. V takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa účinného od 1.7.2004. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia trestného konania je neskorší výsledok trestného konania. Oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že nejde o trestný čin zároveň znamená to, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, čím bola preukázaná nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia, na základe čoho má navrhovateľka v zmysle právo na náhradu škody. Aj ústavný súd vo svojom náleze -33 zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť postúpenia veci v prípade, ak k nemu došlo, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V danom prípade bola navrhovateľka oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a vec nebola ani postúpená do priestupkového konania. Z čoho možno usudzovať, že oslobodenie navrhovateľky spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré predpokladá ustanovenie na základe jeho systematického a logického extenzívneho výkladu.

Pokiaľ odporca namietal pasívnu legitimáciu z dôvodu, že nárok na náhradu škody bol daný na prerokovanie ako prvému orgánu štátu Generálnej prokuratúre a za túto škodu v zmysle § 4 ods. 1 písm. l/ zodpovedá Slovenská republika v zastúpení Generálnej prokuratúry, súd zistil, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporcovi ako aj Generálnej prokuratúre bol zasielaný listom zo dňa 25.10.2010. Jednalo sa o totožný nárok na náhradu škody a o jeho predbežné prerokovanie. Zo strany Generálnej prokuratúry bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky listom zo dňa 15.12.2010 oznámené, že žiadosť považuje za nedôvodnú. Odporca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku postúpil listom zo dňa 28.1.2011 na Ministerstvo spravodlivosti, ktoré túto žiadosť listom zo dňa 8.2.2011 vrátil odporcovi na prejednanie s tým, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu vnútra - odporcovi doručená 26.10.2010 a Ministerstvu spravodlivosti bola postúpená

až 3.2.2011, t. j. Ministerstvo vnútra vo veci konalo viac ako 3 mesiaca, a preto v zmysle je vecne príslušné na ďalšie konanie a prerokovanie. Aj na základe týchto listinných dôkazov je preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody boli zasielané tak Ministerstvu vnútra, ako Generálnej prokuratúre v jeden deň. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom, ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu skôr, ak bola žiadosť podaná na oboch uvedených orgánov je príslušný ten, ktorý z nich začal vo veci konať ako prvý. Pokiaľ odporca namietol tú skutočnosť, že Generálna prokuratúra vo veci nároku na náhradu škody konala ako prvá tým, že zamietla nárok na náhradu škody už svojim listom zo dňa 15.12. a odporca konal až 28.1.2011 tým, že žiadosť postúpil na Ministerstvo spravodlivosti s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu , súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že Generálna prokuratúra konala ako prvá. Orgány verejnej moci aj v spojení s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu postupujú tak, že žiadosť o náhradu škody buď vôbec neprerokujú, alebo ju bezodkladne postúpia na iný orgán, čím sa snažia dosiahnuť stav uvedený v predmetnom rozhodnutí, že nebudú orgánom oprávneným konať v mene štátu. Napriek jednému rozhodnutiu Najvyššieho súdu a záveru, ktorý je v ňom prijatý, takýto postup nemožno považovať za súladný s právom. Postúpenie žiadosti na iný orgán verejnej moci nezakladá jeho príslušnosť na vybavenie a následne konanie pred súdom, a to z dôvodu, že zákon takúto fikciu nepozná a ani neumožňuje zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ustanovuje, že v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná orgán príslušný podľa písm.a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Z právnej úpravy je potom nesporné, že ak sa poškodený domáha náhrady škody v dôsledku aplikácie nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, nemôže súd jednoducho aplikovať ustanovenie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a uviesť, že zodpovednostným orgánom, ktorý koná za štát je napr. Ministerstvo spravodlivosti SR. Uvedeným orgánom oprávneným konať za štát v tomto prípade bude len a výlučne Ministerstvo vnútra SR.

Odporca namietal skutočnosť, že nie je daná právomoc súdu rozhodol vo veci z dôvodu, že súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím orgánu príslušného určovať, či bolo uznesenie vyšetrovateľa zákonné, alebo nie. Právomoc súdu rozhodovať o náhrade škody je daná samotným zodpovednosti štátu za náhradu škody pri výkone verejnej moci a napriek tomu, že uznesením prokurátora bola zamietnutá sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia a súd ustálil, že navrhovateľka má právo na náhradu škody vzhľadom k tomu, že oslobodenie navrhovateľky spod obžaloby dôvodu, že nejde o trestný čin zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšlo tak najavo nezákonnosť tohto rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia v zmysle

V súvislosti s tým, že súd ustálil zodpovednosť štátu je daná a zodpovednostným subjektom je štát v zastúpení Ministerstva vnútra SR ustálil výšku škody spôsobenej navrhovateľkou 546,43 €. Táto škoda predstavovala trovy obhajoby za úkony právnej služby, ktoré boli poskytnuté navrhovateľke v súvislosti s trestným konaním, a to prevzatie a príprava obhajoby, návrhy na vykonanie dokazovania, písomným podaním na okresný súd, porada s klientom dňa 9.4.2010 a hlavné pojednávanie 19.1.2010, 11.3.2010 a 13.4.2010 vrátane 19 % DPH a režijný nákladov. Zaplatenie trov obhajoby navrhovateľka preukázala na základe príjmových pokladničných dokladov.

V súvislosti s náhradou trov konania súd podľa nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka si v pôvodnom konaní uplatňovala právo na náhradu škody vo výške 546,43 € a titulom nemajetkovej ujmy 500,-€. Súd v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 5.10.2011 v časti o zaplatenie 500,- € ako nemajetková ujma návrh navrhovateľky zamietol v tejto časti bolo rozsudok súdu potvrdený uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. -141 zo dňa 28.6.2012. V časti o zaplatenie 546,43 € bola navrhovateľka v konaní úspešnou účastníkov konania. Vzhľadom k pomeru úspechu a neúspechu súd podľa nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.