Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-12-2021.pdf
PDF · 119.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 2a. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., 2b. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 2c. H. D., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., 3. J. K., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., žalobcovia v 1. až 3. rade právne zastúpení: JUDr. Ľubomír Hudák, advokát so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že tieto trovy majú byť žalovanému nahradené v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2021 domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po nebohej Irene Sabatulovej, zomrelej dňa 14.12.1989 patrí nehnuteľnosť – parcela registra E KN č. XX/ X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E., obec E., okres E..
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi stodoly, ktorá stojí na dotknutej parcele, pričom ale pozemok pod stodolou na parc. reg. C KN č. XXXX je evidovaný na iných vlastníkov. Výlučným vlastníkom parc. reg. E KN č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E. je žalovaný. Žalobcovia uviedli, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Žalobcovia ďalej uviedli, že sú dedičmi po nebohej K. D., zomrelej dňa XX.XX.XXXX a v
tomto spore majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Poukázali na to, že podľa údajov katastra nehnuteľností, pozemok pod stodolou na parcele registra C KN č. XXXX je evidovaný na iných vlastníkov, ako to vyplýva z pozemkovoknižných údajov a reálnych vlastníckych vzťahov. Pozemok pod stodolou tvoril neoddeliteľnú súčasť usadlosti rodinného domu so súpisným číslom XXX vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, respektíve jej právnej predchodkyne. Podľa údajov katastra vlastníci domov za cestou majú pozemok, na ktorom stála hospodárska budova. Výnimkou je rodinný dom žalobkyne v 1. rade, teraz vlastníka L. B., pretože na pozemku pod jeho stodolou z neznámych dôvodov sú evidovaní vlastníci susedného pozemku - žalovaný a predtým nebohá A. B.. Stav evidovaný v katastri nehnuteľností je v súlade so skutkovým stavom v teréne, kde vlastník domu na parcele registra C KN č. XXXX je vlastníkom aj parcely registra C KN č. XXXX nachádzajúcej sa oproti cez cestu. To isté platí pri parcele registra C KN č. XXXX/X, kde žalovaný so D. B. sú vlastníkmi pozemku pod stodolou označenou ako parcela registra C KN č. XXXX. Identická situácia je taktiež pri parcele registra C KN č. XXXX/X, kde vlastníci rodinného domu vlastnia oproti cez cestu parcelu registra C KN číslo XXXX. Výnimkou je však parcela registra C KN č. XXXX, ktorá nie je zapísaná na LV v súbore C KN. Predmetný pozemok je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela registra E KN číslo XX/ X. Žalovaný okrem svojej stodoly na parcele registra C KN č. XXXX je evidovaný ako vlastník aj na susednom pozemku – parcely registra E KN číslo XX/X evidovanej na LV č. XXXX v k. ú. E.. Podľa dlhodobo ustáleného skutkového stavu v teréne a podľa pozemkovoknižného operátu sporná parcela registra E KN číslo XX/X, respektíve parcela registra C KN č. XXXX je vlastníctvom zomrelej K. D., t.j. poručiteľky žalobcov. Žalobcovia ďalej poukazovali na to, že od nepamäti pozemok pod stodolou tvoril neoddeliteľnú súčasť usadlosti rodinného domu so súpisným číslom 255 vo vlastníctve žalobkyne 1. rade, respektíve jej právnej predchodkyne - zomrelej K. D., teraz vo vlastníctve L. B.. Sporná parcela registra E KN číslo XX/X, respektíve parcela registra C KN č. XXXX je vlastníctvom zomrelej K. D., t.j. poručiteľky žalobcov, ktoré nadobudla a užívala právna predchodkyňa žalobcov, zomrelá K. D. a jej predchodcovia ešte v rokoch 60-tych. Následne ich užívala a užíva žalobkyňa 1. rade. Jej držba je pokojná a dobromyseľná, nepretržitá a nikým nerušená. Sporná parcela, na ktorej stojí stodola, bola v 60-tych rokoch vlastníctvom predchodcov žalobkyne v 1. rade a následne žalobkyne v 1. rade, čo potvrdzujú aj viacerí svedkovia a obyvatelia obce. O držbe a užívaní predmetnej nehnuteľností – parcely registra E KN číslo XX/X na LV XXXX k.ú. E. žalobkyňou svedčí aj to, že do dnešného dňa na predmetnej parcele stojí stodola, ktorú postavili predchodcovia žalobcov a túto stodolu spolu s pozemkom užívala nebohá K. D.. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj zvyšní žalobcovia a svedok A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. M. XX, SR. Žalobcovia poukázali aj na znalecký posudok, v ktorom úlohou znalca bolo zistiť kedy a na základe akého právneho titulu sa žalovaný a predtým uvedená nebohá A. B. stali vlastníkmi parcely registra E KN číslo XX/X, keď od nepamäti predmetný pozemok so stodolou tvoril jeden funkčný celok rodinného domu č.s. XXX teraz vo vlastníctve L. B.. Súčasný chybný stav evidovaný v katastri nehnuteľností spôsobuje problémy pri riadnom užívaní pozemku parcely registra E KN číslo XX/X evidovanej na LV č. XXXX v kat. úz. E.. Parcela registra E KN číslo XX/X o výmere 99 m2 s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV číslo XXXX vznikla v rámci spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov postupom podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Zápis registra do katastra nehnuteľností v roku 2000 bol vykonaný automatizovaným spôsobom a vychádzal z bazy údajov odovzdaných zhotoviteľom registra. Preskúmaním operátu registra obnovenej evidencie pozemkov znalec zistil, že zhotoviteľ v priestore parcely registra C KN č. XXXX vytvoril parcelu registra E KN č. XX/X a nesprávne ju identifikoval s pozemkovoknižnou parcelou mpč. 56/b zapísanou v PK zápisnici číslo XXX v k. ú. E.. Pozemkovoknižná parcela mpč. 56/b v rámci registra bola prečíslovaná na parcelu registra E KN XX/X a zapísaná do LV č. XXXX, uloženého v prílohe č. 1 tohto znaleckého posudku. V prílohe č. 2 tohto znaleckého posudku je geometrický plán z roku 1987, ktorým parcela registra C KN č. XXXX bola identifikovaná s pozemkovoknižnou parcelou číslo XX/X ako to vyplýva z výkazu výmer dole. Z geometrického plánu úradne overeného dňa 7.12.1987 vyplýva, že sporná parcela registra C KN č. XXXX nachádzajúca sa oproti parcela registra C KN č. XXXX má predstavovať časť pozemkovoknižnej parcely číslo 56/a zapísanej v zápisnici číslo XXX. Pôvodná pozemkovoknižná parcela číslo XX/X zapísaná v zápisnici číslo XXX bola vo výlučnom vlastníctve zomrelej K. D., ako to vyplýva z výpisu dole. Súčasný stav zapísaný na LV číslo XXXX je v rozpore s právnym stavom popísaným vyššie, pretože súčasná parcela registra E KN č. XX/X totožná s parcelou C KN č. XXXX nebola vytvorená z pozemkovoknižnej parcely č. 56/b zapísanej v PK zápisnici číslo XXX, ale z mpč. 56/a zapísanej v PK zápisnici číslo XXX. Z vyššie uvedeného dôvodu pri parcele registra E KN č. XX/X mal byť zapísaný vlastník podľa údajov z pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX . Vlastníci zapísaní na LV č. XXXX mali byť evidovaní na iných parcelách. Dôkazom toho má byť aj darovacia zmluva číslo N XX/ XX registrovaná štátnym notárstvom v Prešove pod číslo C. K. XX/XX, uložená v prílohe číslo 3 tohto
znaleckého posudku. Podľa tejto zmluvy obdarovaný žalovaný nadobudol rodinný dom č. 252 a pozemky označené parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX H. XXXX na snímke dole vykreslené v obvode modrej lemovky. Je zrejme, že parc. č. XXXX, ktorá v súčasnom období je evidovaná ako parcela registra E-KN číslo XX/X nebola predmetom darovacej zmluvy. Podkladom k spísaniu darovacej zmluvy bol geometrický plán úradne overený dňa 8.1.1985, ktorý je uložený v prílohe číslo 4 znaleckého posudku. Z grafickej časti geometrického plánu je zrejmé situovanie jednotlivých parciel evidencie nehnuteľností a pozemkovoknižný stav. Parcela registra C KN č. XXXX bola vytvorená ako diel „e“ o výmere 112 m2 z pozemkovoknižnej parcely číslo XX/X zapísanej v PK zápisnici číslo XXX ako je to vidieť z výkazu výmer geometrického plánu uloženého v prílohe č. 5 ZP. Z obidvoch geometrických plánov je preukázané, že parcela registra C KN č. XXXX, respektíve identická parcela registra E KN č. XX/X zapísaná na LV č. XXXX nie je a nikdy nemohla byť vytvorená z pozemkovoknižnej parc. č. XX/X zapísanej v PK zápisnici č. XXX, ako je to uvedené v LV č. XXXX v kat. úz. E.. V prílohe číslo 6 ZP, je uložená pozemkovoknižná zápisnica č. XXX, kde boli evidovaní pôvodní vlastníci pozemkovoknižnej parcely č. XX/X H. B. a N. B., C. H.. Darovacou zmluvou z roku 1986 H. B. nadobudol nehnuteľnosti, ktoré pod položkou výkazu zmien č. XX/XX boli korektne zapísané do LV číslo XXX prílohe číslo 6 tohto znaleckého posudku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný vedel, aké nehnuteľnosti darovaním nadobudol od svojich právnych predchodcov resp. čo vlastnil od roku 1986. Preskúmaním operátu katastra nehnuteľostí bolo zistené, že stav evidovaný na liste vlastníctva č. XXX bol dotknutý zmenou realizovanou po zápise registra v roku 2010. Z tohto dôvodu nie je možné postupom podľa § 59 katastrálneho zákona opraviť chybné údaje o vlastníckych vzťahov pri parcele registra E KN č. XX/X. Náprava je možná iba právoplatným rozsudkom súdu. Z vyššie popísaných skutočností a samotného znaleckého posudku č. 28/2019 znalca K. L. B., považovali žalobcovia za preukázané, že parcela registra E KN číslo XX/X o výmere 99 m2
- zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV číslo XXXX v k. ú. E. bola chybne identifikovaná s pozemkovoknižnou parcelou mpč. XX/X zapísanou v PK zápisnici číslo XXX. Parcela registra E KN č. XX/X o výmere 99 m2 druh pozemku zastavaná plocha zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. E. predstavuje časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX/X zapísanej v zápisnici číslo XXX, a to pre výlučnú vlastníčku zomrelú K. D., t.j. poručiteľku žalobcov, a teda posledným vlastníkom spornej parcely, aj ku dňu svojej smrti bola neb. K. D., zomrelá dňa 14.12.1989. Predmetná nehnuteľnosť pritom nebola predmetom dedenia, čo má vyplývať z rozhodnutia D 102/1990 zo dňa 13.03.1990. Žalobcovia ďalej uviedli, že nikto z obce nenamietal vlastnícke právo ich rodiny k predmetnej parcele a vo vzťahu k tejto parcele nemali ich prechodcovia a ani žalobcovia žiadne spory.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2021 doručenom súdu dňa 23.11.2021 navrhol, aby súd žalobu zamietol kvôli nejasnostiam, domnienkam a konšpiráciám v znaleckom posudku. S podanou žalobou nesúhlasil, lebo mal za to, že vlastníctvo ke predmetnej nehnuteľnosti je dostatočne preukázané listom vlastníctva č. XXXX k.ú. E.. Vlastníkmi nehnuteľnosti mpč XX/X do roku 1914 boli B. A. a jeho manželka O. J., ktorí boli pradedo a prababka žalovaného. Nehnuteľnosť po nich dedil B. H., dedo žalovaného. V roku 1918, po smrti deda, oprávnení dedičia sa stali dedove deti z prvého manželstva – Mária, L. a H. a tiež otec žalovaného H., ako syn z druhého manželstva deda a H., C. P., rodáčky z Hanigoviec. Dňa 19.05.1939 sa uznalo vlastnícke právo rodičom žalovaného – H. B. a N. B., C. H. na podiel L. B. a dňa 18.06.1940 vlastnícke práva na podiel H. B.. O ich vlastníckych právach a skutočnosti, že dotknutá nehnuteľnosť patrila a patrí, nemal žalovaný pochybnosť. Poukázal na zápisnicu č. XXX o majetkovej podstate kúpno-predajnej zmluvy a kompletnú notársku zápisnicu zo dňa 07.02.1986. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa (pozn. súdu zrejme žalobkyňa v 1. rade) v predchádzajúcom konaní predložila iba prvú stranu notárskej zápisnice, hoci na druhej strane je uvedená aj predmetná parcela XX/X. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie miestneho národného výboru v E. k žiadosti o prevod nehnuteľností, kde je tiež uvedená aj parcela XX/X. K znaleckému posudku predloženému žalobcami uviedol, že hoci znalecký posudok uvádza, že od nepamäti pozemok pod stodolou tvoril neoddeliteľnú časť usadlosti rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, žalobkyňa v 1. rade, ani znalecký posudok neuvádzajú, na akej parcele má žalobkyňa v 1. rade postavený ten vysoký dom zobrazený vzadu za domom zdedeným po mame K. D., zobrazený na str. 3 znaleckého posudku. Tam, kde je postavený ten vysoký dom, bol pozemok predkov žalovaného, teda paralelne s usadlosťou predkov žalovaného tvorila predmetná parcela funkčný celok. Sporná parcela E KN XX/X nie je a nikdy nebola vlastníctvom K. D.. Bela šípka na fotografii v znaleckom posudku mala byť vedená až k domu žalobkyne v 1. rade, nie iba po dom p. K. D.. Dedo žalovaného H. zahynul v 1. svetovej vojne, domov sa nikdy nevrátil. Pochovali ho v C. Q. v meste D. na vojenskom cintoríne, Preto babka žalovaného H. po skončení vojny spolu s maloletým chlapcom – otcom žalovaného H. – odišli k rodine do N.. Po návrate do E. okolo roku 1930 s hrôzou zistili, že v stodole po A. B. gazdujú D.. Odvtedy sú vzťahy v ich rodinách vyhrotené.
V roku 1965 stodoly pohltil požiar a následne sa stavali nové stodoly. Otec žalovaného vytýkal susedom, že stavajú na cudzom pozemku, pričom nemal dôvod si vymýšľať, pretože mu to potvrdili aj ďalší susedia, ale hlavne aj matka žalovaného H.. Otec žalovaného im ako svojim deťom do smrti pripomínal, aby o svoj majetok dbali a nevzdávali sa ho. Tvrdenie o pokojnej držbe, dobromyseľnosti, nepretržitosti a nerušení žalobkyne preto považoval žalovaný za zavádzajúce. Už 90 rokov D. vedia, že na pozemok sa votreli počas pobytu rodičov žalovaného v N.. Celý život im to je vytýkané, že užívajú cudzí pozemok, rovnako ako využívali neoprávnene aj pozemok, kde je postavený dom žalobkyne v 1. rade, a to ža do času, kým jej ho nedarovali darovacou zmluvou, ktorú rodičia žalovaného po päťročnom nátlaku pre pokoj duše podpísali. Pozemok v 14/16-inách tak konečne získala žalobkyňa v 1. rade. Žalovaný ďalej uviedol, že po obnovenom dedičskom konaní po nebohom otcovi žalovanom H. nadobudol pozemok žalovaný. Znalecký posudok predložený žalobcami podľa žalovaného neobsahuje údaj svedčiaci o tom, že by nebohá K. D. dedila predmetný pozemok. Znalecký posudok je založený na dedukcii a domnienke, že patrí k parcele, ktorú dedila po H.. V jednom dvore vzadu za pozemkom nebohej K. D. bývali aj predkovia žalovaného, pričom žalovaný mal za to, že parc. reg. E KN č. XX/X je identická s pozemkovoknižnou parcelou mpč. XX/X. Záverom uviedol, že mohli sa stať iba dve veci, a to buď, že pri zhotovení operátu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v Kamenici došlo k chybe a miesto mpč. XX/X sa vytovrila parcela XX/X (zámerne alebo omylom) alebo po obnove dedičského konania po neb. H. B., konanom dňa 24.11.2014 došlo na druhej strane riadok 9 k chybe, keďže je tam znova uvedená parc. č. XX/X vo výmere 99 m 2, rovnako ako pri parcele XX/X. Parcela 56/b pritom bola samostatná parcela, oddeľovala ju obecná cesta a miestny potok, preto nemohla byť súčasťou parcely XX/X.
4. Žalobcovia v replike zo dňa 27.12.2021oznámili, že pôvodný žalobca v 2. rade F. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrel a oznámili dedičov po nebohom. Zároveň sa k vyjadreniu žalovaného uviedli, že toto považujú za nedôvodné a v rozpore so skutkovým stavom. Nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného ohľadne popisu užívania a vlastníctva spornej parcely. Tvrdenia považovali za účelové, nepreukázané a zavadzajúce. Podľa žalobcov žalovaný vie, že predmetná parcela patrí do dedičstva po nebohej p. D., čo má potvrdzovať znalecký posudok, v ktorom je zdokumentovaný stav a vývoj ohľadne sporného pozemku. Mali za to, že žalovaný nevyvrátil závery uvedené v znaleckom posudku, nepredložil odborný alebo znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení a nedisponuje žiadnym hodnoverným dokladom o tom, že sporný pozemok by mu mal patriť. Tvrdenia o vzťahoch rodín považovali taktiež za ničím nepodložené klamstvá, čo vyvrátia výpovede samotných žalobcov a pojednávaní. Zotrvali na tvrdeniach, že držba žalobkyne (pozn. súdu - zrejme žalobkyne v 1. rade) a jej predchodcov bola pokojná, dobromyselná a nerušená, čo podľa žalobcov potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, kde neuviedol, že by on alebo jeho predkovi nejakým spôsobom narušili držbu a užívanie dotknutej parcely žalobcami a ich právnymi predchodcami. Záverom vyjadrili názor, že narážky žalovaného k meritu veci na konkrétne osoby možno chápať ako osočovanie a krivé obvinenie, čo hraničí s trestným činom, keďže žalovaný nepredložil o svojich tvrdeniach žiaden dôkaz. Spochybňovanie záverov znaleckého posudku zas považovali za urážku práce znalca a jeho odbornosti a vzdelania.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 20.01.2022 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, pričom dodal, že žalobcovia si chcú svoju vyše storočnú krádež potvrdiť súdom. Žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi sporného pozemku a žalovaný disponuje dokladmi o vlastníctve. List vlastníctva jasne preukazuje, že sporná parcela bola vo vlastníctve predkov žalovaného. Poukázal aj na konanie sp. zn. 9C/127/2013, kde žiadali žalobcovia určiť vlastnícke právo na parcele pre rodičov L. a K. D., čo im bolo zamietnuté, lebo daná parcela nikdy nebola predmetom dedenia. Záverom uviedol, že odmieta uhradiť žalobcom trovy za ich nevysporiadané vlastnícke vzťahy, ktoré nezapríčinil.
6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 11.08.2023, ktorý bol ale z dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcov preložený na deň 22.09.2023.
7. Pojednávanie dňa 22.09.2023 súd vykonal v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalobcov v 2a., 2b., 2c. a 3. rade.
8. Na pojednávaní súd vyslovil predbežný právny názor, že žaloba sa súdu javí predbežne nedôvodná s poukazom na § 78 CSP z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie v spore, keď z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že práve žalobcom a iba práve týmto žalobcom má svedčiť hmotné právo.
9. Právny zástupca žalobcov v reakcii na predbežné právne posúdenie veci uviedol, že žalobcovia majú za to, že žalobu podali správne a sú prípadní dedičia v budúcom konaní o dedičstve týkajúcom sa sporného pozemku po neb. K. D..
10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 15 znalecký posudok č. 28/2019 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Bujňákom zo dňa 22.12.2019, na čl. 53 výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie E., v obci E., R. D. s dátumom vyhotovenia 14.10.2021, na čl. XX výpis z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre obec Kamenica, kat. územie E., na čl. XX kúpnopredajná zmluva zo dňa 23.02.1932, resp. 29. februára 1932, kde sa v hornom rohu nachádza aj zaregistrovanie pod č. P 70/23, na čl. 58 kúpopredajná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 60 notárska zápisnica N 90/86, Nz94/86 spísaná na Štátnom notárstve v Prešove dňa 07.02.1986 notárom JUDr. Vladimírom Čuchtom,na čl.61 rozhodnutie Miestneho národného výboru v E., č. 23/1986 zo dňa 13.02.1986, na čl. 62 notárska zápisnica N 332/88, Nz 341/88 napísaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 21.04.1988, na čl. 63 uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 35D/223/2014 – 41 zo dňa 24.11.2014, na čl. 69 úmrtný list F. D., nar. XX.XX.XXXX, na čl. 97 uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 39D/1456/2021 – 19 zo dňa 31.03.2022), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., obec Kamenica, okres D. (informatívny výpis na č.l. 5) vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc. E KN č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2. Ako nadobúdacie tituly sú uvedené osvedčenie o dedičstve 26D/1138/2013
- záznam pod Z-871/14 (číslo zmeny 78/2014), uznesenie 35D/223/2014 zo dňa 24.11.2014 – záznam pod Z-233/2015 (číslo zmeny 190/15 a osvedčenie N 444/2019 podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb. zo dňa 02.12.2019 – záznam Z-2060/2019 (číslo zmeny 115/2020). V iných údajoch k uvedenému listu vlastníctva je zapísaná zap. XXX, mpč. 56/2 (uo-56/9) (LV XXXX).
12. Z predloženého znaleckého posudku č. 28/2019 vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Bujňákom vyplýva záver znalca, že parc. E KN č. XX/X o výmere 99 m2 s pruhom pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. E. bola chybne identifikovaná s pozemkovoknižnou parcelou mpč. 56/b zapísanou v PK zápisnici č. XXX. Parcela E KN č. XX/X o výmere 99 m2 – zastavaná plocha zapísaná na LV XXXX v k.ú. E. predstavuje časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. 56/ a zapísanej v zápisnici č. 742 pre výlučnú vlastníčku K. D..
13. Z nesporných tvrdení žalobcov a žalovaného vyplýva, že na pozemku parc. E KN č. XX/XX k.ú. E., resp. parc. C KN č. 1290 v k.ú. E. stojí stodola, ktorú užívali predkovia žalobcov, resp. aktuálne žalobcovia.
14. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 39D/1456/2021-19 zo dňa 31.03.2022 mal súd za preukázané, že po zomrelom F. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrl. 21.11.2021 prichádzajú ako dedičia žalobcovia v 2a. 2b. a 2c. rade.
15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
17. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
22. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
23. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
24. Podľa § 78 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
25. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že vec patrí do dedičstva po ich nebohej právnej predchodkyni.
27. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
28. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Právny záujem na žalobcami navrhovanom určení je daný podľa názoru súdu nutnosťou zosúladenia faktického užívacieho stavu spornej nehnuteľnosti so stavom právnym, keďže žalobcovia sa domnievajú, že žalovaný, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník sporného pozemku, je podľa ich názoru zapísaný na liste vlastníctva chybne a správne mala byť na liste vlastníctva zapísaná ich právna predchodkyňa.
29. Ďalej sa súd ex offo zaoberal aj otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Otázka účastníctva v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, resp. že poručiteľ vec ku dňu svojej smrti vlastnil, je, ako správne uviedli aj samotní žalobcovia, jednotne riešená už ustálenou judikatúrou nielen slovenských najvyšších súdnych autorít, ale obdobne aj judikatúrou Najvyššieho súdu ČR.
30. V uznesení Najvyššieho súdu SR č. 8Cdo 94/2018 zo dňa 16.05.2019 sa uvádza: „V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vvporiadania dedičstva sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. „nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť' (ako žalobcovia, alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie“. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu bolo v dôsledku ústavnej sťažnosti podrobené ústavnému prieskumu Ústavným súdom SR, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. III ÚS 93/2019 zo dňa 05.11.2019 konštatoval, že právny názor najvyššieho súdu je v plnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, a teda v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči ostatným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich.
31. Najvyšší súd SR obdobne už v judikátoch R 49/82 a R 65/2003, či rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/178/2006, 3Cdo/222/2010, 3Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008, 8Cdo/28/2009, 1Cdo/183/2009, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, ustálil, že v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci, musia byť účastníkmi konania (stranami sporu) všetci dedičia poručiteľa. Z uvedených rozhodnutí vyplýva záver, že nie je podstatné, či spor bol alebo nebol vyvolaný samotným dedičským konaním, ale podstatné je, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom veci treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto veci, a teda títo musia mať v spomínanom konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (aktuálne nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP). Ak sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva (resp. že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci), nedomáhajú sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t. j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Rozsudok obdobnej veci by nemal žiadny význam, ak by určenie práva bolo vykonané medzi jedným z dedičov, prípadne niekoľkými dedičmi a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné, ďalšie osoby (ďalších dedičov) bez toho, že by rozsudok bol voči týmto osobám účinný (§ 228 CSP). Keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov, musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov.
32. V danom konaní žalobcovia nepredložili žiadne listiny preukazujúce ich právne nástupníctvo po neb. K. D.. Nepredložili ani žiadne rodné, či úmrtné listy, ani rozhodnutia z dedičských konaní, ktoré by preukazovali, že práve žalobcovia a zároveň iba žalobcovia sú potenciálnymi dedičmi po nebohej K. D.. Rovnako tak ani nepoukázali na žiadne dedičské konania, ktoré mali prebiehať na tunajšom súde, z ktorých by súd mohol zistiť ich právne nástupníctvo. Nenavrhovali, aby súd prípadne vyžiadal nejaké iné konkrétne listinné dôkazy z iného súdu (napr. z dedičských konaní, ktoré prebehli na inom súde), či iného orgánu, ktoré by nasvedčovali ich právnemu nástupníctvo. K náprave tohto nedostatku nedošlo ani po oboznámení predbežného právneho názoru súdu na pojednávaní dňa 26.09.2023, hoci na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca žalobcov.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdu po vykonanom dokazovaní neostávalo iné, než zamietnuť žalobu z dôvodu nepreukázania vecnej legitimácie strán sporu, a teda, že stranou sporu, či už ako žalobcovia alebo ako žalovaní sú všetci potenciálni dedičia po neb. K. D., zomr. XX.XX.XXXX.
34. Súd zamietol návrh strán sporu na doplnenie dokazovania výsluchom strán sporu, znalca K. L. B. a brata žalovaného H. B., nakoľko vykonanie uvedených dôkazov považoval za nehospodárne, pretože tieto neboli spôsobilé odstrániť nedostatok preukázania aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu (nesmerovali k preukázaniu právneho nástupníctva žalobcov po neb. K. D.) a zároveň bez preukázania úplného okruhu strán sporu, ktoré majú tvoriť nerozlučné spoločenstvo, by vykonanie uvedených dôkazov bolo neúčelné a zbytočné.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.