Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: A. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom: C. XX, D. E., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, zastúpený: JUDr. Milan Kuzma, advokát, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená: Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 5.259,05 EUR spôsobenú nezákonným rozhodnutím, takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie sumy 257,82 eura zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.001,23 eura titulom náhrady majetkovej ujmy a sumu 4.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.1001,23 eura od 22.2.2020 do zaplatenia, do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky z omeškania zamieta.

Žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.259,05 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 1.259,05 eura škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku úhrady trov právneho zastúpenia obhajcovi, JUDr. Milanovi Kuzmovi, ktorého si žalobca zvolil za účelom obhajoby v trestnom konaní a čo do sumy 4.000 eur, nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami. Žalobca žalobu odôvodil tým, že uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite východ zo dňa 8.3.2005, ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004 (vec „Kozák“), bolo žalobcovi okrem iného vznesené aj obvinenie za trestný čin vydierania podľa . Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 2.12.2005 zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca ďalej uviedol, že pod totožným ČVS (t. j. PPZ-34/BOK-V-I-2004, vec „Luckly“) bolo žalobcovi dňa 3.3.2006 vznesené obvinenie pre trestný čin hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa ust. k , proti ktorému uzneseniu dňa 13.3.2006 podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 17.3.2006 zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca ďalej tvrdil, že uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii východ zo dňa 8.8.2006, ČVS: PPZ-101-BPK-V-2006 (vec „Petrus“) mu bolo vznesené obvinenie za pokračujúci trestný čin podplácania podľa ,

písm. a), písm. b) , proti ktorému uzneseniu dňa 11.9.2006 podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 6.10.2006 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 19.11.2014 dozorujúci prokurátor podal na žalobcu obžalobu, ktoré konanie bolo vedené pred Špecializovaným trestným súdom Pezinok, pracovisko Banská bystrica, pod sp. zn. . Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 3.10.2016 bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora, a to na podklade tej skutočnosti, že prokurátor počas hlavného pojednávania ustúpil od obžaloby a súd musel obligatórne spod podanej žaloby žalobcu oslobodiť. Žalobca celé trestné konanie, ktoré vyústilo do jeho oslobodenia spod obžaloby prokurátora, považoval za nezákonné. Vo veci „Kozák“ bola v prípade žalobcu vykonaná domová prehliadka. Výkon domovej prehliadky nemal dopad len na žalobcu, ale aj na celú jeho rodinu, ktorej nedokázal pomôcť a argument „som nevinný“ nikoho nezaujímal. V tejto veci bol aj vzatý do väzby a vydaný z Maďarskej republiky. Kvôli veci „Luckly“ bol súdu predložený návrh na predĺženie väzby. Opätovne napriek tomu, že bol v tejto veci nevinný, existoval dopad na žalobcove prebiehajúce trestné konania vrátane zásahov do jeho osobnej slobody. Vec „Petrus“ je podľa žalobcu charakteristická vzhľadom na svoju medializáciu, keďže všetky média sa venovali skutku kladenému žalobcovi za vinu. Takejto neželanej medializácii sa žalobcovi dostalo aj v knihe „Mafia“. Celé Slovensko sa dozvedelo, že žalobca uplácal policajta. No tomu, že sa tak nestalo už nikto nevenoval pozornosť. Pred očami spoluobčanov žalobca spáchal korupciu. Jeho meno sa nachádzalo aj priamo v rozsudku vo veci p. F.. Žalobca dal ďalej do pozornosti, že trestné konanie prebiehalo od roku 2005 a bolo právoplatne skončené až v roku 2016, teda po viac ako 11 rokoch neistoty a preukazovania neviny. Žalobca tvrdil, že napriek tomu, že je právoplatne odsúdený za iné trestné činy, táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že nezákonné rozhodnutia nemali dopad na jeho osobu a na jeho psychiku. Boj a preukazovanie neviny, trvanie na svojej nevine napriek tomu, že malo dôjsť k zastaveniu trestného stíhania pre neúčelnosť, žalobcu vyčerpali. Len človek nevinný môže trvať na prejednaní veci pred súdom. To, že prokurátor ustúpil od obžaloby len preukazuje obsahové nedostatky obžaloby a dôkaznú núdzu. Samotné stíhanie na žalobcu pôsobilo mimoriadne zdrvujúco, žil v neustálom strachu nakoľko bol obvinený zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Po vznesení obvinenia v jeho osobnom živote žalobca pocítil obrovské zmeny, ľudia sa od neho odvrátili a žiaľ ani po zrušení obvinenia sa mu už nepodarilo obnoviť predošlé vzťahy, nakoľko v ľuďoch ostal pocit, že je kriminálnik. Z tohto dôvodu podľa žalobcu samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami, ktoré skutočnosti odôvodňujú ním požadovanú výšku nemajetkovej ujmy. Žalobca tiež uviedol, že listom zo dňa 15.8.2019 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 24.10.2019 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nevyhovel.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.1.2022 tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe nepreukázal existenciu ne. Konštrukciu spočívajúcu v tom, že nezákonným je uznesenie o vznesení obvinenia s poukazom na to, že trestné stíhanie obvineného bolo zastavené, alebo obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený a vzhľadom na zastavenie, alebo oslobodenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím, nie je možné podľa žalovaného akceptovať, a to najmä s prihliadnutím na to, že takáto konštrukcia nemá oporu v žiadnom ustanovení . Absencia právnej úpravy tejto konštrukcie, tzv. nezákonného rozhodnutia – uznesenia o vznesení obvinenia v normatívnom texte, nemá za následok medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale je vyjadrením vôle normotvorcu takúto konštrukciu ani neu. Pokiaľ ide žalobcom uplatnený nárok na trovy obhajoby vynaložené v trestnom konaní vo výške 1.259,05 eura, žalovaný tento nárok namietal s odôvodnením, že žalobca v žalobe nekonkretizoval jednotlivé úkony právnej služby, z ktorých má pozostávať ním uplatnený nárok na náhradu škody a preto žalovaný mal za to, že žalobca ničím nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti výšky uplatnenej škody. Z tohto dôvodu žalovaný ani nemôže posúdiť, či sa jedná o skutočné a účelne vynaložené náklady na obhajobu v rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhlášky MS SR č. . Vo vzťahu k tomuto nároku žalovaný tiež uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik škody, teda že uvedenú čiastku aj skutočne uhradil a teda že došlo k reálnemu úbytku jeho majetku. V súvislosti s požadovanou výškou nemajetkovej ujmy v sume 4.000 eur žalovaný poukázal na to, že nemajetková ujma v peniazoch sa v zmysle ust. §

17 ods. 2 uhrádza len vtedy, ak vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, pričom na určenie jej výšky je súčasne potrebné zohľadniť kritéria uvedené v ods. 3 daného zákona, a to osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca podľa žalovaného v žalobe dostatočným spôsobom neodôvodnil opodstatnenosť nemajetkovej ujmy v danom prípade a jej požadovanú výšku náležite nezdôvodnil. Dôvody uvádzané žalobcom sú všeobecné, vágne a ničím nepreukázané. Spôsob určenia požadovanej výšky nemajetkovej ujmy žalobcom je neznámy a nevysvetliteľný. Žalovaný tiež poukázal aj na skutočnosť, že žalobcom tvrdený záujem médií o jeho osobu nie je možné dávať na ťarchu žalovanému. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zodpovednosť za obsah uverejnených informácii má vlastník masmédia, resp. vydavateľ. Takúto zodpovednosť nemožno prenášať na iný subjekt, teda na žalovaného.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.3.2022. K argumentácii žalovaného o nepreukázaní existencie nezákonného rozhodnutia žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2019, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania“. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že „pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora), sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca“. Žalobca dal ďalej do pozornosti súdu, že problematiku začatia a vedenia trestného stíhania a jeho skončenia iným spôsobom ako odsúdením, má jednoznačne vyriešenú nielen Najvyšší súd slovenskej republiky, ale aj Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä v rozhodnutí. sp. zn. . Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že rozhodnutia, na ktoré vo svojom vyjadrení odkázal žalovaný, boli dávno prekonané. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby v trestnom konaní, žalobca dal do pozornosti prílohy priložené k žalobe, a to faktúra FV190017 a FV190018 spolu s dvomi príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré podľa žalobcu sú dostatočným dôkazom, že reálne došlo k úhrade trov právneho zastúpenia a teda aj k reálnemu úbytku na majetku žalobcu. Čo sa týka samotného preukázania odôvodnenosti jednotlivých konkrétnych úkonov právnej služby, podľa žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval konkrétne úkony, iba ich paušálne poprel. V prípade, ak žalovaný namieta úkony právnej služby, je na ňom, aby tieto konkrétne označil. Vo vzťahu k námietkam žalovaného k nároku na nemajetkovú ujmu žalobca na odstránenie rozporov navrhol svoj výsluch, nakoľko je zrejmé, že žaloba skutočne nepojme celý obsah výpovede žalobcu.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu na pojednávaní konanom dňa 13.4.2023 čiastočné späťvzatie žaloby v časti majetkovej ujmy, a to vo výške 214,33 eura. Žalobca späťvzatie odôvodnil tým, že nakoľko sa právnemu zástupcovi žalobcu nepodarilo vo svojom účtovníctve nájsť doklad o osvedčení vozidla, z ktorého vychádzal pri vyčíslení cestovných výdavkov, právny zástupca žalobcu vyčíslil cestovné výdavky vo výške bežného cestovného hromadnou dopravou, konkrétne vlakom, k čomu predložil žalobca doklad o cene spiatočného cestovného lístka na trase Košice – Bratislava, druhou triedou, ktorá cena bola vo výške 37,36 eur a v prípade prvej triedy 50 eur. Po úprave vyčíslenia trov konania si tak žalobca v ďalšom uplatňoval sumu 1.044,72 eura a v prevyšujúcom rozsahu, pokiaľ ide o nárok na majetkovú ujmu, žalobca navrhol konanie zastaviť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 24.4.2023 žalobca oznámil ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby, a to v rozsahu 43,49 eura. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil zohľadnením námietky žalovaného v časti straty času, kedy si žalobca omylom zaúčtoval a predložil 24 začatých polhodín namiesto v žalobe uplatňovaných 20 začatých polhodín. Po úprave vyúčtovania tak celková výška trov konania vo veci

vedenej pod ČVS: F./BPK-V-2006 má správne predstavovať sumu 505,87 eura, namiesto pôvodne uplatnených 763,69 eura, čo predstavuje celkovo rozdiel 257,82 eura.

6. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po začatí pojednávania, súd v súlade s ust. (ďalej len „“) zisťoval stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaný jednak na pojednávaní konanom dňa 13.4.2023 a tiež aj na pojednávaní konanom dňa 25.9.2023 vyjadril súhlas s čiastočnými späťvzatiami žaloby.

7. Na základe uvedených čiastočných späťvzatí žaloby a na základe súhlasu žalovaného, súd s použitím ust. v spojení s ust. konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 257,82 eura zastavil.

8. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. vyšiel z tvrdení žalobcu, že uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, oddelenie vyšetrovania, zo dňa 8.3.2005, ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa a za trestný čin vydierania podľa , proti ktorému uzneseniu žalobca dňa 18.10.2005 podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 2.12.2005, sp. zn. VII Gv 46/04-214 zamietnutá ako nedôvodná, že uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ, oddelenie vyšetrovania zo dňa 3.3.2006 pod ČVS: PPZ-34/ BOK-V-I-2004, bolo začaté voči žalobcovi trestné stíhanie za trestný čin hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa k , proti ktorému uzneseniu žalobca podal sťažnosť dňa 13.3.2006, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 17.3.2006, sp. zn. -64, zamietnutá ako nedôvodná, že uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii východ, zo dňa 8.8.2006, ČVS: F./BPK- -2006, začaté trestné stíhanie žalobcu, za pokračujúci zločin podplácania podľa , , , proti ktorému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zo dňa 6.10.2006, sp. zn. VII/2/Gv 248/06-10, zamietnutá ako nedôvodná. V konaní tiež nebolo sporné, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 19.11.2004 na Špecializovaný trestný súd obžalobu na žalobcu, a to pre trestný čin vydierania podľa , pre trestný čin hrubého nátlaku podľa , pre organizátorstvo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa , , a organizátorstvo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa , a pre zločin podplácania podľa , , . Rovnako v konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 3.10.2016, sp. zn. , bol žalobca oslobodený spod obžaloby, a to vo všetkých 4 bodoch obžaloby, nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa . Ako z nesporného tiež súd vyšiel z tvrdenia žalobcu, že listom zo dňa 15.8.2019 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to titulom úhrady trov právneho zastúpenia obhajcovi žalobcu vo výške 1.524,78 eura a titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vo výške 5.000 eur. Žalovaný listom zo dňa 14.10.2019 doručeným žalobcovi dňa 24.10.2019 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nevyhovel, keďže neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody, uplatnenej v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

9. Žalobca v trestnom konaní splnomocnil na zastupovanie advokáta, JUDr. Milana Kuzmu (nesporná skutočnosť). Splnomocnený advokát poskytoval žalobcovi úkony právnej služby počas celého trestného konania, pričom trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004, vyúčtoval právny zástupca žalobcu dňa 2.8.2019 v celkovej výške 495,36 eura vrátane DPH (vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 2.8.2019 na č. l. 55). Advokát G. H. E. vyúčtoval žalobcovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004, faktúrou č. FV190017, s dátumom splatnosti dňa 19.8.2019 v sume 495,36 eura (faktúra na č. l. 51). Vyúčtované trovy právneho zastúpenia vo výške 495,36 eura, žalobca uhradil splnomocnenému advokátovi JUDr. Milanovi Kuzmovi dňa 15.8.2019 (listina označená ako „úhrada faktúry č. 0001“ na č. l. 52). Splnomocnený advokát, JUDr. Milan Kuzma, trovy právneho zastúpenia

za jednotlivé úkony právnej služby vykonané v trestnej veci ČVS: PPZ-101-BPK-V-2006, vyúčtoval dňa 2.8.2019 v celkovej výške 763,69 eura vrátane DPH (vyúčtovanie trov právneho zastúpenia na č. l. 57). Advokát G. H. E. vyúčtoval žalobcovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom konaní ČVS: F./ BPK-V-2006, faktúrou č. FV190018, s dátumom splatnosti dňa 19.8.2019, v sume 763,69 eura (faktúra na č. l. 53). Vyúčtované trovy právneho zastúpenia žalobca uhradil splnomocnenému advokátovi, G. H. E., dňa 15.8.2019 v sume 763,69 eura (listina označená ako „úhrada faktúry č. 0002“ na č. l. 54). Žalobca následne v priebehu konania s ohľadom na nemožnosť predloženia dokladov preukazujúcich cestovné výdavky na cestu z Košíc do Bratislavy a späť, ktoré si právny zástupca žalobcu G. H. E., pôvodne vyčíslil vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa 2.8.2019 vo výške 181,20 eura a tiež aj s ohľadom na námietky žalovanej v časti náhrady za stratu času, kedy žalobca omylom zaúčtoval a predložil 24 začatých polhodín namiesto pôvodne uplatňovaných 20 začatých polhodín, predložil súdu poopravené vyúčtovanie v trestnej veci ČVS: F./BPK-V-2006, podľa ktorého celková suma trov právneho zastúpenia v predmetnej trestnej veci predstavuje 505,87 eura vrátane DPH (opravené vyúčtovanie na druhej strane č. l. 413).

10. K vyčísleniu cestovných výdavkov vo výške bežného cestovného hromadnou dopravou, konkrétne vlakom, žalobca predložil email zo dňa 29.9.2022, zaslaný jeho právnemu zástupcovi kontaktným centrom ŽSSK, ako doklad o cene spiatočného cestovného lístka na trase Košice – Bratislava, ktorého výška druhou triedou bola 37,36 eur a v prípade prvej triedy 50 eur (email zo dňa 29.9.2022 na č. l. 395).

11. Súd preskúmaním vyšetrovacieho spisu č. PPZ/62/NKA-PZ-VY-2012 zistil, že obhajca žalobcu JUDr. Milan Kuzma vykonal v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004 nasledujúce úkony právnej služby : príprava a prevzatie právneho zastúpenia (nesporná skutočnosť), písomné podanie – sťažnosť proti Uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 17.10.2005 (sťažnosť zo dňa 17.10.2005 na č. l. 79 vyšetrovacieho spisu), účasť na výsluchu obvineného dňa 10.2.2006, v čase od 8.40 do 9.10 hod. (zápisnica o výsluchu obvineného - žalobcu zo dňa 10.2.2006 na č. l. 575 vyšetrovacieho spisu), účasť na výsluchu svedka – poškodeného, I. B., dňa 27.2.2006, v čase od 9.30 do 11.10 hod. (zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 27.2.2006 na č .l. 903 vyšetrovacieho spisu), účasť na rekognícii dňa 27.2.2006, v čase od 12.15 do 13.00 hod. (zápisnica o vykonaní rekognície osoby podľa fotografií zo dňa 27.2.2006 na č. l. 1145 vyšetrovacieho spisu), účasť na výsluchu svedka – poškodeného, H. E., dňa 27.2.2006 v čase od 13.25 do 13.40 hod. (zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 27.2.2006 na č. l. 866 vyšetrovacieho spisu), účasť na konfrontácii medzi obvineným – žalobcom a svedkom H. E. dňa 27.2.2006, v čase od 14.40 do 16.30 hod. (zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 27.2.2006 na č. l. 874 vyšetrovacieho spisu), písomné podanie – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 9.3.2006 (sťažnosť zo dňa 9.3.2006 na č. l. 87 vyšetrovacieho spisu), účasť na výsluchu obvineného – žalobcu dňa 17.3.2006 v čase od 12.30 do 13.05 hod. (zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 17.3.2006 na č. l. 584 vyšetrovacieho spisu).

12. Obhajca žalobcu JUDr. Milan Kuzma vykonal v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ – 101/BPK- -2006 nasledujúce úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia (plnomocenstvo zo dňa 8.9.2006 na č. l. 536 vyšetrovacieho spisu), písomné podanie – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 8.9.2006 (sťažnosť zo dňa 8.9.2006 na č. l. 92 vyšetrovacieho spisu), účasť na výsluchu svedka, H. J., vykonaného v Bratislave dňa 14.9.2006 v čase od 12.50 do 13.20 hod. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 14.9.2006 na č. l. 974 vyšetrovacieho spisu), účasť na výsluchu obvineného – žalobcu dňa 21.9.2006 v čase od 13.15 do 14.00 hod. (zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 21.9.2006 na č. l. 593 vyšetrovacieho spisu).

13. Obhajca žalobcu JUDr. Milan Kuzma zastupoval okrem žalobcu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004, resp. ČVS: PPZ-21/BOK-V-I-2006, viacero osôb, a to osoby K. F. (plnomocenstvo na č. l. 541 vyšetrovacieho spisu), G. A. (plnomocenstvo na č. l. 543 vyšetrovacieho spisu), H. F. (plnomocenstvo na č. l. 546 vyšetrovacieho spisu).

14. Žalobca vo vzťahu k svojmu tvrdeniu o medializácii trestnej veci „Petrus“ predložil výtlačok článku uverejneného v denníku Nový čas dňa 6.5.2010 (č. l. 91), výtlačok článku z webového portálu L. zo dňa 4.12.2019 (č. l. 92), výtlačok článku uverejneného dňa 4.12.2019 v denníku SME (č. l. 93).

15. Žalobca absolvoval štúdium na Strednom odbornom učilišti energetickom Veľké Kapušany a vyučil sa v odbore „mechanik – elektronik“ (vysvedčenie o maturitnej skúške zo dňa 19.2.1998 na č. l. 346 a výučný list zo dňa 19.2.1998 na č. l. 354).

16. Zamestnávateľ B. F., M. XX, D. E. a žalobca ako zamestnanec, uzavreli dňa 1.1.2005 pracovnú zmluvu, na dobu neurčitú, s nástupom do práce dňa 1.1.2005 na pracovnú pozíciu „vedúci strediska – zber surovín Čierna nad Tisou“ (Pracovná zmluva zo dňa 2.1.2005 na č. l. 353).

17. Z listu zo dňa 6.12.2007 označeného ako „A. B. – správa o povesti“, adresovanom mestom Veľké Kapušany Prezídiu policajného zboru, Úradu bola proti organizovanej kriminalite, vyplynulo, že žalobca bol v tom čase slobodný, otec jedného dieťaťa, D. B., narodeného v roku 2001. Majetkové pomery žalobcu mestu neboli známe. Podľa vedomostí mesta žalobca nebol obvinená z priestupku Obvodným úradom, priestupkovým oddelením Michalovce (listina na č. l. 345).

18. Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.4.2023, k osobe žalobcu, súd zistil 4 záznamy. Žalobcovi bol 1) za trestný čin výtržníctva a ublíženia na zdravý dňa 19.3.1996 Okresným súdom Trebišov uložený trest odňatia slobody podmienečne na 3 mesiace so skúšobnou dobou do 10.4.1997, nariadený výkon trestu 22.7.1997 v NVÚ pre mladistvých, trest zahladený, 2) za trestný čin výtržníctva a ublíženia na zdravý dňa 7.11.1995 Okresným súdom Trebišov uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 5 rokov v 1. NVS, 3) za trestné činy ublíženia na zdravý, výtržníctva, vyhrážania sa inému usmrtením, útoku na verejného činiteľa, poškodzovania cudzej veci, dňa 3.3.1997 Okresným súdom Michalovce, uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 14 mesiacov v 1. NVS, 4) za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny dňa 8.4.2022 Špecializovaným trestným súdom, pracovisko Banská Bystrica, uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 24 rokov v 3. NVS (odpis z registra trestov na č. l. 396).

19. Dňa 9.3.2005 bola v byte žalobcu a jeho družky B. F. vykonaná domová prehliadka, a to v trestnej veci ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004, v ktorej bolo žalobcovi vznesené obvinenie za vydieranie poškodeného H. E. a iné (Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 9.3.2005 na č. l. 429).

20. Na základe uznesenia Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, oddelenie vyšetrovania, zo dňa 8.3.2005, ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa a za trestný čin vydierania podľa , Špecializovaný súd v Pezinku vydal dňa 3.8.2005 európsky zatýkací rozkaz (č. l. 430). Žalobca bol dňa 3.10.2005 zadržaný v Budapešti a rozhodnutím Súdu hlavného mesta v Budapešti zo dňa 5.10.2005 ((č. l. 436) vydaný na Slovensko.

21. Svedkyňa N. H. E., dlhoročná kamarátka a suseda žalobcu, v rámci svojej výpovede uviedla, že so žalobcom sa pozná viac ako 20 rokov a doteraz s družkou žalobcu udržiava kamarátsky vzťah. Rodinu žalobcu svedkyňa vnímala ako bežnú rodinu. Podnikali v oblasti zberných surovín, prevádzkovali solárium, záložňu. S rodinou žalobcu neboli nijaké problémy. V roku 2005 bola vykonaná v byte žalobcu domová prehliadka. V tom čase v byte nikto nebol, keďže žalobca so svojou rodinou boli v Maďarsku. Svedkyňa bývala v byte nachádzajúcom sa nad bytom žalobcu. Počula veľký hluk v ranných hodinách, kedy ľudia ešte spali. Z Maďarska sa vrátila už iba družka žalobcu s ich synom, keďže žalobcu v Maďarsku zadržali. Družka žalobcu tieto udalosti prežívala veľmi negatívne, nakoľko ich syn zostal bez otca, ostala tak sama na výchovu dieťaťa, musela sa sama starať aj o podnikanie. Veľmi negatívne udalosti okolo žalobcu prežíval aj jeho v tom čase 4 ročný syn, ktorému žalobca chýbal. Prežívanie týchto udalosti zhoršoval aj prístup ľudí z okolia a susedov, ktorí sa už nesprávali tak ako do vtedy. Svedkyňa však nevedela uviesť jediný konkrétny prípad. Udalosti, ktoré sa diali okolo žalobcu mali dopad aj na výsledky podnikania, keďže už nemali toľko klientov. Svedkyňa spolu s družkou žalobcu, ho boli navštíviť vo väzbe. Žalobca mal prísny režim, keďže prišiel celý spútaný v reťaziach. To čo sa dialo okolo neho žalobca vnímal veľmi negatívne, jednak preto, že jeho rodina ostala sama a tiež preto, že bol presvedčený o svojej nevine (výsluch svedkyne v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.4.2023 na č. l. 388).

22. Žalobca v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol, že v prípade prvého obvinenia z 8.3.2005, bol obvinený v čase, keď sa zdržiaval v Maďarku, keď bol na slobode. Na základe tohto obvinenia žalobcu zatkli, vydali do Slovenskej republiky a vzali ho do väzby. Druhé obvinenie bolo účelovo

vznesené dňa 3.3.2006 s cieľom dosiahnuť predĺženie väzby. Pokiaľ ide o tretie obvinenie, v trestnej veci podplácania z 8.8.2006, bol to vymyslený skutok. Celý tento skutok zosnoval bývalý riaditeľ NAKA Mgr. Stanislav Rada, ktorý vlastne vydal pokyn osobe I. O., aby išiel za policajtom F. a odovzdal mu úplatok v mene žalobcu. Žalobca nepoznal ani O., ani F.. Policajti si robili svoje intrigy a do toho zatiahli osobu žalobcu. Žalobca F. nepoznal. Bývalý riaditeľ NAKA- východ Mgr. Stanislav Rada, bol právoplatne odsúdený na 5- ročný trest odňatia slobody, pretože so zbraňou vylúpil banku v Humennom. Všetky trestné stíhania žalobcu dozoroval bývalý špeciálny prokurátor P. E., o ktorom je všeobecne známe, že je právoplatne odsúdený na 8- ročný trest a sú na neho podané ďalšie obžaloby. Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj Špecializovaný trestný súd žalobcovi niekoľkokrát núkali zastavenie trestného stíhania z dôvodu neúčelnosti, s ktorými návrhmi nesúhlasil. Bolo rozhodnuté aj o zastavení trestného stíhania pre neúčelnosť, proti ktorému uzneseniu žalobca podal sťažnosť a trval na verejnom prejedávaní, pretože chcel dokázať, že tieto skutky spáchali úplne iné osoby. Viac ako 11 rokov bol nútený dokazovať svoju nevinu. Obvinenie bolo masívne medializované a za tieto skutky bol aj vo väzbe. Strata dobrej povesti žalobcu nebola následkom predmetných trestných konaní, pretože bol nevinný. Pri domovej prehliadke policajti s baranidlom vyvalili dvere, celý byt bol „hore nohami“. V čase vykonania domovej prehliadky, mal syn žalobcu 3 roky. Deti sa mu vysmievali, bol vystavený posmeškom z dôvodu, že nám boli vyvalené dvere, že nám polícia prehľadávala byt. Po začatí trestného stíhania došlo k zásadným zmenám, žalobcovi sa začali vyhýbať moji kamaráti, odmietali sa s ním stretávať a do prevádzok, ktoré žalobca prevádzkoval s manželkou, bar a záložňa ľudia nechodili, pretože nechceli mať so žalobcom a jeho rodinou nič spoločné. Pred rokom 2005 bol žalobca odsúdený v roku 1990 a v roku 1996, ktoré odsúdenie je zahladené, a to za trestný čin ublíženia na zdraví a výtržníctvo. V rokoch 2005 a 2006 bolo paralelne vedené aj iné trestné stíhanie voči žalobcovi, a to v trestnej veci vraždy H. E., ktoré trestné konanie sa skončilo oslobodením žalobcu. Práve v súvislosti s týmto trestným konaním si žalobca uplatnil nároky aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde mu bola priznaná nemajetková ujma vo výške 5.000 eur. Pokiaľ ide o ďalšie trestné konania, dňa 26.9.2006 bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin úžery, v marci 2010 bol žalobca oslobodený v trestnej veci vraždy Q. O., v roku 2016 bol oslobodený spod obžaloby vo veci podpálenia kaviarne v Trebišove, trestné konanie vedené na Okresnom súde Michalovce vo veci D. R., bolo zastavené a žalobcovi bolo tiež zrušené obvinenie za marenie spravodlivosti. Žalobca vyštudoval základnú a strednú školu vo Veľkých Kapušanoch, stredné odborné učilište a podnikal v rodinnej firme (výsluch žalobcu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.6.2022 na č. l. 239).

23. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.8.2007 (ďalej len ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. , ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa ust. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ust. , náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ust. , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa ust. veta prvá , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu.

25. Žalobca sa podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí žaloby, domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej ujmy, spočívajúcej vo vynaložení trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.001,23 eura a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 eur, a to z titulu nezákonných rozhodnutí. Za nezákonné rozhodnutia žalobca považoval uznesenia Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, oddelenie vyšetrovania, zo dňa 8.3.2005 a zo dňa 3.3.2006 a uznesenie Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii východ, zo dňa 8.8.2006.

26. V danej veci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o vznesení obvinenia, rozhodnutím o väzbe, rozhodnutím o udelení súhlasu na odpočúvanie. Zodpovednosť štátu

ku svojmu vzniku predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) správanie subjektu zodpovednosti (orgán štátu), t. j. rozhodnutie o začatí trestného stíhania, 2) výsledok spočívajúci v škode a 3) príčinnú súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou). V prípade práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ďalšou podmienkou jeho priznania je, že poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Dôkazné bremeno o kumulatívnom splnení všetkých týchto podmienok spočívalo na žalobcovi.

27. Pokiaľ ide o prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu, žalovaný sa bránil tvrdením, že v danom prípade niet nezákonného rozhodnutia, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody.

28. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa . Osoba, ktorá bola spod obžaloby oslobodená alebo trestné konanie voči nej bolo zastavené má podľa ust. citovaného zákona zásadne nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia bolo z hľadiska aktom zákonným a prokurátor na základe sťažnosti obvineného alebo i v rámci svojich dozorných oprávnení vyplývajúcich z , uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ako nezákonné nezrušil. Zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby, pri ktorom nedochádza k odsúdeniu dotyčnej osoby, resp. k právoplatnému vysloveniu jej viny za skutok, má totiž rovnaké dôsledky ako zrušenie či zmena uznesenia o vznesení obvinenia, keď s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody treba vychádzať z toho, že osoba čin nespáchala a že trestné stíhanie proti nej nemalo byť začaté. K tomuto záveru doterajšia súdna prax dospela systematickým a teleologickým extenzívnym výkladom ustanovení a citovaného zákona, vychádzajúc zo zmyslu a účelu právneho predpisu (ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom zaručeného ). Nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, sa preto analogicky posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom analogická aplikácia ust. cit. zákona sa vyvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia mohlo byť z hľadiska aktom zákonným. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania.

29. V danom prípade nebolo sporné, že uzneseniami Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, oddelenie vyšetrovania, zo dňa 8.3.2005 a zo dňa 3.3.2006 a uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii východ, zo dňa 8.8.2006, boli proti žalobcovi začaté trestné stíhania, proti ktorým uzneseniam žalobca podal sťažnosti, ktoré boli uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 2.12.2005, uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 17.3.2006 a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 6.10.2006, zamietnuté ako nedôvodné.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, možno teda ustáliť, že uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi možno považovať za rozhodnutia spĺňajúce charakter uznesení nezákonných podľa

31. Pokiaľ ide o druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu, vznik škody, žalobca v žalobe tvrdil, že v dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí o vznesení obvinenia, mu bola spôsobená škoda jednak titulom náhrady trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.001,23 eura a že v dôsledku nezákonných rozhodnutí mu vznikla škoda aj vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 eur.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami orgánu činného v trestnom konaní, t. j. uzneseniami o vznesení obvinenia, vynaložil náklady na trovy obhajoby, keďže počas celého trestného konania bol právne zastúpený JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice. Čo do príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je potrebné uviesť, že žalobca využil svoje ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia

a začatie trestného stíhania. To znamená, že práve vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby na súd, boli výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby súd považoval za účelné aj v zmysle , podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. Trovy právneho zastúpenia boli určené v súlade s Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu vykonania toho- ktorého úkonu.

33. Žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre: 1) trestný čin vydierania podľa ust. č. – horná hranica 3 roky, uznesením zo dňa 8.3.2005, 2) trestný čin hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa ust. k č. – horná hranica 10 rokov, uznesením zo dňa 3.3.2006 a 3) trestný čin podplácania podľa ust. , – horná hranica 5 rokov, uznesením zo dňa 8.8.2006.

34. Podľa , , pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

35. Podľa ust. , v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej služby, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

36. Základná sadzba tarifnej odmeny pri úkonoch právnej služby vykonaných vo veci trestného stíhania za trestný čin vydierania, v rokoch 2005 a 2006, podľa ust. , predstavuje pre rok 2005 sumu 41, eura a pre rok 2006 sumu 45, eura. Základná sadzba tarifnej odmeny pri úkonoch právnej služby vykonaných vo veci trestného stíhania za trestný čin hrubého nátlaku v období roku 2006, podľa ust. , predstavuje pre rok 2006 sumu 67, eura. Obe trestné veci boli vedené pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004, v ktorom konaní obhajca žalobcu zastupoval aj ďalších obvinených, z ktorého dôvodu v tomto prípade bolo potrebné aplikovať ust. a teda znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny o 20%. Znížená základná sadzba tarifnej odmeny podľa ust. tak pre rok 2005 predstavuje sumu 33, eura a pre rok 2006 sumu 36, eura a podľa ust. pre rok 2006 predstavuje sumu 54, eura. Základná sadzba tarifnej odmeny pri úkonoch právnej služby vykonaných vo veci trestného stíhania za trestný čin podplácania v období roku 2006, podľa ust. , predstavuje pre rok 2006 sumu 45, eura.

37. Obhajca mal takisto nárok na režijný paušál v zmysle vo výške 1/100 výpočtového základu. Výška režijného paušálu tak za rok 2005 bola vo výške 4, eura a za rok 2006 vo výške 5,44 eura.

38. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu bola v roku 2006 vo výške 9,06 eura.

39. Vychádzajúc z uvedeného a vykonaného dokazovania súd za preukázané a účelné považoval nasledujúce úkony právnej služby:

39.1 Úkony právnej služby vykonané v trestnej veci vedenej pôvodne vedenej pod ČVS: PPZ-34/BOK- V-I-2004:

1/ prevzatie a príprava zastúpenie – odmena 41,53 eura, režijný paušál 4,98 eura, 2/ písomné podanie zo dňa 17.10.2005 – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 8.3.2005, v trestnej veci za trestný čin vydierania – odmena 33,22 eura, režijný paušál 4,98 eura, 3/ účasť na výsluchu obvineného – žalobcu dňa 10.2.2006, v E., v čase od 8.40 do 9.10 hod. – odmena 36,25 eura, režijný paušál 5,44 eura,

4/ účasť na výsluchu svedka – poškodeného, I. B., dňa 27.2.2006, v Košiciach, v čase od 9.30 do 11.10 hod., účasť na rekognícii dňa 27.2.2006, v Košiciach, v čase od 12.15 do 13.00 hod., účasť na výsluchu svedka – poškodeného, H. E., dňa 27.2.2006, v Košiciach, v čase od 13.25 do 13.40 hod. a účasť na konfrontácii medzi obvineným – žalobcom a svedkom H. E. dňa 27.2.2006, v Košiciach, v čase od 14.40 do 16.30 hod. – odmena 145 eur (4 x začaté 2 hodiny, ), režijný paušál 21, eura (4 x 5,), / písomné podanie – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 9.3.2006, v trestnej veci za trestný čin hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva – odmena 54,38 eura, režijný paušál 5,44 eura, 6/ účasť na výsluchu obvineného – žalobcu dňa 17.3.2006, v Košiciach, v čase od 12.30 do 13.05 hod. – odmena 54,38 eura, režijný paušál 5,44 eura.

39.2 Úkony právnej služby vykonané v trestnej veci vedenej pôvodne vedenej pod ČVS: PPZ – 101/ BPK-V-2006:

1/ príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 8.9.2006 – odmena 45,31 eura, režijný paušál 5,44 eura, 2/ písomné podanie – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 8.9.2006 – odmena 45,31 eura, režijný paušál 5,44 eura, 3/ účasť na výsluchu svedka, H. J., vykonaného v Bratislave dňa 14.9.2006 v čase od 12.50 do 13.20 hod. – odmena 45,31 eura, režijný paušál 5,44 eura, 4/ účasť na výsluchu obvineného – žalobcu dňa 21.9.2006, v Košiciach, v čase od 13.15 do 14.00 hod. – odmena 45,31 eura, režijný paušál 5,44 eura.

40. Žalobca okrem odmeny za jednotlivé úkony právnej služby bol povinný taktiež zaplatiť obhajcovi v súvislosti s jeho obhajobou aj cestovné náhrady za cestu z Košíc do Bratislavy a späť. G. H. E. si pôvodne uplatnil cestovné náhrady za použite motorového vozidla. Nakoľko však nevedel predložiť žiadne doklady svedčiace o tom, že platil akékoľvek náklady spojené s použitím motorového vozidla, patrila G. H. E. len náhrada cestovných výdavkov prostriedkami hromadnej dopravy na trase Košice – Bratislava a späť vo výške 37,36 eura, ktorá suma vyplynula z emailu kontaktného centra spoločnosti Železničnej spoločnosti Slovensko.

41. Podľa ust. , pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

42. Náhrada trov právneho zastúpenia takisto pozostáva z náhrady za čas strávený cestou z Košíc do Bratislavy a späť v súlade s ust. , za 20 začatých polhodín v sume 181, eura (20 x 9, eura).

43. Rovnako aj G. H. E. bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto mu v súlade s ust. patrí odmena a náhrady zvýšené o 20% DPH, t. j. vo výške 166, eura.

44. Celkovo právo žalobcu na náhradu škody zodpovedajúcej účelne a preukázateľne vynaloženým nákladom na právne zastúpenie, zodpovedalo sume 1.001,23 eura. G. H. E. nespochybňoval, že trovy právneho zastúpenia mu boli uhradené v žalovanom rozsahu, ako o tom svedčili nim predložené pokladničné doklady.

45. Žalobca v súvislosti s predmetnými uzneseniami o vznesení obvinenia zo dňa 8.3.2005, zo dňa 3.3.2006 a zo dňa 8.8.2006 žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 eur. Existenciu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodňoval tým, že bol nespravodlivo trestne stíhaný od roku 2005 až do roku 2016, teda viac ako 11 rokov, že samotné stíhanie na neho pôsobilo mimoriadne zdrvujúco, žil v neustálom strachu nakoľko bol obvinený zo spáchania závažnej trestnej činnosti a tiež tým, že po vznesení obvinenia v jeho osobnom živote pocítil obrovské zmeny, ľudia sa od neho odvrátili a žiaľ ani po zrušení obvinenia sa mu už nepodarilo obnoviť predošlé vzťahy, nakoľko v ľuďoch ostal pocit, že je kriminálnik.

46. Vo svojich úvahách o ujme, ktorá mala žalobcovi následkom nezákonných rozhodnutí vzniknúť, súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že právo nechráni len majetkové záujmy ľudí s ekonomickým obsahom

a majetkovým dopadom v prípade ich porušenia, ale tiež ich nemajetkové záujmy (morálne, duchovné) nerozlučne späté s ich ľudskou osobnosťou. Predmetom ochrany tejto skupiny subjektívnych občianskych práv nie je hmotná vec, ale osobnosť každej fyzickej osoby ako individuality resp. jednotlivé hodnoty, tvoriace celistvosť osobnosti v jej fyzickej a morálnej jednote, najmä život, zdravie telesné i duševné, telesnú integritu a jej nedotknuteľnosť, osobnú slobodu, česť, dôstojnosť, povesť, osobné súkromie. Osobnú slobodu je pritom možné chápať ako stav, kedy fyzická osoba má možnosť o sebe rozhodovať a konať a keď ju k určitému obmedzeniu v podobe iného konania môže donútiť jedine zákon. Zahŕňa v sebe najmä slobodu ako takú, osobnú nedotknuteľnosť, bezpečnosť, slobodu pohybu a pobytu, slobodu voľby zamestnania, rovnosť, zvlášť ochranu pred diskrimináciou. Osobnú česť možno vymedziť ako vnútorné prežívanie rešpektu, vážnosti v spoločnosti, ktorý si fyzická osoba vytvára svojim správaním a postojmi. Vzhľadom na spôsob akým sa tvorí, nie všetky osoby majú rovnakú česť, naviac obsah cti sa u človeka počas jeho vývoja mení. Ľudskú dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú, rovnú, nezávisle na svojom postavení v spoločnosti; všetky fyzické osoby preto majú právo na ochranu pred ponižovaním. Osobné súkromie je vnútorná sféra života fyzickej osoby, ktorá je vytváraná skutočnosťami jej súkromného života, a ktorá je nevyhnutná pre jej sebarealizáciu a ďalší rozvoj. Predstavuje priestor v ktorom môže fyzická osoba slobodne realizovať svoju osobnosť a je základom celkovej jej vnútornej istoty a bezpečnosti. Zahŕňa v sebe tiež súkromie rodinného života, to v sebe zahŕňa rodinný život medzi manželmi, medzi blízkymi príbuznými, pričom súčasťou rodinného života sú nie len sociálne a morálne vzťahy ale tiež záujmy materiálnej povahy napríklad tiež vyživovaciu povinnosť, prispievajúcu k rozvoju každého z členov rodiny, a tiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľuďmi. Následkom zásahu do osobnosti fyzickej osoby je nemajetková ujma. Jedným neoprávneným zásahom môžu byť zároveň dotknuté viaceré hodnoty osobnosti fyzickej osoby. Zásah spočíva v porušení alebo už v ohrození osobnosti, nakoľko i samotné ohrozenie predstavuje určité zníženie istoty, bezpečnosti, uplatniteľnosti osobnosti dotknutej osoby. Vzhľadom na nemajetkový charakter osobnosti človeka, resp. jej jednotlivých zložiek, neoprávnený zásah do nich, či ich ohrozenie, sa neprejavuje v majetkovej sfére dotknutej osoby, a preto vzniknutá nemajetková ujma nemôže byť bezprostredne vyjadrená a teda ani hodnotená v ekonomických ukazovateľoch, najmä v peniazoch. To však nevylučuje, aby v prípade ak neoprávneným zásahom do nemajetkových záujmov (osobnosti alebo niektorej z jej zložiek) je spôsobená nemajetková ujma, ktorá z hľadiska narušenia vážnosti a dôstojnosti je natoľko závažná, že ju nemožno uspokojivo a tým účinne napraviť žiadnym z nemajetkových prostriedkov ochrany (konštatovanie porušenia práva, morálne zadosťučinenie), nebolo možné priznať postihnutej osobe zadosťučinenie vo forme peňažného plnenia. Vo všeobecnosti možno ďalej povedať, že spôsob odstránenia následkov má zodpovedať obsahu, forme i rozsahu neoprávneného zásahu s cieľom obnoviť stav pred neoprávneným zásahom. Nevyhnutnou podmienkou je aby následky porušenia osobnosti ešte trvali a aby bolo možné následky vzniknutého porušenia reálne odstrániť. Zadosťučinenie či už morálne alebo v peniazoch sleduje cieľ primerane (s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, postačujúcim a zároveň účinným) spôsobom zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, t. j. nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, či už je uspokojovaný formou morálnej satisfakcie alebo v peniazoch, predpokladá, že neoprávneným zásahom do osobnostných práv vznikla osobe domáhajúcej sa ochrany ujma a pokiaľ požaduje jej kompenzáciu formou peňažného zadosťučinenia, musí tiež preukázať, že ujma, ktorá jej vznikla je natoľko závažná, že nemôže byť odčinená iným spôsobom. To neznamená, že žalobca musí výšku ujmy preukazovať, pretože táto je nevyčísliteľná; suma, ktorá je súdom ako primerané zadosťučinenie priznaná vždy závisí na voľnej úvahe súdu, pri ktorej vychádza z konkrétnych skutočností, ktoré boli v konaní preukázané a tiež i zo všeobecných princípov, vyjadrených predovšetkým v judikatúre súdov. Platná právna úprava i aplikačná prax súdov je založená na tzv. monistickom ponímaní jednotného všeobecného práva osobnostného, kedy nie je vyžadované, aby dotknutá osoba špecifikovala, ktorý z konkrétnych osobnostných statkov bol zasiahnutý. Ani Európsky súd pre ľudské práva nepovažuje za nutné jednoznačne od seba oddeliť jednotlivé zložky osobnostných práv. Vznik nemajetkovej ujmy spravidla nemožno dokazovať, pretože ide o stav mysli poškodenej osoby. Ide teda „len“ o zistenie, či tu sú dané objektívne dôvody preto, aby sa konkrétna osoba mohla cítiť byť poškodenou. Inými slovami povedané, je treba posúdiť, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by sa i iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť byť dotknutá v zložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. Nemajetkovú ujmu možno inak označiť aj ako ujmu morálnu. Ide teda o utrpenie na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa dotýkajú morálnej integrity poškodenej osoby. Patria sem predovšetkým jej dôstojnosť, česť, dobrá povesť, ale i iné hodnoty, ktoré sa spravidla premietajú vo vnútornom živote človeka napríklad sloboda pohybu, rodinný život, neistota a pod. (por. rozsudok NS ČR sp. zn. z 27.6.2012). Následky v nemajetkovej

sfére poškodeného je pri odškodňovaní treba ponímať ako ujmu jedinú s prihliadnutím ku všetkému, v čom bol poškodený v dôsledku neoprávneného zásahu negatívne postihnutý (por. rozsudok NS ČR sp. zn. z 8.9.2011). Vlastný zásah do osobnostných práv je potrebné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i na osobu postihnutej fyzickej osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zásah do osobnosti fyzickej osoby v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím na dotknutú osobu, je možné spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej osoby ( rozsudok NS ČR z 27.10.2012, sp. zn. ). Z tohto pohľadu trestné stíhanie vo všeobecnosti predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a objektívne vyvoláva i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný a rodinný život. Zasahuje do súkromného života jednotlivca, zvlášť tiež do jeho rodinného života do jeho cti, dôstojnosti, preto je spôsobilé okrem porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného , obmedziť či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, tak ako to zaručuje a ods. 2 .

47. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie, ktoré skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby, súd pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy, konkrétne ust. , ktoré ustanovenie sa stalo súčasťou s účinnosťou od 1.1.2009, z ktorého dôvodu nie je pre posudzovaný prípad aplikovateľné, avšak súd z neho vychádzal len podporne, keďže obsahuje kritéria pre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z názoru Ústavného súdu SR prezentovanom v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že je potrebné zohľadniť: „jednak povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a predovšetkým dopady trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodenej osoby (následky v osobnostnej sfére poškodeného), ako aj okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo. Za pomoci týchto kritérií ustálená výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí však súčasne najmä zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti a slušnosti (obdobne rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 27. júna 2012)“.

48. V danom prípade žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin vydierania podľa ust. č. , s hornou hranicou trestnej sadzby 3 roky, pre trestný čin hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa ust. k č. , s hornou hranicou trestnej sadzby 10 rokov a pre trestný čin podplácania podľa ust. , , s hornou hranicou trestnej sadzby 5 rokov. Žalobcovi teda hrozil trest odňatia slobody až dĺžke 10 rokov. Jednalo sa preto svojou povahou o závažnú trestnú činnosť, ktorá spravidla má za následok negatívne spoločenské odsúdenie stíhanej osoby. 49. Pokiaľ ide o dĺžku trestného stíhania, trestné stíhanie žalobcu začalo vznesením obvinenia, a to uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, oddelenie vyšetrovania, zo dňa 8.3.2005. Trestné konanie skončilo vydaním rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 3.10.2016, sp. zn. , ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby vo všetkých 4 bodoch obžaloby, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2016. Trestné konanie vedené voči žalobcovi tak trvalo 11 rokov a 7 mesiacov. 50. Čo sa týka dopadov nezákonného trestného stíhania na život žalobcu, jeho tvrdenia o tom, že sa od neho odvrátili ľudia z jeho okolia, že ani po oslobodení spod obžaloby sa mu nepodarilo obnoviť predošlé vzťahy, ostali len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnych prípadov, v ktorých sa tak malo stať. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené prežívanie neustáleho strachu z trestného stíhania, uvedené je potrebné dať do súvislosti zo skutočnosťou vyplývajúcou z vykonaného dokazovania, že v prípade žalobcu sa v čase vydania nezákonných rozhodnutí nejednalo o bezúhonnú osobu. Žalobca bol trestne stíhaný aj v období pred vydaním predmetných uznesení a trestné stíhania žalobcu v iných trestných veciach prebiehali paralelne s predmetným trestným stíhaním. Žalobcova partnerka po vzatí žalobcu do väzby ostala sama na výchovu ich spoločného syna a tiež aj na zabezpečenie chodu rodinného podnikania. Neprítomnosť žalobcu nepochybne mala vplyv aj na psychiku syna žalobcu, ktorý v čase začatia trestného stíhania žalobcu mal 3 roky.

51. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do jeho osobnostnej sféry začatím a vedením trestného stíhania vznikla. Ujma pritom žalobcovi vznikla v takej intenzite, ktorá odôvodňuje odškodnenie žalobcu v peniazoch.

52. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd v súlade s rozhodovacou praxou vykonal porovnanie s inými obdobnými prípadmi odškodnenia. 53. Vo veci prejednávanej na Najvyššom súde pod sp. zn. bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. Voči žalobcovi, do začatia trestného stíhania bezúhonnému, bolo vedené trestné konanie pre zločin vydierania v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými a obmedzovanie osobnej slobody, v ktorom konaní žalobcovi hrozil trest odňatia slobody na až na 10 rokov. Žalobca vo veci preukázal zásah do jeho osobnostných práv, ktorý mal za následok zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti a u príbuzných. Žalobca bol v priebehu trestného konania stíhaný väzobne. Trestné konanie trvalo približne dva roky.

54. Vo veci prejednávanej na Najvyššom súde pod sp. zn. bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. Voči žalobcovi, do začatia trestného stíhania bezúhonnému, bolo vedené trestné konanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa , v ktorom konaní žalobcovi hrozil trest dvoch rokov odňatia slobody. Trestné konanie trvalo tri roky. Žalobca v konaní preukázal, že nezákonným trestným stíhaním bolo zasiahnuté do jeho osobného, rodinného a profesijného života.

55. Vo veci prejednávanej na Najvyššom súde pod sp. zn. bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur. Voči žalobcovi, do začatia trestného stíhania bezúhonnému, bolo vedené trestné konanie pre prečin usmrtenia podľa , , v ktorom konaní žalobcovi hrozil trest odňatia slobody na 5 rokov. Trestné konanie trvalo päť rokov. Žalobca v konaní preukázal, že nezákonným trestným stíhaním bolo zasiahnuté do sféry jeho súkromného a pracovného života.

56. V kontexte vyššie uvedeného súd konštatuje, že všetky vyššie uvedené trestné konania trvali kratšiu dobu, ako tomu bolo v prejednávanej veci. V prípadoch uvedených v bode 54 a 55 hrozil žalobcom podstatne nižší trest ako žalobcovi v prejednávanej veci. V prípade uvedenom v bode 53 hrozil žalobcovi síce rovnaký trest odňatia slobody až na 10 rokov, avšak trestné konanie trvalo podstatne kratšie, dva roky, ako je tomu v prejednávanej veci. Žalobcovia v uvedených prípadoch boli do začatia ich trestného stíhania bezúhonný, čo v prípade žalobcu v tomto konaní nie je možné konštatovať. Žalobcovia v prípadoch uvedených v bode 54 a 55 okrem zásahu do ich osobného a rodinného života, preukázali aj zásah do sféry ich pracovného života.

57. Na základe uvedeného tak súd uzavrel, že žalobcom požadované odškodnenie vo výške 4.000 eur je primerané, a to vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, z ktorej bol žalobca nezákonne obvinený, hrozbu vysokého trestu odňatia slobody a nepochybne aj vzhľadom na dĺžku trestného stíhania, ktoré trvalo 11 rokov a 7 mesiacov, počas ktorej bol žalobca v držaný v stave právnej neistoty, ktorá skutočnosť je nepochybne stresujúcou záležitosťou, v ktorej prípade ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a dosah sú ťažko preukázateľné. V prípadoch na ktoré súd poukázal, žalobcovia boli bezúhonní a preukázali zásah nielen do osobného, rodinného, ale aj profesijného života, čo v prípade žalobcu odôvodňuje priznanie nižšej výšky nemajetkovej ujmy, ako v uvedených prípadoch. Súdom priznané odškodnenie reflektuje aj zásah do rodinného života žalobcu, keďže žalobca bol v rámci trestného konania stíhaný väzobne a tiež medializáciu trestnej veci. Priznaná výška nemajetkovej ujmy zohľadňuje aj to, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by nezákonné trestné stíhanie malo dopad na jeho profesijný život a zdravie. 58. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.001,23 titulom náhrady majetkovej ujmy a sumy 4.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.101,23 eura od 22.2.2020 do zaplatenia.

59. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia . Žalobca si v žalobe uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 14.10.2019 do zaplatenia, pričom pri stanovení okamihu vzniku omeškania žalobca vychádzal z dátumu vyhotovenia odpovede Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

60. S takto stanoveným okamihom omeškania sa súd nestotožnil a pri stanovení okamihu omeškania žalovaného s peňažným plnením súd vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania prvý deň po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ktorú mal žalovaný na uspokojenie nároku žalobcu. Žalovaný v zastúpení Generálnej prokuratúry SR prijal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 21.8.2019, pričom 6 mesiacov uplynulo dňa 21.2.2020, v ktorom prípade prvým dňom omeškania bol deň 22.2.2020, kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená vo výške 0,00% ročne. Na základe uvedeného preto súd žalobcovi priznal, v súlade s ust. nariadenia vlády č. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.101,23 eura od 22.2.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu v časti príslušenstva zamietol.

61. Podľa ust. , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

62. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

63. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. v spojení s ust. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsah v akom súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že súd žalobe v časti nedotknutej späťvzatím vyhovel v celom rozsahu, t. j. o zaplatenie sumy 5.101,23 eura, čo predstavuje úspech žalobcu. Za neúspech žalobcu v konaní súd považoval späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 257,82 eura, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť bez toho, aby sa domohol voči žalovanému uplatneného nároku, z ktorého dôvodu procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca bol neúspešný aj v časti uplatneného príslušenstva, úrokov z omeškania. Neúspech žalobcu vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, t. j. 5.259,05 eura, tak predstavuje iba 4,9% a v časti uplatneného príslušenstva. Súd tak pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že neúspech žalovaného je len nepatrného rozsahu, a preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

66. Súd v zmysle citovaného ust. rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.