Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-145-2011.pdf
PDF · 111.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/145/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Alice Beňovej, v právnej veci navrhovateľky: Y.. T. Y., bytom P. XX/XX, L., zastúpená A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Horný Šianec 232, Trenčín, proti odporcovi: L. R., bytom P. 8, L. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. mája 2011, č. k. 17C/66/2010, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. mája 2011, č. k. 17C/66/2010, bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta, navrhovateľka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 424,10 eur, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu Prievidza a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 16.04.2010, proti odporcovi domáhala zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. I., a to k pozemkom s parcelným číslom XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom XX o výmere XXX m2 záhrady a k stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parcela č. XX rodinný dom. Návrh odôvodnila tým, že tieto nehnuteľnosti od roku 2004 užíva výlučne odporca spolu s jeho rodičmi, pričom odporca požaduje, aby sa podieľala na investíciách, no ona nemá záujem na tom, aby ďalej tieto nehnuteľnosti užívala pre narušené vzťahy so svojou matkou a jej terajším manželom - otcom odporcu. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že návrh považuje za celkom zbytočný, no navrhovateľke zaplatí, čo si želá, no žiada, aby súd prihliadol na to, že jeho rodičia majú podľa darovacej zmluvy doživotné právo užívania týchto nehnuteľností. Podaním doručeným súdu dňa 18.03.2011 žiadal navrhovateľ návrh zamietnuť, a to z toho dôvodu, že darcovia žiadali navrhovateľku o vrátenie daru listom zo dňa 11.07.2006 a zo dňa 14.08.2006, a preto jej vlastnícke právo zaniklo už týmito žiadosťami o vrátenie daru. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností každý v podiele 1 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území P. I., a to pozemkov s parcelným číslom XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom XX o výmere XXX m2 záhrady a stavby som súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parcela č. XX rodinný dom. Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne vzniklo na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 04.11.1991 medzi darcami -dovtedajšími bezpodielovými spoluvlastníkmi P. R., otcom odporcu a jeho vtedajšou manželkou O. R., matkou navrhovateľky a
odporcu na strane jednej a účastníkmi konania, ako obdarovanými, na strane druhej. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom, pričom toto právo nebude vyznačené ako ťarcha na uvedených nehnuteľnostiach. Súčasná hodnota uvedených nehnuteľností je 87.500 eur, pričom nebyť stavebných investícií vykonaných so súhlasom odporcu, no bez súhlasu navrhovateľky, by bola hodnota týchto nehnuteľností 85.100 eur. V súčasnosti je dom obývaný odporcom, jeho otcom P. R. a matkou účastníkov O. R.. Odporca je zamestnaný pričom dosahuje príjem vo výške od 700 do 800 eur mesačne v čistom a okrem podielu na nehnuteľnostiach vlastní veci a úspory v hodnote približne 6.000 eur. Manželia P. a O. R. sú starobní dôchodcovia s príjmom zo starobného dôchodku spolu vo výške približne 800 eur mesačne, pričom iné nehnuteľnosti nevlastnia. Majú úspory v rozsahu, ktorý by im neumožnil nadobudnutie iných nehnuteľností na bývanie. Podľa zistení okresného súdu navrhovateľka bývala v nehnuteľnostiach, ku ktorým sa domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva, až do roku 2004, keď po vzájomnom rodinnom konflikte so svojou matku opustila tento dom. Odvtedy sa obmedzuje v komunikácii so svojou matkou, jej manželom a odporcom len na písomnú korešpondenciu. Vzťah zodpovedajúci ich rodinnému vzťahu odmieta. Matka navrhovateľky navrhovateľke dňa 11.06.2006 zaslala spolu so zmierlivo ladeným listom návrh dohody o vrátení nehnuteľností bez toho, aby bolo v týchto listinách konštatované akékoľvek protiprávne konania navrhovateľky vo vzťahu k darcom. Podľa návrhu dohody mal dar vrátiť darcom aj odporca. Na tento list navrhovateľka reagovala listom zo dňa 11.07.2006, v ktorom podpísanie týchto listín podmienila predložením listiny o vydedení. Na to matka navrhovateľky reagovala expresívnym listom zo dňa 18.07.2006, v ktorom uviedla, že nemá v úmysle navrhovateľku vydediť a vrátenie daru odôvodnila potrebou rekonštrukcie nehnuteľností. Následne listom zo dňa 15.01.2009 matka žiadala od navrhovateľky predloženie podpísanej dohody o vrátení daru, pričom k listu priložila listinu označenú ako vydedenie, z ktorej však nemožno vyvodiť žiadne skutočností dôvodnosti takto označeného právneho úkonu. Na tento list navrhovateľka reagovala nesúhlasne Na to matka navrhovateľky reagovala listom zo dňa 14.03.2009 tak, že už netrvá na vrátení daru. Okresný súd poukázal na znenie § 630 a § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nebola dôvodná námietka odporcu, podľa ktorej navrhovateľka prestala byť podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností z dôvodu, že ju darkyňa, jej matka, žiadala o vrátenie daru. Takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzájomné vzťahy rodičov odporcu, pričom matka odporcu je aj matku navrhovateľky, sú vážne narušené. Žiadosti matky účastníkov o vrátenie daru boli sprevádzané tvrdeniami o potrebe rekonštrukcie rodinného domu a nie tvrdeniami o správaní navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. O tom svedčí aj list matky navrhovateľky zo dňa 14.03.2009, v ktorom tvrdí, že už na vrátení daru netrvá. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že matka navrhovateľky napriek nepochybne narušenému vzťahu s navrhovateľkou neurobila voči nej taký právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť zmenu spoluvlastníckeho vzťahu účastníkov k uvedeným nehnuteľnostiam podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania ďalej súd zistil, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, boli účastníkom darované týmito osobami z ich bezpodielového spoluvlastníctva do ich podielového spoluvlastníctva s dohodou, že rodičia odporcu budú môcť tieto nehnuteľnosti užívať po dobu zvyšku svojho života. Tieto nehnuteľnosti odporca spolu so svojimi rodičmi naďalej užíva, pričom predovšetkým rodičia odporcu sú vzhľadom na svoje príjmy, majetok a citový vzťah k týmto nehnuteľnostiam odkázaní na bývanie v týchto nehnuteľnostiach. Tieto skutočnosti viedli okresný súd k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od odporcu nemožno v tomto čase až do smrti jeho rodičov spravodlivo žiadať, aby bolo jeho podielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou zrušené a vyporiadané, či už tak, že on bude pred smrťou svojich rodičov povinný vyplatiť navrhovateľku z týchto nehnuteľností, alebo sa tieto nehnuteľnosti na základe nariadenie súdu vyporiadajú tak, že sa predajú, keďže v prípade takéhoto postupu, by odporcovi zostal, či už v rovine právnej alebo morálnej záväzok postarať sa o bývanie svojich rodičov. Akékoľvek navrhovateľkou navrhované a do úvahy prichádzajúce spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov, akceptujúc vôľu navrhovateľky nebyť vlastníčkou uvedených nehnuteľností a jej narušený vzťah s jej matkou, by bolo spojené s takými s negatívnymi následkami vo vzťahu k odporcovi a jeho rodičom, ktoré by výrazným spôsobom presahovali záujem navrhovateľky na nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom. Naopak je dôvodné, aby bola navrhovateľka vo vzťahu ku svojej matke a členom jej rodiny naďalej zaťažená svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z § 630 Občianskeho zákonníka, keďže práve jej matka sa svojím neuváženým darovaním nehnuteľností, neuvedomujúc si, že účelom dedenia je predovšetkým spoločenský záujem na posilnení rodinných väzieb, voči nej vzdala svojich práv, vyplývajúcich z § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Preto okresný súd rozhodol
tak, že návrh navrhovateľky podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nateraz zamietol. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na to, že v priebehu konania vznikli štátu trovy vo výške 424,10 eur na základe priznania odmeny a náhrady výdavkov znalcovi N.. H. J.. Preto okresný súd aplikoval ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. S poukazom na to, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý, rozhodol tak, že tieto trovy konania je povinná nahradiť navrhovateľka. Pri rozhodovaní o trovách účastníkov vychádzal z toho. že navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania a odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Preto podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku procesne neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V úvode svojho odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním napáda v celom rozsahu. Poukázala na znenie § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na to, že návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno zamietnuť len výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa publikovanej judikatúry dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd môže zamietnuť návrh sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru na strane odporcu (najmä jeho zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojovať svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, investície do nehnuteľnosti atď.) Musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by návrhu vyhovel a dôvody musia spočívať v takých okolnostiach, že pri nich záujem odporcu ponechať spoluvlastnícky nezmenený sa v porovnaní so záujmom navrhovateľky zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Je vždy vecou súdu, aby úplne zistil skutkový stav veci a zadovážil dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvoria zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Na úplnom a dôslednom porovnaní situácie, ktorá by pre odporcu vznikla vyhovením žalobe so situáciu, ktorá by pre navrhovateľku vznikla v prípade jej zamietnutia je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 137/97, R 100/1999). Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy ich spravodlivo posúdiť, s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a celkovú povahu konkrétneho prípadu (rozsudok KS v Nitre 11Co 184/2005). Dôvody hodné osobitného zreteľa preukazuje a odôvodňuje odporca (rozsudok NS ČSR 3Cz 9/89, R 46/1991). Navrhovateľke z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom spočívajú v danom prípade dôvody osobitného zreteľa. Poukázala na to, že odporca je spôsobilý a schopný zadovážiť si peniaze na vyplatenie v podielového spoluvlastníctva za náhradu. Podľa jej názoru okresný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, v čom si práve odporca zaslúži výnimočné zaobchádzanie v porovnaní s navrhovateľkou. Ak má navrhovateľka vyšší príjem, vlastný byt a viac majetku ako odporca, nie je za tým nič iné, len tvrdá práca, životné okolnosti (smrť a dedenie ako jediný žijúci dedič zo zákona) a šikovnosť navrhovateľky, jej väčšia námaha a vynaložené úsilie. Za toto ju predsa nemožno ako účastníka konania trestať nerovnoprávnym právnym postavením a prinucovať zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve proti jej vôli a znášať trovy celého tohto konania, ktoré nie sú malé. Súd vôbec nebral do úvahy finančný ani osobný prínos navrhovateľky na stavbe týchto nehnuteľností ani jej celkový majetkový prínos do tejto rodiny (zaujímavé je, že žiaden z darcov ani odporca nepopreli tvrdenia navrhovateľky, čo za jej života v tomto dome od nej bezplatne dostali, ani skutočnosti, že natierala plot, zábradlie, strechu, balkóny, drela na záhrade, financovala zo svojho stav. sporenia vonkajšie rolety, zohnala drevo na prekrytie terasy ako majoritný podielnik v urbári a finančne pravidelne prispievala do 8/2004 nevyvrátili) a navrhovateľka chce späť len to, čo tam vložila, aj keď stratené detstvo jej už nevráti nikto. Odporca sa nezaslúžil o nič, keď sa začal stavať dom, bol batoľa (stavalo sa od jesene 1976 do roku 1981), keď sa dokončil, mal 5 rokov a napriek tomu dostal všetky výhody. Práve táto skutočnosť, že sa navrhovateľka o odporcu starala, bola dôvodom, pre ktorý dostala tieto nehnuteľnosti do daru. Nešlo teda zo strany jej matky o žiaden neuvážený krok - je spôsobilá na právne úkony a zmluvu konzultovala s právnikom, ktorý jej ju napísal a poučil ju o dôsledkoch. Okrem toho darovacia zmluva bola predmetom súdneho konania, lebo za odporcu, ktorý bol v tom čase maloletý, ju podpisoval opatrovník a zmluva bola schválená súdom. Matka odporcu bola účastníkom tohto konania, takže vedela, o čo ide a aj aké to bude mať následky. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka sa obrátila na súd žalobou preto, lebo si nepraje zachovanie súčasného stavu, ale požaduje zmenu. Má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, lebo byť spoluvlastníkom neznamená len platiť dane, ako sa mylne domnieva okresný súd. Znamená to aj podieľať sa na údržbe nehnuteľností (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka), platiť poistky, a to za stavu, keď je odporkyni reálne znemožnené nehnuteľnosti užívať. Navrhovateľke skutočne nevadí spôsob života rodičov odporcu. Pokiaľ im vyhovuje
sedieť v dome, kde je teplota +1 stupeň nad nulou, úplné obmedzovanie osobných potrieb a za vrchol blaženosti považujú môcť sa udrieť k smrti, je to ich osobná voľba. Problém je v tom, že oni svoj spôsob života vnucujú iným. Navrhovateľka v studenom dome sedieť nemôže, pre ňu to znamená vážne zdravotné problémy a istú smrť (trpí na chronickú sínusitídu od roku 1994, bola 3x operovaná, v krvi má staphyloccocus aureus od roku 1992 a poškodené medzistavcové platničky medzi stavcami C 5-6-7 od 6/2002). Navrhovateľka nie je schopná pracovať v domácnosti ani na záhrade. Lekári jej prísne zakázali práce na záhrade a akékoľvek práce v predklone. Za daného stavu vecí teda okresný súd núti navrhovateľku, aby proti jej vôli na práce v dome niekoho najímala, lebo sama fyzicky ani osobne nie je schopná nič robiť. Príjmy navrhovateľky nie sú obmedzené a nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby financovala 2 domácnosti a komplexný servis údržby domu a záhrady, ktoré neužíva. V konaní bolo jasne preukázané, že odporca sa svojimi rodičmi navrhovateľku, ako podielového spoluvlastníka nerešpektujú, robia si čo chcú a ešte požadujú, aby navrhovateľka stavebné úpravy, na ktoré nedala súhlas, financovala zo svojho vrecka, a to všetko s požehnaním okresného súdu. Ak to navrhovateľka nebude ochotná robiť, môžu na ňu podať žalobu a vymáhať užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Domáhať sa náhrady je značne problematické, lebo od súdneho znalca N.. J. sa navrhovateľka dozvedela, že takéto domy v tejto lokalite sa málo prenajímajú a neexistuje v podstate spôsob, ako vypočítať náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu. ak navrhovateľka nebude chcieť stavebné úpravy financovať, môže sa akurát domáhať žalobou ako prehlasovaný spoluvlastník na súde rozhodnutia o nezhode v užívaní spoločnej veci (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka), čo je vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti neužíva od 8/2004 dosť nereálne, lebo fyzicky nemá ako zistiť, čo sa v dome urobilo a kedy, keďže ju o tom nikto neinformuje a do domu a na pozemky nemôže vstúpiť pre hroziace ďalšie obvinenie z krádeže. K domu sa navrhovateľka nemôže ani priblížiť, lebo rodičia odporcu ju už obvinili z údajnej agresivity, hľadajú zámienku pre vrátenie daru a pred súdom už navrhovateľku obvinili z vymyslenej krádeže, čo bola navrhovateľka nútená oznámiť polícii. Navrhovateľka ďalej v odvolaní uviedla, že v danom prípade mal súd postupovať tak, že podielov spoluvlastníctvo zruší (reálna deľba skutočne neprichádza do úvahy) a vec prikáže do vlastníctva odporcu. Z obsahu výpovede odporcu je jasné, že tento nehnuteľnosti chce nadobudnúť do svojho vlastníctva, avšak zadarmo (navrhovateľka by mala podľa neho vrátiť dar, aby to následne on dostal bez námahy celé), čo je v rozpore s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nikto z darcov ani odporca nepoprel, čo za svojho života od navrhovateľky bezplatne reálne dostal (darca akosi pozabudol spomenúť, že v konaní od svojho zamestnávateľa dostal istinu a úroky zaplatenú 2x, a hoci sedel doma 1,5 roka zásluhou navrhovateľky sa mu to započítalo ako výkon práce, za čo dostal vyšší starobný dôchodok a ešte len zásluhou navrhovateľky dostal aj odstupné), takže požiadavku na vrátenie daru považuje navrhovateľka za absurdnú a nemorálnu. Súd sa obmedzil pri zisťovaní majetkových pomerov odporcu len na jeho výpoveď (tejto bez výhrad uveril) a vôbec neskúmal jeho skutočné majetkové pomery, ani reálnu možnosť dostať úver v banke. Odporca s jeho rodičmi nie sú žiadni nemajetní chudáci, za akých sa vydávajú. Odporca vlastní motorku, svoje auto, majetok v k. ú. B. a O. nemalej hodnoty a podiely zo spoločnej hory + pozemky v k. ú. C., ktoré zdedil po starej matke H. Y. v konaní D XXX/XX vedenom na OS Bratislava 1 a pracoval v W., kde si dobre zarobil a okrem toho bol aj živnostníkom. Darkyňa má svoj účet v banke, na ktorý chodia spoločné peniaze, určite aj žalovaný má svoj účet a majú založené stavebné sporenie. Súdu pri ohliadke na mieste samom akiste neuniklo, že v garáži domu sa nachádza sústruh, čiže odporca môže podnikať doma aj popri zamestnaní, bez toho, aby svoje príjmy ako neregistrovaný podnikateľ preukazoval daňovému úradu (toto robil v minulosti a určite to robí aj doteraz). Rodičia odporcu vlastnia v L. pod U. garáž, ktorú prenajímajú a majú svoje vlastné auto zn. G. S., takže majú čo predať a z čoho navrhovateľku vyplatiť. Nie je pravda, že by odporca nedostal z banky úver. O úver žiadal, keď bol živnostník a nedostal ho len preto, lebo nepreukázal banke riadne svoje príjmy. Po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by bola situácia iná. Žiadna banka neodmietne výlučnému vlastníkovi domu + pozemku v hodnote 88.000 eur, pokiaľ ho zaťaží záložným právom, úver s dlhodobou splatnosťou dať. Treba v tejto súvislosti poukázať aj na cenu za spoluvlastnícky podiel, ktorá vôbec nie je neprimerane vysoká. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v danom prípade viedol súd k zamietnutiu žaloby dôvod, že odporca má záväzok postarať sa o bývanie svojich rodičov, a preto až do ich smrti nemožno vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, lebo odporca nadobudne nehnuteľnosti zaťažené. Ide skutočne o pozoruhodný záver, obzvlášť v tomto prípade, keď na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom vyporiadania, nie je v časti „C“ LV evidovaná žiadna ťarcha ani vecné bremeno. V darovacej zmluve sa nachádza len osobný záväzok obdarovaných, čo však nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Aj za predpokladu, ak by bola v časti C LV zapísaná ťarcha (vecné bremeno práva doživotného bezplatného užívania ...) pôsobiaca in rem a prechádzajúca na podiel, ale v žiadnom prípade nie na zamietnutie žaloby. Treba v tejto súvislosti poukázať aj na to, že darcovia v súčasnosti užívajú spolu s odporcom celý dom a záhradu a nie len jednu izbu, ako majú zakotvené v
osobnom záväzku. Všetky zmluvy týkajúce sa dodávok elektriny, vody a energií sú vedené na darcov, títo platia koncesionárskej poplatky, dane, aj poplatky spojené s užívaním domu, čím je odporca o dosť finančne zvýhodnený (nie znevýhodnený) oproti navrhovateľke, lebo táto hradí sama celé poplatky spojené s užívaním jej 2-izbového bytu, vrátane poplatku do fondu opráv a investícií do úpravy strechy balkónov a pod. Pre súd je rozhodujúci pri vynesení rozsudku stav veci v čase jeho vyhlásenia. Z dokazovania je zrejmé, že v súčasnosti sa odporca nestará o svojich rodičov, ale oni sa naopak starajú o neho. Rodičia odporcu nie sú imobilní, majú vlastné príjmy, o ktoré sa výraznou mierou zaslúžila práve navrhovateľka a sú osobne sebestační. Morálny záväzok postarať sa o svoju matku má aj navrhovateľka a táto nikdy nepovedala, že sa o ňu nepostará, zaplatí opatrovateľku ak to bude potrebovať, ale osobne ju navštevovať nikdy nebude. Navrhovateľka poukazuje na to, že po vyporiadaní v zmysle jej návrhu zostanú všetky osoby, ktoré v dome bývajú tam bývať aj naďalej. Navrhovateľka bola ochotná pred podaním žaloby pristúpiť aj na splácanie v splátkach na 15 rokov a urobila všetko preto, aby k tomuto sporu nemuselo dôjsť, ani toto odporca neakceptoval. S poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka je evidentné, že rozhodnutie okresného súdu znamená neprimerané zvýhodňovanie jedného podielového spoluvlastníka bez relevantných právnych dôvodov na úkor práva druhého spoluvlastníka reálne sa domôcť finančného vyporiadania spoluvlastníckeho podielu a núti ho naďalej zotrvávať v postavení, v ktorom zotrvávať nechce. Núti ho starať sa naďalej o nehnuteľnosti, o ktoré sa reálne starať ani nemôže, ani o ne nemá záujem a ktoré nemôže užívať, núti ho viesť množstvo finančne náročných súdnych konaní, trvajúcich niekoľko rokov, s neistým výsledkom (o náhradu za užívanie podielu, investície bez súhlasu atď.), aby obhájil aspoň čiastočne svoje práva. Takéto rozhodnutie súdu je v rozpore s dobrými mravmi. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak že jej návrhu vyhovie a zaviaže odporcu k náhrade trov konania, alebo zruší rozsudok okresného súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľky v odvolaní a dôvody osobitného zreteľa boli v konaní preukázané. Poukázal na záväzok navrhovateľky v darovacej zmluve voči darcom o práve doživotného bývania, ktorú okolnosť považuje za hodnú osobitného zreteľa. Preto navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. na ne poukazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka v okolnostiach vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov (darovacia zmluva) a ich záväzkoch voči darcom (záväzková povinnosť obdarovaných účastníkov umožniť darcom doživotné bezplatné bývanie a užívanie darovaných nehnuteľností).
Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedefinuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi osobitného zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by návrhu vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem odporcu ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom navrhovateľa zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že podľa ustálenej súdnej praxe (viď R 100/99 na ktoré rozhodnutie tiež poukazuje navrhovateľka v odvolaní) v neprospech navrhovateľa môže byť za dôvod osobitného zreteľa považované aj to, že navrhovateľovi predovšetkým ide o vyriešenie sporných užívacích vzťahov.
Odvolací súd považuje za správny záver okresného súdu, podľa ktorého okolnosti hodné osobitného zreteľa videl v záväzku oboch účastníkov zabezpečiť nerušené užívanie predmetných nehnuteľností darcami, od ktorých účastníci nadobudli spoluvlastníctvo nehnuteľností. Z okolností nadobudnutia spoluvlastníctva účastníkov je zrejmé, že darovanie bolo v danom prípade motivované zámerom utužiť rodinné väzby medzi obdarovanými účastníkmi a darcami. Hoci šlo o bezodplatný prevod vlastníctva a darovacia zmluva to výslovne neuvádza, uvedený zámer utužovať rodinné vzťahy je zvýraznený zakotvením záväzku v darovacej zmluve umožniť darcom bezplatné doživotné užívanie nehnuteľností a zmluvne zvýrazneným právom žiadať vrátenie daru (bod 6 darovacej zmluvy). Okresný súd správne ustálil, že tieto zámery darovacej zmluvy sa nenaplnili, keď vzťahy medzi navrhovateľkou na jednej strane a darcami spolu s odporcom na druhej strane sa vyhrotili do takej miery, že navrhovateľka nemá záujem pomáhať darcom, nechce s nimi nič mať, pričom jej záujmom je pretransformovať svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam na finančnú hotovosť a zbaviť sa tak svojho záväzku zabezpečiť bývanie darcov podľa darovacej zmluvy, ako aj hrozby realizácie práva darcov vrátiť dar. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého uvedené okolnosti je potrebné považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, majúc na zreteli, že navrhovateľka aj v odvolaní jednoznačne prezentovala dôvod podania návrhu, podľa ktorého týmto spôsobom chce vyriešiť sporné užívacie vzťahy.
S poukazom na uvedené odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky v odvolaní, podľa ktorého z odôvodnenia rozsudku okresného súdu by nebolo zrejmé, v čom okresný súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom závery okresného súdu nie sú podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustálenou súdnou praxou, na ktorú navrhovateľka v odvolaní poukázala. S poukazom na odvolacím súdom citovanú ustálenú súdnu prax, podľa ktorej môže byť za dôvod osobitného zreteľa považované aj to, že navrhovateľovi predovšetkým ide o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, odvolací súd nepovažoval za významné z hľadiska správnosti rozsudku okresného súdu navrhovateľkou použité argumenty v odvolaní o problémových užívacích vzťahoch medzi ňou na jednej strane a odporcom spolu s darcami na druhej strane, ako aj jej argumenty ohľadne možností a majetkových pomerov odporcu a darcov.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .