Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1.mája 1455, Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovaným: 1/ TM real, spol. s r.o., so sídlom: Gorkého 10/129, Bratislava, IČO: 36 758 230, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724, 2/ Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: JUDr. Pavol Rak, advokát, so sídlom: Palisády 29/A, Bratislava, o určenie existencie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, takto

rozhodol:

2

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

14

1.Žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je ako vlastník budovy na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, v katastrálnom území D. oprávnený z vecného bremena in rem spočívajúcom v práve :

- nepretržitého pripojenia stavby Budova na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, v katastrálnom území D., na hlavný rozvod kanalizácie v areáli MERINA s názvom E. F., ktorý vedie cez pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, XXXX, XXXX/XXX v katastrálnom území D., prostredníctvom kanalizačnej prípojky vedúcej cez pozemky, parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/XXX G. XXXX/XXX v katastrálnom území D.,

- odvodu splaškových a povrchových vôd zo stavby Budova na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, v katastrálnom území D. prostredníctvom hlavného rozvodu kanalizácie v areáli MERINA s názvom Malokubranský potok, ktorý vedie cez pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, XXXX, XXXX/ XXX v katastrálnom území D., prostredníctvom kanalizačnej prípojky vedúcej cez pozemky, parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/XXX G. XXXX/XXX v katastrálnom území D..

- nepretržitého pripojenia stavby Budova na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. 1382/30, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1239 m2, v katastrálnom území D., na prípojku Sociálno-požiarneho vodovodu nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“, parc. č.: 1382/28,

- dodávky požiarnej vody do Budovy na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, v katastrálnom území D. prostredníctvom prípojky Sociálno-požiarneho vodovodu nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“, parc. č.: XXXX/XX.

2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v areáli bývalej obchodnej spoločnosti E. G. je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre okres Trenčín, obec D. katastrálne územie D. na LV č. XXXX, a to: okrem iných aj stavby, budovy na skladovanie, súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2. Žalobca nadobudol stavbu Budovu XXXX, ako aj parcelu č. XXXX/ XX na základe Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 12.01.2011 od predávajúceho obchodnej spoločnosti E. a.s. – v likvidácii a parcelu č. XXXX/XXX nadobudol žalobca na základe Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 12.01.2011, ktorej predávajúcim bola obchodná spoločnosť D. D., H.. H. I. Tieto zmluvy boli uzatvárané síce formálne s rozdielnymi obchodnými spoločnosťami na mieste predávajúcich, avšak v skutočnosti to boli obchodné spoločnosti, ktorých rozhodovanie a uzatvárane právnych úkonov vykonávali tie isté fyzické osoby, keďže boli personálne prepojené. Zo Zmluvy s E. G., konkrétne z článku IV. bod 1. písm. h) vyplývalo, že predávajúci je povinný umožniť žalobcovi bezplatné napojenie všetkých inžinierskych sietí, t.j. úžitková voda, plyn, elektrická energia a kanalizácia. Rovnako tak zo Zmluvy D., a to čl. VI. bod 4. vyplýva, že predávajúci umožní kupujúcemu cez parcelu č. XXXX/XXX napojenie na rozvody inžinierskych sietí na základe samostatnej dohody o napojení a dodávke jednotlivých médií (el. energia, plyn, požiarna a úžitková voda, odvod splaškovej a strešnej vody do kanalizácie). Ako vyplýva z čl. I. Dohody o napojení, tak vlastníkom rozvodov a médií bola obchodná spoločnosť D., ktorá sa zaviazala v zmysle čl. II. Dohody o napojení umožniť žalobcovi bezplatné napojenie Budovy 7390 na odbernom mieste na hlavné rozvody, a to v zmysle príloh 1. až 4. Dohody o napojení a rovnako tak dodávať žalobcovi jednotlivé druhy energií a odvádzať splaškovú vodu. Ako pritom vyplýva z prílohy Dohody o napojení, na ktorej je znázornený Sociálno-požiarny vodovod, tak Budova XXXX, ktorá je v nákrese znázornená ako súčasť budovy F. označenej č. X, mala byť napojená na požiarny vodovod (úžitkovú vodu) jednak prostredníctvom rozvodu požiarnej vody vedeného popod budovu súp. č. XXXX, ktorá bola taktiež súčasťou F. označenej č. X, cez pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, ktorý rozvod bola napojený na studňu vybudovanú na pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX G. zároveň prostredníctvom rozvodu požiarnej vody vedeného popod budovu súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, ktorá je v prílohe znázornená taktiež ako súčasť Pradiarne označenej č. 6 a popod Administratívnu budovu súp. č. XXX a popod budovu zdravotného strediska súp č. XXXX. Pokiaľ sa týka kanalizácie, tak z nákresu tvoriaceho prílohu Dohody o napojení je zrejmé, že Budova XXXX, ako aj pozemok, Parcela XXXX/XXX, ktorých vlastníkom je žalobca, boli na hlavný rozvod kanalizácie napojené prostredníctvom kanalizačnej prípojky umiestnenej na pozemkoch, parcelách registra „C“, parc. č. XXXX/XXX G. XXXX/XXX, pričom hlavný rozvod kanalizácie viedol cez pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a bol označený ako E. potok, čo preukazuje tiež nákres odvodu odpadových vôd z Budovy XXXX a Parcely XXXX/ XXX. Skutočnosť, že vlastník rozvodov inžinierskych sieti v areáli E., a to spoločnosť D. rešpektovala právo žalobcu spočívajúce v bezodplatnom napojení Budovy XXXX na hlavné rozvody inžinierskych sietí, preukazuje taktiež Kúpna zmluva č. X/X/XXXX zo dňa 27.02.2013, predmetom ktorej bola dodávka jednotlivých médií, a to dodávka studenej úžitkovej vody, dodávka studenej pitnej vody, odkanalizovanie dažďových vôd do a z Budovy XXXX. Žalobca poukazoval na to, že v zmysle čl. II. Kúpnej zmluvy sa táto uzatvorila na dobu neurčitú, čo podľa názoru žalobcu bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalobca v postavení vlastníka Budovy XXXX je oprávneným z práva pripojenia Budovy XXXX na hlavné rozvody inžinierskych sietí v rámci areálu E., a to bez časového obmedzenia. Právo napojenia žalobcu ako vlastníka Budovy XXXX na hlavné rozvody inžinierskych sietí v rámci areálu E. rešpektovali aj právni nástupcovia obchodnej spoločnosti D., čo preukazujú aj Vyhlásenie zo dňa 26.11.2019, v ktorom obchodná spoločnosť D. a žalovaný 1/ vyhlásili, že pri realizácii zámeru odstránenia stavieb spevnených plôch a komunikácie nachádzajúcich sa na pozemkoch, parcelách registra „C“ parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, cez ktoré vedú aj hlavné rozvody vody a dažďovej kanalizácie v areáli MERINA, dodržia taký technický a technologický postup, aby bola zabezpečená funkčnosť prípojok vody a jednotnej

(dažďovej a splaškovej) kanalizácie Budovy XXXX. Ďalšie vyhlásenie poskytli žalobcovi žalovaný 1/ a obchodná spoločnosť B. D., H., so sídlom J. XXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, v ktorom sa opätovne zaviazali, že v rámci realizácie odstránenia Budovy súp. č. XXXX, ktorej vlastníkom bola v danom čase obchodná spoločnosť B. D., a popod ktorú je tiež zabezpečené napojenie Budovy XXXX na hlavný rozvod požiarnej vody v areáli E., dodržia taký technický a technologický postup, aby bola zabezpečená funkčnosť prípojok vody a jednotnej (dažďovej a splaškovej) kanalizácie Budovy XXXX. V súčasnosti je vlastníkom budovy č. XXXX práve žalovaný 1/. Napokon žalobcovi poskytli vyhlásenie žalovaný 1/ a obchodná spoločnosť K. H., H. H. F. X, XXX XX K., L.: XX XXX XXX zo dňa 03.12.2019, v ktorom sa zaviazali, že v rámci realizácie odstránenia stavieb súp. č. XXX, súp. č. XXXX, súp. č. XXXX a súp. č. XXXX, popod ktoré je Budova XXXX pripojená na požiarny vodovod, dodržia taký technický a technologický postup, aby bola zabezpečená funkčnosť prípojok vody a jednotnej (dažďovej a splaškovej) kanalizácie Budovy XXXX. Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že právo žalobcu ako vlastníka Budovy XXXX spočívajúce v pripojení Budovy č. XXXX na hlavné rozvody inžinierskych sietí v rámci areálu E. má vecnoprávnu povahu, keďže je spojené s vlastníctvom nehnuteľností, čoho dôkazom je, že toto právo žalobcu rešpektovali aj noví vlastníci nehnuteľností, a to obchodné spoločnosti K. M., B. D. a tiež žalovaný 1/. Až do marca 2022 vlastníci nehnuteľností rešpektovali práva žalobcu spočívajúce v pripojení Budovy XXXX na hlavné rozvody inžinierskych sietí v rámci areálu E.. Následne však žalovaný 1 začal čiastočne búrať stavbu súp. č. XXXX, ktorá je spoločnou stenou spojená s Budovou XXXX a popod ktorú viedol rozvod požiarnej vody, prostredníctvom ktorých bolo zabezpečené napojenie Budovy XXXX na požiarny vodovod, a to bez toho, aby vykonal akékoľvek úkony, ktoré by zabezpečovali funkčnosť prípojky vody Budovy XXXX. Tiež sa začalo s odstraňovaním spevnených plôch bez toho, aby žalovaný 1/ rešpektoval svoj záväzok vyplývajúci mu z Vyhlásenia. Žalovaný 1/ sa snaží znemožniť žalobcovi užívanie Budovy XXXX tým spôsobom, že ju odstrihne od hlavných rozvodov inžinierskych sieti v areáli E.. Vlastníkom inžinierskych sietí je v súčasnosti podľa posledných známych skutočností práve žalovaný 1/, pričom túto skutočnosť žalobca osvedčoval rozhodnutím Mesta D., č. N. XXXX/XXXXX/XXXXXX/XX-XXX zo dňa 13.09.2021. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k uzavretiu mnohých kúpnych zmlúv, na základe ktorých mohlo byť spolu s niektorými parcelami prevedené aj vlastnícke právo k vnútroareálovým rozvodom zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, avšak túto skutočnosť v súčasnosti nemôže žalobca na základe objektívnych skutočností vedieť, a to aj s ohľadom na fakt, že do katastra nehnuteľností sa nezapisuje vlastnícke právo k inžinierskym sieťam. Žalovaný 1/ je pritom v súčasnosti aj vlastníkom parcely registra „C“, parc. č.: XXXX/XX, na ktorej stála budova súp. č. XXXX, popod ktorú vedú rozvody úžitkovej a pitnej vody zabezpečujúce pripojenie Budovy XXXX na vodovod požiarnej a pitnej vody. Podľa žalobcu žalovaný 1/ zneužíva svoje dominantné postavenie, keď je jednak vlastníkom hlavných rozvodov inžinierskych sietí v areáli E. (podľa posledných skutočností, ktoré môžu byť žalobcovi známe). Pokiaľ žalobca označil v návrhu aj žalovaného 2/, tak dôvodom je tá skutočnosť, že žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2 vlastnícke právo k pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, alebo parcele č. XXXX, cez ktorú vedie kanalizačná prípojka Budovy XXXX k vnútroareálovej kanalizácii s označením E. potok a existuje možnosť, že v súbore zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ mohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k týmto vnútroareálovým rozvodom na žalovaného 2/. Dôvodnosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ odôvodňoval žalobca okrem vyššie uvedeného aj tým, že žalovaný 2/ je stavebníkom O. D., pričom aj v zmysle Stavebného povolenia je nevyhnutnou súčasťou výstavby O. D. odstránenie prípojky na vodu a kanalizáciu, ktoré slúžia na napojenie Budovy XXXX. Rovnako tak žalovaný 1/ previedol na žalovaného pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX G. XXXX/XX, cez ktoré vedú rozvody prípojky požiarnej vody k Budove XXXX od studne umiestnenej na pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX. Aj napriek skutočnosti, že žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ veľkú časť pozemkov, tak žalobca nemá v súčasnosti vedomosť, či je vlastníkom vnútroareálových rozvodov aj naďalej žalovaný 1/, alebo už žalovaný 2/. Žalobca ako vlastník Budovy XXXX vydržal vecné bremená, a to vecné bremená práva napojenia na kanalizáciu E. potok a odvod splaškových a povrchových vôd cez E. potok, ako aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu na napojenie Budovy XXXX na vodovod a dodávku požiarnej vody do Budovy XXXX. Žalobca mal za to, že keď dôjde vplyvom konania žalovaného 2/ k zániku prípojky na kanalizáciu E. potok a Sociálno-požiarny vodovod, tak zmena nebude prechodného charakteru, ale výsledok konania žalovaného 2 spôsobí objektívnu nemožnosť oprávneného z vecného bremena sa napojiť prostredníctvom prípojky do kanalizácie E. potok, a teda realizovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu napojenia Budovy XXXX na E. potok v takom rozsahu, ako bolo vydržané, a rovnako tak aj pripojenia na Sociálno-požiarny vodovod. Keďže z Technickej správy a Stavebného povolenia vyplýva, že taktiež dôjde k odstráneniu týchto prípojok a vybudovaniu nových prípojok len na novovybudovaný vodovod, taktiež dôjde k zániku veci, ku ktorej sa

viaže vecné bremeno žalobcu ako vlastníka Budovy XXXX, v podobe práva napojenia na vodovod a dodávku pitnej a požiarnej vody. Žalobca mal teda za to, že splnil všetky hmotnoprávne predpoklady potrebné pre vydržanie práv zodpovedajúcich vecným bremenám, pretože uplynula 10 ročná vydržacia lehota, počas ktorej žalobca vecné bremená nerušene a nepretržite užíval a zároveň je žalobca vo vzťahu k nadobudnutiu vecného bremena dobromyseľný s ohľadom na uzavreté vyššie špecifikované zmluvy. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odvodzoval žalobca od toho, že dôjde k nezákonnému zániku jeho vydržaných vecných bremien v dôsledku zničenia veci, prostredníctvom ktorej žalobca realizuje tieto práva zodpovedajúce vydržaným vecný bremenám, čím bude porušené žalobcovo vlastnícke právo. Nezákonným zánikom vecných bremien taktiež dôjde k znemožneniu vykonávať žalobcovi právo podnikať tým, že nebude ďalej môcť prenajímať Budovy XXXX na podnikateľské účely, pretože nebude možné realizovať vydržané vecné bremeno napojenia na kanalizáciu E. potok k Budove XXXX, ako aj odvod splaškových a povrchových vôd do tejto kanalizácie, pretože prípojka Budovy XXXX na E. potok bude zničená. Taktiež E. potok nebude už ďalej funkčný, pretože sa vybuduje nová kanalizácia. Ďalej už nebude možné realizovať žalobcovi vydržané právo zodpovedajúce vecnému bremenu napojenia na vodovod a dodávku požiarnej vody v zmysle Dohody o napojení a nákresu, ako aj predchádzajúcich uzavretých kúpnych zmlúv, pretože dôjde k zničeniu prípojky na vodovod k Budove XXXX. V čase podania žaloby k porušeniu práva zo strany žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ ešte nedošlo, keď v tom čase boli prípojky na kanalizáciu ako aj vodovod zachované, avšak podľa Projektovej dokumentácie a Stavebného povolenia malo dôjsť k ich zrušeniu. Žalobca mal teda za to, že k porušeniu práva zodpovedajúceho vecným bremenám zatiaľ nedošlo, avšak jeho vydržané práva zodpovedajúce vecným bremenám v čase podania žaloby sú ohrozené. Právo zodpovedajúce vecným bremenám existovalo, pretože množstvo subjektov vrátane žalovaných obsah týchto vecných bremien akceptovali. V prípade, ak súd vyhovie žalobe a určí, že žalobca ako vlastník Budovy XXXX je oprávnený z vecných bremien, tak budú odstránené rozpory medzi žalobcom a žalovanými, no taktiež zaniknú rozpory medzi žalobcom a stavebným úradom ohľadom existencie týchto vecných bremien, keďže v stavebnom konaní žalobca vzniesol námietku, že stavebný úrad Mesto D. nie je oprávnený vydať stavebné povolenie do času, kým sa občianskoprávne neusporiadajú vzťahy medzi žalobcom a žalovaným 2, čo do otázky vecných bremien k Budove XXXX. Stavebný úrad však tejto občianskoprávnej námietke žalobcu nevyhovel z toho dôvodu, že podľa názoru stavebného úradu nie je možné tvrdiť, že špecifikované vecné bremená k Budove XXXX (napojenie na E. potok a Sociálno-požiarny vodovod a dodávka pitnej a požiarnej vody k Budove XXXX) vznikli, z toho dôvodu, že nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. Ak by súd vyhovel tejto žalobe a určil by, že žalobca ako vlastník Budovy XXXX je oprávnený vo vyššie špecifikovanom rozsahu z vecných bremien, tak by sa odstránil rozpor medzi stavebným úradom a žalobcom, a teda stavebný úrad by ďalej nemohol nevyhovieť občianskoprávnej námietke žalobcu v stavebnom konaní k OC D..

3.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili, že žalobca nemohol tvrdené vecné bremená dobromyseľne vydržať, keďže mu najmä chýba domnelý právny titul, ktorý by bol spôsobilý pre vznik vecných bremien a zároveň žalobca nemá na žalobe naliehavý právny záujem, keďže určenie vecných bremien súdom nebude mať vplyv na už právoplatne skončené stavebné konanie a ani nemôže zabrániť odstráneniu prípojok a kanalizácie. Tvrdili, že na základe žalobcom tvrdených titulov (kúpne zmluvy z 12.01.2011, dohoda o napojení a dodávke jednotlivých druhov z 14.01.2011 a kúpna zmluva z 27.02.2013, vyhlásenia z 26.11.2019 a 03.12.2019) žalobca nikdy nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu vecné bremená prináležia, pretože ani jeden z týchto dokumentov nie je spôsobilý byť právnym dôvodom pre vznik vecných bremien. Dokumenty sú nanajvýš záväzkovej povahy, nie vecnoprávnej. Tieto dokumenty len preukazujú, že určité strany sa zaviazali pripojiť Budovu č. XXXX na príslušné siete a dodávať do Budovy č. XXXX príslušné energie/médiá. Tieto dokumenty sú obdobou záväzkových zmlúv o pripojení do distribučnej siete resp. zmlúv o dodávke energií, aké sa bežne uzatvárajú medzi odberateľmi a správcami inžinierskych sietí prípadne dodávateľmi energií. Žalobca navyše vecné bremená v minulosti nikdy nespomenul a objavil ich prvýkrát až v konaní o povolení Obchodného centra, kde sa nimi pokúšal vyvolať spor o tzv. občianskoprávnej námietke, ktorá by mala následok prerušenie konania. V konaní o umiestnení Obchodného centra, ktoré stavebnému konaniu predchádzalo, však existenciu týchto vecných bremien nespomenul. Zo žiadneho ustanovenia uvedených dokumentov nevyplýva, že vtedajší vlastník kanalizácie tzv. E. potoka a tzv. H. vodovodu zmluvne (hoci neplatne) zriaďuje vecné bremená v prospech žalobcu. Taktiež, túto dobromyseľnosť nemohli založiť ani jednostranné vyhlásenia, ktoré boli podpísané v súvislosti s konaniami o povolení odstránenia určitých stavieb nachádzajúcich sa v areáli E. na pozemkoch, na ktorých malo byť následne umiestnené Obchodné centrum. V týchto vyhláseniach nie je žiadna zmienka o existencii vecných bremien a boli vyhotovované ako reakcia

na pripomienku žalobcu (ktorá vtedy nebola odôvodnená existenciou vecných bremien) v súvislosti s konaniami o odstránenie stavieb ohľadom pôvodnej kanalizácie a vodovodu, ktoré sa nachádzali pod odstraňovanými stavbami. Ak by aj žalobca skutočne mal subjektívny názor, že podľa neho oprávneným z vecných bremien bol, išlo by o tzv. neospravedlniteľný právny omyl, v dôsledku ktorého sa žalobca beztak za dobromyseľného považovať nemohol. Súčasne nemá podľa žalovaných žalobca ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určenie vecných bremien súdom nebude mať akýkoľvek vplyv na konanie o povolení Obchodného centra, pretože toto stavebné konanie bolo právoplatne skončené k 27. decembru 2022, kedy Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Zároveň, určenie vecných bremien súdom nemôže ani teoreticky zabrániť žalovaným zachovať existenciu predmetných prípojok a kanalizácie, pretože rozsudok o určení existencie práva neukladá žiadnu zdržovaciu povinnosť a nie je exekučným titulom. Preto aj keby tunajší súd žalobe vyhovel, žalobca by aj tak musel následne podať žalobu o splnení povinnosti zdržať sa odstránenia predmetných prípojok a kanalizácie. To, že vecné bremená nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, nemôže zakladať naliehavý právny záujem na určení ich existencie. Podľa žalobcu totiž tieto „vydržané“ vecné bremená zaťažujú pôvodnú kanalizáciu a vodovod, a nie pozemky pod ktorými sa tieto objekty nachádzajú, inak by žalobca pre určenie žalovaného nepotreboval dôkaz o ich vlastníctve, ale vychádzal by z katastra nehnuteľností. Pôvodná kanalizácia a vodovod však nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. Preto ani keby súd žalobe vyhovel a určil existenciu vecných bremien, takéto určenie by nebolo možné použiť ako podklad pre zapísanie vecných bremien do katastra nehnuteľností.

4. V ďalších vyjadreniach žalobca mal za to, že z tvrdených listín je zrejmé, že žalobca bol vo vzťahu k vydržaniu vecných bremien dobromyseľný. S poukazom na obsah Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 12.01.2011 ako aj na uzavretú Dohodu o napojení a dodávke jednotlivých druhov médií zo dňa 14.01.2011, ktoré boli uzavreté bezprostredne po sebe, bolo zrejmé, že žalobca bol vo vzťahu k napojeniu a dodávke jednotlivých druhov médií, ako aj pripojenia na kanalizáciu a odvod splaškových a povrchových vôd k Budove XXXX dobromyseľný. Dobromyseľnosť žalobcu k vydržaniu týchto vecných bremien je zároveň potvrdená aj na základe Kúpnej zmluvy č. zo dňa 27.02.2013. Aj konanie žalovaného 1/, ktorý poskytol písomné vyhlásenie, potvrdzuje vecnoprávnu povahu vecných bremien. Inak by žalovaný 1/ ako právny nástupca nemal dôvod sa zaväzovať zvoliť pri búraní budov taký postup, aby zabezpečil využitie vecných bremien v takom rozsahu, v akom boli v prospech žalobcu zriadené. Žalobcovi bolo umožnené na základe zmluvy s E. a.s. napojenie na kanalizáciu a vodovodnú sieť, čo nebolo nikdy nikým popreté. Žalobca bol dobromyseľný aj vo vzťahu k dodávke jednotlivých druhov médií a odvodu splaškových a povrchových vôd, pretože z vyhlásení vyplýva, že aj žalovaný 1/ sa zaviazal zabezpečiť funkčnosť prípojok, a teda aj dodávku predmetných druhov médií. Len na základe obsahu vyhlásení je možné uviesť s prihliadnutím na všetky okolnosti, že žalobca bol dobromyseľný vo vzťahu k tomu, že vydržal vecné bremená. Podľa žalobcu žalovaný 1/ neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu vydržaniu vecných bremien. K naliehavému právnemu záujmu doplnil, že v súčasnosti je v katastri nehnuteľností stav odlišný než stav skutočný, keď v katastri nehnuteľností nie sú zapísané vydržané vecné bremená žalobcu, čím je oslabené jeho právo zodpovedajúce vecným bremenám. Keďže nie sú v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané vydržané vecné bremená, ktoré v súčasnosti už existujú, tak je oslabené taktiež vlastnícke právo žalobcu k Budove XXXX. Budova XXXX značnú hodnotu, a to v celkovej výške približne 601.000 eur na základe znaleckého posudku z roku 202. Keďže však vplyvom konania žalovaných dôjde k odstráneniu vnútroareálovej kanalizácie a vnútroareálového vodovodu, tak dôjde k negatívnemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu, keď Budova 7390 nebude následne napojená na kanalizáciu a nebude zabezpečené jej odkanalizovanie, a zároveň nebude zabezpečená dodávka pitnej a požiarnej vody. Týmto však dôjde k znehodnoteniu Budovy XXXX, keď tú nebude možné viac riadne užívať a rovnako zanikne žalobcovi možnosť budovu ďalej prenajímať. Žalobca súčasne navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania sp.zn. , keďže žalobca podal proti stavebnému povoleniu všeobecnú správnu žalobu, o ktorej nie rozhodnuté. Je pravdepodobnosť, že správny súd zruší stavebné povolenie, ktoré je zrejme nesprávne, pričom došlo k množstvu procesných pochybení správnych orgánov, čím boli porušené procesné práva žalobcu, čím by tento naliehavý právny záujem bol potvrdený. Stavebné konanie by opäť prebiehalo a opätovne by bolo zo strany správnych orgánov popieraná existencia vecných bremien, čím by bol zase naliehavý právny záujem daný. Žalobca zdôraznil, že dobromyseľnosť žalobcu je odvodzovaná od kúpnych zmlúv s D. a E. obe z 12.01.2011 a dohody o napojení zo 14.01.2011. Následne boli médiá dodávané na základe kúpnej zmluvy 1V2013 bez časového obmedzenia, pričom ešte pred touto kúpnou zmluvou bola ďalšia zmluva z r. 2012 na dobu určitú, ktorú ako titul neuvádzajú. Tieto zmluvy treba vykladať v kontexte s vyhláseniami

z roku 2019, ktoré žalobcu len utvrdzovali v tom, že vecné bremená sú aj zo strany týchto subjektov akceptované.

5. V prvom rade súd rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. . Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa je vedené v podstatnej miere v súlade zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Po posúdení návrhu žalobcu však súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný.

6. V konaní sp.zn. sa pojednáva o správnej žalobe žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OCDPK-2022/039854-002 z 09.12.2022 a zrušenia rozhodnutia Mesta D. č. MSUTN- ÚSaŽP/2022/38450/117501/DUD z 14.09.2022, teda rozhodnutia ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby Obchodné centrum D. pre stavebníka – žalovaného 2/ a rozhodnutia, ktorým odvolací orgán odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta D. potvrdil. V tomto konaní sa však nerieši žiadna taká otázka, od vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. . O podanej určovacej žalobe súd môže rozhodnúť na podklade vykonaného dokazovania aj bez toho, aby vyčkal na rozhodnutie o tam podanej správnej žalobe, keď tieto dve konania spolu nijako nesúvisia a nie sú na seba naviazané. Súd v prejednávanej veci posúdi splnenie podmienok pre úspešnosť žaloby sám, pričom otázka, či žalobca mohol splniť predpoklady pre vydržanie práv zodpovedajúcich vecným bremenám, nezávisí od toho, ako bude rozhodnuté o podanej správnej žalobe. Ide o otázku, ktorú si autonómne, bez ohľadu na výsledok konania o správnej žalobe posúdi civilný súd podľa ustanovení . Žiadna okolnosť, ktorá by mala vplyv na posúdenie podmienok pre vydržanie týchto práv, nie je závislá na rozhodnutí správneho súdu. Napokon, ani otázka posúdenia danosti naliehavého právneho záujmu, nie je závislá na tom, ako dopadne konanie o správnej žalobe, keď ako bude ďalej uvedené, súd má za to, že žalobca má (bez ohľadu na výsledok konania o správnej žalobe) naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dôvodom na prerušenie konania je jedine taký prípad, keď prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, avšak, ako už bolo vyššie odôvodnené, žiadna otázka, ktorá by bola potrebná pre posúdenie dôvodnosti predmetu konania tak, ako je tento vymedzený žalobou v konaní sp.zn. , sa v konaní sp.zn. nerieši. Súd pritom nezistil ani žiaden dôvod na prerušenie konania (obligatórne) podľa , keďže nenastala ani jedna z tam predpokladaných skutočností, pod písm. a/, tj. nie je nutné zodpovedanie prejudiaciálnej otázky, ktorú súd nemá právo sám v prebiehajúcom konaní riešiť, teda nejde o determináciu určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je závislý výrok vo veci samej v spore, ktorú si ale konajúci súd sám nemôže posúdiť. Súčasne nedal súd návrh na začatie konanie uvedené pod písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, a teda ani podľa tohto ustanovenia dôvod na prerušenie konania súd nevzhliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z LV č. XXXX pre k.ú. D., že žalobca je výlučným vlastníkom stavby súp.č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XX- budovy na skladovanie, ako aj parciel KNC parc.č. XXXX/XX G. XXXX/XXX. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. D. je vlastníkom pozemku KNC parc.č. XXXX/XX žalovaný 1/. Podľa LV č. XXXXX pre k.ú. D. ako vlastník parciel KNC parc.č. XXXX, XXXX/ XXX G. XXXX/XXX je evidovaný žalovaný 2/.

9. Súd mal preukázané, že dňa 12.01.2011 uzatvoril žalobca ako kupujúci so spol. E., G. ako predávajúcim kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena, ktorou do vlastníctva žalobca nadobudol stavbu súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/XX ako aj uvedenú parcelu KNC parc.č. XXXX/XX v kú. D. za tam uvedenú kúpnu cenu. Predmetom zmluvy v čl.V boli aj vecné bremená práva prechodu a prejazdu s vecnoprávnymi účinkami (teda tieto sú iné ako práva, ktoré sú predmetom tohto sporu a s vecou

nesúvisia – pozn. súdu). V čl. IV bode 1 písm. h/ zmluvy sa uvádza, že predávajúci vyhlasuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy je predávajúci povinný umožniť kupujúcemu bezplatné napojenie všetkých inžinierskych sietí, tj. úžitkovej vody, plynu, elektrickej energie, kanalizácie. Súd mal ďalej preukázané, že dňa 12.01.2011 uzatvoril žalobca ako kupujúci so spol. D. D., spol. s.r.o. ako predávajúcim kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena, ktorou do vlastníctva žalobca nadobudol novovytvorenú parcelu KNC parc.č. XXXX/XXX A. P.. D. za tam uvedenú kúpnu cenu. Predmetom zmluvy v čl.VI boli aj vecné bremená práva prechodu a prejazdu peši a motorovými vozidlami a dopravnými prostriedkami každého typu s vecnoprávnymi účinkami (teda tieto sú iné ako práva, ktoré sú predmetom tohto sporu a s vecou nesúvisia – pozn. súdu). V čl. VI bode 4 zmluvy sa uvádza, že predávajúci umožní kupujúcemu cez parcelu č. XXXX/XXX napojenie na rozvody inžinierskych sietí na základe samostatnej dohody o napojení a dodávke jednotlivých médií (el. energia, plyn, požiarna a úžitková voda, odvod splaškovej a strešnej vody do kanalizácie). Dňa 14.01.2011 žalobca so spol. D. D., H.. H. uzatvorili dohodu o napojení a dodávke jednotlivých druhov médií, kde sa uvádza, že žalobca kúpou vyššie uvedených nehnuteľností nemá zabezpečenú dodávku jednotlivých druhov médií, pretože vlastníkom rozvodov a médií je D. D., H.. H., ktorá spoločnosť sa tohto dohodou zaviazala dodávať do nehnuteľnosti (budovy na skladovanie č. 7390) elektrickú energiu, plyn, požiarnu a úžitkovú vodu, odvádzať splaškovú a strešnú vodu do kanalizácie, na základe samostatne uzavretých zmlúv o dodávke jednotlivých médií. D. D. H.. H. súčasne umožní bezplatné napojenie jednotlivých druhov energií -el. energia, plyn, požiarna a úžitková voda, odvod splaškovej a strešnej vody do kanalizácie na odbernom mieste – budova na skladovanie č. XXXX z hlavných rozvodov podľa prílohy k dohode – schémy. Predmetom kúpnej zmluvy č. 1/ V/2013 zo dňa 27.02.2013 uzatvorenej medzi predávajúcim D. D. H.. H. a kupujúcim – žalobcom bola dodávka studenej úžitkovej vody, studenej pitnej vody, odkanalizovanie dažďových vôd, služby spojené s odvádzaním všetkých vôd cez vnútroareálovú kanalizáciu a to do a z budovy na skladovanie č. XXXX na dobu neurčitú za tam dohodnutú kúpnu cenu za dodanú vodu a služby. Dohodnuté boli aj spôsoby fakturácie ceny a spôsob merania odobratých médií.

10. Vyhlásením zo dňa 26.11.2019 spoločnosti D. D. H.. H. G. D. I., H.. H. (žalovaný 1/) tieto spoločnosti deklarovali, že vrámci prípravy a realizácie zámeru odstránenia stavby – spevnené plochy a komunikácie na parcelách č. XXXX/XXX G. XXXX/XXX v k.ú. D. dodržia technický a technologický postup zabezpečujúci funkčnosť prípojok vody a jednotnej dažďovej a splaškovej kanalizácie do objektu na parc.č. XXXX/XX v k.ú. D. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Vyhlásením zo dňa 03.12.2019 spoločnosti D. I., H.. H.(Q. X/) G. K.- M. H. tieto spoločnosti deklarovali, že vrámci prípravy a realizácie zámeru odstránenia stavby – administratívna budova súp.č. XXX, budova súp. č. XXXX – administratívna budova, zdravotné stredisko, budova súp.č. XXXX – bývalá česáreň, pradiareň súp.č. XXXX v k.ú. D. dodržia technický a technologický postup zabezpečujúci funkčnosť prípojok vody a jednotnej dažďovej a splaškovej kanalizácie do objektu na parc.č. XXXX/XX v k.ú. D. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Vyhlásením zo dňa 03.12.2019 spoločnosti D. I., H.. H. (Q. X/) G. B. D., H. D. spoločnosti deklarovali, že vrámci prípravy a realizácie zámeru odstránenia stavby – ubytovacie zariadenie súp.č. XXXX v k.ú. D. dodržia technický a technologický postup zabezpečujúci funkčnosť prípojok vody a jednotnej dažďovej a splaškovej kanalizácie do objektu na parc.č. XXXX/XX v k.ú. D. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa a , (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa , Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa , Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Žalobu súd podradil pod ust. , keďže ide o určenie , či tu právo je alebo nie je. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú podal žalobca. Preto v prejednávanej veci žalobca musí tvrdiť a preukázať, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva. Žalobca odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení rôznymi skutočnosťami, medzi nimi však aj potrebou premietnutia vydržaných vecných bremien v prospech vlastníka stavby súp.č. XXXX do katastra nehnuteľností. Práve tento dôvod súd považoval za ten, ktorý jeho naliehavý právny záujem zakladá. Súd má za to, že ak by vyhovel žalobe a určil by, že žalobca ako vlastník budovy súp.č. XXXX je oprávnený z vecných bremien, pretože vydržal práva zodpovedajúce vecným bremenám spočívajúcim v práve napojenia budovy č. XXXX na kanalizáciu „E. potok“ a v práve odvádzania splaškových a povrchových vôd z tejto budovy do kanalizácie „E. potok“ vedúcej cez cudzie pozemky prostredníctvom kanalizačnej prípojky na cudzom pozemku, vrátane práva zodpovedajúceho vecným bremenám spočívajúcom v práve napojenia budovy č. XXXX na prípojku požiarneho vodovodu umiestnenú na cudzom pozemku a v práve dodávky požiarnej vody do budovy č. XXXX prostredníctvom prípojky požiarneho vodovodu umiestnenej na cudzom pozemku, tak predmetné vecné bremená by zaťažovali pozemky, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností. Len rozsudok súdu, ktorý by určil, že vlastník budovy č. XXXX je oprávnený z vecných bremien, ktoré zaťažujú cudzie pozemky, je spôsobilý v katastri nehnuteľností docieliť, aby uvedenému stavu zodpovedal aj zápis v katastri nehnuteľností, čím by sa právna pozícia vlastníka budovy č. XXXX postavila naisto a oproti súčasnému neevidovanému stavu aj zlepšila. Napokon, žalovaní popierajú, že by žalobca vydržal uvedené práva a že by vecné bremená mali ich obmedzovať, a preto ani nemožno konštatovať, že by právne postavenie žalobcu nebolo neisté. Súd preto žalobu meritórne prejednal.

13. Pre vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu je potrebné splniť nasledovné podmienky: a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí; b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu patrí k originálnym spôsobom nadobudnutia tohto vecného práva a pojmovo predstavuje jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba (vo všeobecnosti) predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo zriadené vecné právo (vecné bremeno) a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Dobrá viera predstavuje aj v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna

dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom na všetky okolnosti“. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

14. Súd sa preto zameral najskôr na skúmanie toho, či žalobca mohol byť objektívne so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo (vecné bremeno) vzniklo a že mu patrí, na skúmanie, či ním uvádzané tituly, z ktorých vydržanie vyvodzuje, mohli jeho dobromyseľnosť založiť. Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť totiž medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne bol (teda nie iba mohol byť) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ku ktorým právo vo forme vecného bremena nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Dobromyseľnosť spravidla založí zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá je z rôznych dôvodov neplatná, pričom ani pri obvyklej miere opatrnosti nebolo možné o jej neplatnosti vedieť. Výnimočne môže ísť aj o prípad, kedy titul tu vôbec nie je daný, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. 15. Žalobca uvádzal, že jeho dobromyseľnosť mali založiť kúpne zmluvy zo dňa 12.01.2011, v ktorých sa zhodne uvádza, že predávajúci je povinný kupujúcemu (žalobcovi) umožniť bezplatné napojenie všetkých inžinierskych sietí (o.i. aj úžitková a požiarna voda, odvod splaškovej a dažďovej vody do kanalizácie), v zmysle kúpnej zmluvy s D. D., H.. H. I. na základe samostatnej dohody. Tieto kúpne zmluvy podľa svojho obsahu hovoria len o tom, že umožnia kupujúcemu napojenie na inžinierske siete (voda, kanalizácia). V ich obsahu sa žiadne vecné bremeno nespomína, ani len neplatne sa vecné bremeno nezriaďuje a predpokladá sa existencia nejakej ďalšej dohody o napojení, ktorá ale nie je súčasťou týchto kúpnych zmlúv. Obe kúpne zmluvy v časti napojenia na inžinierske siete (teda čl. IV bod písm. h/ zmluvy s E., G. a čl. VI bode zmluvy s D. D. H.. H.) predstavujú záväzkovo- právny vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorý navyše mal byť realizovaný osobitnou dohodou a nezakladá sa (ani neplatne) v prospech žalobcu, resp. v prospech každého vlastníka budovy, žiadne právo vecnoprávnej povahy. Z obsahu týchto častí kúpnych zmlúv vôbec nevyplýva, že by sa malo jednať o vecné bremeno in rem (teda aj v prospech každého ďalšieho vlastníka budovy), lebo predávajúci sa dostáva do záväzkového vzťahu len s vtedajším kupujúcim a len vo vzťahu k nemu sa k povinnosti umožniť napojenie na inžinierske siete zaväzuje. Z takéhoto záväzku preto objektívne nie je možné nadobudnúť presvedčenie, že v prospech vlastníka budovy (in rem) vzniklo neobmedzene trvajúce vecné bremeno. Navyše spôsob, trvanie či rozsah, ani žiadne ďalšie podmienky tohto „práva napojenia“ sa v týchto kúpnych zmluvách neuvádzajú, a preto nevyhnutne predpokladajú osobitnú „realizačnú“ dohodu. Sami osebe uvedené kúpne zmluvy podľa svojho obsahu tak nemohli objektívne primäť žalobcu k tomu, aby odôvodnene bol presvedčený o tom, že jemu ako aj každému ďalšiemu vlastníkovi budovy vecné bremená vznikli a že mu patria. Spomínanou „realizačnou dohodou“ bola dohoda o napojení a dodávke jednotlivých druhov médií z 14.01.2011, ktorou sa spol. D. D., H.. H. zaviazala dodávať do odberného miesta (budova na skladovanie č. XXXX) elektrickú energiu, plyn, požiarnu a úžitkovú vodu, odvádzať splaškovú a strešnú vodu do kanalizácie, na základe samostatne uzavretých zmlúv o dodávke jednotlivých médií ktorá spoločnosť súčasne umožnila bezplatné napojenie jednotlivých druhov energií - el. energia, plyn, požiarna a úžitková voda, odvod splaškovej a strešnej vody do kanalizácie na odbernom mieste – budova na skladovanie č. XXXX z hlavných rozvodov. Vo vzťahu k tejto dohode ide tiež o zmluvu záväzkovo- právnej povahy. Predávajúci sa zaviazal na napojenie konkrétneho odberného miesta a dodávku médií do neho, z čoho ale tiež nemožno vyvodiť, že by tento záväzok mal byť plnený aj vo vzťahu ku každému ďalšiemu vlastníkovi tejto budovy - tohto odberného miesta a že by malo mať toto právo povahu oprávnenia in rem tak, ako to tvrdí žalobca a ako sa určenia tohto práva petitom domáha. Kúpna zmluva z 27.02.2013 je len zmluvou o dodávke médií (obdoba kúpnej zmluvy, resp. zmlúv o dodávke a distribúcii plynu či elektriny), ktorá nijakým spôsobom neoprávňovala ani neoprávňuje vlastníka budovy č. 7390 užívať cudzie nehnuteľnosti a nezakladá mu právo na napojenie sa na cudzie prípojky na cudzích nehnuteľnostiach. Navyše, ak by súd mal odvíjať dobromyseľnosť žalobcu až od tejto zmluvy z 27.02.2013, potom by nebola dodržaná 10 ročná vydržacia doba, nakoľko podľa slov žalobcu, tento mal zistiť, že mu vecné bremená nepatria, v marci 2022. A teda do tohto okamihu od februára 2013 by nebola ešte vydržacia doba uplynutá. Ani jedna z uvedených zmlúv, žalobcom označených ako tituly

pre nadobudnutie tvrdeného práva, nevymedzovala to, že sa má jednať o právo in rem, nevymedzovala konkrétne pozemky, ktoré by mali byť zaťažené, obmedzené oprávnením vlastníka stavby súp.č. XXXX a napríklad ani nevymedzovala, aká náhrada za vecné bremena má obmedzenému vlastníkovi byť poskytnutá. Už aj s poukazom na tieto nedostatky nebolo možné, aby objektívne nielen žalobca, ale ktokoľvek iný v porovnateľnom postavení, bol presvedčený, že každému vlastníkovi budovy práva zodpovedajúce vecným bremenám skutočne a po práve vznikli, že ich poctivým spôsobom nadobudol a že ich môže po neobmedzenú dobu vykonávať.

16. Súd dodáva, že pre vydržanie vecného bremena nestačí subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že mu právo náleží, pričom dobrá viera sa musí vzťahovať aj k titulom. Žalobca musí byť presvedčený, že mu toto právo platne vzniklo, čo v tomto prípade znamená, že musí byť presvedčený, že 1/ mu patrí právo, ktoré vzniká len na základe písomnej zmluvy, ku ktorej účinnosti je potrebné rozhodnutie katastra nehnuteľností (vklad), že 2/ vzniklo právo, ktoré je časovo neobmedzené a 3/ právo, ktoré prechádza na nového nadobúdateľa s prevodom alebo prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa toto právo viaže. V danom prípade z titulov uvedených v predošlom odseku nie je možné objektívnu dobromyseľnosť vyvodiť, pretože síce uvedené tituly majú písomnú formu, ale neboli zavkladované do katastra nehnuteľností, pričom od 1. januára 1992 nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. ). Okrem toho z ich obsahu síce je možné vyvodiť, že by mali byť časovo neobmedzené (lebo časové obmedzenia pripojenia nebolo definované, a to ani v dohode o napojení a dodávke jednotlivých druhov médií), ale ani jeden z uvádzaných titulov obsahovo nesvedčí tomu, že by sa nimi malo zakladať právo, ktoré s prevodom vlastníctva k budove č. 7390, ku ktorej sa práva viažu, prejde na nového vlastníka tejto budovy, teda že by konštituované právo malo mať povahu práva in rem, akého určenia sa tu žalobca domáha. Ani z jednej z kúpnych zmlúv z 12.01.2011 nie je možné túto povahu vyvodiť (naopak výslovne sa uvádza, že ide o vzťah medzi kupujúcim – predávajúcim, predávajúci sa zaväzuje len voči žalobcovi) a rovnako toto nevyplýva ani z dohody o napojení a dodávke jednotlivých druhov médií z 14.01.2011. Ak raz tituly, od ktorých odvodzuje žalobca svoju dobromyseľnosť, takúto kvalitu od počiatku nemali, túto kvalitu nemohli získať vystavením vyhlásení žalovaného 1/ a spol. K.- M. H., B. D., H. G. D. H.. H. (teda právnych nástupcov pôvodného predávajúceho) z 26.11.2019 a 03.12.2019, ktorými žalobca vecnoprávny charakter tvrdených vydržaných vecných bremien odôvodňuje. Tieto totiž svojím obsahom vôbec nezmieňujú vecné bremená, ani ich existenciu nepotvrdzujú. To, že vyhlasujúce subjekty prisľúbili zachovať funkčnosť prípojok vedúcich do objektu na parcele č. XXXX/XX (R. bolo myslené do objektu súp.č. XXXX na parcele XXXX/XX- poznámka súdu), samo osebe nehovorí nič o tom, či vlastníkovi budovy práva, ktoré by mohli zodpovedať vecným bremenám, vznikli, akým spôsobom a v akom rozsahu, či vznikli na základe záväzkovo-právneho vzťahu, alebo dohody s vecnoprávnymi účinkami a či boli splnené podmienky na ich vydržanie. Ak vyhlasujúce subjekty prevzali na seba istú formu záväzku, uvedené neprestavuje uznanie práv žalobcu zodpovedajúcich vecnému bremenu. Z ich obsahu ani nevyplýva, že by sa viazali na predošlé zmluvy (z 12.01.2011 a 14.01.2011) a že by z ich obsahu vychádzali. Tieto vyhlásenia sami osebe nie sú ani titulom, od ktorého by mohol žalobca svoju dobromyseľnosť primárne odvodzovať. Navyše od ich vystavenia do marca 2022 by ani neuplynula potrebná 10 ročná vydržacia doba. Súd má za to, že na podklade uvedených titulov žalobca nemohol získať dobrú vieru tak, ako tvrdí.

17. Tiež treba dodať, že oprávnená držba práva môže vychádzať iba z ospravedlniteľného omylu ohľadom existencie titulu, ako právnej skutočnosti, z ktorej vecné bremeno vzniká. Podľa názoru súdu s ohľadom na celkom jednoznačné znenie zákona, ktoré platilo aj v roku 2011 (kedy mal žalobca vstúpiť do držby) a platí aj do súčasnosti, nie je možné prípadný omyl žalobcu považovať za ospravedlniteľný, ak sa aj domnieval, že na to, aby vecné bremena vlastník budovy nadobudol, stačí zmluva, akú uzavrel, teda to, že kúpi nehnuteľnosti – budovu a dohodne sa na pripojení budovy a dodávke médií a odvode vôd do kanalizácie z budovy prostredníctvom prípojok na cudzích pozemkoch s predávajúcim bez toho, aby zmluva bola v tejto časti zavkladovaná a aby mala riadne náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Ust. veta posledná je celkom jednoznačne formulovaná a nepripúšťa rôzny výklad. Treba prihliadať na zásadu, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Sám žalobca uzatváral celkom zjavne ako subjekt, ktorý nadobúdal na podnikateľské účely nehnuteľnosti v priemyselnom areáli, štandardne zmluvy aj vrámci svojej podnikateľskej činnosti a mal vedieť, aké sú podmienky pre nadobudnutie vecných práv. Napokon kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudol vlastníctvo o.i. aj k budove na skladovanie, opatril riadne aj návrhom na vklad a vlastnícke právo

k nim bolo aj riadne zavkladované. Citované zákonné ustanovenie bolo pritom v roku 2011 dlhodobo platné a účinné. Najvyšší súd v uznesení sp.zn. z 31.10.2011 uzavrel, že neznalosť jasného, nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná. Pri obvyklej miere opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Uvedené treba hodnotiť aj s prihliadnutím na to, že spomínané úkony boli vykonané v blízkej minulosti, v roku 2011, kedy bol prístup zákonom, k právnej pomoci prakticky bežný a bezproblémový a teda aj v kontexte doby je nutné hodnotiť tento omyl ako neospravedlniteľný. Ako už súd vyššie uviedol, aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR od 1. januára 1992 nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril tak, že mal za to, že v tom čase nebolo ohľadom prípojok a napojenia potrebný návrh na vklad, čo teda svedčí o jeho právnom omyle, ktorý však, ako bolo vyššie uvedené, nie je možné považovať za ospravedlniteľný. O obozretnosti žalobcu nesvedčí ani jeho vyjadrenie z pojednávania, kedy vnímal kúpne zmluvy, ktorými nadobudol budovu tak, že ju nadobúda aj s prípojkami a pripojením na siete, pretože si zrejme dôsledne neoveril, že právny režim kupovanej nehnuteľnosti, prípojok, resp. pozemkov, na ktorých prípojky ležia a cez ktoré rozvody vedú, môže byť rôzny a že tomu tak automaticky nemusí byť. Uviedol, že videl, že v kúpnej zmluve je odkanalizovanie a prípojky, tak mal za to, že mu to patrí. Z obsahu oboch kúpnych zmlúv z 12.01.2011 však objektívne nie je možné takýto záver vyvodiť, pretože, ako už bolo vymedzené, žiadne podrobnosti ohľadom prípojok sa v kúpnej zmluve neuvádzajú a už vôbec z nich nevyplýva, že by sa malo k vlastníctvu k budove viazať aj in rem oprávnenie z vecného bremena týkajúce sa prípojok. O jeho nadobudnutí nie je v kúpnych zmluvách ani zmienka. Žalobca sa pritom sa vyjadril aj tak, že je asi pravdou, že si neustrážili zavkladovanie, čo tiež nesvedčí tomu, že by dôsledne pristupoval k uzatvoreniu zmluvy a splneniu všetkých s tým spojených formálych náležitostí.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Nadbytočné bolo potom navrhované vyhotovenie geometrického plánu za účelom zakreslenia vecných bremien. Rovnako tak súd nevykonal ani výsluch svedkov – osôb, ktoré konali v roku 2011 za spol. D. D. G. E., aby sa preukázala vôľa týchto spoločností pri uzatváraní kúpnych zmlúv v roku 2011. Uvedené dokazovanie bolo nehospodárne a nadbytočné, nakoľko bez ohľadu na to, aká by bola vôľa týchto predávajúcich, nič by to nemohlo zmeniť na závere, že je smerodajný obsah písomných právnych úkonov z roku 2011 (ktoré žalobca označil ako tituly pre založenie svojej dobromyseľnosti), obsah ktorých nemohol z viacerých vyššie uvedených dôvodov založiť dobrú vieru žalobcu, že mu vecné bremena patria. V danom prípade je nutné skúmať predpoklady vydržania na strane žalobcu a nie to, čo mienila a čo si myslela druhá zmluvná strana, ktorá so žalobcom konala, nakoľko to na posúdenie otázky dobromyseľnosti žalobcu nemôže mať žiaden vplyv. Už vôbec by zistenia získané od týchto osôb nič nemohli zmeniť na závere, že zmluva nebola zavkladovaná, čo samo osebe je takým nedostatkom, ktorý nemôže k vydržaniu práv viesť. Úspech žalobcu by teda ani výsluch svedkov nebol spôsobilý privodiť. Nadbytočné bolo aj osobitné vyhodnocovanie a vykonanie ďalšieho navrhovaného dokazovania ohľadom preverovania vlastníckych práv žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/, resp. pre ktorú časť žaloby je ktorý žalovaný legitimovaný, pretože by bolo nehospodárne. Bez ohľadu na tieto závery by totiž žalobca nemohol tvrdené žalované práva vydržať, nech už by legitimovaným mal byť len žalovaný 1/, alebo len žalovaný 2/, resp. pre určitú časť žaloby žalovaný 1/ a pre inú žalovaný 2/. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní prečítaním a oboznámením podstatných listín, z ktorých vychádzal, primárne tvrdených označených listín, ktoré mali preukazovať dobromyseľnosť žalobcu. Predložené rozhodnutia správnych orgánov ( rozhodnutie Mesta D. o odstránení stavby z 12.11.2019, stavebné povolenie vydané Mestom D. z 14.09.2022, rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky z 09.12.2022, rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky z 13.09.2022) neboli ani relevantné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale súčasne všetky tieto listiny boli doručené všetkým stranám, listiny ani ich obsah neboli nikým spochybnené, a preto ich ani súd nemusel na pojednávaní oboznamovať ( ). Pre rozhodnutie súdu vo veci bol irelevantný aj obsah znaleckého posudku č. 28/2020, ktorým žalobca dokladal hodnotu budovy pre skladovanie, a preto ju súd neoboznamoval. Súd ešte pre úplnosť dodáva, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný 1/ účinne nepoprel jeho skutkové tvrdenia, keď obsah spisu svedčí o opaku. Žalovaný 1/ výslovne v písomných podaniach aj na pojednávaní popieral tvrdenia žalobcu o splnení podmienok pre vydržanie, tvrdil, že tieto podmienky splnené neboli a uvádzal aj konkrétne dôvody, pre ktoré splnené neboli s odkazom na judikatúru. K tejto argumentácii sa pripojil aj žalovaný 2/, a to predovšetkým na pojednávaní. Výslovne a účinne tak boli tvrdenia žalobcu o vydržaní práv popreté

a bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal splnenie predpokladov pre vydržanie tvrdených práv, vrátane dobromyseľnosti žalobcu, čo sa však žalobcovi podľa názoru súdu preukázať nepodarilo.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v spore plne úspešní, a preto majú proti plne neúspešnému žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa . Ak sa žalobca domáhal, aby súd prípadne žalovaným nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), súd žiaden takýto dôvod pre nepriznanie náhrady nevzhliadol. Žiadne významné individuálne okolnosti, na ktoré by súd musel vziať zreteľ ako na výnimočné okolnosti, v spore najavo nevyšli. Ani žalovaní počas konania nezadali taký dôvod, pre ktorý by súd im nemal priznať náhradu trov. Tento spor svojím charakterom, či priebehom nie je výnimočný, ide o štandardný určovací spor, v ktorom žiadna osobitá procesná situácia, pre ktorú by súd mal zvažovať aplikáciu , nenastala. To, že sa nepodarilo stranám pred začatím sporu, resp. ani počas tohto sporu, dospieť k mimosúdnej dohode ohľadom predmetu sporu, nie je tiež dôvodom pre nepriznanie náhrady, keď nie je ani podstatné, z akého dôvodu k dohode nedošlo a kto absenciu dohody zapríčinil. Je totiž evidentné, že každá zo strán mala svoje predstavy o tom, ako vzniknutý stav vyriešiť. Nezhody strán sporu ohľadom umožnenia pripojenia žalobcu na novovybudovanú inžiniersku sieť v areáli E., vo vzťahu ku ktorým žalobca na pojednávaní predkladal listiny, aby preukázal, že mu zatiaľ napojenie nebolo umožnené, sami osebe nie sú dôvodom na nepriznanie náhrady trov úspešným žalovaným. Uvedená skutočnosť totiž ani nesúvisí bezprostredne s týmto sporom, so skutočnosťami, na ktorých je žalobcova žaloba postavená a výsledok sporu nemohla táto skutočnosť nijako ovplyvniť. Súd preto neaplikoval.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.