Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-767-2023.pdf
PDF · 78.59 KB
Case nature
Subarea
17Ek/767/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, so sídlom: Ulica Limbová 6053/6, 917 09 Trnava, IČO:00610933 proti povinnému: ALEX m & m s.r.o., so sídlom: Kukučínova 13, 921 01 Piešťany, IČO:36744492 o vymoženie 1 000,00 EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/767/2023 zo dňa 29. marca 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/767/2023 zo dňa 29. marca 2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.03.2023 domáhal od povinného vymoženia 1000,00 EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 25.07.2019, č.k.: RÚVZ/2019/02504/1/ Mz-URH, Ja-HV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2019 a vykonateľnosť dňa 29.09.2019 (ďalej len ,,Exekučný titul“).
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 17Ek/767/2023 zo dňa 29. marca 2023, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že „Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 23.03.2023, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29.09.2019, a teda prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku uplynula dňom 29.09.2022. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu, a preto po uplynutí prekluzívnej lehoty nie je možné pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.“
3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa názoru oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia môže takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie & 110 ods. 1 Obč. zákonníka "Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty". Podľa názoru oprávneného preto môže na základe ním vydaného podať návrh na výkon exekúcie aj v desať ročnej lehote, nakoľko jeho rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zákonníka.”
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
9. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a za vecne správne. Vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. 10. V tomto smere je ďalej potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané oprávneným v sťažnosti sud prvej inštancie nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky dopĺňa nasledovné.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa, že nesporným v prejednávanej veci bolo, že exekučným titulom je rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 25.07.2019, č.k.: RÚVZ/2019/02504/1/ Mz-URH, Ja-HV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2019 a vykonateľnosť dňa 29.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 23. 03. 2023. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla z dôvodu uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty podľa § 71 ods. 1 a § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Oprávnený s týmto právnym posúdením nesúhlasil.
12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia, podanej sťažnosti a relevantnej právnej úpravy musí sťažnostný súd konštatovať, že záver vyššej súdnej úradníčky o prekludovaní práva na vymáhanie pohľadávky z predloženého exekučného titulu je právne správny a naopak, záver oprávneného o zachovaní premlčacej lehoty za stavu, že sa aplikuje Občiansky zákonník, nemá oporu v právnej úprave. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že preklúzia je kvalifikované plynutie času, s ktorým právna úprava spája zánik práva. Obdobným, ale nie totožným právnym inštitútom je premlčanie ako kvalifikované plynutie čase, s ktorým právna úprava spája nie zánik práva, ale len jeho oslabenie. Právna úprava premlčania resp. preklúzie sa môže líšiť najmä v závislosti od charakteru právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vzniká resp. v závislosti od právneho predpisu, na základe ktorého je tento právny vzťah založený. Všeobecná úprava premlčania (preklúzie), ktorá by sa vzťahovala na všetky druhy právnych vzťahov (napr. na súkromnoprávne a aj verejnoprávne, občianskoprávne a aj obchodnoprávne, atď.) v súčasnosti neexistuje. Čiastková právna úprava
premlčania resp. preklúzie sa nachádza predovšetkým v právnych predpisoch súkromnoprávneho charakteru. Jedná sa najmä o dĺžku premlčacej (prekluzívnej) doby, úpravu pravidiel jej plynutia a právne následky premlčania (preklúzie). Vo vzťahu k predmetu premlčania (preklúzie), ktorý má verejnoprávny charakter, sa však inštitút premlčania (preklúzie) uplatňuje modifikovane s poukazom na článok 2 Ústavy Slovenskej republiky.
13. V prejednávanej veci nie je sporné, že predmetom výkonu exekúcie je verejnoprávna pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo správneho rozhodnutia, na výkon ktorej sa vzťahuje Správny poriadok (§ 71 a nasl.), keďže špeciálna právna úprava absentuje. Z právnej úpravy Správneho poriadku vyplýva, že výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou: a) správnej exekúcie; v tomto prípade postupujú správne orgány podľa ustanovení správneho poriadku alebo b) exekúcie vykonávanej exekútorom; v tomto prípade postupujú exekútori podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku následne upravuje 3-ročnú prekluzívnu lehotu na nariadenie výkonu správneho rozhodnutia; na plynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ale Správny poriadok (ani iná zákonná úprava noriem verejného práva) ďalej neupravuje situácie, kedy by správny orgán inicioval správnu exekúciu a súčasne aj súdnu exekúciu cestou súdneho exekútora a následne ani právne dôsledky s tým spojené, napríklad aj dôsledky na plynutie prekluzívnej lehoty (ako je to napr. v § 112 Občianskeho zákonníka upravujúcom neplynutie premlčacej lehoty v prípade, ak je právo uplatnené na súde alebo u iného príslušného orgánu). Plynutie prekluzívnej lehoty preto bolo potrebné posudzovať samostatne vo vzťahu ku každému z možných spôsobov vykonania exekučného titulu tak, ako učinila aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Pre úplnosť treba ešte zdôrazniť, že analogický postup v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je v prejednávanej veci vylúčený z dôvodu, že Občiansky zákonník sa vzťahuje len na súkromnoprávne vzťahy a zároveň v ustanoveniach § 100 až § 114 Občiansky zákonníky upravuje inštitút premlčania, pričom v danom prípade sa jednalo o uplynutie prekluzívnej lehoty.
14. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba sumarizovať, že pokiaľ oprávnený návrh na súdny výkon exekučného titulu doručil súdu dňa 23. 03. 2023, nesporne sa tak stalo po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty od vykonateľnosti exekučného titulu dňa 29. 09. 2019, a teda s poukazom na § 71 ods. 3 Správneho poriadku nemožno na podklade predloženého exekučného titulu nariadiť exekúciu.
15. Aj v tejto veci súd prvej inštancie poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve a podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, najmä za stavu, ak ide o štátny orgán. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Sťažnostný súd tak má za to, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby inicioval súdny výkon exekučného titulu, a to v lehote do 3 rokov od jeho vykonateľnosti, práve z toho dôvodu, aby sa vyhol prekludovaniu práva.
16. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
17. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
18. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).