Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_5Co-64-2022.pdf
PDF · 160.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobkyne: B.. Y. N., U.. XX.XX.XXXX, R. H. R., T. X, proti žalovanému: G.. C. N., U.. XX.XX.XXXX, R. H. R., T. X, zast. AK Kovár a partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. októbra 2021 č.k. 12C/26/2017-444 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala od žalovaného vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX K. Č.. XXXX, v katastrálnom území E. G., okres - Bratislava I, obec - Bratislava, mestská časť Staré Mesto, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: v k. ú. E. G., okres Bratislava I, list vlastníctva č. XXXX, pozemok CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, spoluvlastnícky podiel 1/3, v k. ú. E. G., okres Bratislava I, list vlastníctva č. XXXX, pozemok CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, v k. ú. E. G., okres Bratislava I, list vlastníctva č. XXXX, pozemok CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 161 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, (ďalej len „nehnuteľnosti“ alebo „dar“), súčasne vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2/Žalobkyňa sa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v pomere tak, ako je vyššie uvedené. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkom základe, že medzi žalobkyňou ako darcom a žalovaným ako obdarovaným bola dňa 26.6.2008 uzatvorená kúpna a darovacia zmluva, na základe ktorej žalobkyňa darovala žalovanému vyššie uvedené nehnuteľnosti. Uviedla, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený dňa 16.9.2008 pod V - 19264/08. Tvrdila, že nehnuteľnosti darovala žalovanému ako prejav pomoci rodiča a vďaky a dôvery voči nemu ako svojmu synovi, keďže sa domnievala, že žalovaný dobuduje rozostavaný rodinný dom, ktorého základy mu predala zmluvou zo dňa 26.06.2008, a ktorý bol v tesnej blízkosti jej rodinného domu. Podľa žalobkyne sa ich skutočný vzťah v plnej miere prejavil počas obdobia, kedy žalobkyňa ostala odkázaná na pomoc z dôvodu svojho veku a podlomeného zdravia. Poukázala na to, že si v decembri roku 2015 zlomila nohu a napriek tomu, že žalovaný je lekárom, neprejavil o ňu žiadny záujem, žiadnu snahu jej pomôcť v čase, kedy bola na takúto pomoc odkázaná. Žalobkyňa tvrdila, že jej žalovaný napriek tomu, že býva v jej tesnom susedstve, nepomohol, preto sa musela obrátiť na okruh svojich známych, ktorí ju vozili na ošetrenie k lekárovi, kontroly, rehabilitácie, pomohli jej v domácnosti a pri realizácii bežného nákupu potravín. Dodala, že jej žalovaný v posledných 4 až 5 rokoch neposkytol žiadnu pomoc v starobe a chorobe, nepomáhal jej ani s úpravou záhrady a okolia domu, správal sa k nej ako svojej matke odmietavo, ignoruje ju, nestretáva
sa s ňou, nezaujíma sa o ňu a neumožňuje jej kontakt ani s vnúčatami. Mala za to, že správanie žalovaného ako obdarovaného nepreukazuje vďaku voči nej ako darcovi, práve naopak, svedčí skôr o absolútnej neúcte a snahe o úplnú ignoráciu darcu. Podľa žalobkyne neposkytnutie ani základnej pomoci a starostlivosti v období staroby a choroby, neprejavovanie náležitého záujmu o svoju matku, ako i úplná ignorácia rodiča zo strany dieťaťa je podľa nej nepochybne správaním napĺňajúcim skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, preto listom zo dňa 12.12.2016 požiadala žalobcu o vrátenie daru. Žalobkyňa bola zároveň názoru, že kúpna a darovacia zmluva zo dňa 26.6.2008 je vzhľadom na formálno-právne nedostatky neplatným právnym úkonom ako celok, pretože jej podpis ako predávajúceho a darcu nebol overený v súlade so zákonom, keďže jednak dňa 26.06.2008 nebola na Malte a jednak honorárny konzul nebol oprávnený overiť podpis osoby na listine v zahraničí. 3/Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdenia žalobkyne odmietol, považoval ich za absurdné, nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Z tvrdení žalobkyne opisujúcich správanie žalovaného mal za zrejmé, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o zákonom vyžadované hrubé porušenie dobrých mravov spôsobené správaním žalovaného k žalobkyni v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný má vlastnú rodinu a zároveň je vyťažený lekár, preto považoval za absurdné odôvodňovať vrátenie daru aj tým, že žalobkyni nepomáhal s úpravou záhrady a okolia domu. Žalovaný rovnako odmietol tvrdenia žalobkyne o neposkytnutí pomoci v období zlomeniny jej nohy, zároveň však pripustil, že určitý typ napätia vo vzťahu matka - syn existoval a aj existuje, avšak je vyvodený z iných rodinných dôvodov a ovplyvnený inými aspektmi, na počiatku ktorých podľa neho stojí sama žalobkyňa. Uviedol, že aj napriek takémuto napätiu v inkriminovanom období zlomeniny nohy žalobkyne na ňu nezanevrel a neodmietal ju, práve naopak, poskytoval jej pomoc formou teplej stravy a inými spôsobmi, a to aj prostredníctvom ďalších rodinných príslušníkov tak, ako mu to jeho pracovné a rodinné povinnosti umožňovali. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej platnosti kúpnej a darovacej zmluvy žalovaný tvrdil, že primárne je vo vzťahu k platnosti zmluvy potrebné skúmať a posudzovať existenciu autonómnej súkromnoprávnej vôle zmluvných strán prejavenej podpisom zmluvy. Poukázal na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila pravosť svojho podpisu na zmluve, teda nespochybnila, že zmluvu podpísala a vyjadrila tak slobodne a vážne svoju vôľu darovať nehnuteľnosti žalovanému, spochybnila iba spôsob a platnosť overenia jej vlastného podpisu v súlade so zákonom. Žalovanému nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa napáda platnosť zmluvy až po 9 rokoch od okamihu uzatvorenia zmluvy, zároveň však zdôraznil, že Honorárny konzulát Slovenskej republiky v Malte má v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch oprávnenie overovať pravosť podpisov osôb na listinách v zahraničí. Nepovažoval za preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že dňa 26.6.2008 nebola na Malte a nemohla svoj podpis overiť. 4/Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 26.06.2008 uzatvorená kúpna a darovacia zmluva, v zmysle ktorej žalobkyňa ako predávajúca a zároveň darujúca darovala žalovanému ako svojmu synovi nasledovné nehnuteľnosti - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k novovytvorenej nehnuteľnosti - pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, a v celosti novovytvorené nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2 a parcely č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 161 m2. Na základe predmetnej zmluvy žalobkyňa zároveň predala žalovanému a jeho manželke do bezpodielového spoluvlastníctva manželov stavbu - rozostavanú garáž a skladové priestory, na ktoré bolo v roku 2004 vydané stavebné povolenie, a namiesto ktorých žalovaný dal postaviť rodinný dom. Po zápise vlastníckeho práva žalovaného na liste vlastníctva titulom darovania sa žalovaný stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2 v pomere 1/3 a žalobkyňa v pomere 2/3, vo vzťahu k ostatným darovaným nehnuteľnostiam sa žalovaný stal ich výlučným vlastníkom (bod 11.10 a bod 11.11 rozsudku). Žalobkyňa nesporovala, že jej v tom čase príslušná správa katastra doručila vyššie uvedenú zmluvu s vyznačenou doložkou, podľa ktorej rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2008. V žalobe poukázala na to, že nehnuteľnosti darovala žalovanému ako prejav pomoci rodiča a vďaky a dôvery voči nemu ako svojmu synovi, keďže sa domnievala, že žalovaný dobuduje rozostavaný rodinný dom, ktorého základy mu predala zmluvou zo dňa 26.06.2008, a ktorý bol v tesnej blízkosti jej rodinného domu. Z výpovede manželky žalovaného vyplynulo, že žalovaný spolu so svojou rodinou žijú v rodinnom dome v bezprostrednej blízkosti žalobkyne od roku 2009, pričom žalobkyňa bola prítomná v čase začatia stavby ich rodinného domu, pomáhala im vybavovať záležitosti okolo domu, odpredala im stavebné povolenie, sporné pozemky boli rozčlenené podľa jej predstáv, dokonca žalobkyňa ako stavebná inžinierka dohliadala na stavebné práce, hoci na stavbe bol prítomný stavebný dozor. Napriek uvedenému žalobkyňa v priebehu konania rozporne s jej tvrdeniami v žalobe tvrdila, že nemala vedomosť o darovaní nehnuteľností a v žiadnom prípade nemala vôľu nehnuteľnosti darovať žalovanému. Mala za to, že
uvedené osvedčuje aj skutočnosť, že jej podpis na kúpnej a darovacej zmluve nebol overený v súlade so zákonom, keďže jednak v roku 2008 nebola na Malte, jednak honorárny konzul SR na Malte vykonal prvé osvedčenie podpisu až v roku 2013. Z uvedeného dôvodu vzniesla námietku absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Súd ďalej považoval z výpovedí strán sporu a svedkov za jednoznačné, že postupom času sa vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným vyhrotili, boli napäté, k zmieru medzi nimi nedošlo ani v priebehu súdneho konania. Z predložených lekárskych správ súd zistil, že žalobkyňa dňa 05.12.2015 utrpela úraz kolena - zlomeninu jabĺčka, v dôsledku ktorej bola rýchlou zdravotnou službou odvezená do nemocnice a o 16:20 hod. bola vyšetrená. Nebolo sporné, že sa pre žalobkyňu na jej žiadosť dostavil žalovaný, ktorý po tom, ako vyzdvihol aj svojho brata, odniesol žalobkyňu domov, spolu s bratom ju na stoličke vyniesli do domu. Žalobkyňa považovala správanie sa žalovaného po predmetnom úraze za rozporné s dobrými mravmi, za konanie, ktorým žalovaný mal hrubo porušiť dobré mravy, keď ako syn a lekár neposkytol žalobkyni ako jeho matke takú starostlivosť, pomoc a opateru počas obdobia po úraze, ako očakávala. Síce žalobkyňa v žalobe a v predžalobnej výzve o vrátenie daru vo všeobecnosti uviedla, že od žalovaného nedostáva pomoc už dlhšiu dobu, na výzvu súdu konkretizovala, že sa vrátenia daru domáha práve v dôsledku neposkytnutia potrebnej pomoci v období jej úrazu, keďže namiesto žalovaného jej pomáhali priatelia a známi. 5/Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu preto nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Rovnako za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať napríklad nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (viď R 88/1998, R 31/1999). Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto sa musí prejavovať objektívne a pri hodnotení tohto správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Nezohľadnenie výsledkov vykonaného dokazovania svedčiacich aj proti darcovi, by malo za následok nesprávne právne posúdenie veci (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006, R 56/2010). 6/Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli zreteľne a jednoznačne uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu. Úkon darcu smerujúci k vráteniu daru môže byť obsiahnutý priamo v žalobe, aj v nej však musí žalobca dostatočne presne, určito a konkrétne opísať skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Právne účinky jednostranného právneho úkonu darcu nastanú v takom prípade momentom doručenia výzvy darcu obdarovanému, resp. doručenia žaloby obdarovanému. Skutkové okolnosti uvedené darcom vo výzve alebo v žalobe sú potom predmetom dokazovania a tiež posudzovania z hľadiska, či došlo k naplneniu predpokladov, za ktorých sa darca môže domáhať vrátenia daru. Je na súde, aby v oboch prípadoch skutkovo a právne vyhodnotil, či sa po doručení výzvy alebo žaloby obdarovanému obnovilo vlastníctvo darcu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/616/2015 z 10.12.2015). 7/K tomu, aby uplatnený nárok darcu na vrátenie daru prostredníctvom súdu podľa § 630 Občianskeho zákonníka bol úspešný, musia byť splnené zákonné predpoklady - 1./ existencia darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným ohľadom predmetu darovania, 2./ správanie obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, 3./ hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k
darcovi alebo členom jeho rodiny, 4./ darca sa formou jednostranného prejavu vôle obsiahnutého v žalobe domáha vrátenia daru voči obdarovanému a 5./ existencia právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobkyňa v rámci žaloby na vrátenie daru namietala absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu neosvedčenia jej podpisu ako darcu na darovacej zmluve, resp. falošného osvedčenia. Následne v priebehu konania tvrdila, že okrem chýbajúcej náležitosti zmluvy vo forme overeného podpisu nemala ani vôľu darovať sporné nehnuteľnosti, dokonca ani nevedela, že došlo k darovaniu. Dané tvrdenie žalobkyne o absencii jej vôli darovať nehnuteľnosti žalovanému považoval súd prvej inštancie za účelové, najmä vychádzajúc zo žaloby, v ktorej žalobkyňa jasne, zrozumiteľne a určito opísala skutkový stav, na základe ktorého došlo k darovaniu, darovaciu zmluvu a ani svoj podpis na nej nespochybnila, dokonca súdu spolu so žalobou predložila darovaciu zmluvu, ktorú jej príslušná správa katastra v zmysle § 31 ods. 7 katastrálneho zákona doručila. Žalovaný a svedkyňa K. N. L. vo svojich výpovediach poukázali na to, že k rozdeleniu a následnému predaju a darovaniu pozemkov došlo po zhotovení geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 16.6.2008 na zameranie rozostavanej stavby p. č. XXXX/ X a rozdelenie pozemku p. č. XXXX/X, ktorý bol prílohou kúpnej a darovacej zmluvy, a vzhľadom na to, že žalovaný užíval darované nehnuteľnosti a postavil rodinný dom v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne, mal súd za zrejmé, že žalobkyňa vedela a musela vedieť, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného titulom darovania, resp. aj titulom predaja. Pokiaľ ide o sporné overenie podpisu žalobkyne ako predávajúceho a darcu na kúpnej a darovacej zmluve zo dňa 26.06.2008, súd zo správ Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (bod 11.13 a 11.14 rozsudku) zistil, že honorárny konzul SR v Malte pán I. Y.. R. je od začiatku výkonu svojej funkcie od 13.6.2006 oprávnený osvedčovať pravosť podpisu osoby podpísanej na predkladanej listine, avšak na predmetnej kúpnej a darovacej zmluve podpis žalobkyne neosvedčil a ani nemal vedomosť o vykonaní predmetného osvedčenia na honorárnom konzuláte SR vo Valletta v danom období, z jeho emailovej správy však vyplynulo, že okrúhla pečiatka nachádzajúca sa na danej zmluve je identická s tou, ktorú používa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru a stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že jej podpis na uvedenej zmluve nebol osvedčený. Napriek tomu však súd nepovažoval spornú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, pretože neosvedčenie podpisu darkyne na darovacej zmluve, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Súd považoval za preukázané, že žalobkyňa predmetnú darovaciu zmluvu podpísala, na základe uvedenej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a predmetná kúpna a darovacia zmluva má všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník, má zachovanú písomnú formu, predávajúci mal právo nakladať s nehnuteľnosťami a zmluva nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, zákon neobchádza. Osvedčenie podpisu skúma len príslušný okresný úrad, katastrálny odbor v zmysle katastrálneho zákona. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/2/2008 zo dňa 29.04.2010 (R 8/2010) je dodržanie formy právnych úkonov podmienkou ich platnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť listín na to, aby mohli byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, upravuje § 42 katastrálneho zákona. V § 42 ods. 3 uvedeného zákona je stanovená všeobecná zásada, podľa ktorej podpis osôb, ktoré prevádzajú nehnuteľnosti, alebo osôb, ktoré zaťažujú nehnuteľnosti bremenami, alebo naopak, zbavujú sa práv z nich, musí byť úradne osvedčený na listinách. Overenie podpisu v týchto prípadoch nie je formálnou náležitosťou úkonu, ktorý podmieňuje jeho platnosť. Jen len procesnou požiadavkou na identifikáciu totožnosti podpisujúceho, ktorá ma zvýšiť istotu, že listina - podpis na listine pochádza skutočne od osoby, ktorá je na listine deklarovaná za autora úkonu. Pre platnosť listiny je rozhodujúce, či ju skutočne podpísala v nej označená osoba. Ani overenie podpisu nemôže zhojiť jej nedostatok spočívajúci v tom, že nepochádza od toho, kto podľa listiny robí úkon. Ani pri hodnotení, či nastali účinky vkladu do katastra (prechod vlastníctva nehnuteľnosti), nie je rozhodujúce, či podpis prevádzajúceho bol overený, ale či podpis na listine je skutočne jeho. Takáto konštrukcia náležitostí listín a ich účinkov pri vklade vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra je zvolená zrejme preto, že vecnoprávne účinky takýchto úkonov nenastávajú až rozhodnutím na to autorizovaného orgánu, ktorý listiny pred rozhodnutím o vklade podrobuje skúmaniu podľa § 31 katastrálneho zákona. Z vyššie uvedeného dôvodu, keď rozhodnutím príslušnej správy katastra došlo k zápisu vlastníckeho práva na základe kúpnej a darovacej zmluvy, pričom neosvedčenie podpisu nespôsobuje neplatnosť zmluvy, súd prvej inštancie dospel k záveru o platnom prevode nehnuteľností zo žalobkyne na žalovaného titulom darovania. Súd tiež poznamenal, že v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom musí darca podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom do katastra
nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je však právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom. 8/Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, teda vrátenia daru. Súd zistil, že žalobkyňa žiadala od žalovaného vrátenie daru aj na základe výzvy zo dňa 12.12.2016, pričom samotné odôvodnenie jednostranného úkonu, na základe ktorého sa domáhala vrátenia daru, bolo totožné so skutkovým tvrdením uvedeným v žalobe. Z dôvodu, že okrem uvedenia úrazu žalobkyne v roku 2015 a tvrdení ohľadom neposkytnutia pomoci žalovaným práve v tomto období, bola vo zvyšnej časti výzva na vrátenie daru a samotná žaloba nejednoznačná a nekonkretizovaná, žalobkyňa na výzvu súdu dňa 07.05.2019 špecifikovala to správanie žalovaného, ktorým malo dôjsť k hrubému porušeniu dobrých mravov a uviedla práve jej úraz v roku 2015 a na to nadväzujúce konanie žalovaného, kedy podľa udania žalobkyne jej neposkytol potrebnú pomoc a opateru. Keďže žalobkyňou konkretizovaný dôvod bol takto vymedzený aj vo výzve, aj v žalobe, pričom ostatné tvrdenia, ktoré mali zakladať vrátenie daru, boli len všeobecné, bez bližšieho ozrejmenia, súd sa v rámci konania zameral len na zistenie, či žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k neposkytnutiu pomoci žalovaným v období jej úrazu v roku 2015, pretože daný dôvod súd považoval za dostatočne jasný na uplatnenie práva žalobkyne v tomto spore. 9/Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí samotných strán sporu a svedkov súd prvej inštancie nemal za preukázané také konanie žalovaného, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a zakladalo by dôvod na vrátenie daru, teda vyhovenie žalobe. Je nepochybné, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo narušené, k zmiernemu vyriešeniu sporu nedošlo ani napriek viacerým pokusom. Súd zistil, že žalobkyňa v roku 2008 darovala a niektoré nehnuteľnosti predala svojmu synovi za účelom výstavby rodinného domu v tesnej blízkosti jej rodinného domu, aby v starobe a prípadne v chorobe dostala potrebnú opateru a pomoc od blízkej osoby. Tým, že žalovaný začal stavať rodinný dom na susednom pozemku, žalobkyňa mala vedomosť o stavbe rodinného domu, a to o to viac, že je stavebnou inžinierkou. Z výpovede žalobkyne, žalovaného a jeho manželky vyplynulo, že sa žalobkyňa v počiatku starala o deti žalovaného, mala prístup do domu, žalovaný sa postaral o odpratanie snehu na jej pozemku, pomohol jej spolu s deťmi vyniesť nákup, kúpil jej auto, či zabezpečuje odvoz odpadu. Žalobkyňa však viackrát atakovala žalovaného a jeho manželku aj vulgárnymi výrazmi pred cudzími ľuďmi, snažila sa zamedziť žalovanému odchod z domu poškodením brány, či zakázala jeho manželke vstup na jej pozemok. Už z opísaných situácií bolo možné vyvodiť, že vzťahy nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi žalobkyňou a manželkou žalovaného boli napäté. Pokiaľ ide o samotný dôvod, o ktorý žalobkyňa oprela vrátenie daru, z výpovedí svedkov - pán L., O., H. a pani H. súd nemal za preukázané, že by žalovaný odmietol poskytnúť žalobkyni potrebnú pomoc, práve naopak, svedkovia potvrdili, že o narušených rodinných väzbách mali vedomosť len sprostredkovane od žalobkyne, neboli nikdy svedkami prípadného konfliktu medzi stranami sporu, či odmietnutia poskytnutia pomoci alebo starostlivosti zo strany žalovaného. Žalovaný nesporoval, že žalobkyňu po úraze neodviezol k lekárom, ani na rehabilitácie, že jej niekoľkokrát poskytol stravu, avšak poukázal na to, že je vyťažený pracujúci človek - lekár, a preto sa jej snažil pomôcť prostredníctvom detí, resp. sa o jej zdravotný stav informoval u lekára a tiež ju sledoval z domu, pretože napriek ich ochladeným vzťahom mu na nej záležalo, nezanevrel na ňu. Z uvedeného je evidentné, že sa žalobkyni nedostala taká pomoc a opatera od žalovaného, akú očakávala, žalobkyňa však sama potvrdila, že po úraze žalovaného ani nežiadala o pomoc. Vzhľadom na uvedené súd pri posudzovaní princípu vzájomnosti nemohol nezohľadniť správanie sa žalobkyne, ktoré vyústilo k tomu, že sa ich vzťahy so žalovaným ochladili a sú dlhodobo narušené, matka so synom spolu nekomunikujú, uvedené však nie je možné klásť za vinu len žalovanému, ako to žalobkyňa tvrdí, pretože vôľa na zlepšenie medziľudských a rodinných vzťahov musí byť na oboch stranách. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie, preto nie je možné očakávať od druhej strany pomoc, podporu a opateru, keď vzájomnosť nie je daná. Znaky konania, ktoré by opodstatňovalo vrátenie daru, nemá ani to, že žalovaný nenavštívil žalobkyňu počas Vianoc v roku 2015, pretože ide o dôsledok samotného správania sa žalobkyne. Konanie žalovaného súd posúdil ako reakciu na negatívne správanie sa žalobkyne voči nemu, a preto žalobkyňou uvedené konanie žalovaného, na základe ktorého sa domáhala vrátenia daru, nemožno považovať za priečiace sa dobrým mravom. Súd opätovne poukazuje na to, že v danom prípade môže z hľadiska § 630 Občianskeho zákonníka posudzovať iba opodstatnenosť tých dôvodov, ktoré boli uplatnené vo výzve na vrátenie daru, resp. v žalobe a konkretizované v priebehu konania na výzvu súdu dňa 07.05.2019, t.j. neposkytnutie pomoci v období po úraze žalobkyne v decembri roku 2015. Na nové skutočnosti v nich neuvedené súd nemohol prihliadnuť, pretože tieto dôvody môžu byť uplatnené iba v novom úkone, ktorým sa žalobkyňa prípadne bude domáhať vrátenia daru. Žalobkyňa síce na podporu svojich tvrdení na pojednávaní dňa 29.10.2021 predložila súdu listinné dôkazy - trestné oznámenia zo dňa 08.11.2013 a dňa 20.11.2013, tie však
odzrkadľujú vzťah medzi žalobkyňou a manželkou žalovaného v roku 2013, a nepreukazujú tvrdenia žalobkyne o konaní žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi. 10/Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. 11/O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. 12/Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že nikdy nemala v úmysle scudzovať alebo nejakým spôsobom zaťažovať svoj pozemok. Akceptovala, že syn pokračuje vo výstavbe ňou rozostavaného objektu garáží s polyfunkciou na jej pozemku, nikdy však nemala v úmysle darovať pozemok v jej vlastníctve synovi a jeho manželke. Ak sa nejaký dokument stal podkladom na prevod vlastníctva, jedná sa o podvod, tento jednoznačne nevyjadruje zámer ani vôľu žalobkyne. Rovnako tak podvodom je overenie podpisu žalobkyne na zmluve, žalovaný pritom niekoľko rokov pôsobil ako lekár na Malte a nadviazal priateľský vzťah s honorárnym konzulom Slovenskej republiky, mal teda príležitosť dostať sa k príslušnej pečiatke, ktorá bola na údajné overenie podpisu zneužitá. Za zlomový bod narušenia vzťahov považovala žalobkyňa rok 2013, kedy sa spýtala žalovaného a svojej nevesty, ako je možné, že jej podpis bol overený na Malte, kde v tom roku ona nebola. Namiesto vysvetlenia sa však žalobkyňa dočkala vyhodenia z domu. Situácia vyvrcholila po jej úraze dňa 12.12.2015, kedy žalovaný v podstate ignoroval, že jeho matka je odkázaná na pomoc druhej osoby. Keďže úraz sa žalobkyni stal v decembri a býva v dome, prístup ku ktorému je po strmom, zamrznutom a zasneženom schodisku, záver súdu prvej inštancie ohľadne údajnej mobility žalobkyne nezohľadňuje faktický stav. Ani vlastná rodina a pracovná či profesná vyťaženosť lekára nemôže byť ospravedlnením chovania sa syna k matke, ani nemôže byť dôvodom na neposkytnutie elementárnej pomoci. Žalobkyňa sa ale domnieva, že predmetná zmluva je dôsledne a systematicky pripravovaný zámer manželky žalovaného, čomu nasvedčujú doklady súvisiace s prevodom vlastníctva. Žalobkyňa nikdy neobjednávala geometrický plán, znalecké posudky a ďalšie doklady potrebné pre vklad do katastra. Celá konštrukcia s údajným darovaním pozemkov podľa žalobkyne postráda elementárnu logiku, keďže o zmluve nevedela, nemohla ju podpísať doma v zhone, a následne overovať svoj podpis na Malte. K tvrdeniu žalovaného, že musela dostať potvrdenie o zaregistrovaní zmluvy namietala, že v danom čase túto povinnosť katastrálny úrad nemal. Strany sporu navyše mali v tom čase spoločnú poštovú schránku, nebol preto problém zabezpečiť prípadné prevzatie zásielky a následne založenie dokumentov v dome žalobkyne. Žalobkyňa opakovane v rámci sporu zdôrazňovala, že na základe negatívnych skúseností s mafiánmi a výpalníkmi, ktorí sa jej opakovane vyhrážali fyzickými útokmi, nebola ochotná vedome podpísať žiadne ručenie ani súhlas s hypotékou na jej majetok. Možno sa len domnievať, či tento jej principiálny postoj nebol dôvodom, prečo došlo k pochybnému prevodu na základe kúpno - darovacej zmluvy a následnému zaťaženiu pozemku hypotékou. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že príčinou narušenia vzájomných vzťahov je práve správanie žalobkyne, žalobkyňa namietala, že súd nemal záujem preberať predkladané dôkazy, ani sa ich obsahu venovať, tieto odmietol s tvrdením, že sú nepodstatné. Napriek jednostrannému preferovaniu tvrdení žalovaného zo strany súdu žalobkyňa zotrvala na svojom názore, že preukázala porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného. Výpovede svedkov potvrdili, že žalovaný okrem prevozu z nemocnice neurobil vo vzťahu k svojej matke absolútne nič. Svedkyňa H. upozornila na to, že chovanie žalovaného k žalobkyni nie je chovaním syna, ktorý dostával od matky všetko, spomenula aj trestné podania žalobkyne na manželku žalovaného za jej chovanie, obmedzovanie žalovaného a terorizovanie ich detí. Napäté vzťahy v rodine nie sú teda zlé pričinením žalobkyne, ale naopak zlé vzťahy sú prenášané žalovaným do vzťahu syn - matka. Žalovaný svojím prístupom žalobkyňu ponižoval, ignoroval, nechal bez ochrany a pomoci v ťaživej životnej situácii, pričom zabezpečenie základných potrieb žalobkyne by nebolo zo strany žalovaného spojené ani so zvýšenými výdavkami či úsilím. Takéto konanie žalovaného podľa názoru súdu nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo svedčí zjavne o novom etalóne správania sa detí k rodičom. Podľa názoru žalobkyne už len toto by malo postačovať na kvalifikáciu hrubého porušenia dobrých mravov a to zvlášť od osoby, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou bohato obdarovala sama tým, že na základe pochybného dokumentu si sama sebe darovala lukratívny pozemok v hodnote niekoľko sto tisíc eur. Žalovaný neustále poukazoval na nezvládnutie dôkazného bremena
žalobkyne, nebral však na vedomie výpovede svedkov a množstvo dôkazového materiálu žalobkyňou predloženého. Žalovaný ani náznakom nepreukázal vôľu či snahu niečo napraviť. Vzťah žalobkyne s rodinou žalovaného bol v minulosti ďaleko nadštandardný, vzťahy zničila manželka žalovaného svojou afinitou k alkoholu, atakmi na deti a útokmi na syna. Deti žili v traumatizujúcich podmienkach, chodili do školy bez raňajok a desiaty, toto obdobie sa našťastie skončilo, manželka žalovaného sa dokázala vyrovnať so svojou závislosťou. Sú to však všetko podstatné momenty, na ktoré žalobkyňa nevedela zabudnúť, je preto vysoko nepravdepodobné, aby osobe s takýmto osobnostným profilom, na ktorú boli vedené exekúcie, ktorá ohrozovala vlastné deti, umožnila nakladanie so svojím majetkom. Za vzťahy v rodine sú zodpovední všetci účastníci, podľa názoru súdu prvej inštancie je ale jediná zodpovedná žalobkyňa. K otázke údajného nadobudnutia vlastníckeho práva na základe sfalšovanej kúpnej zmluvy sa žalobkyňa domnieva, že záver súdu prvej inštancie je v rozpore s platnými predpismi, ako aj s judikatúrou. Pri zmluvnom prevode vlastníctva nehnuteľnosti zákon vyžaduje existenciu dvoch právnych skutočností - právny dôvod nadobudnutia vlastníctva a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva, v danom prípade však absentuje minimálne jedna právna skutočnosť. Žalujúca strana opakovane deklarovala, že nemala v úmysle žalovanej strane niečo darovať či predať. Súd prvej inštancie napriek tomu konštatoval, že neexistencia vôle nie je na prekážku platnosti zmluvy, a že overenie podpisu nie je formálnou náležitosťou úkonu, ktorý podmieňuje jeho platnosť, je len procesnou požiadavkou na identifikáciu totožnosti podpisujúceho. Jednoznačne však bolo preukázané, že overenie je podvod, ani to však nebránilo súdu dospel k záveru, že nastali vecnoprávne účinky zmluvy. Podľa súdu teda je úplne bezvýznamné a nepodstatné, že vlastník nemá vôľu, rovnako je právne bezvýznamné, že overenie podpisu je podvod. Správanie žalovaného ako syna žalobkyne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, z vykonaného dokazovania je porušenie dobrých mravov zo strany syna nesporné. Rovnako samotná kúpno-darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keď nevyjadruje vôľu zmluvnej strany a overenie podpisu je sfalšované, nemohli teda nastať vecnoprávne účinky zmluvy. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobkyne vyhovel, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zastal názor, že žiaden so žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 CSP nie je daný, odvolanie je koncipované zásadne na subjektívnych pocitoch žalobkyne a jednostrannom vnímaní a vykladaní jednotlivých skutočností, bez akejkoľvek vecnej relevancie z pohľadu objektívneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha vrátenia daru - dotknutých nehnuteľností, sama má za to, že nehnuteľnosti účinne a platne darovala žalovanému, v opačnom prípade by žalovaného nikdy nevyzvala na vrátenie daru, resp. nedomáhala by sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vrátenia daru. Tvrdenia žalobkyne, že nikdy nemala v úmysle pozemok darovať synovi, resp. že zmluva nevyjadruje zámer ani vôľu žalobkyne je v absolútnom rozpore s výzvou žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 12.12.2016 ako aj vlastnými tvrdeniami žalobkyne, kde táto jasne, zrozumiteľne a určite opísala skutkový stav, na základe, ktorého došlo k darovaniu nehnuteľnosti žalovanému. Žalobkyňa v priebehu konania potvrdila, že podpis na darovacej zmluve patrí jej. Pokiaľ žalobkyňa konštatuje, že k narušeniu vzťahov došlo z dôvodu vzťahu žalobkyne k manželke žalovaného, ktorý následne eskaloval aj voči žalovanému, takéto tvrdenia nemajú súvis s predmetom sporu, teda s konaním žalovaného v roku 2015 údajne hrubo porušujúcim dobré mravy a tým zakladajúcim zákonný dôvod na vrátenie daru. Rovnako bez relevancie je aj otázka overenia podpisu darcu, keď žalobkyňa mala jasnú vôľu nehnuteľnosti žalovanému darovať, mala vedomosť o výstavbe rodinného domu na darovanom pozemku, tejto výstavby sa aj osobne aktívne zúčastňovala a to až do narušenia vzťahov s manželkou žalovaného. V konaní bolo nesporne preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý v deň úrazu žalobkyne zabezpečil jej transport z nemocnice domov aj za účasti svojho brata, ktorého najskôr musel vyzdvihnúť. Priamo na mieste, ale aj následne sa zaujímal o zdravotný stav žalobkyne, preštudoval si lekársku správu, zabezpečoval pre žalobkyňu ďalšie služby osobne či prostredníctvom detí, naďalej má snahu narušený vzťah s matkou napraviť, nakoľko ho daný stav ľudsky trápil a aj stále trápi. Samotná žalobkyňa v rozhodnom období nikdy žalovaného o pomoc nepožiadala, pričom je náročné poskytnúť pomoc niekomu, kto o žiadnu pomoc nestojí. Neposkytnutie pomoci žalovaného v rozsahu predstavy žalobkyne nemôže byť potom vykladané výlučne na ťarchu žalovaného so záverom posúdenia správania sa údajne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky, či zo strany žalovaného došlo v rozhodnom období k správaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, v súlade
s ustálenou judikatúrou správne bral na zreteľ tak správanie sa žalovaného, ale aj dôvody narušenia vzťahu žalobkyne a žalovaného spôsobené aj konaním a správaním sa samotnej žalobkyne ako darcu (rozhodnutie NR SR sp. zn. 3 Cdo/53/2006). Žalovaný v ďalšom rozporoval tvrdenia žalobkyne, že o existencii darovacej zmluvy nemala vedomosť, keď opak preukazuje samotné vyhotovenie darovacej zmluvy predložené žalobkyňou na pojednávaní dňa 07.05.2019. Nakoniec aj z ustanovenia § 31 ods. 6 katastrálneho zákona v znení účinnom do 14.10.2008 vyplýva, že správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania, teda v danom prípade aj žalobkyni. Nakoniec sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.05.2019 označovala kúpnu a darovaciu zmluvu z 26.06.2008 ako zmluvu, ktorá sa žalobkyni vrátila s potvrdením príslušnej správy katastra. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd odmietol prevziať listinné dokumenty, žalovaný konštatoval, že žalobkyňa predkladala listiny, ktoré objektívne mohla predložiť už spolu so žalobou resp. po prvom pojednávaní, v značne pokročilom štádiu konania, teda v úplnom rozpore so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 ods. 1, 2 CSP). Žalobkyňa ale nakoniec žiadnym spôsobom bližšie nedefinuje, s akými konkrétnymi dôkazmi sa súd nemal záujem zaoberať, resp. ktoré mal odmietnuť, podľa žalovaného súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s jednotlivými dôkazmi relevantnými pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Ako celkom nepravdivé označil žalovaný tvrdenia žalobkyne, že nemal snahu s narušenými vzťahmi medzi stranami niečo urobiť, žalovaný sa opakovane pokúšal o mimosúdnu dohodu resp. oslovil profesionálneho mediátora, ktoré snahy však žalobkyňa odmietla. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku riadne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou sa vysporiadal s otázkou posudzovania náležitostí overenia podpisu prevádzajúcej osoby na zmluve z pohľadu platnosti takéhoto právneho úkonu (rozhodnutie NS SR z 29.04.2010, sp. zn. 1 MObdo V/2/2008 či, rozsudok KS v Žiline zo dňa 20.03.2013 sp. zn. 7Co/59/2013. Záver súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu nepredstavuje overenie podpisu náležitosť právneho úkonu pre jeho platnosť a perfektnosť podľa OZ, opretý o ustálenú judikatúru, žalobkyňa v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila, nespochybnila či nepreukázala jeho nesprávnosť a ani neuviedla prípadný odlišný ustálený právny názor najvyšších súdnych autorít. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o existencii pôvodnej určitej a slobodnej vôle žalobkyne nehnuteľnosti darovať žalovanému darovacou zmluvou, následnú zmenu v týchto zásadných skutkových tvrdeniach žalobkyne o údajnej neexistencie tejto vôle súd správne vyhodnotil ako účelovú. Taktiež súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že správanie sa žalovaného v rozhodnom období, špecifikované žalobkyňou, ako dôvod vrátenia daru, nemožno objektívne v kontexte ďalších skutočností a výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Súd správne v súlade s princípom vzájomnosti vzal do úvahy a posúdil ako príčinu narušenia vzťahu medzi stranami aj správanie sa žalobkyne voči žalovanému. Súd správne uzavrel, že darovacia zmluva je platným právnym úkonom, obsahujúcim všetky náležitosti vyžadované hmotným právom pre jeho platnosť a perfektnosť, vrátane určitej vôle a riadneho podpisu žalobkyne ako darcu. Overenie podpisu darcu nie je zákonnou náležitosťou obligatórne vyžadovanej pre platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy. Nakoniec overenie podpisu žalobkyne bolo správou katastra ako príslušným orgánom posúdené ako správne, o právnom a faktickom stave založenom rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu mala žalobkyňa vedomosť už v roku 2008. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 14/Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na tvrdeniach a dôvodoch uvedených v odvolaní, zopakovala, že nemala v úmysle žalovanej strane niečo darovať či predať. Rovnako tak podvodom je overenie jej podpisu na zmluve. Správanie žalovaného ako syna žalobkyne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré majú existovať medzi synom a matkou, otázka porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného je nesporná. Samotnú kúpno/darovaciu zmluvu považovala za absolútne neplatný úkon, nevyjadrujúci vôľu zmluvnej strany, na ktorom navyše overenie podpisu bolo falošné. Nemohli tak nastať vecnoprávne účinky zmluvy. 15/V samostatnom písomnom podaní zo dňa 22.02.2022 žalobkyňa okrem iného tvrdí, že celá kúpna i darovacia zmluva bola sfalšovaná, vyhotovená bola počas pobytu žalovaného mimo Slovenskej republiky, na popud manželky žalovaného. Tak podpis žalobkyne na zmluve, ako aj overovacia pečiatka, sú oskenované, do zmluvy boli vložené pomocou počítačovej techniky. Žalobkyňa o zmluve vedomosť nemala, jej podpis ako darkyne nie je jej vlastnoručným podpisom, celý prevod iniciovala manželka žalovaného za účelom vlastného obohatenia
16/Žalovaný v odvolacej duplike považoval vyjadrenia žalobkyne za účelové a zavádzajúce. Odmietol jej tvrdenia, že všetky jej návrhy na vykonanie dokazovania mali byť súdom odmietnuté. Otázka overenia podpisu darcu pri zohľadnení príslušných ustanovení hmotného práva a ustálenej rozhodovacej praxe je z hľadiska právneho posúdenia bez relevancie. Z tvrdení žalobkyne pred tým, ako pristúpila k ich účelovej zmene, je zrejmé, že žalobkyňa mala jasnú vôľu darovať nehnuteľnosti žalovanému, mala vedomosť o výstavbe rodinného domu žalovaným na dotknutom darovanom pozemku, tejto výstavby sa aj osobne aktívne zúčastňovala. Vôľa žalobkyne nehnuteľnosti darovať žalovanému jednoznačne vyplýva aj z predchádzajúcich úkonov žalobkyne - výzvy na vrátenie daru. Tvrdenia žalobkyne o údajnej neexistencii jej vôle darovať nehnuteľnosti žalovanému sú v zjavnom rozpore s jej predchádzajúcimi tvrdeniami a právnymi úkonmi, podľa žalovaného ide o jasne účelovú zmenu v tvrdeniach žalobkyne, ktorú žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Čo sa týka naplnenia zákonných predpokladov pre vrátenie daru, súd prvej inštancie v zmysle princípu vzájomnosti v súlade s ustálenou judikatúrou správne prihliadol aj na správanie žalobkyne ako darcu, vedúce k ochladnutiu vzťahov medzi matkou a synom. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 17/Žalobkyňa v poslednom vyjadrení konštatovala, že v celom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, potvrdzujúci tvrdenie žalovaného, že podpísanie zmluvy so sfalšovaným overením podpisu osoby darcu vyjadruje skutočnú vôľu žalobkyne. Ak by žalobkyňa takúto vôľu mala, nemala by problém pravosť svojho podpisu zákonne stanoveným spôsobom overiť. Ak sa teda iná osoba uchýlila k tomu, že sfalšovala overovaciu doložku, je to dôkazom, že žalobkyňa skutočnú vôľu nemala a niekto situáciu zneužil. 18/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), dospel pritom k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je. 19/Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 20/Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 21/Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 22/Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 23/Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 24/Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 25/Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 26/Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 27/Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 28/Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania, omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na
čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe, túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí na ne akoby neboli uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154 CSP). 29/Žalobkyňa v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.05.2017 hneď v úvode uvádza, že „dňa 26.06.2008 bola uzatvorená kúpna a darovacia zmluva medzi žalobkyňou ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, pričom darované nehnuteľnosti žalobkyňa darovala žalovanému ako prejav pomoci rodiča a vďaky aj dôvery voči nemu, ako svojmu synovi, nakoľko sa domnievala, že žalovaný ako syn dobuduje rozostavaný rodinný dom, ktorého základy žalobkyňa spolu s darom tiež predala na základe predloženej zmluvy. Žalobkyňa darovala dar synovi najmä z presvedčenia, že ako priamy potomok dostavia svoj rodinný dom v tesnej blízkosti rodinného domu žalobkyne, pričom jej bude syn oporou v starobe a chorobe, nakoľko sa ako matka domnievala, že syn sa ako správne dieťa postará o svoju matku v starobe ako aj prípadnej chorobe“. 30/Vo výpovedi pred súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 (teda viac ako tri roky po podaní žaloby na súde) už žalobkyňa uvádza, že „v roku 2008, kedy mala zmluvu podpísať, nevedela, že táto zmluva existuje, zmluvu nepodpisovala, nevie ako sa jej podpis na zmluvu dostal, pričom súčasne tvrdila, že k podpisu zmluvy došlo v tiesni“. 31/Prostriedky procesnej obrany, a to skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 teda neboli uplatnené včas, pretože ich žalobkyňa mohla predložiť či tvrdiť už skôr
- v samotnej žalobe. Tiež tvrdenia žalobkyne o údajnej neexistencii jej vôle darovať nehnuteľnosti žalovanému sú v zjavnom rozpore s jej predchádzajúcimi tvrdeniami a realizovanými právnymi, resp. procesnými úkonmi. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha vrátenia daru, sama má za to, že nehnuteľnosti účinne a platne darovala žalovanému, v opačnom prípade by žalovaného nikdy nevyzvala na vrátenie daru, resp. nedomáhala by sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vrátenia daru. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že ide o účelovú zmenu v tvrdeniach žalobkyne, ktorú žiadnym spôsobom nezdôvodnila či nevysvetlila. Z tohto dôvodu súd (prvoinštančný, ale ani odvolací) na tieto tvrdenia prihliadnuť nemohol. 32/K celkom novým tvrdeniam (v rámci tohto konania) žalobkyne v jej písomnom vyjadrení z 22.02.2022 (kúpna i darovacia zmluva bola sfalšovaná, vyhotovená počas pobytu žalovaného mimo Slovenskej republiky, na popud manželky žalovaného, podpis žalobkyne na zmluve, ako aj overovacia pečiatka, sú oskenované, do zmluvy boli vložené pomocou počítačovej techniky) odvolací súd konštatuje, že právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť. 33/Dodržanie formy právnych úkonov je podmienkou ich platnosti (§ 40 ods. 1 OZ). Je nepochybné, že predmetná kúpna a darovacia zmluva zo dňa 26.6.2008 má písomnú formu tak, ako to vyžaduje zákon. Do vlastníctva nadobúdateľa nehnuteľnosti prechádzajú až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Spôsobilosť listín na to, aby mohli byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, upravuje § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. V § 42 ods. 3 je ustanovená všeobecná zásada, že podpis osôb, ktoré prevádzajú nehnuteľnosti alebo osôb, ktoré zaťažujú nehnuteľnosti bremenami, alebo, naopak, zbavujú sa práv z nich, na listinách musí byť úradne osvedčený. Overenie podpisu v týchto prípadoch nie je formálnou náležitosťou úkonu, ktorý podmieňuje jeho platnosť. Je len procesnou požiadavkou na identifikáciu totožnosti podpisujúceho, ktorá má zvýšiť istotu, že listina - podpis na listine pochádza skutočne od osoby, ktorá je na listine deklarovaná za autora úkonu. Pre platnosť listiny je rozhodujúce, či ju skutočne podpísala v nej označená osoba. Ani overenie podpisu nemôže zhojiť jej nedostatok spočívajúci v tom, že nepochádza od toho, kto podľa listiny robí úkon. Aj pri hodnotení, či nastali účinky vkladu do katastra (prechod vlastníctva nehnuteľnosti) nie je
rozhodujúce, či podpis prevádzajúceho bol overený, ale či podpis na listine je skutočne jeho. Takáto konštrukcia náležitostí listín a ich účinkov pri vklade vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra je zvolená zrejme preto, že vecno-právne účinky takýchto úkonov nastávajú až rozhodnutím na to autorizovaného orgánu, ktorý listiny pred rozhodnutím o vklade podrobuje skúmaniu podľa § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. Iný význam má overenie podpisu tam, kde má mať listina účinky aj voči tretím osobám bez toho, aby o nich rozhodoval dajaký orgán a v rámci rozhodovania skúmal jej pravosť, kedy už je overený podpis podmienkou platnosti úkonu. 34/Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998). Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999). 35/Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka. Ako už konštatoval súd prvej inštancie, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa žalobkyňa v počiatku starala o deti žalovaného, mala prístup do domu, žalovaný sa postaral o odpratanie snehu na jej pozemku, pomohol jej spolu s deťmi vyniesť nákup, kúpil jej auto, či zabezpečuje odvoz odpadu. Žalobkyňa však viackrát atakovala žalovaného a jeho manželku aj vulgárnymi výrazmi pred cudzími ľuďmi, snažila sa zamedziť žalovanému odchod z domu poškodením brány, či zakázala jeho manželke vstup na jej pozemok. Už z opísaných situácií bolo možné vyvodiť, že vzťahy nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi žalobkyňou a manželkou žalovaného boli napäté. Pokiaľ ide o samotný dôvod, o ktorý žalobkyňa oprela vrátenie daru, z výpovedí svedkov - pán L., O., H. a pani H. súd nemal za preukázané, že by žalovaný odmietol poskytnúť žalobkyni potrebnú pomoc, práve naopak, svedkovia potvrdili, že o narušených rodinných väzbách mali vedomosť len sprostredkovane od žalobkyne, neboli nikdy svedkami prípadného konfliktu medzi stranami sporu, či odmietnutia poskytnutia pomoci alebo starostlivosti zo strany žalovaného. Žalovaný nesporoval, že žalobkyňu po úraze neodviezol k lekárom, ani na rehabilitácie, že jej niekoľkokrát poskytol stravu, avšak poukázal na to, že je vyťažený pracujúci človek - lekár, a preto sa jej snažil pomôcť prostredníctvom detí, resp. sa o jej zdravotný stav informoval u lekára a tiež ju sledoval z domu, pretože napriek ich ochladeným vzťahom mu na nej záležalo, nezanevrel na ňu. Z uvedeného je evidentné, že sa žalobkyni nedostala taká pomoc a opatera od žalovaného, akú očakávala, žalobkyňa však sama potvrdila, že po úraze žalovaného ani nežiadala o pomoc. 36/Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pri posudzovaní princípu vzájomnosti správne prihliadol i (teda nie výlučne len) na správanie sa žalobkyne, ktoré vyústilo k tomu, že sa ich vzťahy so žalovaným ochladili a sú dlhodobo narušené, matka so synom spolu nekomunikujú, uvedené však nie je možné klásť za vinu výlučne len žalovanému, ako to tvrdí žalobkyňa. Taktiež odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa žalovaného o pomoc v sledovanom období (po úraze žalobkyne) nežiadala, jej argumentácia o tom, že jej žalovaný pomoc neposkytol, nie je namieste. 37/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP. 38/V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. 39/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).