Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d3f/383089.54dbc8.pdf
PDF · 218.9 KB
No categories available
1MObdoV/2/2008
Najvyšší súd 1M ObdoV/2/2008 - 235 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Juraja Semana a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci ţalobcu M.. S., Š. X., S., zastúpeného JUDr. V. J., advokátom, K., M. 1, proti ţalovanému Doc. JUDr. J. P., CSc., Š. 4, K., správcovi konkurznej podstaty úpadcu V. K. a L. S., a. s., K. X., S., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Cbi 2/2006, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2006 č. k. 1Cbi 2/2006 – 186 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2007 č. k. 2Obo 287/2006 – 208, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 2. októbra 2006 č. k. 1Cbi 2/2006–186
zamietol ţalobu, ktorou ţalobca ţiadal vylúčiť nehnuteľnosti v k. ú. S., zapísané na LV č. X. z konkurznej podstaty úpadcu V. K. a L. S., a. s. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému do konkurznej podstaty trovy konania 8 914 Sk na účet právneho zástupcu ţalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní ţalobcu rozsudkom z 28. marca 2007 č. k. 2Obo 287/200–208 potvrdil prvostupňový rozsudok a v časti o trovách konania ho
zmenil tak, ţe ţalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Oba súdy dospeli k záveru, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu zapísal tieto
nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty opodstatnene. Ţalobca v ţalobe uviedol, ţe predmetné nehnuteľnosti vloţil do majetku úpadcu – ţalovaného ako nepeňaţný vklad a získal 33,33 % podiel v spoločnosti. Poukázal na to, ţe tento nepeňaţný vklad je v zjavnom nepomere k skutočnej hodnote vkladaného majetku a takýto nepeňaţný vklad je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť takéhoto vkladu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súdy mali za preukázané, ţe nepeňaţný vklad ţalobcu bol splatený pred zápisom výšky základného imania do Obchodného registra. Mimoriadne valné zhromaţdenie úpadcu dňa 18. septembra 2003 rozhodlo o zvýšení základného imania o nepeňaţný vklad ţalobcu v hodnote 500 000 Sk. Ţalobca 18. septembra 2003 písomne vyhlásil, ţe vkladá do spoločnosti úpadcu predmetné nehnuteľnosti. Účinky prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo ţalobcu ako vkladateľa, na úpadcu ako nadobúdateľa. nastali vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozhodnutie správy katastra z 15. decembra 2003 č. V 510/2003), ktorý má konštitutívny účinok. Podľa § 8 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov sa majetok obce môţe pouţiť na podnikateľskú činnosť, čo bolo schválené aj uznesením zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v S. č. X. dňa 14. októbra 2003. Pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi nemoţno vychádzať z posúdenia nepeňaţného vkladu, ktorý bol vloţený do majetku úpadcu. Nie je podstatná výška nepeňaţného vkladu, ale aký predstavuje podiel na spoločnosti a je daný mnoţstvom akcií, ktoré sú v jeho vlastníctve. K otázke platnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaţdenia úpadcu z 18. septembra 2003 oba súdy zhodne uviedli, ţe ţalobca síce toto uznesenie napadol 3. februára 2005 ţalobou na Okresný súd v Michalovciach, ţaloba však bola podaná po zákonom stanovenej lehote.
V časti trov konania sa odvolací súd s názorom prvostupňového súdu nestotoţnil,
preto rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, ţe náhradu trov konania ţalovanému nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 27. apríla 2007.
Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti rozhodnutiu
prvostupňového a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutiami konajúcich súdov bol porušený zákon. Z vyhlásenia vkladateľa nepeňaţného vkladu je zrejmé, ţe zákonom predpísaná forma dodrţaná nebola. Podpis štatutárneho zástupcu vkladateľa nebol úradne osvedčený. Nedodrţanie zákonom stanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť (§ 40 ods. 1 OZ). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči kaţdému. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať zo zákona. Z uvedeného dôvodu z vyhlásenia vkladateľa nepeňaţného vkladu, z dôvodu jeho absolútnej neplatnosti, nemohli nastať právne následky s ním spojené.
Ani rozhodnutie príslušnej správy katastra nemohlo zhojiť nezákonný stav, teda nemohlo dôjsť k účinnému a platnému prevodu vlastníckeho práva zo ţalobcu na ţalovaného.
Platnosť písomného vyhlásenia je potrebné posudzovať aj podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám všeobecne prijímaným v určitej spoločnosti a ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad. Určenie peňaţnej sumy, ktorá zodpovedá emisnému kurzu akcií v určitej cene, o ktorú sa zvyšuje základné imanie spoločnosti, v akej sa nepeňaţný vklad započítava na plnenie emisného kurzu akcií, má zásadný význam z pohľadu postavenia akcionára v spoločnosti. M.. S. vloţilo do základného imania nehnuteľný majetok, ktorý bol znalecký posudkom ohodnotený na 24 704 260 Sk. Nepeňaţný vklad sa započítal na plnenie emisného kurzu akcií vo výške 500 000 Sk, čomu zodpovedalo 50 akcií a tým 33,33 % podiel mesta v spoločnosti a tým jeho minoritné postavenie. Z uvedeného vyplýva zjavný nepomer medzi cenou nehnuteľností, ktoré mesto vloţilo do majetku úpadcu a emisným kurzom akcií, na ktorý sa nepeňaţný vklad započítal, čo má za následok absolútnu neplatnosť vyhlásenia vkladateľa nepeňaţného vkladu a uznesenia mimoriadneho valného zhromaţdenia. V prejednávanej veci konajúce súdy nesprávne právne posúdili ako predbeţnú otázku platnosť vyhlásenia M. S. o vloţení nepeňaţného vkladu do akciovej spoločnosti a platnosť uznesenia mimoriadneho valného zhromaţdenia. Neobstojí poukaz odvolacieho súdu nato, ţe mesto vlastní 66,6 % akcií a má rozhodujúci vplyv v spoločnosti. Podiel ţalobcu v spoločnosti treba posudzovať ku dňu, kedy mali nastať účinky zvýšenia základného majetku. K uvedenému dňu bol podiel ţalobcu len 33,33 % a väčšinovým vlastníkom akcií sa stal aţ kúpou akcií od iného akcionára 17. júna 2004. Odvolací súd k otázke platnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaţdenia zaujal stanovisko, ţe ţaloba o určenie neplatnosti bola podaná po uplynutí 3 mesačnej lehoty stanovenej v § 131 ods. 1 O. s. p. preto nemá význam čakať na rozhodnutie vo veci Okresného sudu v Michalovciach sp. zn. 18Cb 2/2005. Zrejme ušlo jeho pozornosti, ţe predmetom uvedeného konania nie je len určenie neplatnosti uznesenia ale aj neplatnosť vyhlásenia vkladateľa nepeňaţného vkladu (ţalobcu).
Ţalobca vo vyjadreniu k dovolaniu uviedol, ţe sa s nim stotoţňuje. Navrhol napadnuté
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedol, ţe samotné námietky
uvedené v dovolaní neodráţajú platný právny stav ani zauţívanú prax. Pri osvedčovaní podpisov účastníkov zmlúv platí výnimka pre vybrané subjekty, medzi ktoré parí aj obec. Nie je preto pravdivé tvrdenie ţalobcu o absolútnej neplatnosti prehlásenia o vklade nehnuteľného majetku do základného imania. Ďalej uviedol, ţe v prípade, ak by listina nebola vkladu schopná, príslušná správa katastra by odmietla povoliť vklad vlastníckeho práva.
K otázke platnosti uznesenia valného zhromaţdenia uviedol, ţe vyhlásenia uznesenia
za neplatné sa moţno domáhať len v lehote stanovenej v § 183 Obch. zák. v spojení s § 131 Obchodného zákonníka. Márnym uplynutím uvedenej lehoty platí fikcia správnosti uznesenia.
Obchodnoprávne vzťahy súvisiace so zakladaním a fungovaním obchodných spoločností sú autonómnymi vzťahmi súkromného práva. Je na vôli akcionárov alebo spoločníkov aké vklady vkladajú do spoločnosti a na akú hodnotu si ich oceňujú. Pre potreby vkladu do základného imania vypracovaný posudok stanovuje len hornú hranicu výšky vkladu, čo pre uvedené účely znamená, ţe výška započítavaného vkladu nemôţe prevýšiť sumu stanovenú znaleckým posudkom. Napokon uviedol, ţe ţalobca sa nemôţe domáhať neplatnosti ním vykonaných úkonov z dôvodu, ţe svojim postupom porušil dobré mravy. Upozornil nato, ţe nehnuteľný majetok, ktorý ţalobca vniesol do základného imania bol medzičasom pri speňaţovaní podstaty zo súhlasom súdu predaný, preto by uţ ani pri vyslovení neplatnosti vyhlásenia nemohlo dôjsť k zmene existujúcich vlastníckych pomerov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.), po zistení,
ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p., vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p., § 243i ods. 2 O. s. p.) v napadnutom rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je opodstatnené.
I. K dôvodu neplatnosti pre nedodrţanie predpísanej formy.
Dodrţanie formy právnych úkonov je podmienkou ich platnosti (§ 40 ods. 1 Obč.
zák.). Je nepochybné, ţe vyhlásenie ţalobcu o vklade sporných nehnuteľností má písomnú formu tak, ako to vyţaduje zákon. Do vlastníctva spoločnosti nehnuteľnosti prechádzajú aţ vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Spôsobilosť listín nato, aby mohli byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností upravuje § 42 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. V § 60 ods. 3 je stanovená všeobecná zásada, ţe podpis osôb, ktoré prevádzajú nehnuteľnosti alebo osôb, ktoré zaťaţujú nehnuteľnosti bremenami, alebo naopak sa zbavujú práv z nich, na listinách musí byť úradne osvedčený. Overenie podpisu v týchto prípadoch nie je formálnou náleţitosťou úkonu, ktorý podmieňuje jeho platnosť. Jen len procesnou poţiadavkou na identifikáciu totoţnosti podpisujúceho, ktorá ma zvýšiť istotu, ţe listina - podpis na listine pochádza skutočne od osoby, ktorá je na listine deklarovaná za autora úkonu. Pre platnosť listiny je rozhodujúce, či ju skutočne podpísala v nej označená osoba. Ani overenie podpisu nemôţe zhojiť jej nedostatok spočívajúci v tom, ţe nepochádza od toho, kto podľa listiny robí úkon. Aj pri hodnotení, či nastali účinky vkladu do katastra (prechod vlastníctva nehnuteľnosti) nie je rozhodujúce, či podpis prevádzajúceho bol overený ale, či podpis na listine je skutočne jeho. Takáto konštrukcia náleţitostí listín a ich účinkov pri vklade vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra je zvolená zrejme preto, ţe vecnoprávne účinky takýchto úkonov nenastávajú aţ rozhodnutím na to autorizovaného orgánu, ktorý listiny pred rozhodnutím o vklade podrobuje skúmaniu podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. Iný význam má overenie podpisu tam, kde má mať listina účinky aj voči tretím osobám bez toho aby o nich rozhodoval dajaký orgán a v rámci
rozhodovania skúmal jej pravosť. V takom prípade je overený podpis podmienkou platnosti úkonu.
Navyše zák. č. 162/1995 Z. z. stanovuje v § 42 ods. 3 výnimky, kde sa overenie
podpisov nevyţaduje, ak sú účastníkmi zmluvy tam vymenované subjekty. Okrem iných je výnimkou aj obec. Uvedené podľa názoru dovolacieho súdu platí aj pre vyhlásenie o vklade podľa § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je vkladateľom obec. Vyhlásenie podľa § 60 je svojou povahou a účinkami úkon rovnocenný s inými úkonmi, ktorými sa prevádza vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Ak podpis obce ako predávajúceho nehnuteľnosť nemusí byť overený, niet rozumného dôvodu, pre poţiadavku, aby jej podpis musel byť overený na vyhlásení o vklade nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti. Nenáleţitosť takejto poţiadavky vyniká o to viac, ţe obec sama je subjektom, ktorý je podľa zákona č. 599/2001 Z. z. oprávnený podpisy na listinách úradne osvedčovať. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe neoverenie podpisu M. S., presnejšie jeho primátora Ing. Š. S., na vyhlásení vkladateľa nepeňaţného vkladu, nespôsobuje neplatnosť vyhlásenia.
II. K dôvodu neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi
Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi v praxi je taký stav, ţe hoci úkon neodporuje zákonu ani ho neobchádza, je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru dovolacieho súdu, zo samotnej skutočnosti, ţe je zjavný nepomer medzi cenou nehnuteľnosti, ktoré ţalobca vloţil do spoločnosti a emisným kurzom akcií, ktoré zato dostal, nemoţno vyvodiť rozpor vyhlásenia vkladateľa s dobrými mravmi. Občiansky zákonník, ani ţiaden iný právny predpis bliţšie nedefinuje obsah pojmu dobré mravy. V slovenskej i českej právnickej literatúre s určitými modifikáciami prevaţuje názor, podľa ktorého sa za dobré mravy povaţuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú rozhodujúcou časťou spoločnosti uznávané. Tak ako to uvádza dovolateľ, v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá prevládajúcej mienke v spoločnosti o tom, aký má byť obsah právnych úkonov, aby bol v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Dobré mravy majú v práve prevaţne interpretačnú funkciu a sú meradlom pre
hodnotenie, či úkony alebo iné konanie zodpovedá všeobecným pravidlám slušnosti. Pri hodnotení súladu s dobrými mravmi, musia byť právne úkony posudzované z hľadiska konkrétneho prípadu, v danom čase, v danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.
Vychádzajúc z uvedených zásad, dovolací súd nesúhlasí s dovolateľom, ţe sporné
vyhlásenie o nepeňaţnom vklade odporuje dobrým mravom. Ţiadny právny predpis nevylučuje, aby nepeňaţný vklad bol započítaný na vklad spoločníka v niţšej peňaţnej sume
ako je jeho hodnote. Zo znenia § 59 a § 60 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe nepeňaţný vklad musí mať minimálne hodnou zodpovedajúcu sume, ktorá bude spoločníkovi započítaná na vklad. Je vecou spoločníka poskytujúceho nepeňaţný vklad, či a z akých podmienok je ochotný vloţiť do spoločnosti nepeňaţný vklad, ktorého hodnota presahuje hodnotu aká sa má na jeho vklad do spoločnosti započítať. Takýto postup je zrejme motivovaný jeho podnikateľskými a investičnými zámermi a očakávaniami. Keďţe predmetom vkladu v prejednávanej veci bol obecný majetok nemuseli mať ciele ţalobcu nevyhnutne výlučne komerčný charakter.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe iniciátorom vkladu nepeňaţného majetku do
spoločnosti bol ţalobca. Je to zrejmé uţ aj zo samotnej formy úkonu, ktorým je jednostranné vyhlásenie o vklade nehnuteľností v tam uvedenej hodnote na započítanie emisného kurzu akcií v sume 500 000 Sk. Konanie v omyle alebo pod nátlakom je, vzhľadom na charakter ţalobcu ako právnickej osoby – mesta, prakticky vylúčené a ţalobca to ani netvrdí. Zástupca ţalobcu – primátor mesta sa zúčastnil valného zhromaţdenia akciovej spoločnosti konaného 19. septembra 2003, kde predniesol ponuku obsiahnutú vo vyhlásení, a v priebehu valného zhromaţdenia bol zvolený za člena predstavenstva, boli zmenené stanovy spoločnosti a zvýšené jej základné imanie. Za tejto situácie nebolo prijatie nepeňaţného vkladu a jeho započítanie na emisný kurz v hodnote 500 000 Sk a z toho rezultujúci podiel 33,3 % ţalobcu na majetku spoločnosti a hlasovacích právach, prekvapivým výsledkom, ale naopak logickým a predpokladaným výsledkom, ktorý ţalobca zjavne sledoval Napokon, ak by výsledok nezodpovedal zámeru ţalobcu a nim prikladanému významu jeho úkonu a konania, mal moţnosť napadnúť uznesenie valného zhromaţdenia a ţiadať jeho vyhlásenie za neplatné podľa § 183 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka. Urobil tak aţ po 18 mesiacoch 2. februára 2005 podaním ţaloby na Okresný súd v Michalovciach, teda po uplynutí lehoty stanovenej v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Skutočnosti, ţe ţalobca vloţenie majetku nepovaţoval za odporujúce dobrým mravom nasvedčuje aj konanie ţalobcu, ktorý deväť mesiacov po vloţení majetku do spoločnosti, ktoré povaţuje za odporujúce dobrým mravom, 16. júna 2004 kúpil od iného akcionára ďalších 33,3 % akcií, čím dosiahol jeho celkový podiel na majetku spoločnosti 66,6 %.
Zo ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca rozpor úkonu s dobrými mravmi vidí v tom, ţe za
nepeňaţný vklad nezískal majoritný podiel ale len 33,3 percentný podiel v spoločnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe sporný úkon bol výsledkom vopred uváţeného konania a úmyslu ţalovaného. Pre hodnotenie právneho úkonu z hľadiska súladu s dobrými mravmi je rozhodujúci stav v čase jeho urobenia. Ţalobca aţ s odstupom času, potom čo výsledky hospodárenia spoločnosti nezodpovedali jeho predstavám, aţ napokon bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ktorý postihuje aj nim vloţený majetok, vo svetle týchto skutočností svoj úkon prehodnocuje. Vyplýva to aj z jeho podania z 29. septembra 2006, v ktorom uvádza, ţe nepomer získaného podielu za vloţený majetok mal za následok, ţe od samého začiatku nemohol ovplyvňovať činnosť ani hospodárenie akciovej spoločnosti a najmä z podaného odvolania, kde uvádza, ţe v dôsledku nesprávneho vedenia spoločnosti
nebol naplnený zámer mesta sledovaný vloţením nehnuteľností do spoločnosti, ktorým bolo zlepšenie zdravotnej starostlivosti.
Účasť v obchodnej spoločnosti je typickou formou podnikania. Tak ako kaţdé
podnikanie nesie zo sebou riziko, ţe podnikateľské zámery a očakávania s nimi spojené nebudú naplnené. Nepriaznivý výsledok podnikania však nemôţe byť dôvodom pre dodatočné hodnotenie úkonov, ktoré viedli k účasti na podnikaní, za odporujúce dobrým mravom.
Ţalobca ţiada vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu podstaty. Dôvodom
vylúčenia má byť skutočnosť, ţe úkon, ktorým bol majetok vloţený do spoločnosti, ktorá je v úpadku, je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Úkonom, ktorým bol majetok vloţený do spoločnosti, je vyhlásenie ţalobcu o vloţení nepeňaţného vkladu. Je to teda jednostranný úkon ţalobcu. Ak by aj odporoval dobrým mravom nemohol by sa neplatnosti z tohto dôvodu dovolávať ţalobca, výsledkom konania ktorého je tento úkon.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn.
18Cb 2/2005 jeho predmetom je okrem iných skutočne aj určenie neplatnosti vyhlásenia ţalobcu ako vkladateľa nepeňaţného vkladu z 18. septembra 2003. Keďţe o tomto predmete v uvedenom konaní v čase rozhodovania oboch súdov v prejednávanej veci nebolo rozhodnuté, nič im nebránilo, aby otázku platnosti, či neplatnosti tohto úkonu riešili ako otázku predbeţnú podľa § 135 ods. 2 O. s. p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe obe napadnuté rozhodnutia sú
vecne správne a mimoriadne dovolanie podľa § 243b ods. 1, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zamietol.
Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho
konania. Podľa § 148a ods. 2 O. s. p. povinnosť nahradiť trovy konania má ţalobca, na koho podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Úspešný ţalovaný však náhradu trov konania neţiadal, preto mu dovolací súd náhradu trov nepriznal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.