Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 370 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (375)dbd/397049.28bb88.pdf
PDF · 90.45 KB
No categories available
3Cdo/616/2015
Najvyšší súd 3 Cdo 616/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I. J., bývajúcej v B.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou, JUDr. O. P., s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., proti
žalovanej Z. J., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v P., o určenie
vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp. zn. 10 C 207/2012 a na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. 6 Co 614/2014, o návrhu
žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 28. mája 2014 č.k. 10 C 207/2012-243
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala: a/ určenia, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností v katastrálnom území P. vedených na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom
súpisné č. X. na parcele X., garáž súpisné č. X. na parcele č. X. a parcely č. X., X. a X. (ďalej
len „sporné nehnuteľnosti“) a b/ vydania sporných nehnuteľností žalovanou.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 19. mája 2015
sp. zn. 6 Co 614/2014 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1
a 2 O.s.p.).
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odmietol ako procesne
neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) uznesením
z 10. decembra 2015 sp. zn. 3 Cdo 616/2015.
Žalobkyňa podala aj návrh, „aby Najvyšší súd SR s poukazom na ustanovenie
§ 243 c/ OSP vydal predbežné opatrenie, ktorým zakáže odporkyni Z. J. uzatvárať akékoľvek
právne úkony“ týkajúce sa sporných nehnuteľností. Podľa jej názoru treba týmto procesným
opatrením najvyššieho súdu dočasne upraviť pomery účastníkov konania.
Najvyšší súd pri skúmaní prípustnosti a opodstatnenosti predmetného návrhu vzal
na zreteľ § 243c O.s.p., v zmysle ktorého pre konanie na dovolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné;
ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Prihliadol
tiež na § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého platí, že ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr
ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi
predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Napokon mal na zreteli aj § 41 ods. 2 O.s.p.,
v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.
Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo
právoplatnosť (viď § 236 O.s.p.); dovolanie nemá odkladný účinok. Vzhľadom na to, že
v čase podania dovolania je (sporná) otázka, ktorú dovtedy posudzovali súdy, už záväzne
vyriešená, v dovolacom konaní neprichádza do úvahy taká potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, ktorá môže byť v niektorých prípadoch opodstatnená do právoplatného skončenia
veci.
Potreba dočasnej úpravy po podaní dovolania môže však v praxi nastať vo vzťahu
k účinkom právoplatného rozhodnutia súdu – jeho vykonateľnosti. Na tieto prípady pamätá
ustanovenie § 243 O.s.p., v zmysle ktorého pred rozhodnutím o dovolaní môže súd,
ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací
súd – vychádzajúc z obsahu „návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia“ (§ 41
ods. 2 O.s.p.) – považoval predmetný procesný úkon za jej návrh na odklad vykonateľnosti
dovolaním napadnutého rozhodnutia súdu.
Predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti
napadnutého rozsudku je, že podané dovolanie je prípustné a môže byť úspešné.
Navyše, postup podľa § 243 O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade dovolania smerujúceho
proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, na podklade ktorého možno nariadiť exekúciu
(porovnaj tiež II. ÚS 481/2012). Dovolací súd pri predbežných úvahách dospel k záveru, že
dovolanie žalobkyne je procesne neprípustné (a preto ho napokon zamietol) a jej procesný
úkon označený ako „návrh na nariadenie predbežného opatrenia (podľa obsahu však návrh
na odklad vykonateľnosti) sa týka takého rozhodnutia odvolacieho súdu, na podklade ktorého
nemožno viesť exekúciu.
Ak dovolací súd dôvody na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu nezistí, nevydáva o tom žiadne rozhodnutie (porovnaj tiež publikáciu
„Jaroslav Krajčo, Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár“ Eurounion, spol. s r. o., 2010,
str. 976). V takom prípade ani v rozhodnutí o dovolaní nevysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli
k tomu, že nerozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti.
Najvyšší súd – z dôvodu opätovného predloženia spisu prvostupňovým súdom
na rozhodnutie o procesnom úkone žalobkyne – rozhodol o jej „návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia“ len preto, aby vylúčil ďalšie pochybnosti žalobkyne, či o jej
predmetnom procesnom návrhu dovolací súd rozhodol.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2016
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková