Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/234/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., C. XXX/XXX, zast. JUDr. Marianou Zavackou, advokátkou so sídlom v Komárne, Nádvorie Európy 32/3, proti odporkyni: L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, zast. dr. Jur. Ferenc Mazács, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. 328/4/1094, o zaplatenie 954,23 eura, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2012, č. k. -113, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia sumy 954,23 eura ako plnenia, ktoré zaplatila za odporcu, pričom túto sumu mal odporca zaplatiť banke na základe uzavretej dohody o vysporiadaní BSM.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania titulom súdneho poplatku 57 eur a titulom trov právneho zastupovania sumu 524,323 eura, k rukám právneho zástupcu odporcu do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , a zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno, č. k. -25 dňom 27. 10. 2009. Účastníci konania uzavreli dňa 07. 12. 2009 dohodu o vyporiadaní BSM. V čl. II tejto dohody sa uvádza, že odporca do svojho výučného vlastníctva preberie veci označené v čl. I/B a čl. I/C/b, f, g. V čl. III tejto dohody sa uvádza, že účastníci vyhlasujú, že sa vzdávajú práva na finančné vyrovnanie zaniknutého BSM a v čl. IV vyhlasujú, že veci, pri ktorých nedošlo k výslovnej dohode a ktoré by sa eventuálne objavili pri uzavretí dohody, patria tomu, kto ich má vo faktickej moci. V čl. VI účastníci vyhlasujú, že podpisom dohody nebudú mať do budúcnosti voči sebe nároky a požiadavky z titulu zaniknutého BSM. Z predložených dôkazov súd návrh považoval za účelový, pretože pri uzatváraní dohôd sa uplatňuje dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov a ustanovenie upravuje zásady pri vyporiadaní BSM. Z týchto zásad sa vychádza i pri vyporiadaní spoločného majetku mimosúdnou dohodou, pričom je akceptované, že k dohode účastníci pripoja vyhlásenie o tom, že voči sebe nemajú žiadne ďalšie nevyporiadané nároky z BSM (R 42/1972). Preto dohoda o vyporiadaní BSM je platná v súlade s , a preto súd návrh ako nedôvodný a účelový zamietol. Súd uviedol, že v dohode účastníkov nie je určená doba splatnosti a zo zmluvy nevyplýva, že odporca je niečo povinný navrhovateľke zaplatiť. Je v nej uvedené, že preberá pasívum bez dohody o finančnom plnení. Námietku odporcu, že zmluva je v časti čl. I časť C písm. g) neplatná, považoval za účelovú a mal za to, že dohoda o vyporiadaní BSM je plne v súlade so zákonom a účastníci si platne vyporiadali BSM, účastníci mali dispozitívnu voľnosť pri uzatváraní tejto dohody. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď v konaní úspešnému odporcovi priznal trovy konania titulom súdneho poplatku za odpor 57 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 524,32 eura.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca v rámci pasív prevzal kreditnú kartu a nebol dôvod, aby nejakú sumu platil navrhovateľke, ale bol to vzťah voči banke. Nevidí dôvod, aby navrhovateľka stanovovala termín splatnosti a vonkoncom nie, aby jej dlžnú sumu platil, ktorá túto sumu nepožadovala, nakoľko sa jednalo o splátku banke. Odporca tiež nemal povinnosť zrušiť účet, len vyplatiť pohľadávku, ktorá vznikla počas manželstva. V dohode je jednoznačne uvedené v čl. III, že sa vzájomne vzdávajú práva na finančné vyrovnanie rozvodom zaniknutého BSM. Odporca prevzal pod bodom g) dohody kreditnú kartu s pasívom 1000 eur. Skutočný zostatok bol 954,23 eura, navrhovateľka ho uhradila v dvoch splátkach a účet bol zrušený. Predmetom dohody bol len účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX s pasívom 1000 eur, napriek tomu sa súd zaoberal spoločným účtom účastníkov č. XXXXXXXXX/ XXXX, ktorý bol vzájomne vysporiadaný pred uzavretím dohody a to tým, že polovicu pasíva z 560 eur, t.j. 280 eur navrhovateľka na základe potvrdenia odovzdala odporcovi a ten prevzatie potvrdil svojim podpisom. Tvrdenie odporcu, že žiadnu sumu od navrhovateľky neprevzal nezodpovedá pravde. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľke pohľadávku v rozsahu podanej žaloby. Žiadala priznať trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj odporca, odôvodniac ho tým, že poukazoval na to, že čl. I časť C pasíva písm. g) dohody je neurčitý, nezrozumiteľný, a preto neplatný. Toto ustanovenie je neurčité a aj nevykonateľné z dôvodu, že nešpecifikuje bližšie konkrétnu kreditnú kartu, nešpecifikuje ani jej vlastníka, rovnako ani bankový účet, ku ktorému je kreditná karta viazaná. Navrhovateľka vlastnila v Z., a. s. dva bankové účty a k obom účtom boli vydané na meno navrhovateľky aj dve kreditné karty a boli jej poskytnuté úverové limity. Dohoda však nešpecifikuje ani ten-ktorý účet, ani tú-ktorú kartu, ani to, o ktorú splátku úveru tej-ktorej kreditnej karty sa má jednať. K dohode nie je doložený ani žiadny listinný dôkaz, preukazujúci výšku zostatku úveru ku kreditnej karte k zániku BSM alebo k jeho vyporiadaniu. V priebehu konania sa preukázalo, že navrhovateľka aj po zániku BSM obe karty vlastnila, odporcovi ani jednu z nich neodovzdala a aktívne čerpala úver po dobu mnohých mesiacov po zániku BSM, ako aj podpise dohody. Navrhovateľkou čerpané úverové rámce k jednotlivým kartám boli neustále v pohybe, a preto pre neurčitosť výšky úverového rámca by bolo splatenie úveru k tej- ktorej kreditnej karte nevykonateľné. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu, že dohoda je ako celok platná, minimálne je neplatné ustanovenie v čl. I časť C) pasíva písm. g) dohody. K platnosti a následne vykonateľnosti prevzatia záväzku za ktorúkoľvek kreditnú kartu bol potrebný súhlas Z., a. s. ako veriteľa. Uvedené je zakotvené aj v čl. II dohody o BSM. Navrhovateľka žiadny takýto súhlas nezabezpečila, preto je ustanovenie čl. I časť C) pasíva písm. g) dohody neplatné, s odvolaním sa na ustanovenie . Príslušná judikatúra tiež zakotvuje, že vyporiadaním BSM sa nemôže zasiahnuť do práv a povinností tretích osôb. Z uvedených dôvodov odporcovi nevznikla žiadna povinnosť na plnenie a sumu 580 eur plnil na základe neplatného právneho úkonu, čím došlo na strane navrhovateľky k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľka je povinná odporcovi vydať bezdôvodné obohatenie so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 9% odo dňa 19. 10. 2010 do zaplatenia. Súd sa nevysporiadal s návrhmi odporcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2012, ako aj na pojednávaní dňa 05. 03. 2012. Súd tiež neadekvátne zohľadnil trovy právneho zastúpenia odporcu, nakoľko nezohľadnil všetky úkony právneho zástupcu vo veci. Vzhľadom k uvedenému mal súd, podľa jeho názoru, návrh zamietnuť, avšak z dôvodov uvedených v odvolaní a naviac mal navrhovateľku zaviazať k vydaniu bezdôvodného obohatenia pre odporcu vo výške 580 eur so zákonnými úrokmi z omeškania a zaviazať ju k náhrade trov konania vo výške 759,44 eura.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa pridržiava argumentov uvedených v jeho odvolaní a dodal, že má za to, že nielen dohoda o vyporiadaní BSM, ale aj samotný návrh navrhovateľky na začatie konania sú neurčité. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania bližšie nedefinovala bankové účty, ktorých sa týkal údajný záväzok ako ani kreditné karty, ktorých sa týkal údajný záväzok. Až následne v podanom odvolaní uvádza, ktorý účet mal podľa nej byť predmetom dohody. Navrhovateľka v prvostupňovom konaní neuniesla dôkazné bremeno, a preto právom nemala úspech vo veci.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj nedostatočne odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 01. 03. 2003 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 9. októbra 2009, č. k. -25, právoplatným 27. 10. 2009. Po rozvode manželstva účastníci konania uzavreli dňa 07. 12. 2009 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej okrem iného podľa čl. I bodu A) boli medzi účastníkmi konania vyporiadané nehnuteľné veci, podľa bodu B) boli medzi účastníkmi konania vyporiadané hnuteľné veci a podľa bodu C) boli medzi účastníkmi konania vyporiadané pasíva, a to: a) hypotekárny úver S., a. s. vo výške 720.000,-Sk, b) spotrebný úver poskytnutý Z., a. s. vo výške 200.000,-Sk, c) HOME CREDIT so zostatkom 470 eur, d) QUATRO so zostatkom 790 eur, e) splátková karta QUATRO so zostatkom 480 eur, f) TRIANGEL so zostatkom 850 eur a g) kreditná karta Z. a. s. so zostatkom 1.000 eur. Podľa čl. II dohody bolo dohodnuté, že navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva preberie veci označené v čl. I/A a čl. I/C/a) c) d) e). Odporca do svojho výlučného vlastníctva preberie veci označené v čl. I/B a čl. I/C/b) f) g). Podľa ustanovenia dohody je účastníkom dohody zrejmé, že k právne účinnému prevzatiu záväzkov z titulu úverov je potrebný súhlas jednotlivých veriteľov. Podľa čl. III. dohody účastníci dohody vyhlásili, že sa vzájomne vzdávajú práva na finančné vyrovnanie rozvodom zaniknutého BSM. Podľa čl. IV. dohody sa dohodli, že veci, pri ktorých nedošlo k výslovnej dohode a ktoré by sa eventuálne objavili po uzavretí dohody, patria tomu, kto ich má vo faktickej moci.

Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že kladie v ustanovení , pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až potom, keď sa nerealizuje vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov) súd. Všeobecne možno povedať, že pre dohodu o vyporiadaní BSM nie je stanovená písomná forma, preto môže byť dohoda uzatvorená písomne, ústne i konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. V písomnej forme však musí byť uzatvorená dohoda o vyporiadaní, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť ( ). Pod vyporiadaním je treba rozumieť nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkých vecí patriacich do BSM. Zo znenia ustanovenia , a treba vyvodiť, že vyporiadanie dohodou manželov sa musí týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle ustanovenia do ich bezpodielového spoluvlastníctva patril a ktorý ako spoločný existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva (R 42/1972).

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 29. 06. 2010).

Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z , v zmysle ktorej je aj s ohľadom na ustanovenie povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Právne závery uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku sú nedostatočné, nepresvedčivé a nie sú preskúmateľné. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie predmetného rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedené atribúty nespĺňa. Odvolací súd z týchto dôvodov považoval jeho rozhodnutie za nezákonné a v rozpore s princípom spravodlivosti obsiahnutým v základnom práve na súdnu a inú právnu ochranu, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto potrebné riadne zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom opätovne a riadne vypočuť účastníkov konania na všetky podstatné okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal skutkovo ani právne s tým, že v priebehu konania bolo zistené, že účastníci konania mali v Z., a. s. dva účty, pričom v Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 07. 12. 2009 bola uvedená len jedna kreditná karta Z., a. s. Nevyhodnotil ani tvrdenie navrhovateľky, že ohľadne vyporiadania bežného účtu č. XXXXXXXXX/ XXXX sa pred uzatvorením Dohody o vyporiadaní BSM s odporcom dohodli, preto nebola pojatá v dohode o vyporiadaní a predmetom vyporiadania bol už len účet č. XXXXXXXXX/XXXX. K týmto tvrdeniam navrhovateľky odporca vypočutý nebol, preto bude potrebné ho v ďalšom konaní k týmto okolnostiam vypočuť, prípadne vykonať aj iné dôkazy, na zistenie okolností, za ktorých bola táto dohoda uzavretá. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a námietkam odporcu bolo potrebné sa vecou zaoberať aj z toho pohľadu, či je Dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov konania platná alebo neplatná, prípadne, či je neplatná jej nejaká časť. Potrebné je zaoberať sa tiež obranou odporcu, ktorý sa v priebehu konania domáhal od navrhovateľky zaplatenia sumy 580 eur, pričom v tejto časti akékoľvek odôvodnenie v rozhodnutí absentuje. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný ( ).

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.