Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-111-2012.pdf
PDF · 87.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany. IČO: 36234176 proti žalovanej O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XXX, zastúpenej JUDr. Albertom Kováčom, Brekov 119, o zaplatenie 1.309,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 22C/21/2012-57 zo dňa 19.3.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 567,76 Eur spolu s 0,024 % denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.5.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Priznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatku za podaný odpor. Peňažné plnenie vo výške 567,76 povolil žalovanej zaplatiť v splátkach po 20 Eur mesačne tak, že zročnosť každej splátky nastane do 15. dňa toho ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.309,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy od 26.5.2009 na tom právnom základe, že dňa 27.8.2008 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. 3808170401, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 23,20 Eur. Celkom mala zaplatiť sumu 1.392,35 Eur. Žalovaná úver nesplácala podľa dohodnutých podmienok, preto dňa 25.5.2009 vyzval žalovanú k úhrade celého úveru. Žalovaná suma bola vypočítaná rozdielom medzi sumou 1.405,48 Eur, v ktorej boli započítané všetky splátky a pokuty a sumou 96,13 Eur, ktorú sumu žalovaná zaplatila. Vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému včas podala žalovaná odpor. Žalovaná namietala, že úverovú zmluvu uzavrela v rýchlosti a núdzi na sumu 663,88 Eur. Z tejto sumy uskutočnila 5 splátok, poslednú dňa 22.6.2009. Namietala výšku úroku, ktorý podľa nej predstavoval sumu vo výške 40% a takúto výšku považovala za nemorálnu. Zároveň vzniesla námietku premlčania nároku. Z úverovej zmluvy zistil, že predmetom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 663,88 Eur, ktorú sumu mala žalovaná zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 23,20 Eur mesačne. Žalovaná pred zosplatnením úveru zaplatila žalobcovi celkom 69,60,
Eur. Po zosplatnení úveru mu ešte zaplatila celkom 96,12 Eur. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú bolo potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Námietku žalovanej o premlčaní nároku považoval za nedôvodnú s ohľadom na zistenie, že žalovaná sa dostala do omeškania s prvou splátkou dňa 11.11.2008 a nárok bol uplatnený dňa 11.10.2011 teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Preskúmal všetky dojednania zmluvy o úvere a zistil, že v rozpore s dobrými mravmi je dojednanie o výške úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá vo výške 33,58 % ročne. S ohľadom na výšku poskytnutého úveru 663,88 Eur žalobca považoval zaplatenie sumy 1.392,15 Eur, ktorá suma 100-násobne prevýšila výšku poskytnutého úveru. Zistil, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy boli priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami na obdobie 1 - 5 rokov vo výške 13,69 Eur. Rozdiel medzi výškou úrokovej sadzby poskytovanej bankami a úrokmi podľa tejto zmluvy predstavoval navýšenie o 19,89 % ročne, t.j. o dvojnásobok viac. Výšku dohodnutej úrokovej sadzby považoval za rozpor s dobrými mravmi, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu medzi právami spotrebiteľa žalovanej, voči žalobcovi ako dodávateľovi. Rovnako za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi považoval aj dohodu o zmluvných pokutách a upomienkach, keďže tieto boli súčasťou len obchodných podmienok žalobcu, predložené žalovanej vo formulárovej zmluve, ktoré v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť. Poukázal na to, že žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa so všetkými zmluvnými podmienkami pred uzavretím zmluvy, pretože návrh zmluvy jej bol doručený až po tom, čo jej boli peňažné prostriedky zaslané žalobcom na účet. Dojednanie o zmluvných pokutách a poplatky za upomienky neboli súčasťou samotnej zmluvy. Úverovú zmluvu považoval za neplatnú podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka za neplatnú iba v časti výšky úrokovej sadzby a v časti dohody o zmluvnej pokute. So zreteľom na uvedené uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zaplatiť sumu 567,76 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru v sume 663,88 Eur po odpočítaní sumy 96,12 Eur zaplatených žalovanou. Priznané úroky odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Zistil, že v konaní bola úspešnou účastníčkou do výšky 58 % žalovaná. Táto si však náhradu trov konania neuplatnila, preto jej neboli priznané a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu. Žalovaná si v konaní uplatnila právo na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z predložených dokladov zistil, že žalobkyňa spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p. preto jej návrhu vyhovel. Zároveň podľa § 160 ods. l O.s.p. s prihliadnutím na sociálnu situáciu na strane žalovanej, povolil jej splatiť dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach po 20 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie žalobca. Podľa obsahu napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa v zamietavej časti. Namietal nesprávne posúdenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej posúdil zmluvnú podmienku, obsahom ktorej bol úrok z úveru ako neprijateľnú pre rozpor s dobrými mravmi a v tejto časti považoval uzavretú úverovú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Je presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako to uvádza súd prvého stupňa. Podstatným znakom neprijateľnej zmluvnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a odberateľom. Nemožno však túto podporu spotrebiteľa zamieňať s nevhodným paternalizmom v štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch v trhovom prostredí. Výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nemožno porovnávať úvery poskytované bankami a nebankovými subjektmi hneď z niekoľkých dôvodov. Dojednaný úrok za poskytnutie úveru predstavuje jednak odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, ako aj krytie rizika veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru a v neposlednom rade zohľadňuje aj náklady spojené so získaním zdrojov financovania úverov. Banky spravidla poskytujú úvery iba klientom, ktorí spĺňajú prísnejšie podmienky a z uvedeného vyplýva aj rozdiel v štruktúre klientov bánk a nebankových subjektov. Je teda zrejmé, že podmienky, za akých poskytujú úvery banky a za akých poskytujú úvery nebankové subjekty, sú diametrálne odlišné. Nesúhlasil s tvrdením Okresného súdu Humennom, že celkovú výšku zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil žalobca, je potrebné považovať za neprimeranú sankciu, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Primeranosť sankcie je treba vždy hodnotiť vo vzťahu k porušovanej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie môže mať pre dodávateľa, teda žalobcu. Týmto dôsledkom musí byť teda primeraná jej výška, ktorá nemôže plniť funkciu odstrašovacieho prostriedku, ale predovšetkým plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v
dôsledku nesplnenia povinnosti. Tomu nasvedčuje aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR ( NS ČR 33 Cdo 3455/2009).
Poukázal na to, že Občiansky zákonník spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojím obsahom, či účelom odporuje zákonu. Právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto vedomí, resp. tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia predpokladať. Podľa neho je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva nebola v rozpore so zákonom ani zákon neobchádzala a nebola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, preto na názor súdu prvého stupňa neopodstatnený a neodôvodnený.
Je toho názoru, že predmetná úverová zmluva nebola ani v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádzala a nebola ani uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila. Považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny a spravodlivý. Zároveň žiadala, s o ohľadom na podané odvolanie žalobcom, priznať jej trovy prvostupňového konania, titulom trov právneho zastúpenia advokátom,, ktoré vyčíslila na sumu 196,48 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu v akom bol napadnutý, tj. iba vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom preskúmania napadnutého rozsudku nebol výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, pretože tento výrok podľa obsahu podaného odvolania nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť ( § 206 ods. 2 O.s.p.)
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V predmetnej veci je potrebné súhlasiť so skutkovými zisteniami i právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý kritickým spôsobom prehodnotil uplatňované nároky žalobcu v tomto konaní, pokiaľ ide o úroky z úveru, pretože skutočne je potrebné dohodu vzniknutú medzi účastníkmi vo výške úrokov z úveru vo výške 33,58 Eur považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, podľa 53 os. 5 Občianskeho zákonníka a to z toho dôvodu, že dohodnutý úrok medzi účastníkmi bol o 19,89 % vyšší, ako bola priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov poskytnutých v tomto období bankami. Táto okolnosť spôsobuje pochopiteľne značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 4 OZ, pričom so zreteľom na charakter organizácie žalobcu, je potrebné vychádzať práve z takejto priemernej úrokovej miery úverov poskytovaných bankami, pretože žalobca je subjektom, ktorý poskytuje úvery a v tomto slova zmysle je porovnateľný s bankovými inštitúciami. Za týchto okolností treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o výške úrokov vo výške 33,58 % ročne je absolútne neplatná.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej omeškanej splátky alebo jej časti, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením je klient v omeškaní v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, či jej časti dlhšie ako 6 mesiacov, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ aj takúto neprimeranú sankciu s poukazom na § 53 ods. 4 OZ, § 39 OZ a § 3 OZ považoval za neprimeranú a v neprospech spotrebiteľa.
K záveru súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že žalobca si v predmetnej zmluve predformuloval niekoľkonásobný postih, a to jednak úroky z omeškania, zmluvná pokuta i náhrada škody, to znamená, že takto dojednanú neadekvátne vysokú zmluvnú pokutu je možné považovať len za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v ostatnom poukazuje odvolací súd na precízne a výstižné dôvody odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si osvojuje. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania. Preskúmaním tohto výroku odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa. Aj keď si žalovaná uplatnila trovy prvostupňového konania iba vo vyjadrení k odvolaniu a nemožno tento prejav považovať za odvolanie, je potrebné uviesť, že aj keď mala vo veci úspech tak, ako ho zistil súd prvého stupňa vo výške 58 % a vzniklo jej právo na náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia bol jej právny zástupca povinný tieto trovy špecifikovať podľa § 151 ods. l O.s.p. do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ tak neurobil, nebolo mu možné trovy právneho zastúpenia priznať.
So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.