Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-71-2022.pdf
PDF · 121.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/71/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib – advokát, sídlo AK Bardejov, Tehelná 46, proti žalovanej: D. E. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej: Hagyari & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A, IČO: 51 473 208, o určenie, že nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, takto
rozhodol:
2
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
9
1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 19.12.2022 domáhal voči žalovanej určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., a to:
- A. F. G. XXX/X H. I. XXX D.2, H. A.
- A. F. G. XXX/X, H. I. XXX D.2, H. A.
- A. F. G. XXX/X, H. I. XXX D.2, J. A. K. L., evidované na žalobcu v podiele X/X z celku (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“) nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu ako manželia nadobudli počas manželstva spoločný majetok, a to predovšetkým rodinný dom v Obci C., postavený na pozemku žalobcu, zariadenie rodinného
domu a iné hnuteľné veci, ktorého vyporiadania sa žalobca domáha samostatnou žalobou. Žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť je rodinný majetok žalobcu, ktorý získal od sestry na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobca zriadil vecné bremeno cez parcely CKN XXX/X,X za účelom prístupu a zriadenia sietí, ktoré sú aj fyzicky zriadené k svojej ďalšej parcele CKN č. XXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. X pre kat.úz. C.. Napriek tomu si žalovaná robí nárok na parcely patriace k domu, a to len účelovo v rámci jednaní o BSM, nakoľko k prevodu zo sestry žalobcu došlo kúpnou zmluvou počas trvania manželstva, hoc sa jedná o nepochybne zastretý právny úkon, keďže odplata vyjadruje samostatné darovanie a je vo výške 100 Eur, pričom nikdy nedošlo k jej úhrade. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je aj právny úkon uzatvorený ako kúpna zmluva, avšak skutočnou vôľou strán bolo darovanie, tak platí tento právny úkon ako darovacia zmluva. Setra žalobcu prevádzala tieto pozemky priamo bratovi, a ten sa rozhodol stavať rodinný dom s vtedajšou manželkou – žalovanou. Žalovaná o obsahu zápisu vedela a nikdy to nenamietala, vytiahla uvedené až ako argument pre vyporiadanie BSM.
3. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním súdu doručeným dňa 13.02.2023. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná mala za to, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté a patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré medzi žalobcom a žalovanou existovalo. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1917/2004: „Problematikou vztahu simulované kupní a disimulované darovací smlouvy se dovolací soud již vícekrát zabýval. V rozsudku ze dne 4. září 2002, sp. zn. 22 Cdo 101/2001, publikovaném pod č. C 1410 ve svazku 20 Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, vydávaného nakladatelstvím C. H. Beck, uvedl: V případě, že účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně tak, že by z jejího znění plynulo, že šlo o darování. Viz též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 5. 2000, sp. zn. 22 Cdo 102/99, publikovaný v Soudních rozhledech, 2000, č. 8. V daném případě ze smlouvy o převodu nemovitostí rozhodně neplyne, že by úmyslem účastníků byl bezúplatný převod nemovitostí, tj. uzavření darovací smlouvy; rozhodnutí odvolacího soudu je tak v souladu s citovanými rozhodnutími dovolacího soudu. K námitce týkající se zásady, že nikdo se nemůže dovolávat vlastní nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur) se poznamenává, že tato zásada chrání poctivou stranu proti nepoctivé; v daném případě věděly o simulaci obě strany.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 101/2001: „V rozsudku ze dne 10. 5. 2000, sp. zn. 22 Cdo 102/99, publikovaném v Soudních rozhledech č. 8/2000 totiž vyslovil závěr, který dopadá i na tuto věc, že pokud účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není disimulovaná darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně a z jejího znění není zřejmé, že šlo o darování . V odůvodnění tohoto rozsudku se pak uvádí, že je třeba vycházet ze znění ObčZ, účinného v době uzavření předmětné smlouvy, tedy ze znění účinného do 31. 12. 1991. Podle § 46 odst. 1 ObčZ smlouvy o převodech nemovitostí, jakož i jiné smlouvy, pro něž to vyžaduje zákon nebo dohoda účastníků, musí mít písemnou formu. Nebyl-li právní úkon učiněn ve formě, kterou vyžaduje zákon nebo dohoda účastníků, je neplatný (§ 40 odst. 1 ObčZ). Smlouva je uzavřena, jakmile se účastníci shodnou na jejím obsahu (§ 44 ObčZ). Požadavek písemné formy smlouvy je splněn, pokud jsou v písemném projevu vůle účastníků vyjádřeny podstatné složky jejich projevu vůle. Podstatné náležitosti, tvořící obsah smlouvy o převodu nemovitosti, musí být proto vyjádřeny v písemné formě; ústní ujednání, týkající se podstatných náležitostí, nejsou součástí smlouvy, pro kterou je předepsána písemná forma. Uzavírají-li účastníci darovací smlouvu ohledně nemovitosti, musí být skutečnost, že jde o darování, vyjádřena v písemné formě; jinak darovací smlouva platně nevznikne. Proto v případě, že účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně a z jejího znění není zřejmé, že šlo o darování . V daném případě ze smlouvy ze dne 10. 3. 1988 rozhodně neplyne, že by úmyslem účastníků byl bezúplatný převod nemovitostí, tj. uzavření darovací smlouvy, a tak závěr odvolacího soudu, že takováto smlouva byla v písemné formě v souladu se skutečnou vůlí účastníků uzavřena, není správný.“ Ústavný súd SR sp.zn. III. ÚS 412/2016 konštatoval: „krajský súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti z rodičov účastníkov konania na žalovanú, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Vôľa účastníkov právneho úkonu uzavrieť darovaciu zmluvu totiž nebola v konaní preukázaná. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a naopak, nemá náležitosti zmluvy darovacej, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je
naopak, bezodplatnosť. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pozri k tomu Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., /Fečík, M., /Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 2085). V danom prípade sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 1 Sk, pričom ústavný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.“ S ohľadom na predloženú zmluvu medzi žalobcom a jeho sestrou je zrejmé, že zmluva má označenie „Zmluva o predaji nehnuteľnosti“ v čl. II bol 1 je uvedené, že jej predmetom je predaj pozemku, ďalej v čl. II bod 4 je vymedzená povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, v čl. II bod. 5 je uvedené, že predávajúci ako výlučný vlastník predáva pozemok a kupujúci ho kupuje, v čl. III je vymedzená kúpna cena, ktorá mala byť uhradená pri podpise. Z uvedeného je zrejmá a nepochybná vôľa zmluvných strán, t.j. žalobcu a jeho sestry, uskutočniť odplatný prevod nehnuteľnosti a nie bezodplatný. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Nakoľko žalobca nadobudol predmetné pozemky (vtedy ešte ako celistvú parcelu), odplatne kúpnou zmluvou za trvania manželstva, tieto pozemky teda jednoznačne nespadajú pod zákonom taxatívne vymedzené výnimky a je nutné uzavrieť, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S ohľadom na uvedené považuje žalovaná žalobu za nedôvodnú.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkýň E. M., D. B., Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.XXXXXXX XXXX, č.k.: 4Pc/23/2021 – 25, výpisom z Listu vlastníctva č. X, G. XXXX, G. XXXX pre kat.úz. C., Zmluvou o predaji nehnuteľnosti z XX.XX.XXXX, Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu: I. XXXX/XXXX, torzom „sms“ komunikácie, stanoviskami právneho zástupcu žalobcu i žalovanej a zistil tento skutkový stav:
6. Výsluchom žalobcu súd zistil, že k pozemku sa dostal od sestry. Žalovaná, vtedajšia manželka s vecou nič nemala, bol to pozemok po dedovi. Zmluva bola „stiahnutá“ z internetu. Keď chcel postaviť dom, potreboval mať pozemok napísaný na seba. Mal dostať rodinný dom, nakoniec tam zostala bývať sestra, preto sa dohodli, že pozemok, ktorý je predmetom sporu si vezme on a zmluva sa „stiahla“ z internetu. Žalobca ju vytlačil, vypísal a podpísal. Nikto nič nepozeral, hlavne, aby to išlo na kataster čím skôr. Bola tam kolónka na peniaze, tak tam musel niečo vpísať, ale sestra nikdy peniaze nezobrala. Nikdy sa pozemok neriešil, žalovaná sa ozvala až po rozvode, keď prišlo na vyporiadanie. Žalovaná si tam začala robiť ploty, zámkové dlažby, i keď jej vravel, že si to neželá. Je tam čierna stavba – plot, žalobcovi bola uložená i pokuta. Žalobca susede dovolil vecné bremeno. Ako vzor nepoužil z internetu darovaciu zmluvu, išlo o sestru. Chcel stavať a potreboval riešiť pozemky. „Stiahol“ prvé, na čo natrafil. Nepamätal si, kto platil poplatok za vklad do katastra.
7. Výsluchom žalovanej súd zistil, že chceli stavať dom a právne veci mal na starosti žalobca. Mala za to, že pozemky sa kupujú, že budú v spoločnom vlastníctve, preto spoločne začali stavať dom. Nejaký čas sa nič neriešilo, dom začali stavať až asi po 2,5 roku neskôr, nebolo to také naliehavé, ako tvrdil žalobca. Telefonicky to riešili aj s nejakým právnikom. Nakoľko kúpna cena bola nízka, chcela to kompenzovať tým, že svoje úspory, aj svojich rodičov vloží do stavby domu. Poplatok za vklad platila žalovaná. Peniaze vybrala z účtu a odovzdala ich žalobcovi, aby uvedené vyplatil. Žalovaná mala úspory, stavebné sporenie, úspory, ktoré jej darovali rodičia. Žalobca nemal nič, mal len zabezpečiť pozemok, aby mohli stavať. Stavať začali z úspor žalovanej, potom si vzali hypotéku, kde je žalovaná hlavným dlžníkom, keďže žalobca nemal príjem. Zábezpekou bol a stále je rodinný dom jej rodičov. Rodičia poskytli peňažné dary aj priebežne pri stavbe domu. V žiadnom prípade by nešla do stavby rodinného domu, ak by si nebola istá, že sporná nehnuteľnosť nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Rozvedení so žalobcom
sú dva roky, hypotéku spláca sama. Žalobcovi dôverovala, pracovala nadčasy, zmluvu nepodpisovala, kúpu pozemku mal zabezpečiť žalobca. Na zmluvu sa nemala potrebu podpísať, bola presvedčená, že keď pozemok kúpil manžel za trvania manželstva, tak bude spoločný. Celkovo čerpali úvery dva, založili rozostavanú stavbu i s pozemkami. Uvedené konzultovala s právnikom, ktorý jej potvrdil, že keď spornú nehnuteľnosť nadobudnú počas manželstva, bude to ich, i keď na zmluve nebude podpis žalovanej.
8. Výsluchom svedkyne E. M. súd zistil, že spornú nehnuteľnosť darovala bratovi. Žalobca pripravil zmluvu, chcel stavať dom, ale nemal pozemok. Svedkyňa mala pozemok po starom otcovi, tak mu ho darovala. Žiadna platba realizovaná nebola, žiadne peniaze od brata nechcela. O prevode hovorila len so žalobcom, žalovaná sa toho nezúčastňovala. Pozemok bratovi dala, zmluvu nečítala. Svedkyňa dostala pozemok darovaním, preto ho aj bratovi darovala.
9. Výsluchom svedkyne D. B. súd zistil, spornú nehnuteľnosť zdedila po svojich rodičoch. Najprv chcela stavať dom najstaršia dcéra, tak sa pozemok prepísal na ňu. Keďže jej manžel o stavbu domu nejavil záujem, tak sa rozhodli, že stavať nebudú. Žalovaná po dome veľmi túžila, žiadala, aby jej pozemok dali. Boli o tom aj „sms“, ktoré jej žalovaná ale vymazala. Svedkyňa stále trvala, aby to bolo darovacou zmluvou, ale žalovaná s tým nesúhlasila, bolo to vopred premyslené. Deti svedkyne sa dohodli medzi sebou, že dcéra zostane v rodinnom dome a bratovi dá pozemok, aby mohol postaviť dom. Formálne to prebehlo tak, že sa dohodli, nech aspoň sto eur dá syn sestre, aby mala aspoň na kávu. Takto sa dohodli. Nijaké platenie veľkých peňazí neprebehlo. Peniaze minuli tak, že si urobili dobrý obed.
10. Zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti spísanej dňa 02.02.2016 súd zistil, že predmetom predaja bola sporná nehnuteľnosť. Kúpna cena za predaj bola dohodnutá na sumu 100 Eur. Kúpnu cenu sa kupujúci zaviazal odovzdať predávajúcej po podpise zmluvy, strany sa tiež zaviazali vydať si o tom potvrdenie. Záverom je uvedené, že zmluvné strany si zmluvu pozorne prečítali, všetky jej ustanovenia sú im zrozumiteľné, pričom vyjadrujú slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán.
11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
15. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
16. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
19. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
21. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p., ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
23. Naliehavý právny záujem na veci žalobca odôvodnil tým, že bez určenia, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do BSM strán sporu, bude postavenie žalobcu v konaní o vyporiadanie BSM neisté. V tejto súvislosti strany sporu aj navrhli prerušenie konania o vyporiadanie BSM. Je pravdou, že otázku toho, čo patrí a čo nepatrí do masy BSM môže prejudiciálne riešiť súd i v konaní o vyporiadanie BSM. Nakoľko ale žalobca podal samostatnú žalobu ohľadom tejto spornej otázky a konanie o vyporiadanie BSM je do času právoplatného skončenia tohto sporu prerušené, resp. bol podaný takýto návrh, má súd za to, že je namieste spornú vyriešiť v tomto konaní.
24. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Nedostatok vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonoch vykonaných žartom alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Tieto vady vážnosti vôle sa označujú aj ako vedomé vady vážnosti vôle. Od tohto je potrebné odlišovať nevedomé vady vážnosti vôle, kedy konajúca strana (alebo aj obe strany) nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom, napríklad omyl - § 49a (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 257 - 270: N. D., Nakladateľstvo C.H. Beck).
25. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným a platným je tzv. zastretý právny úkon. Pri simulovanom právnom úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny, ktorým však konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiadny prejav vôle. Tým sa simulácia líši od vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať chce. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. Súčasťou predpokladov simulácie nie je jej motív. O simuláciu teda pôjde aj v prípade, ak zmluvné strany chcú vzbudiť zdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb (absolútna simulácia) alebo chcú zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia, dissimulácia). V prípade simulácie vôbec nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol takýto právny úkon nedovolený alebo trpel niektorým z dôvodov neplatnosti, bol by právny úkon neplatný. Rozlišujeme disimuláciu úplnú, kedy je simulovaný celý právny úkon, napríklad darovanie kúpnou zmluvou, alebo čiastočnú, kedy je simulovaná len časť právneho úkonu, prípadne jeho jediné ustanovenie. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri jednostranne simulovaných právnych úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery. Pri spoločnej simulácii musia byť splnené predpoklady, ktorými sú uzrozumenie oboch strán (t.j. vedomosť oboch účastníkov o simulácii) a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. Za prípady simulácie nemožno považovať antidatovanie zmluvy, nesprávne označenie právneho úkonu. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 257 - 270: N. D., Nakladateľstvo C.H. Beck).
26. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle avšak v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechce spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu, sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť (Najvyšší súd SR, sp.zn.: 1Cdo/113/2008).
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca po dohode s vtedy manželkou (žalovanou) mal zaobstarať pozemok na stavbu rodinného domu. Nakoľko sestra žalobcu mala vo vlastníctve rodinný pozemok, ktorý nepotrebovala na stavbu rodinného domu, lebo už bývala v rodičovskom dome, rozhodol sa žalobca zaobstarať si pozemok, ktorý vlastnila jeho sestra. Sestra (svedkyňa E. M.) tvrdila, že pozemok žalobcovi darovala tak, ako bol darovaný jej. Žalobca tvrdil, že vzor zmluvy si zaobstaral z internetu, neriešil, že to bol vzor kúpnej zmluvy. Keďže tam bola kolónka na vpísanie peňažnej sumy, vpísal symbolicky sumu 100 Eur. Žalovaná tvrdila, že so žalobcom sa výslovne dohodla, že pozemok si odkúpia, pretože odmietla stavať na cudzom pozemku a spoločný rodinný dom, do ktorého stavby vložila svoje i rodičovské úspory, chcela stavať na spoločnom pozemku. Bolo jej právnikom poradené, že pozemok sa za trvania manželstva musí kúpiť, aby bol spoločný. Matka účastníkov kúpnej zmluvy (svedkyňa D. B.) vypovedala, že je deti si žiadne veľké peniaze za pozemok nedali. Dohodli sa na sume 100 Eur, aby sestra žalobcu „z toho niečo mala“. Kúpnu cenu napokon investovali do spoločného obeda.
28. Súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca napriek tvrdeniu, že nemal dôvod spornú nehnuteľnosť od sestry kupovať, že od počiatku išlo o darovanie, toto nepreukázal a uvedené tvrdenie bolo vyvrátené dôkazmi, ktoré obe strany sporu navrhli na vykonanie. Na to, aby sa jedným právnym úkonom zastieral iný právny úkon musí byť dôvod, musí mať toto konanie hospodársky účel. Spravidla dochádza k uzatváraniu darovacej zmluvy pri kúpe nehnuteľnosti z dôvodu, aby sa stany zmluvy vyhli daňovej povinnosti. Situácia medzi účastníkmi zmluvy ale bola opačná. Žalobca tvrdil, že kúpnou zmluvou zastieral darovanie, súdu ale hodnoverným spôsobom nepreukázal prečo. Súd nezistil žiaden rozumný dôvod na to, aby si súrodenci, ktorí zhodne tvrdili, že nehnuteľnosť po starom otcovi si darovali, si túto nakoniec odpredali, keď uzavreli kúpnu zmluvu. Nič im predsa nebránilo si spornú nehnuteľnosť darovať. Žalobca uvedené odôvodnil tým, že zmluvu zaobstaral cestou internetu, narýchlo, nečítal, čo tam bolo napísané. Toto ale nekorešpondovalo s tým, čo súd zistil v rámci vykonaného dokazovania. Žalovaná vysvetlila, prečo sa tento právny úkon realizoval cestou kúpnej zmluvy. Strany sporu, v tom čase ešte manželia, sa dohodli, že rodinný dom budú stavať na spoločnom pozemku, preto bolo potrebné, aby tento bol za trvania manželstva kúpený, a takým spôsobom sa nadobudol do spoločného vlastníctva. Túto verziu potvrdila i svedkyňa D. B., keď okrem iného vypovedala: „Ja som stále trvala, aby to bolo darovacou zmluvou, ale ona s tým nesúhlasila, vopred bolo všetko premyslené tak, ako to všetko pokračuje.“ (výpoveď svedkyne na pojednávaní dňa 27.09.2023). Je tak zrejmé, že uvedené sa nerealizovalo v chvate, narýchlo, ale že o tom v rodine prebehla rozprava. To potvrdzuje i tvrdenie žalovanej, ktorá uviedla, že kúpa vôbec nebola taká naliehavá, pretože so stavbou rodinného domu sa začalo až po 2,5 roku. Inak, ako pomýlením sa pri výbere vhodného vzoru zmluvy na internete žalobca svoje tvrdenia o skutočnej vôli neargumentoval.
29. Bezodplatnosť ako obligatórnu náležitosť darovania nakoniec nepotvrdila ani svedkyňa D. B.. Vypovedala, že deti sa dohodli, aby brat dal sestre aspoň 100 Eur na kávu, aby z toho aj ona niečo mala. Nakoniec sumu utratili na spoločný obed.
30. Z uvedeného je tak zrejmé, že tvrdenia žalobcu o skutočnej vôli, ktorou malo byť prijatie daru od sestry vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, neboli preukázané, resp. sa ukázali ako nepravdivé. Keďže súd mal dostatočne preukázané, že skutočnou vôľou žalobcu nebolo uzavrieť darovaciu zmluvu, je nadbytočné polemizovať o tom, aké následky by potenciálne mohlo vyvolať, ak by žalobca skutočne preukázal, že kúpnou zmluvou zastieral zmluvu darovaciu.
31. Na prvom mieste, aby súd mohol konštatovať, že právny úkon, ktorým sa zastieral iný právny úkon je absolútne neplatný pre nedostatok vôle (v tomto prípade kúpna zmluva), musel by nedostatok vôle byť prítomný na oboch zmluvných stranách (viď bod 25. tohto rozsudku). V predmetnom spore mal ale súd za preukázané, že jednak sestra žalobcu podľa výpovede svedkyne D. B. „z toho chcela tiež niečo mať“, pričom nerozhoduje, v akej výške sa kúpna cena dojednala. Teda podmienka bezodplatnosti chýba. Na druhej strane, ani žalobca nepreukázal, že jeho skutočnou vôľou bolo prijať od sestry dar. Práve naopak, po vytvorení si uceleného obrazu o veci po vykonanom dokazovaní vyšlo najavo, že žalobca a žalovaná ako manželia mali v zámere nadobudnúť spornú nehnuteľnosť ako spoločnú, pretože žalovaná bola pripravená do stavby rodinného domu investovať svoje úspory a úspory svojich rodičov, pričom žalobca nemal na financovanie stavby rodinného domu potrebné prostriedky. Uvedené v rodine žalobcu nebolo prijaté dobre, avšak žalobca nakoniec pristúpil na želanie žalovanej a pripravil i uzavrel kúpnu zmluvu. Nebolo tvrdené ani preukázané, že by k uzavretiu kúpnej zmluvy bol donútený bezprávnou vyhrážkou alebo iným nedovoleným konaním. Pohnútka, ktorá ho viedla k tomu, že nakoniec spornú nehnuteľnosť od sestry odkúpil (teda priklonil sa na stranu vtedy manželky), nemá na platnosť právneho úkonu vplyv. Plynutím času a rozvratom manželstva strán sporu žalobca, ľudsky pochopiteľne, chcel uvedené zvrátiť, to však nemožno akceptovať. Platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa okolností v čase jeho uzavretia. Neskoršia zmena okolností nemôže mať vplyv na jeho platnosť (pozri R 53/2010).
32. Súd sa tiež hypoteticky vyjadrí i k tomu, ako by súd postupoval, ak by žalobca preukázal, že nedostatok vôle uzavrieť kúpnu zmluvu bol daný na oboch zmluvných stranách (jeho i sestrinej), a že svojim konaním obaja len simulovali (predstierali) právny úkon kúpy (i keď nie je zrejmé, prečo by tak robili). Každopádne, v prípade preukázanej obojstrannej simulácie by právny úkon kúpy bol absolútne neplatný. Aby však bol platný právny úkon darovania, ktorý bol kúpou zastieraný, tu potom treba prisvedčiť argumentácii žalovanej a záverom Uznesenia Ústavného súdu zo dňa 21.06.2016, sp.zn. III. ÚS 412/2016, že je potrebné, aby zo zmluvy (ktorá v prípade nehnuteľností musí byť písomná) vyplývalo, že išlo o bezodplatný „predaj“, pretože bezodplatnosť je obligatórnou náležitosťou darovacej zmluvy. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Náležitosť bezodplatnosti ale zo zmluvy nevyplýva.
33. V kontexte horeuvedeného súd nevykonal navrhnutý dôkaz pripojením súdneho spisu vo veci vyporiadania BSM, pretože sám žalobca tvrdil, že určovacia (táto) žaloba bola podaná ešte pred podaním žaloby o vyporiadanie BSM, nakoľko už pri mimosúdnych rokovaniach žalovaná pred podaním žaloby o vyporiadanie BSM túto výhradu vzniesla. Rovnako tak nie je pre vec podstatné, či žalovaná podpísala kúpnu zmluvu alebo záložnú zmluvu, či zmluvu o zriadení vecného bremena. Z torza elektronickej komunikácie vyplýva, že strany sporu mali medzi sebou nezhody už pred uzavretím manželstva. Ak sa žalovaná vyjadrila, že nemá záujem o žalobcov pozemok, peniaze ani nič, tak len v súvislosti s tým, že mala úprimný záujem o žalobcu a uzavretie manželstva. Toto konštatovanie ale nič nemení na tom, že po uzavretí manželstva odmietla investovať svoje i rodičovské úspory do stavby domu na cudzom pozemku a trvala na tom, že sa tak stane len vtedy, ak pozemok bude patriť do BSM. Žalobca odkúpením spornej nehnuteľnosti od sestry prejavil svoju vôľu, aby sporná nehnuteľnosť do BSM skutočne patrila tak, ako sa na tom s vtedajšou manželkou dohodli.
34. V zmysle vyššie uvedeného súd musel žalobu zamietnuť.
35. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej voči žalobcovi patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
2
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.