Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13CoP-49-2023.pdf
PDF · 113.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov, otca C. D., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým bytom E. XXX/XXX, XXX XX F. G. H. a matky B. B., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XX/X, XXX XX J., za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava, o uloženie výchovného opatrenia a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 14P/114/2022-34 zo dňa 26.01.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku uložil rodičom a maloletému výchovné opatrenie, spočívajúce v podrobení sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v organizácii Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, za účelom obnovy vzťahu medzi otcom a maloletým, budovania dôvery maloletého vo vzťahu k otcovi, stretnutia otca s maloletým za prítomnosti odborného pracovníka, ako aj zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov pri výchove maloletého a akceptácie sa rodičov navzájom. Súd prvej inštancie zároveň určil konkrétny časový rozsah poradenstva, a to v rozsahu 5 hodín samostatného poradenstva otcovi, v rozsahu 5 hodín samostatného poradenstva matke, v rozsahu 5 hodín samostatného poradenstva maloletému dieťaťu, po ukončení samostatného poradenstva sa rodičia a maloletý podrobia spoločnému poradenstvu v rozsahu 20 hodín, pričom to, ktoré stretnutia budú prebiehať za účasti otca a maloletého, oboch rodičov a maloletého alebo len za účasti rodičov, presne určí pridelený psychológ. Rozsah poradenstva môže určená organizácia prispôsobiť podľa aktuálnej potreby. Výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie uložil povinnosť matke zúčastniť sa na nariadených stretnutiach a zabezpečiť účasť maloletého, pričom ich presná špecifikácia, trvanie a miesto realizácie budú určené povereným pracovníkom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Výrokom III. rozsudku bola uložená povinnosť Výskumnému ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, aby priebežne v mesačných intervaloch, vždy ku koncu toho ktorého mesiaca, podával súdu správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia na rodičov a maloletého predloží v lehote do 20 dní od ukončenia tohto výchovného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 37 ods. 1 a 2 písm. d) a ods. 7 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú dané dôvody na uloženie výchovného opatrenia.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetné konanie začal z úradnej povinnosti, keď zistil, že medzi rodičmi je problematická komunikácia a keďže maloletý nevidel svojho otca niekoľko rokov je potrebné ich vzťah opätovne vybudovať a následne prehlbovať. Matka nesúhlasila s uložením výchovného opatrenia z dôvodu, že maloletý je vo veku, kedy je s ním ťažké spolupracovať, nechcú ho zobrať ani do školy. Matka mala za to, že otec o neho aj tak nemá záujem, keďže ani na narodeniny ani na Vianoce mu neposlal ani len pohľadnicu. Otec uviedol, že má záujem sa s maloletým stretávať. Matku nekontaktoval z dôvodu, že mu to odporučil aj právnik, keďže bolo na neho podané trestné oznámenie, že matku prenasleduje a neplatí výživné, preto radšej kontakt nenadviazal, o syna však záujem určite má. Otec, kolízny opatrovník a prokurátor súhlasili s uložením výchovného opatrenia. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 13P/31/2018-620 zo dňa 02.06.2022, právoplatným dňa 09.06.2022, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorej bolo aj priznané právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým sa neupravil a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné (aktuálne, od 01.01.2019) v sume 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého. Zo spisu sp. zn. 13P/31/2018 súdu prvej inštancie tiež zistil, že od začiatku konania je problematická komunikácia medzi rodičmi maloletého, ako aj fakt, že otec maloletého takmer šesť rokov nevidel. Maloletý trpí autizmom, má zaužívané určité procesy. Otec prejavil záujem stretávať sa s maloletým, ale doteraz mu to nebolo matkou umožnené. Vzhľadom na uvedené by bolo problematické upraviť stretávanie sa otca s maloletým bez pomoci odborného dozoru. Na formu asistovaného stretávania v danom konaní odkázal aj K., A. A. J.. Matka sama uviedla, že vie, že aj otec má svoje práva, avšak ak sa s ním má maloletý stretať, tak len za účasti tretej osoby. Súčasťou spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 13P/31/2018 je aj uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. 3Kv 41/19/1100-19 zo dňa 23.03.2020, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie otca ako obvineného pre prečin nebezpečného vyhrážania sa matke ako poškodenej, čo malo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj život a zdravie maloletého, a to z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné zasiahnuť do rodinnej situácie formou výchovného opatrenia. Práve výchovné opatrenie v nariadenej forme má prispieť k určitej náprave vzťahov medzi rodičmi a predovšetkým k obnove vzťahu medzi otcom a maloletým, ako aj ich následnému stretnutiu za pomoci a prítomnosti odborníkov. Vybraná organizácia je navyše špecializovaná aj na prácu s indisponovanými deťmi. Uloženie výchovného opatrenia je dôležité pre zdravý vývin maloletého, ktorý potrebuje oboch svojich rodičov.
5. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Z obsahu odvolania vyplýva, že matka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Matka namieta, že otec nemá s maloletým vybudovaný žiaden vzťah. Otec sa dopustil násilia na maloletom. Matka otcovi nedôveruje kvôli jeho násilnej minulosti. Rodičia síce majú svoje práva, ale to iba do momentu, kedy sa jeden z rodičov nedopustí násilia na dieťati a zhorší sa jeho zdravotný stav. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave nebol súdom prvej inštancie oboznámený o tom, že práve v tomto ústave bol maloletý v minulosti diagnostikovaný ako následok po traume a návrate z krízového centra pre týrané matky s deťmi a vtedy dospeli k záveru, že v danom ústave nebudú spôsobilí pomôcť maloletému. Výchovné opatrenie nebude možné realizovať z dôvodu závažného zdravotného postihnutia maloletého. Maloletý aktuálne plní povinnú predškolskú dochádzku v špeciálnej materskej škole pre deti s autizmom. Má nekontrolovateľné agresívne záchvaty a nezvláda presuny v určenom čase, nezvláda zmeny miesta, osôb. Už v minulosti bolo zrušené neodkladné opatrenie ohľadne asistovaného stretávania sa otca s maloletým a znalecké dokazovanie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého. Otcov záujem o maloletého nie je skutočný. Neplatí riadne výživné, o syna nikdy riadne neprejavoval záujem, jeho cieľom je len to, aby bola matka v prípade nesplnenia povinnosti sankcionovaná. Ďalej matka namieta, že K. A. A. J., na ktorého tvrdenie sa súd prvej inštancie v rozsudku odvoláva, videla prvýkrát na pojednávaní a nikdy u tohto znalca nebola. Matka navrhla rozsudok zrušiť. Matka k odvolaniu priložila listinné dôkazy, ktoré odvolací súd špecifikuje v odsekoch 6 až 11. Matka priložila aj upovedomenie o vydaní poverenia na vymoženie pohľadávky na výživnom voči otcovi zo dňa 22.02.2023.
6. Z lekárskeho posudku A. A. L. D. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.01.2023 vyplýva, že maloletému bola diagnostikovaná ťažká forma autizmu, s mierou funkčnej poruchy 60%, so záverom, že maloletý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaný na sprievod, na individuálnu prepravu, nie je odkázaný na bezbariérový prístup.
7. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že maloletému bol diagnostikovaný detský autizmus s tým, že pri záchvate vyžaduje pomoc dospelej osoby a podávanie liekov.
8. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.12.2021 vyplýva, že maloletému boli diagnostikované poruchy správania a emočné poruchy v detstve. Zdravotný stav maloletého si vyžaduje osobitnú starostlivosť pre nezvládnutý proces separácie, ako i celkovú emočnú a sociálnu nezrelosť.
9. Z lekárskej správy A. L. M. zo dňa 09.03.2022 vyplýva, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého je valídne znalecké vyšetrenie za štandardných podmienok ťažko realizovateľné.
10. Z oznámenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (zamestnávateľ otca) zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že otcovi bolo dňa 30.09.2019 uložené disciplinárne opatrenie z dôvodu ublíženia na zdraví maloletému.
11. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/267/2021-519 zo dňa 16.09.2021 vyplýva, že tento zrušil uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v psychologickom poradenstve rodičom a maloletému v Poradenskom Centre G. v rozsahu 15 hodín a ktorým súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi zakázané priblížiť sa k maloletému. Krajský súd v Bratislave nevzhliadol dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a ani kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu neodkladnú zmenu doterajšieho neodkladného opatrenia.
12. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že kvôli neustálym atakom matky, vymysleným obvineniam a jej neustálym snahám zamedziť jeho stretávaniu sa s maloletým súhlasí s jej námietkami.
13. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
14. Predmetom konania je uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu podrobiť sa psychologickému poradenstvu spôsobom a v rozsahu špecifikovanom v odseku 1 tohto rozhodnutia.
15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči rozsudku súdu prvej inštancie, keďže tento napriek jej nesúhlasu uložil rodičom a maloletému predmetné výchovné opatrenie.
16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia. Preto by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však je i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
18. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
19. Podľa § 37 ods. 7 ZoR, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
20. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá ZoR súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.
21. Podľa článku 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
22. V článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Slovenská republika ako zmluvný štát Dohovoru o právach dieťaťa je povinná poskytnúť rodičom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí.
23. V zmysle článku 23 Dohovoru o právach dieťaťa, duševne alebo telesne postihnuté dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti. Slovenská republika ako zmluvný štát Dohovoru o právach dieťaťa uznáva právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť, v závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov podporuje a zabezpečuje oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú pomoc zodpovedajúcu stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
24. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.
25. Matka v odvolaní namieta, že otec nemá s maloletým vybudovaný žiaden vzťah a jeho záujem nie je skutočný.
26. Pre odvolací súd je relevantným záujem maloletého, a teda, aby aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav boli v jeho živote prítomní obaja rodičia. Nie je sporné, že maloletý nemá s otcom vybudovaný vzťah. Pokiaľ ale otec prejavil záujem o postupné budovanie tohto vzťahu podrobením sa psychologickému poradenstvu je povinnosťou súdu prijať vhodné opatrenia za účelom naplnenia potrieb maloletého. Nič na tom nemení ani súhlas otca s námietkami matky proti uloženiu výchovného opatrenia v odvolacom konaní, ktorý odôvodnil tým, že už nehodlá s matkou bojovať, keď všetky jeho snahy sú zmarené. Ani z uvedeného tvrdenia odvolací súd nevzhliadol nezáujem otca, ale skôr frustráciu zo súdnych konaní a postoja matky. Odvolací súd, teda povyšujúc záujem maloletého nad záujmy jeho rodičov dospel k záveru, že pokiaľ otec vyjadril záujem zúčastniť sa psychologického poradenstva a zmenu postoja neodôvodnil záujmom maloletého, niet dôvodu na prehodnotenie záverov súdu prvej inštancie. Predmetné odvolacie námietky sú teda neopodstatnené. Taktiež, pokiaľ si otec neplní riadne vyživovaciu povinnosť, resp. ak má dlh na výživnom, tieto skutočnosti nie sú predmetom tohto konania a nemôžu byť dôvodom rezignácie pri snahe o obnovenie vzťahu otca s maloletým. Samozrejme, postoj otca k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti má dopad na postoj matky a jej ochotu poskytnúť mu súčinnosť pri realizácii jeho práva na styk s maloletým. Obom rodičom preto odvolací súd pripomína, aby mali na zreteli potrebu napĺňať potreby svojho syna, a to jednak potreby materiálne, ale aj sociálne a citové.
27. Matka ďalej namieta, že otec sa dopustil násilia voči maloletému, preto uloženie takéhoto výchovného opatrenia nie je v záujme maloletého.
28. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím o nevine, či previnení sa otca vo vzťahu k maloletému, či jeho matke a ani odvolací súd nemá právomoc robiť v tomto smere žiadne závery. Aktuálny stav je taký, že otec k dnešnému dňu nebol právoplatne odsúdený pre násilie vo vzťahu k maloletému, či matke, resp. odvolací súd nemá vedomosť o tom, že by prebiehalo voči otcovi trestné stíhanie, ktoré by mohlo mať vplyv na uložené výchovné opatrenie. Aj preto matka na pojednávaní dňa 02.06.2022 súhlasila so zrušením zákazu priblíženia sa otca k maloletému, keď uviedla, že vzhľadom na výsledky trestných stíhaní a aktuálny stav ohľadom trestných konaní je to namieste. Matka v odvolaní neoznačila žiadne dôkazy, resp. ich nepredložila, z ktorých by vyplývalo ako pôsobí prítomnosť otca na maloletého. Z obsahu uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. 3Kv 41/19/1100-19 zo dňa 23.03.2020 vyplýva, že bol vypracovaný znalecký posudok č. 25/2019 znalkyňou PhDr. Elenou Fortis, z odboru klinickej psychológie detí, ktorá konštatovala, že z videozáznamov, ktoré posudzovala vyplýva, že maloletý sa z prítomnosti otca teší, smeje sa, prichádza k otcovi, radostne kričí, pokrikuje, rapoce. Žiaden videozáznam nepotvrdzuje strach, obavy alebo traumatizáciu maloletého otcom. Na základe uvedeného, odvolací súd nemá za preukázané, že by matkou uvádzané okolnosti bránili uloženému výchovnému opatreniu. Asistované stretnutia s odborníkmi sú vhodným spôsobom pre obnovenie kontaktu otca s maloletým, a to práve aj z pohľadu vyjadrených obáv matky, t.j., aby v prítomnosti profesionálov nachádzal bezpečie nielen maloletý, ale i jeho matka, ktorej účasť a súčinnosť na uloženom výchovnom opatrení je nevyhnutná pre jeho úspešnú realizáciu.
29. Ďalšia z matkiných námietok spočíva v tom, že uložené výchovné opatrenie nebude možné zrealizovať z dôvodu závažného zdravotného stavu maloletého, ktorý trpí ťažkou formou autizmu. Má nekontrolovateľné agresívne záchvaty a nezvláda presuny v určenom čase, nezvláda zmeny miesta, osôb. Namietala tiež subjekt poverený uskutočnením psychologického poradenstva - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, a to, že tento už v minulosti vyšetril maloletého a v čase kedy súhlasil s poskytovaním psychologického poradenstva nemali vedomosť o závažnosti stavu maloletého.
30. Odvolací súd aj túto námietku považuje za neopodstatnenú. Je nesporné, že zdravotný stav maloletého vyžaduje individuálny prístup. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave mal vedomosť o autizme maloletého, keď vyjadril súhlas s realizáciou výchovného opatrenia, čo vyplýva z emailovej komunikácie so súdom prvej inštancie, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 30. Práve odborníci predmetného ústavu zhodnotia stav maloletého a určia spôsob realizácie výchovného opatrenia. Súd prvej inštancie pre tento účel ponechal priestor psychológom ústavu, resp. povereným pracovníkom ústavu, aby prispôsobili miesto, čas a rozsah poradenstva a zároveň určili, ktorý z rodičov, resp. či obaja a maloletý budú prítomní na konkrétnom stretnutí. Matka uviedla, že maloletý si plnil povinnú predškolskú dochádzku, čo by tiež nebolo možné, pokiaľ by nedošlo k prispôsobeniu sa potrebám maloletého. Zdravotný stav maloletého ho nemôže diskriminovať v jeho práve na rodinný život.
Je úlohou štátu poskytnúť maloletému, ale aj jeho rodičom účinnú pomoc, a tou je i podľa odvolacieho súdu uložené výchovné opatrenie.
31. Odvolací súd, preto v zhode so súdom prvej inštancie, zastáva názor, že pri riešení aktuálnej situácie je nevyhnutná odborná intervencia spočívajúca v pomoci pri budovaní kultivovanej a konštruktívnej komunikácie a korektných vzťahov formou nariadeného výchovného opatrenia a pri budovaní vzťahu otca s maloletým. V odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila uloženie výchovného opatrenia rodičom i maloletému. Záujem maloletého si vyžadoval uloženie výchovného opatrenia. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd apeluje na matku, aby si uvedomila, že ako preferenčný rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vyvinúť maximálne úsilie o vytvorenie priestoru na to, aby sa maloletý mohol podrobiť poradenstvu a aj stýkať sa s otcom v nariadenom rozsahu.
32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil vrátane rovnako správneho závislého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti.
33. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ,ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
35. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).