Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13CoP-94-2023.pdf
PDF · 110.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/94/2023
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželov: manželky – A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpená JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom Ul. F. Hečku 34/A, Levice a manžela – A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXXX/XX, I., zastúpený Špireková & Partners s.r.o., Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 10P/115/2021-462 zo dňa 29.05.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal v konaní o rozvod manželstva rozšírenia styku s maloletou H., a to každú párnu stredu v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod., každý párny štvrtok v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 10,00 hod. do 17,00 hod. bez prítomnosti matky. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti matke ho pravidelne informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletého dieťaťa.
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, veta prvá, § 111 písm. b), § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 28 Zákona o rodine, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal (neosvedčil) žiadne relevantné skutočnosti osvedčujúce naliehavosť zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Poukázal na skutočnosť, že zákonným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú nezhody medzi rodičmi ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom by sa vyžadoval taký stav, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v dohovore. Nezhody rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie sú dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že k styku otca s maloletou dochádza (čo otec v návrhu ani nepopiera), aj keď nie podľa jeho predstáv, vyjadril síce nespokojnosť so správaním matky, jej prítomnosťou pri styku a ňou nastolenými pravidlami pri styku. Z konania o rozvod a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej zjavne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú problematické a konfliktné, dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročnejšie dokazovanie, presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosti uvádzané v návrhu otca sú síce relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, avšak nie pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia, teda nezistil zákonný dôvod upravovať styk otca s maloletou, keďže je upravený rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10P/326/2012-162 zo dňa 04.12.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 10P/326/2012-167 zo dňa 14.12.2012 a aktuálne upravený styk dieťaťa s otcom zabezpečuje zachovanie ich vzťahových väzieb. Zároveň poukázal na dokazovanie vykonávané vo veci samej, a to nariadenie znaleckého dokazovania, v rámci ktorého budú rodičia s maloletou podrobení odbornému psychologickému vyšetreniu a po doručení znaleckého posudku bude okresný súd posudzovať všetky aspekty relevantné z hľadiska prijatia konečného rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletej, pričom dokazovanie bude smerovať aj k tomu, aby bol zistený čo najoptimálnejší rozsah úpravy styku dieťaťa s otcom a v prípade potreby príjme aj vhodné výchovné opatrenie. Nepovažoval za súladný so záujmom maloletej i s poukazom na to, že rodičia doposiaľ nepreukázali skutočnú snahu o vyriešenie ich vzájomných konfliktov pre akýkoľvek zásah súdu do úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v danom štádiu konania, pričom bez skutočnej zmeny postojov a správania sa rodičov navzájom, ktorí vlastné záujmy uprednostňujú pred záujmami dieťaťa, nie je možné očakávať pozitívnu zmenu postoja maloletej k otcovi. Rovnako nezistil dôvod pre uloženie povinnosti matke neodkladným opatrením ju zaviazať pravidelne informovať otca o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej, keďže otec má zachované všetky rodičovské práva a uvedené informácie má právo získať sám dopytom v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, ako aj u ošetrujúcej lekárky maloletej, bez ohľadu na prípadný nesúhlas matky maloletej.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie alebo aby vo veci rozhodol sám a jeho návrhu vyhovel.
4. Podstatou odvolacích námietok otca boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Trval na tom, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo a stále je dôvodné, keďže situácia je naliehavá a existuje potreba okamžitého zásahu, pričom zamietnutie jeho návrhu je v rozpore so záujmami maloletej, jej právom na rodinný život a aj zásahom do jeho rodičovských práv. Uviedol, že v súčasnosti prebieha stretávanie s maloletou vo veľmi obmedzenom režime, každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod. výlučne za prítomnosti matky, a to na základe súdneho rozhodnutia Okresného súdu Levice vedeného predtým pod sp. zn. 10P/326/2012, v ktorom čase rozhodovania maloletá nemala ani 1 rok, a tak má možnosť v súčasnosti s ňou tráviť čas len 16 hodín v mesiaci, a to aj len za prítomnosti matky, ktorej prítomnosť nie je pri stretnutiach nutná, ale táto navyše aj marí budovanie vzťahu medzi ním a maloletou. Pretrvávajúce súdne konanie o rozvod manželstva viac ako 2 roky bez meritórneho rozhodnutia, ako aj minimálny rozsah styku prebiehajúci navyše bez bezdôvodnej neustálej prítomnosti matky, mimoriadne negatívnym spôsobom vplývajú na vývoj vzťahu medzi ním a maloletou. Prvoinštančný súd podľa otca nesprávne vyhodnotil nezhody rodičov ako dôvod naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov, pričom od začiatku rozvodového konania poukazoval na konfliktné vzťahy medzi rodičmi a ich vzájomné nezhody ovplyvňujúc vytváranie si pozitívneho vzťahu medzi ním a maloletou. Poukázal v predmetnom návrhu na bezdôvodnú prítomnosť matky pri stretnutiach s maloletou, ktorá bráni vo vytváraní si zdravého a prosperujúceho vzťahu medzi ním a maloletou. Do konania predložil nahrávky zo stretnutí, hlasových správ s maloletou, ako aj písomnú komunikáciu medzi rodičmi, ktoré preukazovali, že jeho vzťahy s maloletou sa nezlepšujú, práve naopak. Rovnako preukázal, že počas stretnutí sa snaží s maloletou komunikovať, pýta sa jej na školu, jej aktivity, avšak maloletá mu odmieta bezdôvodne odpovedať, ako aj komunikovať, keď počas stretnutí komunikuje výlučne s matkou a jeho hrubo ignoruje, pokiaľ aj odpovie sporadicky, jej správanie je arogantné a neprimerané veku. Matka počas stretnutí nikdy neupozorní maloletú na jej správanie a nepodporuje ju v komunikácii s ním, naopak ju v správaní podporí a jeho priamo pred maloletou osočuje. Z uvedeného dôvodu maloletá počas stretnutí s ním nemá dôvod si rozvíjať vzájomný vzťah, keďže má oporu zo strany jej matky a cíti, že správanie voči otcovi je pre matku prijateľné. Poukázal na od počiatku rozvodového konania zlé vzťahy a komunikáciu medzi rodičmi, a to napriek jeho snahe o zlepšenie, pričom zo strany matky dochádza k úmyselnému mareniu riadneho styk s maloletou, ktorá kopíruje správanie svojej matky a k nemu sa správa arogantne či odmietavo. Žiadal matku o zmenu stretnutí, o zmenu miesta stretnutí, avšak odpoveď bola zo strany maloletej arogantná a negatívna, ale snaží sa situáciu nehrotiť a pristupovať k maloletej chápavo. Pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi a neochotu matky usmerniť maloletú a podporiť ju v riadnom styku s ním, odôvodňuje vylúčenie prítomnosť matky na stretnutí s maloletou. V záujme maloletej je, aby nestrácala kontakt a stretávala sa s ním častejšie, ako len 16 hodín počas jedného mesiaca, a to aj za prítomnosti matky, a nešlo len o formálne stretnutie za účelom dodržania súdneho rozhodnutia. Poukázal na aktuálny vek
maloletej 11 rokov, pričom matke takéto obmedzené stretávanie sa s maloletou vyhovuje, teda pod jej dohľadom, čo však nie je v záujme maloletej a má to negatívny vplyv na rozvíjanie ich vzájomných väzieb, dokonca to pôsobí deštruktívne. Maloletá po celý čas komunikuje výlučne s matkou a svoje požiadavky adresuje výlučne jej a s ním odmieta komunikovať. Zároveň poukázal na dohovor o právach dieťaťa, a to konkrétne čl. 3, ako aj čl. 9 ods. 3, čl. 18 ods. 1 a čl. 7 ods. 1. Podstatným problémom vo veci nie je riešenie ochrany maloletého dieťaťa zo strany matky, ale nevyriešený vzťah matky k nemu, ktorým negatívne zasahuje do práv maloletej, ktorá sa stáva rukojemníkom negatívnych emócií matky voči nemu, preto je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu s prihliadnutím na závažnosť situácie a postupné odcudzovanie sa maloletej k nemu. Prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím opomenul podstatu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou bola jeho snaha o zabezpečenie riadneho styku s dieťaťom počas súdneho konania o rozvod manželstva, trvajúce takmer 2 roky, pričom je predpoklad, že bude trvať dlhší čas a pokiaľ styk bude naďalej pretrvávať za neustálej prítomnosti matky, podľa predchádzajúceho rozhodnutia z pred viac ako 10 rokov, nemá možnosť si s maloletou vybudovať plnohodnotný vzťah a kontakt. Matka počas stretnutí opakovane bezdôvodne zasahuje do stretnutí, nahráva si ho a vytvára konflikty, preto vzťah maloletej k nemu postupne upadá. Zotrval na potrebe okamžitej úpravy jeho styku s maloletou vylúčením prítomnosti matky formou neodkladného opatrenia a ako aj rozšírením styku.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca mala za to, že nie je nutné v danom prípade rozhodovať neodkladným opatrením o styku otca s maloletou, ktorý je upravený, realizuje sa a jej prítomnosť nijako neohrozuje. Napriek súdnej úpravy styku, maloletá plynutím času mentálne a fyzicky vyspela a otec 10 rokov neprejavil žiadny záujem o zmenu styku, nepokúsil sa s ňou ani v jednom prípade dohodnúť, že by maloletá chodila k nemu bez nej a na dlhší čas, že by u neho prespala, pričom boli obdobia kedy nadviazali s otcom intímny vzťah, chodili s maloletou do jeho bytu a všetci traja trávili denný či viacdenný výlet, kedy očakávala, že otec prejaví o maloletú záujem, čo sa nestalo, že by chcel byť s maloletou sám. Domnievala sa, že založia spoločnú domácnosť a budú rodina, no otec sa vyhovoril na svoju školu, že nie je pripravený, následne s ním ukončila intímny vzťah a nadviazala známosť. Otec na ňu následne zanevrel a maloletú identifikuje s ňou, mstí sa jej prostredníctvom maloletej, sústreďuje sa na jej osobu. Po jeho zistení, že má známosť síce nástojil na doterajšom styku, avšak maloletej nevenoval žiadnu pozornosť, na stretnutie iba prišiel a bol tam, dokonca sa stalo, že sa pred maloletou skrýval, prestal s ňou hovoriť a odišiel bez vysvetlenia na iné miesto, ale v čase ukončenia styku sa vrátil, nadával na jej partnera pred maloletou a vyhrážal sa trestným oznámením, dokonca nedávno zaslal nahrávku maloletej vedeniu školy. Napriek uvedenému konaniu podal na súd návrh na rozšírenie styku. Excesy pri stretnutiach nie sú ojedinelé, ale ide o roky trvajúci stav, ktorý maloletá nevníma pozitívne, voči otcovi a kontaktom s ním vzdoruje. V danom prípade je vzťah rodiča a dieťaťa neštandardný a osobitný, je potrebné dokazovať všetky skutočnosti, pre ktoré maloletá otca odmieta, pričom vzhľadom na jeho vek je schopné vyjadriť svoju vôľu a názor na vzťah s rodičom, preto by mal súd pristupovať k prejavenej vôli dieťaťa a za tým účelom ho vypočuť. Podrobili sa tiež rodičovskej terapii, ktorá nepriniesla očakávané výsledky a vzťah otca s maloletou sa neposunul. Nikdy maloletej v rozvíjaní vzťahu s otcom nebránila a ani nebráni, maloletú proti otcovi neovplyvňuje, i keď je maloletá na ňu naviazaná, avšak styk nemarí, pravidelne ho dodržiava a ak dieťa mešká viac ako 5 minút, oznámi to otcovi, ktorý však odchádza zo stretnutí v presne určený čas, neakceptuje žiadne náhradné termíny pokiaľ má maloletá iný program a nedokáže vyjsť maloletej v ústrety a jeho odpovede sú jednoslabičné alebo strohé. Počas stretnutí otec po položení tých istých piatich otázok maloletej, si nahráva uvedené na telefón, prípadne sa presunie na vzdialené miesto a maloletá zostane sama bez nej, keďže sa ona vzďaľuje, ale ani vtedy nie je otec schopný k maloletej podísť a pokúsiť sa o komunikáciu. Tvrdila, že otec nemá skutočný záujem o maloletú, nemá rozvinutý rodičovský cit a jeho vzťah s maloletou je neúprimný, pretože otec je samotár, nespôsobilý založiť si a udržať rodinu a rodinné väzby. Hoci otec podal návrh o rozvod manželstva, v skutočnosti mu o rozvod a zmenu úpravy styku nejde, predlžuje rozvodové konanie, pretože mu ide o platenie čo najnižšieho výživného a o odďaľovanie prípadného uzavretia jej nového manželstva s partnerom. Keďže styk otca s maloletou je upravený a realizuje sa, aj keď za jej prítomnosti, ktorá nijako neohrozuje život ani zdravie maloletej, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov súd konštatuje, že neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu.
13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne je na Okresnom súde Levice vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 10P/115/2021, v rámci ktorého konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletou, ktorá úprava bola určená, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10P/326/2012 o úpravu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom č. k. 10P/326/2012-162 zo dňa 04.12.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 10P/326/2012-167 zo dňa 14.12.2012, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod., každoročne dňa 25.12. od 17,00 hod. do 19,00 hod. v prítomnosti matky. Predmetným rozhodnutím bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne. V danom prípade okresný súd vzhliadol pri úprave styku vek dieťaťa, jeho denný režim, ako aj zamestnanie otca a skutočnosť, že maloletá nikdy nebola od narodenia s otcom osamote a daná úprava dala otcovi možnosť utužovať s maloletou citové väzby a aspoň s časti sa podieľať na jej výchove.
15. Z obsahu spisu vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6P/111/2021 bolo zistené, že otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletou každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod., ako aj určenia výživného vo výške 120,- eur, zároveň sa vo veci samej domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a jemu určenia výživného vo výške 120,- eur, ako aj úpravy styku, každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. Uznesením č. k. 6P/111/2021-37 zo dňa 06.09.2021 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý pre neosvedčenie potreby okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, keďže otec sa s maloletou stretáva v pravidelných intervaloch v zmysle posledného rozhodnutia súdu, a to za účasti matky maloletej, pričom maloletej podľa jej vyjadrenia, daný spôsob stretávania vyhovoval a je naň zvyknutá. Predmetné konanie bolo následne zastavené pre späťvzatie návrhu otca, a to uznesením č. k. 6P/111/2021-75 zo dňa 13.12.2021.
16. Z obsahu konania vedeného pod sp. zn. 10P/115/2021 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vyplýva, že predmetný návrh podal otec dňa 17.08.2021, vo veci sa vykonáva dokazovanie, a to aj znalecké dokazovanie a v rámci prebiehajúceho konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku, o ktorom rozhodol prvoinštančný súd zamietnutím jeho návrhu odvolaním napadnutým uznesením z dôvodov neosvedčenia neodkladnej úpravy pomerov vo veci styku otca s maloletou.
17. Prvoinštančný súd predmetný návrh zamietol podľa dôvodov vymedzených v bodoch 29., 30. napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.
18. Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje aj na ust. § 100 CMP, podľa ktorého je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, teda predmetom konania o rozvod manželstva je úprava pomerov maloletých detí vždy len týkajúca sa obdobia po rozvode manželstva a rozvodový súd nemá právomoc v akomkoľvek rozhodnutí o úprave pomerov maloletých detí rodičov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom, resp. do rozvodu. Nie je preto oprávnený vydať v tejto veci ani neodkladné opatrenie. Ak treba upraviť pomery maloletých detí pre dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí sa tak stať v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté, ktoré vedie súd k tomu príslušný a iba tento súd je tiež oprávnený vydať v danej veci neodkladné opatrenie.
19. Odvolací súd dodáva, že o konečnej úprave styku bude rozhodnuté vo veci samej po vykonaní riadneho a potrebného dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci. Nateraz je styk otca zabezpečený, aj keď podľa otca v obmedzenom rozsahu, na vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie je možné a potrebné rozhodovať o styku či informačnej povinnosti matky neodkladným opatrením.
20. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nevzhliadol dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a uloženie informačnej povinnosti matke, ktorá otázka je predmetom rozhodovania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
22. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že otec predchádzajúci návrh vo veci zmeny úpravy styku, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 6P/111/2021 na Okresnom súde Levice vzal späť, pričom už v predmetnom konaní bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
23. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).